Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/479/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205506 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209205506.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: L.. V. N., D.. XX. XX. XXXX, N. N., M. C. Č.. XX, zastúpeného HUDEC, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 23, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenému JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kutlíkova 17, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľa i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. 1. 2013, č. k. 24C/106/2009-440 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa veci samej p o t v r d z u j e. V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania, rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, daného dňa 23. 2. 2009, dospejúc po vykonaní pomerne rozsiahleho dokazovania k záveru, že okamžité skončenie treba považovať za platné pre splnenie všetkých formálnych náležitostí, pričom bolo uskutočnené a doručené navrhovateľovi v lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Dospel tiež k záveru, že navrhovateľ závažne porušil pracovnú disciplínu, keď ako account manager obchodného centra odporcu prevzal zahraničný bankový šek spoločnosti SAVAS F&E, ktorá v čase odovzdania šeku ešte nebola právnym subjektom (k zápisu do obchodného registra došlo až následne). Navrhovateľ dňa 26.1.2009 prebral šek vystavený na sumu 150 mil. €, hoci na jeho prebratie nebol oprávnený, a bez prítomnosti klienta požiadal o jeho zaevidovanie do bankového informačného systému (BIS) zamestnanca pobočky. Napriek tomu, že šek bol vystavený na enormnú sumu, riadne a včas nenahlásil predmetnú operáciu do programu EMUS, ale po upozornení zamestnancov odporcu až dňa 27. 1. 2009. Príkaz na inkaso šeku podpísal sám, hoci za banku vždy podpisujú dve osoby. Týmto postupom navrhovateľ jednoznačne konal v rozpore s internými predpismi odporcu, uvedenými v okamžitom skončení pracovného pomeru, ako aj so zákonnými ustanoveniami (§ 27 ods. 1 písm. d/ zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách), hoci jeho povinnosťou bolo tieto ovládať; v pochybnostiach sa mal obrátiť na svojho nadriadeného. Konaním navrhovateľa mohlo dôjsť na strane odporcu k vzniku škody, ako aj k ohrozeniu jeho dobrej povesti, pričom k škode nedošlo pracovnou činnosťou iných zodpovedných zamestnancov odporcu. Neprihliadol na obranu navrhovateľa, že finančné prostriedky mali byť použité na financovanie projektu Vážska vodná cesta, keďže uvedený projekt nebol v tom čase aktuálny. Pre zamietnutie návrhu v časti určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru bolo potrebné zamietnuť návrh i v časti uplatnenej náhrady mzdy. V konaní plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške 1.412,26 eur. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny a vyhovenia návrhu. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Zastával názor, že pokiaľ súd odôvodnil porušenie pracovnej disciplíny tým, že medzi jeho pracovné povinnosti nepatrilo pracovať so šekmi, ako aj, že k pokladníčke (zamestnancovi pobočky) sa neustanovil i s predkladateľom šeku a riadne a včas nenahlásil predmetnú operáciu do systému EMUS, uvedené záveru súdu nemožno považovať za správne. Uviedol, že on so šekom nepracoval, len ho prevzal od predkladateľa a doručil oddeleniu šekov, aby mohol byť ďalej spracovaný určenými postupmi banky. Na pobočku sa neustanovil s klientom, keďže komunikácia s nemecky hovoriacimi klientmi bola pracovnou náplňou obchodného centra, a nie pobočky. Práve z dôvodu jazykovej bariéry nebolo možné a ani vhodné odkázať klienta do pobočky. Namietal tiež, že za porušenie pracovnej disciplíny nemožno považovať nahlásenie operácie do systému EMUS dňa 27. 1. 2009, a nie už 26. 