Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/223/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209210155 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209210155.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ A.. G. L., nar. XX.X.XXXX, štátny občan SR, 2/ Y. L., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka SR, obaja bytom Š. Č.. XXXX/ X, R., obaja zastúpení JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, AK Záhradnícka č. 27, Bratislava, proti odporcom: 1/ B.. N. R., nar. XX.X.XXXX, štátny občan SR, 2/ C.. L. R., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, obaja bytom W. Č.. XX, R., obaja zastúpení Mgr. Martinom Majerčíkom, AK Krajinská č. 30, Bratislava, o zaplatenie 16.596,96 euro s príslušenstvom, na odvolanie odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.1.2014, č.k. 58C/135/2009-151, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 394,06 euro, k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Jána Mišuru PhD., advokáta, AK Záhradnícka č. 27 v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne istinu 16.596,96 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % z dlžnej sumy od 10.7.2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 995,50 euro a trovy právneho zastúpenia 2.753,23 euro, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Prisudzujúci výrok vo veci samej právne odôvodnil §3 ods.1, § 48 ods.1,2, § 107 ods.1, § 544 ods.1, § 451 ods.1,2, § 456, § 457, § 488, § 489 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“), čl. I bodu1, čl. IV bodu 1,3 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 28.2.2007 a vecne tým, že z vykonaného dokazovania ( z obsahu Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 27.2.2007, odstúpenia od zmluvy o pôžičke zo dňa 3.7.2007, výpisu z účtu, záznamu z rokovania vo veci vyriešenia zmluvného vzťahu z 25.6.2007, Dodatku č. 2 k Zmluve o budúcej kúpnej zmluve z 1.6.2007, návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností reg. č. XXXXXX/ZalKat/X, Zmluvy o poskytnutí úveru z 11.5.2007, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, Kúpnej zmluvy zo dňa 12.6.2007, rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.10.2010 č. k. 58C/404/2007-112, rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/23/11-132 z 26.1.2012, oznámenia vo veci Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.2.2007 a z ďalších listín obsiahnutých v spise) za preukázané, že dňa 28.2.2007 navrhovatelia v 1/ a 2/ rade ako kupujúci a odporcovia v 1/ a 2/ rade ako predávajúci uzavreli Zmluvu o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bol záväzok v lehote do 30.5.2007 uzatvoriť kúpnu zmluvu s podstatnými náležitosťami podľa čl. II tejto zmluvy. Na základe uzatvorenej zmluvy sa budúci predávajúci zaviazali previesť na budúcich kupujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vymedzeným v čl. II tejto zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 7.200.000,-Sk. Kúpna cena mala byť uhradená v 4. splátkach. Budúci kupujúci mali uhradiť 1. splátku kúpnej ceny vo výške 500.000,- Sk v hotovosti budúcim predávajúcim do 5 dní od podpisu zmluvy. Druhú splátku mali uhradiť do 10 dní od podpisu zmluvy. 3 splátku kúpnej ceny vo výške 2.000.000,-Sk, a to v hotovosti do rúk budúcich predávajúcich v deň podpisu kúpnej zmluvy. Zvyšnú časť kúpnej ceny mali navrhovatelia uhradiť z prostriedkov poskytnutého hypotekárneho úveru po podaní návrhu na vklad záložného práva a vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Záväzok uzatvoriť Kúpnu zmluvu bol navrhovateľmi v 1/a 2/ rade splnený až dňa 20.6.2007, keď ju podpísali. V čl. III bodu. 1 Kúpnej zmluvy bola uvedená celková kúpna cena na predmetné nehnuteľnosti vo výške 4.235.800,-Sk, pričom v Zmluve o budúcej zmluve z 28.02.2007 bola v čl. I a čl. II stanovená kúpna cena na 7.200.000,-Sk. