Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/228/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205575 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209205575.11 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloletú V. L., W.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: K.. Y. L., F. Q. XX, F., a K.. Y. L., F. Q. XX, F., za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, o zmenu úpravy styku otca s maloletou, o návrhu otca na zverenie maloletej V. do jeho starostlivosti, o uloženie informačnej povinnosti matke a o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou, na odvolanie matky, otca, Okresnej prokuratúry Bratislava II a kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.09.2012, č.k. 28P/145/2009-944, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol upravený styk otca s maloletou V. L., W.. XX.XX.XXXX sa m e n í tak, že sa zakazuje styk otca s maloletou V. L., W.. XX.XX.XXXX. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.05.2007, č.k. 23C/68/2005-333 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.11.2008, č.k. 3Co/353/2007-404 vo výroku o úprave styku otca s maloletou V.. Návrh otca na zmenu uznesenia, ktorým bol ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A za opatrovníka maloletej sa z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa určil, - že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi Y. L., W.. XX.XX.XXXX a V. L., W.. XX.XX.XXXX každý párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou školských prázdnin, počas vianočných prázdnin každý párny kalendárny rok od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 11.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 28.12. od 19.00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka prázdninového týždňa od 09.00 hod. do soboty do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od piatku od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 09.00 hod. do 07.07. do 19.00 hod. s tým, že otec si vyzdvihne maloleté deti v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich matke na tom istom mieste odovzdá. - zakázal styk otca s maloletými deťmi Y. L. E. V. L. s výnimkou dní, počas ktorých je upravený súdnym rozhodnutím styk maloletých detí s otcom a starými rodičmi, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C/68/2005-333 zo dňa 02.05.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/353/2007-404 zo dňa 18.11.2008 v časti výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi, - vo zvyšku návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi Y. L. E. V. L. zamietol, - vo zvyšku návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi Y. L. E. V. L. zamietol, - zamietol návrh otca na zmenu zverenia maloletej V. L. do jeho osobnej starostlivosti a na zverenie maloletej Y. L. do striedavej osobnej starostlivosti, - zamietol návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke, - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods. 2, 3, § 25 ods. 1, 2, 3, § 26, § 28 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 36 ods. 1, § 43 ods. Zákona o rodine, čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, kedy po vykonanom dokazovaní zistil zmenu odôvodňujúcu zmenu existujúceho rozhodnutia o úprave styku (rozhodnutie o rozvode manželstva rodičov). Poukázal na to, že k voľným dohodám rodičov ohľadne letných, zimných a jarných prázdnin nedošlo, situácia sa vyhrotila, postoje oboch rodičov sa stali nezmieriteľnými a konfliktnými a došlo aj k zmenám v postojoch maloletých detí ku stretávaniu sa s otcom (tieto žiadajú, aby bol styk obmedzený buď za prítomnosti starých rodičov alebo bez prespania u otca). Súd prvého stupňa mal za to, že na tejto situácii majú podiel obidvaja rodičia - matka tým, že odmietala akýkoľvek styk otca s deťmi mimo dní určených v súdnom rozhodnutí, a to napriek tomu, že v rozhodnutí Krajského súdu bol vyslovený predpoklad, že sa styk bude uskutočňovať na základe dohody a otec svojim správaním, ktorým sa nekompromisne domáhal, aby sa podieľal na výchove detí rovnakým dielom ako matka (tieto požiadavky presadzoval spôsobom deťom nepríjemným, napr. ranné odprevádzanie do školy, návštevy v škole počas