1. 2009, keďže dňa 26. 1. 2009 bol šek klientovi vrátený pre nemožnosť jeho zaevidovania do BIS. Ak teda neobvyklú obchodnú operáciu nahlásil do systému dňa 27. 1. 2009, urobil tak včas. Domnieval sa, že základom sporu bolo tvrdenie odporcu, že sa úmyselne usiloval o preplatenie šeku, ktorý bol následne vyhodnotený ako falošný. Mal za to, že pri prevzatí šeku by rovnakým spôsobom postupoval každý iný zamestnanec banky; podpísaním príkazu na inkaso šeku nie je daný pokyn na jeho preplatenie. Namietal preto záver súdu prvého stupňa, že jeho postupom mohla odporcovi vzniknúť škoda. Realizovať platbu zo šeku na účet klienta bolo totiž oprávnené výlučne oddelenie šekov, ktoré šeky aj spracovávalo. Vyčítal súdu prvého stupňa, že svoje skutkové zistenia založil predovšetkým na výpovedi svedkyne M.. Š., ktorá viedla interné šetrenie u odporcu ohľadom predmetnej veci. Vyjadrenia svedkyne nemajú preto povahu svedectva, ale ide o sprostredkované informácie od tretích osôb, za účelom vypracovania správy. Nesúhlasil so spochybňovaním projektu Vážska cesta, ktorého hodnota sa odhaduje na niekoľko miliárd eur, pričom prostriedky na šeku vo výške 150 miliónov mali slúžiť len na financovanie prípravných prác tohto projektu. Odporca navrhoval napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že medzi pracovné povinnosti navrhovateľa nepatrila práca so šekmi. Pri prevzatí šeku navrhovateľ nerešpektoval pravidlá odporcu, upravujúce postup pri vydávaní príkazu na inkaso, ktorý odmietli podpísať oprávnení zamestnanci pobočky práve z dôvodu, že šek im nebol predložený klientom, ale navrhovateľom. Mal za to, že v dôsledku jazykovej bariéry nemecky hovoriaceho klienta A.. G. navrhovateľovi nič nebránilo, aby sprevádzal zahraničného klienta ku kompetentnému zamestnancovi pobočky, sídliacej v tej istej budove. Mal za to, že navrhovateľ odovzdával zamestnancom odporcu zjavne nepravdivé informácie o overovaní pravosti daného šeku v banke Barclays Bank PLC, čo nie je podľa odporcu možné vysvetliť inak, ako zámerné uvádzanie odporcu do omylu za účelom dosiahnutia akceptácie šeku a jeho preplatenie odporcom. Za správny považoval i záver súdu prvého stupňa o porušení pracovnej disciplíny nahlásením neobvyklej obchodnej operácie až dňa 27. 1. 2009. Šek vystavený na extrémne vysokú sumu bol nahlásený až 27. 1. 2009 po upozornení zamestnancov, hoci takúto operáciu treba nahlásiť bezodkladne, teda okamžite. Hoci zadanie šeku do BIS a podpísanie príkazu na inkaso nie je zadaním šeku na preplatenie, ide o jeden z krokov v rámci komplexného spracovania šeku. Navrhovateľ tým, že vyvíjal snahu o zadanie šeku do systému BIS, zároveň teda vyvíjal bezprostrednú snahu o jeho preplatenie. Ak by sa nepravosť šeku hneď nepreukázala, odporca by šek emitentovi preplatil. Podľa medzinárodných obchodných zvyklostí mala vystavujúca banka do troch mesiacov právo vziať odporcovi poukázanú sumu späť, bez akéhokoľvek odôvodnenia. Odporcovi takto vzniknutú škodu by už nikto nenahradil. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ nevyvinul dostatočné opatrenia na preverenie klienta SAVAS F&E, a. s., keď interný dokument, ktorý mal obsahovať stanovisko banky Barclays Bank PLC, obsahuje mnohé formálne chyby a preklepy. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa postupoval správne, keď za kľúčovú vo veci považoval výpoveď svedkyne M.. Š.. Proti výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie odporca, požadujúc v tejto časti zmenu rozsudku a priznaniu náhrady trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške, resp. jeho zrušenie a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasil s nepriznaním náhrady uplatnených trov za vyjadrenia, ktoré boli vyvolané podaniami zo strany navrhovateľa, ako aj s krátením odmeny za účasť na nemeritórnych pojednávaniach v roku 2012. Okrem toho súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť o písomných vyjadreniach zo dňa 15. 