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na to, že podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je aj dohoda o cene. Odporkyňa v 2/ rade podpísala vo financujúcej banka ČSOB, a.s. Záložnú zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam. Dňa 1.6.2007 bol nehnuteľnosti odovzdané navrhovateľom do užívania, pričom dňa 29.6.2007 boli nútene vysťahovaní. Z hľadiska zisteného skutkového stavu považoval súd prvého stupňa za podstatné, že dňa 25.6.2007 sa uskutočnilo rokovanie vo veci vyriešenia zmluvného vzťahu (ktorého sa zúčastnili aj zástupcovia realitnej kancelárie). Zo strany odporcov v 1/ a 2/ rade ako predávajúcich boli predložené dva návrhy na riešenie situácie: a) uzatvorenie Kúpnej zmluvy so zmluvnou sankciou 500.000,-Sk, b) vypratanie predmetných nehnuteľností, vrátenie prijatých plnení s výnimkou zmluvnej sankcie 500.000,-Sk z dôvodu, že v stanovenej lehote nedošlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy zo strany kupujúcich. Prvý termín bol pritom stanovený do 31.5.2007, potom došlo k predĺženiu termínu do 14.6.2007. Zo strany navrhovateľov nebol akceptovaný žiaden z týchto návrhov a odporcovia ako predávajúci vzhľadom k tejto skutočnosti požiadali navrhovateľov o vypratanie nehnuteľností. Dňa 29.6.2007 boli navrhovatelia z predmetných nehnuteľností nútene vysťahovaní , dňa 3.7.2007 písomne odstúpili od zmluvy o pôžičke a vyzvali odporcov na vrátenie poskytnutých plnení do 9.7.2009. Odporcovia preukázateľne vrátili navrhovateľom 2.500.000,-Sk, mimo sumy 16.596,95 € (500.000,-Sk), túto zadržali titulom zmluvnej pokuty za oneskorené uzavretie Kúpnej zmluvy. Pri právnom posúdení skutkového stavu súd prvého stupňa poukázal predovšetkým na čl. IV Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 28.2.2007 a v ňom dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 500.000,-Sk, v prípade porušenia dohodnutých zmluvných podmienok. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikne škoda. Zákon poskytuje účastníkom značnú zmluvnú voľnosť pri zabezpečení plnenia záväzku zmluvnou pokutou tak, že dispozitívne právne normy poskytujú subjektom právnych vzťahov možnosť, aby si vzájomné právne vzťahy upravili sami, a to aj inak ako ich ustanovuje dispozitívna norma (rešpektuje teda vôľu subjektov a dáva jej prednosť). Ak dispozitívna norma určí pravidlo správania tak len subsidiárne (podporne) pre prípad ak sa zmluvné vzťahy nedohodli inak. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto časť. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Zákon ustanovuje základné pravidlá a spôsob výkonu subjektívnych práv a povinností, ktoré vyplývajú z citovanej zásady, že subjektívne práva a povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene. Či ide v konkrétnom prípade o konanie v rozpore s dobrými mravmi, je otázka právna, ktorej posúdenie vyplýva zo zistenia skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť aj morálny aspekt výkonu práva. V danej veci si účastníci konania síce slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne vzájomne vymienili zmluvnú pokutu vo výške 500.000,-Sk, ale pri posúdení tohto právneho pomeru jednoznačne v neprimerane vysokej výške vzhľadom k povahe ich záväzku. Odvolávajúc sa na ust. § 3 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu prvého stupňa nemožno priznať ochranu takému výkonu práva, ktorým došlo k neprimeranému zvýhodneniu oproti inému subjektu, resp. k nadobudnutiu prospechu, ktorý vzhľadom na daný skutkový stav nie je možné považovať za korektné. Pri kontrakte fyzických osôb zmluvná sankcia 500.000,-Sk (16.596,96 euro) pri osemdňovom omeškaní s podpisom zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná sankcia naviac vyvolala sériu sporov medzi účastníkmi konania vedených na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn. 9C/21/2010, 9C/26/2011 a spis. zn. 58C/404/2007. Argumenty sporových strán o tom, či a do akej miery bola pozmenená Kúpna zmluva s nadväznosťou na Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 28.2.2007, nepovažoval súd prvého