Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/78/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209202828 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209202828.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu WOODLAND, s.r.o., Fiľakovská 29, Lučenec, IČO: 36 043 940, práv. zast. Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Nám. M. Benku 15, Bratislava, proti žalovanej Ľudmila Kisfaludyová - LK - DREVOX, Nové záhrady VII 15729/14, Bratislava, IČO: 37 220 594, práv. zast. JUDr. Ing. Jánom Felš?cim, advokátom, M. R. Štefánika 1, Pezinok, o zaplatenie 8.609,61 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/260/2009-540 zo dňa 9.11.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/260/2009-540 zo dňa 9.11.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.680,42 EUR s 13,25 % ročným úrokom z omeškania od 18.11.2008 až do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že sa o nich rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil, že žalobca ako zastúpený uzatvoril so žalovanou ako obchodným zástupcom dňa 9.1.2006 zmluvu o obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bola činnosť smerujúca k vyhľadávaniu a získavaniu záujemcov o uzavretie obchodov na odber drevených interiérových dverí a zárubní. V čl. IV tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že obchodnému zástupcovi vzniká nárok na dohodnutú zľavu vo výške 10 % z typu DK ELIZABETH 100 + DZ, ELIZABET 150 + DZ, ELIZABET 100 + nastrelené lišty + DZ a 15 % z ostatných dverí a zárubní (zľava sa netýkala príplatkov, subdodávok ako napr. kovanie a sklo, montáže a ani nadštandardných výrobkov a riešení). Žalovaná objednala písomnými objednávkami u žalobcu rôzne druhy dverí a zárubní, ktorých prevzatie potvrdila na dodacích listoch. Žalobca po dodaní tovaru vystavil žalovanej dňa 3.11.2008 faktúru č. 8600149 v celkovej sume 8.609,61 EUR (259 373,- Sk), splatnú dňa 17.11.2008. Uvedená faktúra nebola žalovanou do dnešného dňa uhradená. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že predmetný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou mal prvky charakteristické pre nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ“), ako aj pre kúpnu zmluvu. Žalovaná objednávala u žalobcu tovar (predovšetkým dvere a zárubne), žalobca jej objednaný tovar dodal, vystavil dodací list, na ktorom žalovaná prevzatie tovaru potvrdila svojim podpisom a následne tento dodaný tovar predávala tretím osobám. V prípade 12 zákazníkov žalobca vystavil žalovanej podľa 14 dodacích listov a dvoch cenníkov vyššie uvedenú faktúru, pričom jeden cenník bol platný do 30.9.2006 (starý cenník) a druhý od 1.10.2006 (nový cenník). Žalovaná s vystavenou faktúrou nesúhlasila, nakoľko niektoré jej položky boli podľa nej nesprávne vyčíslené, či už z dôvodu použitia nového cenníka, ktorý jej nebol doručený (pričom objednávky pre jej zákazníkov boli prijaté ešte podľa starého cenníka), alebo z dôvodu, že žalobca účtoval tovar, ktorý jej v skutočnosti nebol dodaný, alebo z dôvodu reklamácie dodaného tovaru. Súd v rámci vykonaného dokazovania preštudovaním doložených listinných dôkazov a výsluchom svedkov dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu na zaplatenie sumy 8.609,61 EUR (259 373,- Sk) je dôvodný v časti 5.680,42 EUR (171 128,33 Sk), a to z dôvodov, ktoré konkretizoval pri jednotlivých zákazníkoch, resp. dodacích listoch. 