vyučovania, poobedné odprevádzanie zo školy). Z uvedených dôvodov súd rozsah styku zmenil, upravil ho aj počas prázdnin a zároveň zúžil rozsah styku počas víkendov, z dôvodu zmeny bytových podmienok u otca. Pokiaľ ide o zákaz styku otca s deťmi súd prvého stupňa nevyhovel matke v plnom rozsahu a zakázal otcovi styk len v dňoch, kedy nemá určené stretávania s deťmi. Pripustil, že sa jedná o neštandardnú formu vychádzajúcu z neštandardného správania účastníkov (otec každé ráno vyčkáva deti pri ich bydlisku, chodí s nimi do školy, ruší ich v školských ako aj mimoškolských aktivitách, domáha sa stretnutí s deťmi, napriek ich zjavnej nevôli). Uviedol, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a prichádza do úvahy vtedy, keď súd zistí, že toto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Z doteraz vykonaného dokazovania nemal za jednoznačne preukázanú existenciu ohrozenia takej intenzity, ktorá by si vyžadovala absolútny zákaz styku otca s maloletými deťmi. Maloleté deti síce prejavili výhrady ku konaniu otca, neprejavili však názor, že sa s ním nechcú stretávať vôbec. Ich protesty smerovali hlavne na správanie otca počas pracovných dní. Súd prvého stupňa sa na rozdiel od vyjadrenia niektorých účastníkov nedomnieval, že ide o rezignáciu maloletých detí, nezdieľal názory spochybňujúce zdravý vývin maloletých detí keďže nemožno vylúčiť, že tieto názory či už fyzických alebo právnických osôb, ktoré prišli do styku s otcom a ktorých vyjadrenia sú súčasťou spisu, boli ovplyvnené správaním otca, hraničiacim s kverulanstvom. Z doterajšieho konania vyplynulo, že sa deti vyvíjajú bežným spôsobom, zodpovedajúcim veku ich rovesníkov, maloletá Y. rieši prvé vzťahy, má priateľa, o tejto skutočnosti vedia obidvaja rodičia. Výhrady zo strany detí neboli podľa názoru súdu prvého stupňa tak závažného charakteru, aby odôvodňovali úplne zrušenie stretnutí počas víkendov. Čo sa týka informačnej povinnosti, súd prvého stupňa návrh otca zamietol, nakoľko sa týkal len maloletej Y., ktorá sa blíži veku dospelosti, matka jej nebráni s otcom komunikovať, takže o podstatných veciach môže otca informovať samotné dieťa. Rovnako zamietol návrh na zmenu zverenia maloletých detí, nakoľko nebolo preukázané, žeby došlo k zmene pomerov, ktorá by to odôvodňovala. Konštatoval, že práve naopak, deti sa dostali do situácie vyžadujúcej si redukciu stretávaní sa s otcom. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkov navrhnutých otcom z dôvodu, že skutkový stav zistený znaleckým dokazovaním, výsluchom maloletých detí a rodičov mal za dostatočne preukázaný. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorých bol upravený styk otca s maloletými deťmi, o zákaze styku otca s maloletými deťmi a výroku, v ktorom bol vo zvyšku zamietnutý návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi podala v zákonnej lehote odvolanie Okresná prokuratúra Bratislava II navrhujúc, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že styk maloletých detí Y. E. V. L. s otcom zakáže. V odvolaní poukázala na § 24 ods. 2, 3, § 25 ods. 1, 2, 3, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1 Zákona o rodine , § 132, § 157 ods. 2 O.s.p. a vyslovila názor, že súd prvého stupňa pri vydávaní napádaného rozhodnutia postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi, pretože dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam daného konkrétneho prípadu. Súd vo veci síce vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletých detí, znaleckým dokazovaním, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 28P/173/2009, 28P/236/2010, spisom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 23C/68/2005, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, pri vydávaní rozhodnutia však starostlivo neprihliadol na výpoveď matky, znalca, kolízneho opatrovníka, listinné dôkazy a nevzal do úvahy ani stanovisko prokurátora. Pri rozhodovaní nevychádzal zo záverov znaleckého posudku - v odôvodnení síce uviedol čo bolo jeho obsahom, no na jeho závery vôbec neprihliadol. Zo súdnoznaleckého psychologického posudku spracovaného T.. Ľ. R. Z.., znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí zo dňa 24. 04. 