stupňa pre právne posúdenie ich pomeru za relevantné. Dňa 29.6.2007 došlo k faktickému nútenému vysťahovaniu navrhovateľov z predmetných nehnuteľností a následne listom z 3.7.2007 navrhovatelia tak dôvodne a platne odstúpili od zmluvy o pôžičke a vyzvali odporcov k vráteniu poskytnutých plnení. Odporcovia v 1/ a 2/ rade uhradili dňa 6.7.2007 na účet navrhovateľov sumu 2.500.000,-Sk a ponechali si sankciu 16.596,95 euro. Odporcovia v 1/ a 2/ rade vrátili navrhovateľom ich peňažné plnenie dňa 6.7.2007, mimo zaplatenej zmluvnej pokuty, ktorá je predmetom konania, a teda dňa 7.7.2007 začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. K plynutiu subjektívnej premlčacej doby súd prvého stupňa uviedol, že o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor (proces rokovania dňa 25.6.2007, nútené vysťahovanie 29.6.2007, vrátenie poskytnutého plnenia na účet navrhovateľov mimo zmluvnej pokuty dňa 6.7.2007), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Navrhovatelia teda uplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, súd prvého stupňa preto námietku premlčania zo strany odporcov neakceptoval. Keďže odporcovia bezdôvodné obohatenie nevydali navrhovateľom včas, tým sa dostali do omeškania, a teda v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka povinní od začiatku omeškania zaplatiť navrhovateľom aj úroky z omeškania v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keď výšku úrokov z omeškania stanovil ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O. s. p.“) a úspešným navrhovateľom v konaní proti neúspešným odporcom priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 995,50 euro a náhradu trov právneho zastúpenia 2.753,23 euro za sedem úkonov právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd dňa 3.7.2009, dňa 8.3.2010 a dňa 17.11.2014, účasť na pojednávaní dňa 9.3.2010, 30.10.2013 a 15.1.2014, t. j. 7x 320,34 euro, režijný paušál 2x 6,95 euro, 2x 7,21 euro, 2x 7,81 euro, 1x 8,04 euro, 20% DPH (podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1/ a 2/ rade navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol v celom rozsahu, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľov konajúci súd pochybil v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p.. Právne posúdenie ohľadne rozporu s dobrými mravmi dojednanej výšky zmluvnej pokuty považovali za nesprávne, keď táto bola dojednaná slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V zmysle článku IV Zmluvy o budúcej zmluve bolo dojednané, že v prípade porušenia povinností majú nárok na zmluvnú pokutu navrhovatelia (ods. 1), alebo naopak aj odporcovia (ods. 3). Jedná sa o jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 500.000,- Sk pre prípad porušenia povinnosti podľa čl. III 3 bod 1, t. j. povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu. Na žiadne iné porušenie povinnosti sa tento nárok na zmluvnú pokutu nevzťahuje. Z čl. I zmluvy vyplýva, že hodnota zabezpečovaného záväzku predstavuje 7.200.000,- Sk a dojednaná výška zmluvnej pokuty vo výške 500.000,- Sk predstavovala necelých 7 % zo zabezpečovaného záväzku. Navrhovatelia im svojím konaním naviac spôsobili značné škody tým, že im znemožnili odpredať uvedenú nehnuteľnosť inej osobe, keď túto napokon predali za cenu až o 1.000.000,- Sk nižšiu. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Podľa názoru odvolateľov poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Nitre z 3.2.2010, sp.zn. 5 Co/16/2010, rozsudok NS SR 2 Cdo 172/2007, dojednaná zmluvná pokuta nie je v rozpore s § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, pričom zároveň poukázali aj na ustanovenie § 545a Obč. zákonníka, z ktorého vyplýva právo súdu znížiť, resp. moderovať určité nároky. Odvolatelia v odvolaní ďalej konštatovali, že odôvodnenie uvedeného rozsudku nie je riadne a presvedčivé, keď súd prvého stupňa v ňom neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré považuje uvedenú výšku zmluvnej pokuty v rozpore s dobrými mravmi. Poukazujúc na uznesenie NS SR z 28.9.2011, sp.zn. 4 Cdo 256/2010 konštatovali, že potom ako navrhovatelia odmietli podpísať kúpnu zmluvu v lehote do 14. 