3. V prípade zákazníčky p. M. na základe dodacieho listu č. 109/2006 súd prvej inštancie uviedol, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 12.786,30 Sk. Súd vychádzal pri výpočte tejto sumy z vyčíslenia žalobcu k faktúre č. 8600149 podľa uvedeného dodacieho listu, pričom žalovaná namietala, že žalobca v tomto prípade neaplikoval dohodnutú zľavu vo výške 15 %. Podľa názoru súdu mala však žalovaná právo na odpočítanie zľavy len 10 %, nakoľko táto zľava vyplývala z čl. IV zmluvy o obchodnom zastúpení, keďže išlo o dvere a zárubne typu ELIZABET 100. Podľa súdu nebolo podstatné, že žalobca pri iných dodacích listoch priznal žalovanej zľavu vo výške 15 % v prípade dverí a zárubní totožného typu, pretože na základe dôkazov založených v spise dohoda strán týkajúca sa zľavy 15 % v prípade dverí a zárubní typu ELIZABET 100 nebola preukázaná. Listina založená v spise žalovanou dňa 26.9.2013 označená ako príplatky k dverám WDL síce obsahovala rukou napísanú formuláciu „rabat na všetko platí 15 %“, avšak táto neurčitá dohoda podpísaná žalovanou a p. Leškom dostatočne nepreukazovala oprávnenie žalovanej požadovať zľavu 15 %. Z celkovej fakturovanej sumy 14.207,- Sk (14.984,- Sk po odpočítaní zálohy 777,- Sk) súd preto odpočítal zľavu 10 %. Pokiaľ išlo o dodací list č. 199/2006 súd uviedol, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 15.345,- Sk. Súd vychádzal pri výpočte tejto sumy z vyčíslenia žalobcu k faktúre č. 8600149 podľa uvedeného dodacieho listu, pričom z celkovej sumy 15.540,- Sk odpočítal položku poniklovanie v sume 195,- Sk, nakoľko žalobca nepreukázal, že táto činnosť bola potrebná, resp. že si ju žalovaná objednala. Súd uviedol, že nedospel k záveru, že fakturácia dverí 1 ks ELIZABET 153 a 2 ks ELIZABET 152 v celkovej sume 12.630,- Sk bola duplicitná, nakoľko z dodacieho listu zreteľne vyplývalo, že tieto boli žalovanej dodané a na druhej strane žalovaná nijak nepreukázala, že reklamované dvere podľa dodacieho listu č. 109/2006 žalobca odviezol späť na prerobenie. Podľa názoru súdu dôkaz založený žalovanou - faxová správa od žalobcu zo dňa 26.4.2006 ani dostatočne nepreukazovala, že žalovaná doručila svoju námietku/ reklamáciu duplicitnej fakturácie dverí žalobcovi. Rovnako to dostatočne nepreukazovalo ani neurčité vyjadrenie svedkyne H. F., podľa ktorej jedny dvere žalovanej žalobca nevrátil (nevedela z akého dôvodu), pričom malo ísť o dvere, ktoré boli dodané hladké plné, pričom reklamovala už presklené. Súd poukázal na to, že neodpočítal od uvedených priznaných súm zálohu vo výške 6.264,- Sk, nakoľko zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplývalo, že uvedená záloha bola žalovanou odovzdaná žalobcovi. Vo faxovej správe žalovanej zo dňa 27.4.2006 bola síce uvedená táto suma pri mene zákazníčky M., avšak nebolo z nej zrejmé, či išlo o zálohu, alebo inú platbu a ani z nej nevyplývalo, že bola reálne odovzdaná žalobcovi. V prípade zákazníka p. P. na základe dodacieho listu č. 205/2006 súd dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 7.250,- Sk. Súd vychádzal pri jej výpočte z vyčíslenia k faktúre č. 8600149 podľa uvedeného dodacieho listu, pričom táto suma nebola medzi stranami sporná. Žalovaná namietala, že v predmetnej zákazke bola zložená dňa 6.4.2006 záloha vo výške 3.946,- Sk do rúk p. D., čo vo fakturácii nebolo zohľadnené. Podľa názoru súdu zloženie uvedenej zálohy žalobcovi opäť nebolo dostatočne preukázané, keďže žalovaná ako dôkaz priložila fotokópiu výstrižku, kde je síce uvedená suma 3 946, avšak nie je zrejmé, čoho sa táto suma týka, prípadne kým bola zložená. Rovnako súd nepovažoval za dostatočný dôkaz ani vyššie uvedenú faxovú správu žalovanej zo dňa 27.4.2006, kde je pri mene zákazníka P. uvedená rovnaká suma, pretože táto nijak nepreukazovala, že suma 3.946,- Sk bola skutočne odovzdaná žalobcovi. Pokiaľ išlo o žalovanou tvrdené nedostatky dverí, súd uviedol, že nepreukázala, že ich u žalobcu riadne reklamovala. Z fotokópií jej ručne písaných faxových správ zo dňa 14.3.2006 a 12.12.2006 nebolo zrejmé, či boli žalobcovi vôbec doručené. V prípade zákazníka p. M. na základe dodacieho