2010 jednoznačne vyplýva, že úvaha o úplnom zákaze styku otca s maloletými deťmi je oprávnená. Za dôležitú skutočnosť považoval i to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní dokonca neprihliadol ani na žiadosť samotných maloletých detí ktoré žiadali, aby bol styk s otcom obmedzený, a to buď za prítomnosti starých rodičov alebo bez prespania u otca. Nestotožnila sa s tvrdeniami súdu, že z doteraz vykonaného dokazovania nebola jednoznačne preukázaná existencia ohrozenia takej intenzity, ktorá by si vyžadovala absolútny zákaz styku otca s maloletými deťmi. Poukázala na to, že podmienkou zákazu styku podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine je to, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Skutočnosť, že otec maloletých detí svojim správaním vážne narúša zdravý psychický vývin maloletých detí vyplýva zo samotného znaleckého dokazovania. Nemožno opomenúť ani to, že otec sa k maloletým deťom správa nevhodne, ale taktiež ohrozuje ich mravnosť, a to predovšetkým tým, že sa pred nimi nevhodne a vulgárne vyjadruje o ich matke a verbálne ju napáda. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdeniami súdu, že maloleté deti neprejavili názor, že sa s otcom nechcú stretávať vôbec a že nejde o rezignáciu maloletých detí. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté deti vo viacerých svojich vyjadreniach uviedli, že s otcom nechcú byť. Okresná prokuratúra Bratislava II uviedla, že maloleté deti zrejme rezignovali, keďže správanie otca sa nezmenilo, tento stav trvá od roku 2007, maloleté deti už nie sú schopné posúdiť aké správanie je u otca normálne, sú bezradné, čo potvrdzujú ich tvrdenia typu „ nám už nič nepomôže„ a podobne. Proti výrokom v časti zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi a v časti, v ktorej súd vo zvyšku zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých poukazujúc na vyjadrenia detí o tom, že nechcú tráviť prázdniny u otca. Z výsluchu detí vyplýva, že deti majú obavy tráviť čas samé s otcom a istotu im dodáva len prítomnosť starých rodičov. Napriek uvedenému súd prvého stupňa rozšíril styk otca s deťmi ešte aj na dlhšie obdobie počas prázdnin. Deti sa síce môžu vyjadriť k veciam, ktoré sa ich týkajú, ale súd by mal vedieť správne vyhodnotiť čo je v záujme detí. Rovnako mal brať do úvahy aj názor znalca, ktorý sa jasne vyjadril, ako vplýva správanie otca na duševné zdravie detí a odporučil zákaz návštev detí v prostredí otca. Sudca nezobral do úvahy ani skutočnosť, že otec nerešpektuje predbežné opatrenie, ktorým mu bol v konaní sp.zn. 28P/39/2012-64 zakázaný jeho styk s maloletými deťmi s výnimkou parných víkendov - otec denno-denne ráno čaká deti pred domom a mladšiu V. denne čaká po vyučovaní pred školou. V tejto záležitosti sa obrátila aj na políciu, zatiaľ však bezúspešne. Matka napokon poukázala na to, že otec si je vedomý toho, že aj keď nebude dodržiavať rozhodnutia súdu, tak sa mu nič nestane. Proti výrokom rozsudku, v ktorom bol určený styk otca s maloletými deťmi podal v zákonnej lehote odvolanie kolízny opatrovník maloletých detí žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a zakázal styk otca s maloletými deťmi. Poukázal na to, že dňa 23.02.2012 podal podnet na vydanie predbežného opatrenia vo veci zákazu styku v zmysle § 25 odseku 3 Zákona o rodine, ktorý bol opretý o odborné vyjadrenia spracované občianskym združením Pomoc ohrozeným deťom „Centrum Nádej“ Y.. Q. F., stanoviska T.. Q., správy z priebehu realizácie výchovného opatrenia a odborného poradenstva spracované T.. Y. S., súdnoznaleckého psychologického posudku T.. Ľ. R., z rozhovorov s maloletými deťmi, ako aj dlhodobej znalosti práce s rodinou ktoré jednoznačne poukazovali na negatívny dopad konania otca na maloleté deti. Otec nerešpektuje želania a vývinové potreby detí, uplatňuje dlhodobo psychické násilie, ktoré má traumatizujúci vplyv na maloleté. Otec v písomnom podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 04.02.2013 podal proti označenému rozsudku odvolanie žiadajúc v ňom, aby boli obe maloleté deti zverené do osobnej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že matka je povinná zabezpečovať starostlivosť o maloleté od nedele od 18.