1. 2013 a 21. 1. 2013. Domnieval sa, že zrejme len chybou v počítaní bola odmena za úkon v roku 2012 priznaná len vo výške 28,69 €, namiesto 58,69 €. Napokon vyčítal súdu prvého stupňa, že pri priznanom režijnom paušále opomenul priznať daň z pridanej hodnoty. Odvolací súd prejednal odvolania oboch účastníkov konania v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzenými (§ 212 ods. 1 O. s. p.), vo veci nariadil pojednávanie a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Odvolanie odporcu čo do rozhodnutia o trovách konania považoval na dôvodné. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ ako zamestnanec obchodného centra odporcu mal získavať klientov z radov nemecky hovoriacich podnikateľov. Dňa 26. 1. 2009 prijal od pána G. šek na sumu 150 miliónov €. Hoci ako zamestnanec obchodného centra na prijatie šeku nebol oprávnený, tento šek prevzal a bez prítomnosti jeho predkladateľa požiadal príslušnú zamestnankyňu pobočky odporcu (v tej istej budove), aby prevzatie šeku zadokumentovala do BIS. Šek s ohľadom na viacmiestnu sumu sa nepodarilo do systému zaevidovať, preto bol navrhovateľom vrátený jeho predkladateľovi. Navrhovateľ po zistení nezrovnalostí zabezpečoval u klienta doplnenie podpisu na šeku. Po upozornení zamestnancov dňa 27.1.2009 nahlásil do systému EMUS neobvyklú obchodnú operáciu. On sám podpísal príkaz na inkaso šeku. Po spracovaní šeku príslušným oddelením v ústredí odporcu bolo zistené, že ide o šek falošný. V lehote dvoch mesiacov od prevzatia šeku navrhovateľom od pána Kotuscheka odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Súd prvého stupňa považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za platné, keď dospel k záveru, že riadne špecifikované konanie navrhovateľa treba považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pri ktorom hrozila odporcovi značná škoda. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záver súdu prvého stupňa je správny, vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu, keď je nesporné, že navrhovateľ postupoval tak, ako je uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, čo napokon v podstatných tvrdeniach ani nespochybňoval. Navrhovateľ v podstate zastával názor, že jeho postup pri prebratí šeku na sumu 150 miliónov € nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer so zamestnancom i okamžite, pričom takýto spôsob skončenia pracovného pomeru predstavuje najprísnejšiu formu rozviazania pracovného pomeru. Jeho použitie prichádza preto do úvahy len pri závažnom porušení pracovnej disciplíny (§ 68 ods. 1 Zák. práce v znení účinnom ku dňu udelenia). Pojem závažného porušenia pracovnej disciplíny Zákonník práce nevymedzuje (a nie je to ani dobre možné), preto záleží vždy od okolností konkrétneho prípadu, či zamestnávateľom označené konanie, resp. opomenutie zamestnanca, predstavuje porušenie pracovnej disciplíny v intenzite závažného porušenia. V danom prípade navrhovateľ prevzal od nemecky hovoriaceho klienta šek, hoci to nepatrilo do jeho pracovných povinností. Navrhovateľ si bol toho plne vedomý, preto požiadal o zadanie šeku do BIS zamestnanca pobočky, oprávneného preberať šeky, avšak od ich predkladateľov (klientov), nie od navrhovateľa. Ako správne poukázal odporca, navrhovateľovi nič nebránilo sprevádzať klienta do priestorov pobočky v tej istej budove a v prípade potreby tlmočiť. Takýto postup však navrhovateľ nezvolil, prevzal šek od klienta v neprítomnosti ďalšej osoby. Hoci predloženie šeku na značne vysokú sumu musel považovať za neobvyklú obchodnú operáciu, neodkladne, t.j. dňa 26.1.2009, kedy mu bol šek fyzicky po prvý krát predložený, nenahlásil operáciu do systému EMUS, ale urobil tak až v deň nasledujúci, a to po upozornení zamestnancov odporcu. Hoci bankové operácie za banku podpisujú vždy dve osoby, príkaz na inkaso podpísal len sám (dňa 28. 