listu č. 405/2006 súd uviedol, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 7.338,80 Sk. Súd vychádzal pri výpočte tejto sumy z vyčíslenia žalobcu k faktúre č. 8600149 podľa uvedeného dodacieho listu, pričom žalovaná namietala, že žalobca v tomto prípade neaplikoval dohodnutú zľavu vo výške 15 % aj z hodnoty dverí, nielen zárubní. Ako súd podrobne uviedol vyššie, žalovaná má právo na odpočítanie zľavy len 10 %, nakoľko táto zľava vyplýva z článku IV zmluvy o obchodnom zastúpení, keďže išlo o dvere a zárubne typu ELIZABET 100. Z fakturovanej sumy pri položke dvere a zárubne 33.332,- Sk súd odpočítal sumu 3.030,- Sk ako 15 % zľavu priznanú žalobcom z hodnoty zárubní a sumu 1.313,20 Sk ako 10 % zľavu z hodnoty dverí a k výslednej sume pripočítal zvyšné fakturované položky v sume 3.350,- Sk a po odpočítaní zálohy od žalovanej v sume 25.000,- Sk dospel k priznanej sume 7.338,80 Sk. Súd poukázal na to, že reklamácia žalovanej v súvislosti s touto zákazkou bola zo strany žalobcu kladne vybavená, o čom svedčal dodací list č. 600/06, preto úprava ceny podľa dodacieho listu č. 405/2006 nebola potrebná. V prípade zákazníčky p. Šimkovičovej v zmysle dodacieho listu č. 716/2006 súd dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 10.590,- Sk. Súd vychádzal pri výpočte tejto sumy z vyčíslenia k faktúre č. 8600149 podľa uvedeného dodacieho listu a starého cenníka, pričom sporné boli len položky príplatok za dyhu orech na dvere a na zárubňu a mušľa, ktoré žalobca vyčíslil v celkovej sume 12.350,- Sk a žalovaná v sume 9.850,- Sk. Keďže však žalobca nepreukázal, ako dospel k sume 12.350,- Sk, resp. z cenníkov založených v spise nebolo možné odvodiť cenu týchto položiek, súd vychádzal z vyčíslenia uvedeného žalovanou. K výslednej sume súd dospel po spočítaní všetkých položiek podľa starého cenníka, v prípade sporných položiek podľa vyčíslenia žalovanej s tým, že od celkovej sumy bola odpočítaná záloha 67.000,- Sk. Súd žalobcovi nepriznal právo na zaplatenie požadovanej sumy fakturovanej podľa predmetného dodacieho listu a nového cenníka, nakoľko v priebehu konania vôbec nepreukázal, že nový cenník oznámil, resp. riadne doručil žalovanej. Žalobcovi táto povinnosť vyplývala jednak z čl. III zmluvy o obchodnom zastúpení, ako aj z ustanovenia § 655a ods. 1 a § 663 ods. 1 ObZ. Dôkaz založený žalobcom - kópia knihy pošty zo dňa 27.9.2006 je interným dokladom žalobcu, ktorý nijak nepreukazoval, že nový cenník bol skutočne doručený žalovanej v relevantnom čase, t.j. v čase, keď prijímala objednávky od svojich zákazníkov. V prípade zákazníka p. Gálla podľa dodacieho listu č. 766/2006 súd skonštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 2.805,- Sk. Súd vychádzal pri výpočte tejto sumy z vyčíslenia žalobcu k faktúre č. 8600149 podľa uvedeného dodacieho listu a starého cenníka, pričom takto vyčíslené položky po odpočítaní zloženej zálohy neboli medzi účastníkmi sporné. V prípade zákazníka p. Urbana v zmysle dodacieho listu č. 767/2006 podľa súdu žalobca nemá právo od žalovanej na zaplatenie požadovanej sumy 4.135,- Sk. Súd bral do úvahy vyčíslenie žalobcu k faktúre č. 8600149 podľa uvedeného dodacieho listu a starého cenníka, pričom sporná bola len položka obklad kovovej zárubne, ktorú žalobca vyčíslil v sume 3.100,- Sk a žalovaná v sume 880,- Sk. Žalobca však nepreukázal, ako dospel k sume 3.100,- Sk, resp. prečo žalovanej účtoval za obklad kovovej zárubne cenu celej zárubne. Keďže z cenníkov založených v spise nebolo možné odvodiť cenu tejto položky, súd vychádzal z vyčíslenia uvedeného žalovanou. K výslednej sume (0,- Sk) súd dospel tak, že k položke dvere a zárubne v sume 30.500,- Sk odpočítal žalobcom priznanú 15 % zľavu, pripočítal spornú položku v sume 880,- Sk a odpočítal zloženú