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa do nedele do 18.00 hod. párneho kalendárneho týždňa a otec od nedele od 18.00 hod. párneho kalendárneho týždňa do nedele do 18.00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa s tým, že matka maloleté prevezme od otca v mieste jeho bydliska a otec maloleté prevezme od matky v mieste jej bydliska. Ďalej žiadal, aby bolo v rozhodnutí odvolacieho súdu deklarované, že zastupovať a spravovať majetok maloletých budú obaja rodičia a okolnosť, že výživné na maloleté sa neurčuje. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k nasledovným záverom. Podľa § 156 ods. 2 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije. Podľa ust. § 50 O.s.p., ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom . Podľa ust. § 57 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „ O.s.p.“), do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podľa ust. § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v priebehu pojednávania nariadeného na deň 27.09.2012 za účelom vyhlásenia rozsudku po vyhlásení a odôvodnení rozsudku bezdôvodne odoprel prijatie jeho písomného vyhotovenia i napriek tomu, že bol súdom prvého stupňa poučený o následkoch odopretia prijatia doručovanej písomnosti. Uvedené znamená, že otcovi zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.09.2012, č.k. 28P/145/2009-944 uplynula dňa 12.10.2012. Pokiaľ otec detí doručil odvolanie proti označenému rozsudku dňa 04.02.2013, podal ho po uplynutí odvolacej lehoty, t.j. oneskorene. Z uvedených dôvodov, keď tento nedostatok bráni vecnému prejednaniu odvolania otca, odvolací súd odvolanie otca podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol. Podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak . Odvolací súd v súvislosti s dosiahnutím plnoletosti Y. L., W.. XX.XX.XXXX (dňa XX.XX.XXXX) dospel k záveru, že vo vzťahu k tomuto dieťaťu rozhodnutie súdu prvého stupňa stratilo svoju účinnosť a je bez praktického významu pre pomery účastníkov konania. V tejto súvislosti poukazuje na to, že rodičovské práva a povinnosti trvajú do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa čo znamená, že o pomeroch rodiča k plnoletému dieťaťu nie je možné okrem prípadov upravených v Zákone o rodine rozhodovať (§ 28 Zákona o rodine, § 8 Obč. zákonníka). Na základe uvedenej úvahy potom odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p., odvolanie matky, kolízneho opatrovníka a Okresnej prokuratúry Bratislava II voči výrokom o úprave styku otca s t.č. plnoletou Y. L., o zákaze styku otca s t.č. plnoletou Y. L. a voči výroku, v ktorom súd prvého stupňa vo zvyšku zamietol návrh matky na zákaz styku otca s t.č. plnoletou Y. L. odmietol. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinnosti. Podľa § 28 ods. 1, písm. a/ Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Pokiaľ ide o odvolania matky , kolízneho opatrovníka a Okresnej prokuratúry Bratislava II proti výrokom týkajúcim sa úpravy styku otca s maloletou V. L., o zákaze styku otca s maloletou V. L. a voči výroku, v ktorom súd prvého stupňa vo zvyšku zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletou V.Í. L. dospel odvolací súd k názoru, že v danom prípade sú podané odvolania dôvodné. Z obsahu spisu v danom štádiu konania vyplýva, že styk otca s maloletou Katarínou bol naposledy upravený v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23C/68/2005-333 zo dňa 02.05.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3Co/353/2007-404 zo dňa 18.11.2008, a to počas každého víkendu v párnom týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Odvolací súd ako prvoradé poznamenáva, že výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie sa s jedným rodičom obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť však natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre obmedzenie alebo zákaz styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. V prejednávanom prípade pri zohľadnení výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliadajúc na špecifiká daného prípadu, na závery Znaleckého posudku č. 6/2010 vypracovaného T.. Ľ. R. Z.. a obsahu jeho výsluchu vykonaného priebehu pojednávania súdu nariadeného na deň 12.07.2012, na obsah výsluchu oboch v tom čase maloletých detí (vykonaného v