Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/250/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209208313 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209208313.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: PULI SLOVAKIA s.r.o., Sabinovská 14, 821 02 Bratislava, IČO: 36 786 209, zast.: JUDr. Katarína Igazová, advokátka, Koceľova 15, 821 09 Bratislava proti odporcovi 1/: ALP-INN, s.r.o., Košická 6, 821 09 Bratislava, IČO: 35 871 521, proti odporcovi 2/: N.. U. U., X. XX, XXX XX X. a proti odporcovi 3/: Eurographia s.r.o., Gaštanová 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 804 459 o zaplatenie sumy 597,49 eur s prísl. a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb 257/2009-213 zo dňa 24.4.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb 257/2009-213 zo dňa 24.4.2014 p o t v r d z u j e. Odporcovi 2/ a 3/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie voči odporcovi 1/ a v časti úroku z omeškania za obdobie od 27.10.2010 do 2.9.2011 zastavil a návrh voči odporcom 2/ a 3/ zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.6.2009 domáhal od odporcu 1/ zaplatenia sumy 597,49 eur titulom neuhradenia ceny za zhotovenie diela (vymaľovanie kancelárskych priestorov). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe predchádzajúcej požiadavky odporcu 1/ a následnej ústnej dohody o predmete plnenia z konca kalendárneho mesiaca 04/2008 vykonal požadované práce a služby pozostávajúce z maľovania a vykonania pomocných prác súvisiacich s prípravou priestorov k maľovaniu, a to vo viacerých kancelárskych priestoroch v budove na Račianskej ulici v Bratislave, užívaných odporcom 1/. Práce boli začaté začiatkom mesiaca 05/2008 a boli riadne ukončené dňa 9.5.2008. Vykonané práce a služby boli v priebehu realizácie riadne kontrolované konateľom odporcu 1/ rade, ktorý na výkon prác dohliadal, vedel o ich ukončení a s vykonanými prácami vyjadril spokojnosť. Práce boli prevzaté bez výhrad, námietok či reklamácií. Navrhovateľ ako zhotoviteľ dôvodne a riadne vyhotovil faktúru č. 11/08 dňa 9.5.2008 na sumu 18.000 Sk (597,49 eur) za vykonané práce a služby. Faktúru prevzal opakovane konateľ odporcu 1/ bez akýchkoľvek výhrad či námietok k jej obsahu alebo k vykonaným prácam. Zhotoviteľovi diela však nebola doposiaľ zaplatená cena za zhotovené práce vo výške 597,49 eur, na ktorú mu vzniklo právo. Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2013 vzal navrhovateľ späť návrh voči odporcovi 1/, nakoľko nebolo preukázané uzavretie zmluvy s touto spoločnosťou. Na pojednávaní dňa 24.4.2014 navrhovateľ požadoval úrok z omeškania až od 3.9.2011 do zaplatenia, t.j. na úroku z omeškania od 27.10.2010 do 2.9.2011 netrval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa konanie v späťvzatej časti podľa § 96 O.s.p. zastavil. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že zmluvu o dielo s navrhovateľom uzavrel odporca 1/, za ktorého konal zamestnanec Š. S., ktorý zákazku dojednával. Proti odporcovi 1/ bola aj žaloba podaná, avšak bližšie podrobnosti procesu uzatvárania zmluvy v nej opísané neboli, hoci navrhovateľovi už v tom čase museli byť známe. V žalobe samotný navrhovateľ označil odporcu 1/ ako objednávateľa prác a tomuto vystavil aj faktúru na úhradu ceny. Rovnako mu zasielal aj následné upomienky na zaplatenie pohľadávky (20.7.2008, 30.1.2009, 10.2.2009), resp. jeho právna zástupkyňa výzvu dňa 18.3.2009. Konateľ odporcu 1/ pritom potvrdil skutočnosť, že práce si objednal odporca 1/ a záväzok uznal čo do dôvodu a výšky. V takomto prípade bola možnosť rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, keďže však navrhovateľ vzal voči tomuto odporcovi návrh späť, prvostupňový súd konanie voči odporcovi 1/ zastavil. Odporca 2/ ako konateľ odporcu 1/ a ani odporca 3/ nie sú účastníkmi zmluvy o dielo, a teda nie sú ani nositeľmi povinnosti uhradiť cenu diela. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že konateľ pri výkone svojej pôsobnosti zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil tým, že porušil svoje povinnosti. Okrem spoločníkov môže uplatňovať nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi aj veritelia spoločnosti. Predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody voči konateľovi zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa smerujúca voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Ďalším predpokladom je nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Za predpokladu existencie týchto skutočností môže veriteľ spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatniť nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. Základným predpokladom podania takejto žaloby veriteľa voči konateľovi je existencia škody na strane spoločnosti, ktorá bola spôsobená porušením povinností konateľa. Nárok voči 2/ by bolo možné podľa názoru súdu prvého stupňa uplatniť iba v tom prípade, ak by existoval nárok na náhradu škody spoločnosti dlžníka, t.j. odporcu 1/ voči odporcovi 2/ ako konateľovi, čo preukázané nebolo. Odporca 3/ nebol vlastníkom nehnuteľnosti, preto úpravou týchto priestorov nemohlo u neho vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Je pritom bezpredmetné, či tieto priestory následne užíval alebo nie. Užívanie priestorov by malo byť upravené zmluvou o nájme nebytového priestoru medzi vlastníkom ako prenajímateľom a nájomcom, za ktoré nájomca platí nájom. Ak navrhovateľ podal, resp. rozšíril žalobu voči inému subjektu než účastníkovi zmluvného vzťahu (objednávateľovi diela), nemôže byť tento subjekt nositeľom práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu. Z uvedených dôvodov, a to nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcov 2/ a 3/ prvostupňový súd návrh voči nim zamietol. Proti uvedenému rozsudku, proti časti, ktorou súd konanie voči odporcovi 1/ a v časti úroku z omeškania od 27.10.2010 do 2.9.2011 zastavil a proti časti, ktorou súd konanie voči odporcovi 2/ a 3/ zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. Vytýkal súdu prvého stupňa, že si osvojil a vybral z výpovede konateľa, vypočutého svedka B.. L. a Š.. S. iba tie časti, ktoré mu vyhovovali aspoň čiastočne k výpovedi odporcu 2/, avšak vôbec nebral do úvahy všetky ostatné skutkové zistenia, skutočnosti a okolnosti, ktoré vyšli najavo pri vykonávaní dokazovania a na základe ktorých nebolo možné dospieť k takým právnym záverom a právnemu posúdeniu, k akému dospel konajúci súd, keď tieto plne ignoroval. Konajúci súd tiež nebral do úvahy listinné dôkazy preukazujúce prebiehajúce súdne konanie o zrušenie spoločnosti odporcu 1/ na Okresnom súde Bratislava I, a to práve z dôvodu, že táto spoločnosť neplnila už dlhodobo od roku 2007 svoje zákonné povinnosti, že od jesene roku 2008 existovala iba formálne a nevykonávala žiadnu činnosť, nemala žiadnych zamestnancov, čo bolo potvrdené výpoveďou svedka Š.. S., že bola v úpadku v dôsledku predĺženia a vysokého stavu záväzkov, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi založenými v spise. Namietal, že konajúci súd poukazoval na písomné uznanie záväzku odporcu 2/, ktoré navrhovateľ považuje za účelovo vyhotovené konateľom odporcu 2/ v čase, kedy na spoločnosť odporcu 1/ už prebiehalo konanie o jej zrušenie. Navrhovateľ ďalej namietal, že súd bol povinný skúmať a zisťovať bez ohľadu na jeho záver o existencii zmluvného vzťahu a vyslovenú neexistenciu povinnosti zaplatiť cenu diela odporcom 2/ a 3/ tiež to, či tu nie sú dané iné právne dôvody a právna povinnosť z iného dôvodu k zaplateniu sumy odporcom 2/ a odporcom 3/. S týmto sa však podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a tieto okolnosti neskúmal, čo je v zjavnom rozpore so zákonom. Navrhovateľ nesúhlasil k takým postupom konajúceho súdu, keby súd prvého stupňa neuviedol podstatné časti výpovede konateľa navrhovateľa, ani podstatné časti výpovede vypočutých svedkov B. L. a Š. S., rovnako ani podstatnú časť výpovede odporcu 2/ a ani sa nezmieňuje o listinných dôkazoch. Pritom podľa názoru navrhovateľa práve tieto neuvedené v časti výpovede svedkov vyvracajú závery, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a na základe ktorých vydal napadnutý rozsudok. Na základe zistených skutočností navrhovateľ vyvodzuje záver o neexistencii záväzku na strane odporcu 1/ na zaplatenie, ako aj záver o neúčinnosti vykonaného uznania neexistujúceho záväzku odporcom 2/ konajúcim v čase zrušenia spoločnosti odporcu 1/ za túto spoločnosť iba naoko. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca 2/ v skutočnosti už nevykonával žiadne úkony za spoločnosť odporcu 1/ voči tretím osobám a už vôbec nie platenie záväzkov, pretože inak by neprebiehali voči nemu viaceré exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti sa mal teda súd prvého stupňa zaoberať posúdením toho, či na strane odporcu 2/ nevznikla povinnosť zaplatenia titulom náhrady škody či už podľa § 135a Obchodného zákonníka alebo podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ uviedol, že neobstojí tvrdenie súdu o tom, že navrhovateľ nepreukázal, že spoločnosti odporcu 1/ škoda vznikla v dôsledku konania jeho konateľa, pretože škodu na strane odporcu 1/ možno preukázať podľa listín založených v spise. Rovnako za nesprávny považoval navrhovateľ záver prvostupňového súdu o tom, že odporcovi 3/ nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, pretože nebol vlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko ak nájomca platí nájomné za priestory, nevylučuje vznik bezdôvodného obohatenia u nájomcu, pokiaľ si tento zabezpečuje maľovanie a úpravu priestorov na vlastné náklady zmysle zmluvy, čo je bežné pri prenajímaní nebytových priestoroch a kancelárií. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporcovia sa k odvolaniu písomne nevyjadrili. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že odporca 1/ - obchodná spoločnosť ALP-INN, s.r.o., Košická 6, Bratislava, IČO: 35 871 521 zanikla dňa 3.12.2014 výmazom z obchodného registra. K veci samej odvolací súd uvádza, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi 1/ zaplatenia ceny za vymaľovanie kancelárskych priestorov. V priebehu konania návrh rozšíril aj na odporcu 2/ z dôvodu, že jednak ako konateľ odporcu 1/ bol zodpovedný za škodu, ktorú spôsobil navrhovateľovi tým, že odporca nebude schopný pre nemajetnosť pohľadávku uhradiť. Následne návrh rozšíril aj na odporcu 3/, ktorý sa mal bezdôvodne obohatiť tým, že kancelárske priestory po vymaľovaní užíval. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa prijatý na základe vykonaného dokazovania, že v danom prípade uzavrel navrhovateľ zmluvu o dielo s odporcom 1/, za ktorého konal zamestnanec Š. S., ktorý zákazku dojednával. Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že samotný návrh podal navrhovateľ proti odporcovi 1/, ktorého označil ako objednávateľa prác a tomuto vystavil aj faktúru na úhradu ceny. Rovnako mu zasielal aj následné upomienky na zaplatenie pohľadávky (20.7.2008, 30.1.2009, 10.2.2009), resp. jeho právna zástupkyňa výzvu dňa 18.3.2009. Konateľ odporcu 1/ pritom potvrdil skutočnosť, že práce si objednal odporca 1/ a záväzok uznal čo do dôvodu a výšky. Navrhovateľ vzal voči odporcovi 1/ návrh na začatie konania späť, a preto prvostupňový súd konanie voči odporcovi 1/ zastavil. Odporca 2/ ako konateľ odporcu 1/ a ani odporca 3/ nie sú účastníkmi zmluvy o dielo. Odvolací súd ďalej uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že súd prvého stupňa neskúmal existenciu iných právnych dôvodov na zaplatenie sumy odporcom 2/ a odporcom 3/. K posudzovaniu nároku navrhovateľa voči odporcovi 2/ podľa § 135a Obchodného zákonníka prvostupňový súd uviedol, že základným predpokladom podania takejto žaloby veriteľa voči konateľovi je existencia škody na strane spoločnosti, ktorá bola spôsobená porušením povinností