zálohu 26.805,- Sk. V prípade zákazníčky p. F. podľa dodacieho listu č. 780/2006 súd dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 10.898,50 Sk, pričom pri výpočte vychádzal z vyčíslenia žalobcu k faktúre č. 8600149 podľa uvedeného dodacieho listu a starého cenníka, pričom k položke Virginia 151 k správne podľa starého cenníka vyčíslenej sume 9.310,- Sk pripočítal položku zárubňa v sume 3.100,- Sk, z hodnoty dverí a zárubní ďalej odpočítal priznanú 15 % zľavu a pripočítal správne podľa starého cenníka vyčíslenú sumu 350,- Sk ako položku sklo chinchila bronz. Tvrdenie žalovanej, že fakturácia dverí podľa uvedeného dodacieho listu bola neoprávnená z dôvodu, že išlo o reklamáciu a nie novú objednávku, súd považoval za irelevantné, nakoľko zo samotnej objednávky zo dňa 30.11.2006 nevyplývalo, že išlo o reklamáciu a z dodacieho listu zo dňa 27.2.2007 bolo zrejmé, že žalovaná tieto nové dvere so zárubňou prevzala, pričom pôvodné reklamované dvere (podľa dodacieho listu č. 135/2006) žalobcovi do dnešného dňa nevrátila. Súd uviedol, že zistil, že žalobca poskytol žalovanej v súvislosti s jej reklamáciou písomné vysvetľujúce stanovisko, kde uviedol, že pôvodné dvere boli správne namorené podľa dodanej receptúry na základe jej objednávky a farebný odtieň je primeraný počiatočnej fáze chemického procesu. Napriek tomu jej však pri dodaní nových dverí poskytol zľavu za dopravu do Bratislavy. Žalovaná však nijak nepreukázala, že za staré alebo nové dvere zaplatila ich cenu, rovnako ako nepreukázala nijakým dokladom, že jej v súvislosti s predmetnou reklamáciou vznikli náklady v sume 8.680,- Sk a taktiež nepreukázala, že reklamovaný odtieň dverí nekorešpondoval s odtieňom v zmysle príslušnej objednávky. Súd uviedol, že od výslednej sumy 10.898,50 Sk neodpočítal zálohu v sume 5.000,- Sk, keďže jej zloženie žalobcovi žalovaná relevantným spôsobom nepreukázala. V prípade zákazníčky p. H. na základe dodacieho listu č. 005/2007 súd skonštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 44.431,- Sk, nakoľko pri výpočte vychádzal z vyčíslenia žalobcu k faktúre č. 8600149 podľa uvedeného dodacieho listu a starého cenníka, pričom sporné boli položky zárubňa + NS a skladací mechanizmus, ktoré žalobca vyčíslil v celkovej sume 21.600,- Sk a žalovaná v sume 11.940,- Sk. Keďže však žalobca nepreukázal, ako dospel k sume 21.600,- Sk, resp. z cenníkov založených v spise nebolo možné odvodiť cenu týchto položiek, súd vychádzal z vyčíslenia uvedeného žalovanou. K výslednej sume súd dospel po spočítaní položiek dverí a zárubní podľa starého cenníka v sume 96.640,- Sk, odpočítal priznanú zľavu 15 % v sume 14.496,- Sk, pripočítal položky morenie dverí a zárubní v sume 12.200,- Sk a skladací mechanizmus v sume 7.000,- Sk a napokon odpočítal zálohu 56.913,- Sk. Súd tak žalobcovi nepriznal právo na zaplatenie položiek 3 ks WC zámkov, keďže z predmetného dodacieho listu nevyplývalo, že boli skutočne dodané (žalovaná ich dodanie namietala a žalobca ich dodanie nijak nepreukázal) a ani položku poniklovanie, keďže táto činnosť sa pri morených výrobkoch nevykonáva a žalobca nepreukázal opodstatnenosť účtovania tejto položky. Súd ďalej uviedol, že zloženie zálohy vo výške 60.442,- Sk žalovaná relevantným spôsobom nepreukázala, pretože neurčitá faxová správa žalobcu bez adresáta zo dňa 19.3.2007 zaplatenie zálohy neosvedčovala. Taktiež do spisu žalovaná nedoložila žiaden dôkaz, že jej žalobca poskytol zľavu 10.000,- Sk z dôvodu, že jej pôvodne dodal skladacie dvere opačné ako bolo uvedené v objednávke. V prípade objednávky podľa dodacieho listu č. 007/2007 súd dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 4.007,- Sk, pričom pri výpočte vychádzal z vyčíslenia žalobcu k faktúre č. 8600149 podľa uvedeného