priebehu pojednávania nariadeného súdom prvého stupňa na deň 13.07.2012), ako aj na obsah ostatných listinných dôkazov na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že sú dané podmienky na úplné vyhovenie návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou V.. Z okolností daného prípadu, zhodnotiac jeho vzájomné súvislosti je treba jednoznačne konštatovať, že akýkoľvek styk otca s maloletou V. nie je v jej záujme, a to i pri zohľadnení veľmi dôležitej úlohy otca v živote svojho dieťaťa. Je treba uviesť, že dlhoročný spôsob správania sa otca k maloletej V. (ale i k jej plnoletej sestre) sa vymyká bežnému správaniu sa rodiča, toto spôsobuje (ako jednoznačne vyplynulo z vykonaného dokazovania) maloletej V. stres a vnútornú nepohodu. Pri absolútnom uprednostnení záujmu maloletého dieťaťa pred rodičovskými právami je odvolací súd toho názoru, že pre pocit stability a pokoja dieťaťa nie je možné zachovať, prípadne rozšíriť (tak ako to urobil súd prvého stupňa) doposiaľ určený rozsah styku otca s maloletou a jediným možným riešením je v danej situácii len plne zakázať styk otca s maloletou V.. Odvolací súd sa nestotožnil s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že deti v konaní neprejavili názor, že sa s otcom nechcú vôbec stretávať. Z vykonaného dokazovania (opakovaného výsluchu oboch detí, ako i z ich vyšetrenia súdnym znalcom v priebehu súdom nariadeného znaleckého dokazovania) vyplýva, že maloletá V. (a i jej staršia sestra) odmietajú kontakt s otcom (viď závery Znaleckého posudku č. 6/2010) a realizáciu kontaktu s otcom podmieňujú prítomnosťou starých rodičov. Je treba uviesť i to, že závery Znaleckého posudku č. 6/2010 týkajúce sa otcom zvoleného správania sa k obom v tom čase maloletým deťom a jeho následky na psychiku oboch detí (uvedené na str. 5 ,6 napadnutého rozhodnutia) sú tak závažné, že reálne existujúci stav nie je možné neposúdiť inak ako stav, ktorý z dôvodov na strane maloletej V. odôvodňuje zákaz styku s otcom. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je správny ani názor súdu prvého stupňa o tom, že sa obe deti vyvíjajú bežným spôsobom, zodpovedajúcim veku ich rovesníkov, keď táto konštatácia je v priamom rozpore s výsledkami dokazovania vykonaného samotným súdom a i so závermi nariadeného znaleckého dokazovania. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletou V. L., o zákaze styku otca s maloletou V. L. a v ktorom súd prvého stupňa vo zvyšku zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletou V. L. podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletej z dôvodu, že mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom a konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. Namietal, že odvolací súd neprejednal jeho odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a jeho odvolanie odmietol, hoci na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Rovnako konštatoval, že odvolací súd nevykonal žiadne dokazovanie, a to ani v rozsahu opakovania dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa a napriek tejto skutočnosti hodnotil dôkazy v otázke vhodnosti jeho styku s maloletou V. odlišne od hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa a dospel k odlišným skutkovým zisteniam. Mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, keď z neho nie je zrejmé, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 17. marca 2016 sp.zn. 4Cdo/233/2015 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. novembra 2013 sp.zn. 11CoP/90/2013 vo výrokoch týkajúcich sa maloletej Kataríny zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie otca smerujúce proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. novembra 2013 sp.zn. 11CoP/90/2013, ktorým odmietol odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. septembra 2012, č.k. 28P/145/2009 odmietol. Pokiaľ ide námietku otca týkajúcu sa posúdenia plynutia odvolacej lehoty na podanie odvolania a následného odmietnutia odvolania odvolacím súdom, túto Najvyšší súd SR vyhodnotil ako nedôvodnú, dospejúc k záveru, že otec odvolanie podal po uplynutí odvolacej lehoty, v dôsledku čoho odvolací súd správne odvolanie otca ako oneskorene podané odmietol. Pokiaľ ide o námietku otca