konateľa. Nárok voči 2/ by bolo možné podľa názoru súdu prvého stupňa uplatniť iba v tom prípade, ak by existoval nárok na náhradu škody spoločnosti dlžníka, t.j. odporcu 1/ voči odporcovi 2/ ako konateľovi, čo preukázané nebolo. K posudzovaniu nároku navrhovateľa voči odporcovi 3/ podľa § 451 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd uviedol, že odporca 3/ nebol vlastníkom nehnuteľnosti, preto úpravou týchto priestorov nemohlo u neho vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Je pritom bezpredmetné, či tieto priestory následne užíval alebo nie. Užívanie priestorov by malo byť upravené zmluvou o nájme nebytového priestoru medzi vlastníkom ako prenajímateľom a nájomcom, za ktoré nájomca platí nájom. Ani posúdením nároku navrhovateľa z iných právnych dôvodov nebol súdom prvého stupňa zistený dôvod na zaplatenie žalovanej sumy. K názoru navrhovateľa, že na danú vec je potrebné aplikovať § 420 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je i) porušenie právnej povinnosti, ii) vznik škody, iii) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti a iv) zavinenie, pričom existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Ohľadom porušenia povinnosti odporcom 2/ je potrebné uviesť, že navrhovateľ v priebehu konania neuviedol žiadne porušenie povinností odporcu 2/, ktoré by mu vyplývali zo záväzkového vzťahu alebo právneho predpisu. K ďalšiemu zákonnému predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - k vzniku škody - odvolací súd uvádza, že navrhovateľ neprodukoval v konaní žiadne dôkazy preukazujúce, že mu škoda reálne vznikla. Podľa skutkových zistení navrhovateľ v súčasnosti eviduje pohľadávku po lehote splatnosti. K uvedenému odvolací súd uvádza, že samotná pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi a ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, nie je automaticky skutočnou škodou ani ušlým ziskom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej „náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník, sa preto nemožno úspešne domáhať od ďalších subjektov z titulu ich zodpovednosti za škodu skôr, než vôbec majetková ujma veriteľovi vznikla“ (Rc 14/2005). Súd prvého stupňa správne vyhodnotil nemožnosť aplikácie § 135a Obchodného zákonníka na posudzovaný prípad, pretože základným predpokladom podania žaloby veriteľa voči konateľovi spoločnosti podľa 135a Obchodného zákonníka je existencia škody na strane spoločnosti, ktorá bola spôsobená porušením povinností konateľa. Z uvedeného vyplýva, že nárok voči 2/ by bolo možné uplatniť iba v tom prípade, ak by existoval nárok na náhradu škody spoločnosti voči konateľovi, t.j. odporcu 1/ voči odporcovi 2/, pričom odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že porušenie povinností odporcom 2/ vo vzťahu k odporcovi 1/ preukázané nebolo. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom prvostupňového súdu, v zmysle ktorého keďže odporca 3/ nebol vlastníkom nehnuteľnosti, úpravou predmetných priestorov nemohlo u neho vzniknúť bezdôvodné obohatenie a je pritom bezpredmetné, či tieto priestory následne užíval alebo nie. Odvolaciemu súdu nie je zrejmá argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej u nájomcu nie je vylúčený vznik bezdôvodného obohatenia, pokiaľ si tento zabezpečuje maľovanie a úpravu priestorov na vlastné náklady, nakoľko z nej nevyplýva, o čo by sa mal nájomca v takom prípade obohatiť. Na záver odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ napadol odvolaním celý rozsudok súdu prvého stupňa, teda aj výrok, ktorým bolo konanie voči odporcovi 1/ zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom. Uvedený postup vyhodnotil odvolací súd ako späťvzatie späťvzatia, čo je v zmysle Občianskeho súdneho poriadku neprípustné, a preto nepovažoval odvolanie navrhovateľa ani v tejto časti za dôvodné. Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnili. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).