1. 2009), napriek tomu, že príkaz museli podpísať dve osoby, a to kompetentné na prijatie šeku od klienta, t. j. zamestnanec na pozícii P0, P1 alebo pokladník v pobočke odporcu; príkaz podpísal sám po tom, ako oprávnený zamestnanec pobočky príkaz odmietol podpísať pre predloženie šeku v neprítomnosti klienta. Následne činnosťou oddelenia šekov bolo zistené (v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa o akceptácii šeku zahraničnou bankou), že zahraničná banka tento šek považuje za falošný. Podľa názoru odvolacieho súdu, uvedené okolnosti prípadu, a to predovšetkým s ohľadom na výšku sumy, na ktorú bol šek vystavený i na viacnásobné porušenie pracovnej zmluvy, interných smerníc odporcu a zákona o bankách, odôvodňujú záver, že porušenie pracovnej disciplíny dosahuje intenzitu závažného porušenia. Predovšetkým s ohľadom na výšku sumy a hroziacu značnú škodu (v prípade spätného požadovania plnenia vystavujúcou bankou) mal navrhovateľ vynaložiť zvýšené úsilie, aby bol už pri prijatí šeku dodržaný postup, vyplývajúci nielen z interných smerníc odporcu, ale i zo zákonnej úpravy, čo preukázateľne navrhovateľom dodržané nebolo. Okrem toho postup navrhovateľa, keď prezentoval pravosť daného šeku u iných zamestnancov odporcu, mohol u odporcu dôvodne vyvolať záver, že ho uvádzal do omylu za účelom dosiahnutia akceptácie šeku a jeho preplatenia. Pokiaľ by aj navrhovateľ postupoval zvoleným spôsobom s dobrým úmyslom, v záujme ústretového prístupu k potenciálnemu klientovi banky, bolo potrebné vynaložiť väčšiu ostražitosť a dôsledne zachovávať bankou zvolený postup pri preberaní šeku, ktorého úlohou je práve eliminácia strát na strane banky z dôvodu preplatenia falošných šekov. Ako správne uviedol i súd prvého stupňa, v prejednávanej veci boli splnené i všetky ďalšie zákonné predpoklady pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru (jasne vymedzené skutkové dôvody, zachovanie prekluzívnej lehoty, prerokovanie okamžitého skončenia odborovou organizáciou). So zreteľom na platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru bolo potrebné ako nedôvodný zamietnuť i návrh v časti uplatnenej náhrady mzdy. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne založil svoje rozhodnutie predovšetkým na výpovedi M.. S. Š., ktorá vyhotovovala záverečnú správu z vyšetrovania podvodu, táto námietka neobstojí. Podľa názoru odvolacieho súdu z výpovede tejto svedkyne vyplývajú rovnaké relevantné skutočnosti, ako zo svedeckých výpovedí ďalších zamestnancov odporcu (prevzatie šeku, podpísanie príkazu na inkaso šeku navrhovateľom, upozornenie navrhovateľa na hlásenie neobvyklej obchodnej operácie), ktoré v zásade nie sú ani v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa. Ako závažné porušenie pracovnej disciplíny možno považovať i také konanie zamestnanca, ktoré nespôsobilo zamestnávateľovi značnú škodu, ale bolo spôsobilé takúto škodu spôsobiť (s ohľadom na navrhovateľom nespochybnené medzinárodné obchodné zvyklosti, kedy aj pri pôvodnom akceptovaní šeku možno požadovať vrátenie poskytnutého plnenia zo strany vystavujúcej banky bez uvedenia dôvodu). V časti výroku o trovách konania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď treba prisvedčiť odvolateľovi, že v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Nevyplýva z neho napr. z akých dôvodov bola odmena za úkony právnej služby v r. 2011 priznaná vo výške 57,- € a v r. 2012 len vo výške 28,69 €, pri súčasnom určení jednej štvrtiny úkonu vo výške 14,67 €, podobne z akých dôvodov nebola DPH priznaná i z režijného paušálu. V novom, riadne odôvodnenom rozhodnutí o trovách konania, súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.