smerujúcu k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces postupom odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho, aby opakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu, v tomto smere Najvyšší súd SR dospel k záveru, že odvolací súd postupoval v rozpore s ust. § 213 ods. 3 O.s.p. a natoľko sa odchýlil od jeho znenia, že zásadne poprel jeho účel a význam. Postup, na základe ktorého odvolací súd dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa bez vykonania vlastného dokazovania, možno považovať za arbitrárny. S poukazom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho súdu nerešpektujúcim princíp spravodlivosti a platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku o potrebe nariadiť odvolacie pojednávanie, bola otcovi maloletej odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolací súd po zrušení veci Najvyšším súdom SR preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., na prejednanie veci podľa § 214 ods. 1 O.s.p. nariadil pojednávanie, v rámci ktorého doplnil dokazovanie, a to výsluchom maloletej Kataríny, vyžiadaním si správy o šetrení pomerov v domácnosti matky cestou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, zopakoval dokazovanie obsahom a najmä záverom znaleckého posudku znalca T.. Ľ. R., Z.., znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí zo dňa 24.04.2010 a dospel k záveru, že odvolanie matky, kolízneho opatrovníka a Okresnej prokuratúry Bratislava II sú dôvodné. Predmetom odvolacieho konania po tom, čo Y. L. dovŕšila plnoletosť a po tom, čo otec proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol jeho návrh na zverenie maloletej V. do jeho osobnej starostlivosti a zamietol jeho návrh na uloženie informačnej povinnosti odvolanie nepodal, je konanie o zmene úpravy styku otca s maloletou V. začaté uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.06.2009 č.k. 28P/145/2009-24 a návrh matky na zákaz styku otca s maloletou V.. Úpravu stretávania sa rodiča s maloletým dieťaťom upravuje ust. § 25 ods. 1-5 Zákona o rodine. Právo rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti stretávať sa so svojim maloletým dieťaťom patrí medzi základné rodičovské práva, zároveň je i právom dieťaťa, a to práva na zachovanie vzťahu k obom rodičom. Výnimkou zo všetkých pravidiel a povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie sa s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa a tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu maloletého dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť prirodzený kontakt s rodičom. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pojem záujem dieťaťa pritom nemožno chápať zužujúco ako len záujem zdravia dieťaťa, ale čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopnosti a aby boli rešpektované jeho práva. Posúdenie, či obmedzenie alebo zákaz styku je potrebný v záujme maloletého dieťaťa je vždy vecou súdu, pričom podklady pre takýto záver súd čerpá z vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa, najmä podaný znalecký posudok T.. R. ako ťažiskový dôkaz, tento podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil vo vzťahu k záujmu maloletej ako aj potrebe poskytnutia zvýšenej ochrany práv maloletej zo strany súdu. Odvolací súd preto opätovne poukazuje na závery znaleckého posudku, ktoré napriek tomu, že znalecký posudok bol vypracovaný 24.04.2010 sú naďalej aktuálne, keďže otec pokračuje vo svojom správaní sa k maloletej, ktoré maloletú traumatizuje, rozrušuje do miery, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou môže zanechať vážne následky na psychickom zdraví maloletej. Prejavy správania sa otca k maloletej charakterizoval už súd prvého stupňa, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že otec vyčkáva deti (V. aj Y.) pri ich bydlisku, ruší ich v školských ako aj mimoškolských aktivitách, domáha sa stretnutia s deťmi napriek ich zjavnej nevôli, nerešpektuje ich želania. V súčasnej dobe, čo odvolací súd osobitne zdôrazňuje, už správanie sa otca nie je možné charakterizovať tak ako súd prvého stupňa, t.j. ako rušenie, či nerešpektovanie želaní maloletej, ale už ako správanie ohrozujúce zdravý psychický vývoj maloletej, jej osobnú