dodacieho listu a starého cenníka a od položky zárubne v sume 3.100,- Sk odpočítal 15 % priznanú zľavu, pripočítal príplatok za dyhu breza v sume 172,- Sk a folding s dlhým perom v sume 1.200,- Sk. Súd však uviedol, že nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie ceny za položku tesnenie, nakoľko opodstatnenosť jej účtovania z objednávky ani z predmetného dodacieho listu nevyplývala, pričom žalobca nepreukázal, že tesnenie bolo vôbec dodané. Účtovanie položky folding s dlhým perom v sume 1.200,- Sk bolo podľa názoru súdu opodstatnené, nakoľko folding žalovaná prevzala, čo potvrdila podpisom na dodacom liste a zo žiadneho dôkazu založeného v spise nevyplývalo, že by jeho dodanie alebo oprávnenosť účtovania u žalobcu rozporovala. Tvrdenie žalovanej, že žalobca nebol oprávnený účtovať cenu za celú zárubňu, ale len cenu za protiplechový komplet v sume 1.850,- Sk (dohodnutej ako 60 % z celkovej ceny zárubne), súd považoval za irelevantné, nakoľko žalovaná nepreukázala, že k takejto dohode o cene medzi stranami došlo, pričom žalobca do spisu založil dobropis č. 9600072 vystavený dňa 3.7.2009 v sume 95,93 EUR s DPH, ktorým žalovanej kompenzoval nedostatky pri účtovaní zárubne v súvislosti s dodacím listom č. 007/2007. V prípade zákazníka p. Jurča podľa dodacieho listu č. 020/2007 súd uviedol, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 893,80 Sk, kde pri výpočte vychádzal z vyčíslenia žalobcu k faktúre č. 8600149 podľa uvedeného dodacieho listu a starého cenníka, pričom pri sporných položkách - bočné svetlíky a 3 zárubne priznal cenu podľa vyčíslenia žalovanej spolu v sume 16.228,- Sk (6.528,- Sk za bočné svetlíky, 9.700,- za uvedené zárubne), keďže ich cenu nebolo možné odvodiť od doložených cenníkov v spise. K výslednej priznanej sume súd dospel tak, že k sume 16.228,- Sk pripočítal cenu za nesporné položky podľa starého cenníka v sume 58.000,- Sk, odpočítal priznanú 15 % zľavu v sume 11.134,20 Sk, pripočítal cenu za položku 3 ks WC zámkov v sume 300,- Sk a posuvný mechanizmus v sume 2.500,- Sk a napokon odpočítal zloženú zálohu 65.000,- Sk. Položka madlo bola podľa názoru súdu neopodstatnene účtovaná, pretože madlo nebolo žalovanou objednané a ani z dodacieho listu nevyplývalo, že bolo skutočne dodané. V prípade zákazníka p. F. v zmysle dodacieho listu č. 043/2007 súd dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie sumy 100,- Sk, pričom pri výpočte vychádzal z vyčíslenia žalobcu k faktúre č. 8600149 podľa uvedeného dodacieho listu a starého cenníka, pričom k položke dvere a zárubne po odpočítaní 15 % zľavy (39.355,- Sk) pripočítal položku 2 ks WC zámkov v sume 200,- Sk, príplatok za email biely na dvere správne podľa starého cenníka vyčíslený v sume 8 x 600,- Sk a príplatok za email biely na zárubne podľa starého cenníka v sume 7 x 400,- Sk, ďalej pripočítal položku skladací mechanizmus v sume 3.000,- Sk podľa vyčíslenia žalovanej, keďže jeho cenu nebolo možné odvodiť od doložených cenníkov a napokon odpočítal zálohu 50.055,- Sk. Uviedol, že opodstatnene účtované boli len 2 ks WC zámkov namiesto troch, pretože žalovaná v objednávke požadovala dodať len dva kusy a tvrdila, že tak boli aj dodané, pričom z dodacieho listu nevyplývalo, že boli dodané tri kusy. V prípade zákazníka p. P. v zmysle dodacích listov č. 145/2007 a č. 152/2007 má podľa názoru súdu žalobca právo na zaplatenie sumy 27.360,- Sk vypočítanej podľa nového cenníka, pričom táto suma nebola medzi stranami sporná. 4. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že nemal dostatočne za preukázané, že žalovaná zaplatila žalobcovi zálohu vo výške 40.000,- Sk osobne do rúk F. D., ktorý mal o tom vystaviť potvrdenie so svojím podpisom. Žalovaná do spisu ako dôkaz založila fotokópiu výstrižku, kde je uvedené, že p. D. osobne prevzal určitú sumu, ktorá nie je vôbec čitateľná, nie je tam uvedená jej mena, od koho ju prevzal, akej veci sa týka a ani kedy došlo k prevzatiu. Sám p. D. pri výsluchu nepotvrdil, že túto alebo iné sumy niekedy od žalovanej preberal, resp. že by mali medzi sebou takú prax. Ani z ostatných dokumentov založených do spisu žalovanou podľa názoru súdu nevyplývalo, že predmetnú zálohu žalobcovi skutočne odovzdala. Súd uviedol, že z listu žalobcu zo dňa 25.11.2008 adresovaného žalovanej vyplývalo, že neeviduje v pokladni sumu 40.000,- Sk a ak takú hotovosť odovzdala p. D., bude o tom potrebovať príjmový alebo iný doklad, v takom prípade to bude akceptovať. Podľa názoru súdu ak aj existovala medzi stranami taká prax, že žalovaná odovzdávala žalobcovi jednotlivé zálohy prostredníctvom jeho bývalého zamestnanca p. D., samotná táto skutočnosť nepreukazovala, že v konkrétnom spornom prípade reálne došlo k zloženiu zálohy 40.000,- Sk do rúk p. D. dňa 4.9.2007, tak ako to tvrdila žalovaná. Všetky dôkazy, ktoré žalovaná do spisu založila v snahe preukázať zloženie spornej zálohy boli podľa súdu neurčité a nemohol ich akceptovať ako hodnoverný dôkaz o tejto skutočnosti. 5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 5.680,42 EUR, keďže sa preukázalo, že žalobca dodal žalovanej tovar v rámci ich zmluvne založeného záväzkového vzťahu, pričom oprávnene fakturoval cenu dodaného tovaru v priznanej výške. Keďže žalovaná za prevzatý tovar nezaplatila jeho cenu riadne a včas, dostala sa svojím konaním do omeškania, a preto má žalobca popri práve na zaplatenie priznanej sumy aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 ObZ účinného do 31.12.2008, t.j. 13,25 % ročne, a to odo dňa 18.11.2008 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, čo odôvodnil tým, že v konaní sa nepreukázala opodstatnenosť fakturácie niektorých položiek dodaného tovaru a aplikácie nového cenníka, ako to súd podrobne uviedol vyššie. 6. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov, že ho považuje za vnútorne rozporný a že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Žalovaná zastávala názor, že hlavným problémom vzťahu medzi ňou a žalobcom boli vadne dodané výrobky, ktoré bola žalovaná opakovane nútená reklamovať a v rámci takéhoto pravidelného fungovania považovala za bežné obmedzenie sa na telefonickú, e - mailovú, resp. faxovú komunikáciu a preberanie záloh bez náležitých potvrdení, nakoľko ich vzťah bol postupne založený na dôvere. Uviedla, že žalobca si bol vedomý vád svojich výrobkov, avšak napriek tomu reklamácie vybavoval svojvoľne a jeho účelové správanie nemôže byť kladené na ťarchu žalovanej, ale je potrebné ustáliť stav, v akom obe strany fungovali. K jednotlivým bodom odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o dodacie listy č. 109/2006 a č. 199/2006 bolo v konaní preukázané, že sa týkali tej istej zákazky, a preto nesúhlasila s tvrdením súdu, že opätovné dodanie 3 ks dverí v sume 12 630,- Sk nebolo duplicitné, nakoľko išlo o tie isté dvere, ktoré boli len dodatočne upravované. Rovnako žalovaná nesúhlasila s tvrdením súdu o uplatnení zľavy 10%, pretože v praxi bola nad rámec zmluvy zaužívaná a v konaní aj preukázaná zľava 15% a taktiež nepovažovala za správny ani záver súdu o uplatnení zľavy 6 264,- Sk, nakoľko jej poskytnutie bolo v konaní preukázané minimálne faxom zo dňa 27.4.2006. Preto správna suma, ktorú je žalovaná podľa jej názoru povinná v súvislosti s uvedeným uhradiť je 308,19 EUR (9 284,40 Sk). K objednávke týkajúcej sa zákazníka, p. P., žalovaná uviedla, že na túto objednávku poskytla zálohu v sume 3 964,- Sk do rúk p. D., ktorá mala byť odpočítaná od fakturovanej sumy a navyše táto zákazka obsahovala početné množstvo reklamácii na p. H. ako zástupcu žalobcu. V tomto prípade žalovaná uviedla, že oprávnená suma tak predstavuje 3 304,- Sk (109,67 EUR). K objednávke zákazníka, p. M., žalovaná uviedla, že medzi stranami bola nad rámec zmluvy dohodnutá a uplatňovaná zľava 15% z ceny dverí, na základe čoho oprávnená suma predstavuje 6 682,20 Sk (221,80,- EUR). Žalovaná poukázala na to, že so žalobcom bolo v tomto prípade výslovne dohodnuté nepožadovanie zaplatenia zvyšku vzhľadom na opakované reklamácie, ktoré boli vybavované rukou písaným textom zaslaným faxom žalobcovi. So záverom súdu v časti týkajúcej sa objednávky zákazníčky, p. Š., sa žalovaná stotožnila a poukázala zároveň na to, že v tomto prípade sa uplatňovala vyššie spomínaná zľava 15% z hodnoty dverí, čo potvrdzuje zaužívanú prax medzi stranami a vyvracia názor súdu o výške zľavy 10% a oprávnená suma tak prestavuje 10 590,- SK (351,52 EUR). Rovnako sa žalovaná vyjadrila aj k časti rozsudku týkajúcej sa zákazníka, p. L., kde oprávnene požadovaná suma predstavuje 2 805,- Sk (93,11 EUR) a s odôvodnením súdu prvej inštancie súhlasila aj v prípade zákazníka, p. Urbana. Žalovaná však nesúhlasila s názorom súdu v prípade zákazníčky, p. F. a uviedla, že bolo preukázané, že išlo o vybavenie reklamácie pôvodne dodaných dverí, avšak žalobca ich dodatočnú ohliadku na preverenie jej tvrdení nevykonal. Poukázala na to, že dohoda o dodaní nových dverí v rámci reklamácie bola uskutočnená s p. D., ktorý ale v priebehu konania akúkoľvek dohodu so žalovanou účelovo popieral. V prípade zákazníčky, p. H., žalovaná súhlasila s názorom súdu prvej inštancie ale uviedla, že správna cena položiek po odpočítaní zľavy je síce 101 344,- Sk, avšak žalovaná zároveň znova vyhlásila, že preukázateľne poskytla zálohu v sume 60 442,- Sk a rovnako potvrdila jaj poskytnutie zľavy v sume 10 000,- Sk priamo žalobcom zákazníčke, na základe čoho má žalobca nárok na zaplatenie sumy 30 902,- Sk (1 025,76 EUR). Žalovaná tiež súhlasila so záverom súdu týkajúceho sa zákazníčky, p. O. (súdom nesprávne označenej ako H.). Považovala však zároveň za preukázané, že neobjednávala celú zárubňu, ale len jej jednu stranu, ktorú žalobca aj skutočne dodal, a teda nemožno vychádzať z ceny celej zárubne, ale z hodnoty 60% z jej ceny, tak ako mali strany dohodnuté. Žalovaná uviedla, že neobjednávala zahnutie, a preto ani účtovanie tejto položky nemá svoje opodstatnenie, na základe čoho oprávnená suma predstavuje 2 150,- Sk (71,37 EUR). Napokon žalovaná uviedla, že nemá žiadne námietky k záverom súdu v prípade zákazníka, p. U., kde oprávnene požadovaná suma predstavovala 893,80 Sk (29,67 EUR), zákazníka, p. F., kde išlo o doplatenie sumy 100,- Sk (3,32 EUR) a zákazníka, p. P., v prípade ktorého išlo o doplatenie sumy 27 360,- Sk (908,19 EUR). K p. D. žalovaná uviedla, že v konaní bolo preukázané, že išlo o vtedajšieho obchodného zástupcu žalobcu v pozícii riaditeľa, ktorý s ňou komunikoval a dojednával veci týkajúce sa obchodu a ktorému opakovane odovzdávala zálohy, čo žalobca nikdy nepopieral a o čom svedčí aj súdu predložené vyúčtovanie zákaziek a zoznam prijatých platieb zo dňa 19.11.2007. Výpoveď p. D. považovala žalovaná za účelovú, neurčitú a nehodnovernú. Považovala však za preukázané, že mu poskytla platbu v sume 40 000,- Sk (1 327,76 EUR) skutočne na účel úhrady svojich záväzkov voči žalobcovi. Vyhodnotenie tejto skutočnosti zo strany súdu však žalovaná nepovažovala za správne a zastávala názor, že túto sumu je potrebné od žalobcovi priznanej sumy odpočítať. Na základe uvedeného žalovaná uviedla, že možno od nej spravodlivo požadovať len zaplatenie sumy 1 573,04 EUR bez úroku z omeškania, nakoľko ak by žalobca fakturoval sumy oprávnene a v súlade s komunikáciou so žalovanou, bola by mu svoje záväzky uhradila riadne a včas. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jej uloží povinnosť zaplatiť sumu 1 573,04 EUR a prizná jej pomernú náhradu trov konania tak ako ich vyčísli, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. 7. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci a podrobne sa v odôvodnení rozsudku vyjadril k námietkam žalovanej. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o námietky žalovanej, trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach predložených v priebehu konania. Považoval za potrebné uviesť, že tvrdenia žalovanej v odvolaní súd zhodné s tvrdeniami, ktoré prednášala v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 251,32 EUR. 8. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a žalovaná svojimi tvrdeniami nespochybňuje závery súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie dôsledne a detailne odôvodnil v súlade so zisteným skutkovým stavom a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Navyše odvolací súd v súlade s obsahom spisu konštatuje, že žalovaná v odvolaní poukazovala na skutočnosti zhodné s tými, ktoré namietala aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa ten v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza že pokiaľ ide o námietky týkajúce sa dodacieho listu č. 109/2006 súd sumu priznanú žalobcovi vypočítal správne, keď v súlade s čl. IV zmluvy o obchodnom zastúpení odpočítal vzhľadom na typ dverí zľavu len 10% a z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami neexistovala žiadna dohoda o poskytovaní iných zliav. Námietku žalovanej, ktorou argumentovala aj v prípade iných posudzovaných objednávok, že žalobca jej pri totožných dverách poskytol zľavu 15% považuje súd za nedôvodnú, nakoľko pre súd je dôležitý obsah zmluvy o obchodnom zastúpení a uvedené konanie žalobcu záležalo podľa súdu len na jeho vlastnom uvážení pri jednotlivých objednávkach. V prípade dodacieho listu č. 199/2006 nebola preukázaná potreba poniklovania objednaného tovaru, čo bolo vo vyčíslení jedinou spornou položkou. V prípade zákazníka P. odvolací súd uvádza, že obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení o zložení zálohy vo výške 3.964,- Sk alebo o reklamovaní vád tovaru sa v konaní nepreukázala, a preto záver súdu aj v tomto smere považuje odvolací súd za správny. V prípade zákazníka, p. M., má odvolací súd za preukázané, že súdom prvej inštancie priznaná suma bola vypočítaná správne s odpočítaním všetkých preukázane vzniknutých nárokov žalovanej. V prípade zákazníčky, p. F., odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že z predložených listín nevyplýva, že by išlo o reklamáciu, žalovaná toto svoje tvrdenie nijako nepreukázala. V ostatných prípadoch žalovaná uviedla, že súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, resp. že súhlasí, ale napriek tomu argumentovala opomenutím poskytnutia ďalších zliav a odpočítania ňou zloženej zálohy. Nakoľko však, ako bolo uvedené vyššie, nebolo preukázané, že by medzi stranami došlo k ďalším dohodám o poskytovaní zliav a žalovaná nepreukázala zloženie ňou tvrdených záloh, odvolací súd považuje tieto tvrdenia za neopodstatnené a nepreukázané. K námietke žalovanej o zložení zálohy v sume 40.000,- Sk pánovi D. odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že predložený list, na ktorom sa uvádza, že došlo prevzatiu uvedenej sumy nemožno považovať za hodnoverný dôkaz, nakoľko z neho nebolo zrejmé ani len to, kto, v prospech koho a za akým účelom uvedenú sumu zložil do rúk p. D.. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, C.s.p. ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2, C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie (§ 419a nasl. C.s.p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).