integritu, pričom prejavy správania sa otca vykazujú už znaky psychického týrania maloletej. Uvedený záver odvolací súd vyvodil z výpovede maloletej V., ktorú vypočul v priebehu odvolacieho konania a ktorá uviedla, že správanie otca, ktorý ju prenasleduje ju traumatizuje, s otcom sa nechce stretávať, z celej situácie je vystresovaná, je to pre ňu veľmi ťažké a psychicky náročné. Odvolací súd zdôrazňuje, že maloletá pri výsluchu vykonanom za prítomnosti kolízneho opatrovníka a zástupcu krajskej prokuratúry vykazovala značné rozrušenie a doslova prosila odvolací súd, aby otcovi zakázal stretávať sa s ňou. Vzhľadom na vek maloletej (XX rokov) a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, odvolací súd pri rozhodovaní na vyjadrenie maloletej v zmysle § 100 ods. 3 O.s.p. prihliadal. Obsah vyjadrenia maloletej pri jej výsluchu na odvolacom súde dňa 14.06.2016 korešponduje aj s vyjadrením maloletej pred kolíznym opatrovníkom, ktorý na požiadanie odvolacieho súdu dňa 07.05.2016 vykonal pohovor s maloletou a ktorý na základe aj vykonaného šetrenia pomerov v rodine matky konštatoval, že otec dcéru traumatizuje a spôsobuje jej psychickú destabilitu. Za mimoriadne závažné, súčasne však potvrdzujúce ako vyjadrenie maloletej V. o správaní sa otca k nej, tak aj správu o šetrení pomerov cestou kolízneho opatrovníka považuje odvolací súd však konanie otca, ktorý dňa 18.06.2016 opätovne sledoval matku a maloletú V., ktorej na ulici nasadil putá, a tieto ani po privolaní polície nechcel odomknúť tvrdiac, že nemá kľúč. Svoje konanie pritom zdôvodnil, že išlo o test ústavnosti a putá charakterizoval ako náramok priateľstva. Takéto správanie rodiča podľa názoru odvolacieho súdu je už výrazným porušením povinností vyplývajúcich z ust. § 28 ods. 1 písm. a/ a § 28 ods. 2 Zákona o rodine a je v príkrom rozpore s akýmkoľvek záujmom maloletého dieťaťa a vykazuje už taký stupeň ohrozenia práv maloletého dieťaťa, že plne odôvodňuje vyslovenie zákazu styku v zmysle § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Tým, že podaný znalecký posudok znalca T.. R., ktorý odvolací súd po jeho oboznámení na pojednávaní vyhodnotil v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. odlišne ako súd prvého stupňa, ako aj výsluch maloletej Kataríny, ktorým odvolací súd doplnil dokazovanie v zmysle § 213 ods. 4 O.s.p. boli ako ťažiskové dôkazy spolu s dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa tvoriacimi obsah spisu dostatočnými na ustálenie skutkového stavu a zaujatie právneho názoru, odvolací súd ďalšie otcom navrhnuté dôkazy v rámci odvolacieho konania nepripustil. Rovnako odvolací súd zamietol návrh otca na zmenu uznesenia o ustanovení opatrovníka maloletej v konaní, ktorým návrhom otec žiadal o odvolanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z funkcie opatrovníka. V tomto smere odvolací súd dáva otcovi do pozornosti, že je povinnosťou súdu v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rodine v konaní starostlivosti o maloleté deti maloletému dieťaťu na ochranu jeho záujmov ustanoviť opatrovníka. V danej veci bol za opatrovníka ustanovený orgán sociálno-právnej ochrany detí, v postupe ktorého odvolací súd v priebehu celého konania nezistil dôvody, ktoré by spochybňovali jeho postup, najmä ochranu záujmov maloletého dieťaťa a len samotná nespokojnosť otca s vyjadreniami a postojmi kolízneho opatrovníka nie je dôvodom na jeho odvolanie. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR odstránil vytknuté procesné pochybenia spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom otcovi maloletej, a to nariadením pojednávania v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p., opakovaním dokazovania a doplnením dokazovania v zmysle § 213 ods. 3, 4 O.s.p. Po takto vykonanom dokazovaní dospel odvolací súd k záveru, že aj keď zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je vážnym zásahom do jeho rodičovských práv, v danej veci vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že zákaz styku otca s maloletou je nevyhnutný z dôvodu ochrany fyzického i psychického zdravia maloletej, jej osobnej slobody a osobnej integrity. Odvolací súd preto aplikujúc na danú vec ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.