6. 2007 na predmetnú nehnuteľnosť v zmysle v Dodatku č. 2 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28. 2. 2007, muselo byť kupujúcim dostatočne zrejmé, že predávajúci im ďalej odmieta predmetnú nehnuteľnosť predať, resp. sa týmto vytvoril stav z ktorého bolo zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná. Zo Záznamu z osobného rokovania zo dňa 25. 6. 2007 vyplýva, že v jeho priebehu boli navrhovatelia vyzvaní na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, z čoho je jednoznačne nesporné, že týmto predávajúci dali kupujúcim najavo, že predmetnú nehnuteľnosť im odmietajú kupujúci predať, čoho dôsledkom dňa 29. 6. 2007 došlo k faktickému nútenému vysťahovaniu. Keďže navrhovatelia svoj nárok uplatnili na súde až dňa 3. 7. 2009, ich nárok bol uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty podľa § 107 ods.1 Obč. zákonníka. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhli rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať im právo na náhradu trov odvolacieho konania. K argumentácii odporcov o súlade zmluvnej pokuty a výkonu práva s dobrými mravmi uviedli, že odôvodnenie súdu prvého stupňa je presvedčivé a jednoznačné, pričom sa súd vysporiadal aj s argumentáciou účastníkov konania. Tvrdenia o tom, že odporcom boli spôsobené škody sú v danej veci irelevantné a tieto skutočnosti navrhovatelia popierajú ( tieto sú predmetom iných konaní vedených na súde). Vo vzťahu k námietkám odporcov 1/ a 2/ voči záverom súdu prvého stupňa o nepremlčaní nároku konštatovali, že dňa 20. 6. 2007 bola podpísaná pozmenená kúpna zmluva, predložená v konaní. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záznamov z rokovania v A. I. zo dňa 25. 6. 2007, kde v poslednom odseku túto skutočnosť potvrdzuje sám predávajúci, t. j. strana odporcu. V danom prípade sa dozvedeli o zadržaní sumy 500.000,- Sk až po vrátení sumy 2.464.000,- Sk zo súm potvrdených vyhlásením odporcov zo dňa 1. 6. 2007 po odstúpení od zmluvy o pôžičke a výzve navrhovateľov zo dňa 3. 7. 2007, ktorá sa nachádza v spise. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcov v 1/ a 2/ rade nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania vyplýva pre odvolací súd z § 212 ods. 1, 2 O.s.p.. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Treba zdôrazniť, že ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd posudzoval napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa len vo vzťahu k dôvodom, ktorými odvolatelia podané odvolanie odôvodnili. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 48 ods. 1,2 Obč. zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa 544 ods. 1 Obč. zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi nevznikne škoda. Podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zákonníka , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Obč. zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 Obč. zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 488 Obč. zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Obč. zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa čl. I bodu 1. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 28.2.2007, zmluvné strany sa zaväzujú v lehote do 30.5.2007 uzatvoriť kúpnu zmluvu s podstatnými náležitosťami podľa čl. II tejto zmluvy a na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy sa budúci predávajúci zaväzujú previesť na budúcich kupujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vymedzeným v čl. II tejto zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 7.200.000,-Sk. Podľa čl. IV bodu 1 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 28.2.2007, v prípade, ak budúci predávajúci porušia povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa čl. III. bodu 1. tejto zmluvy, sú povinní uhradiť budúcim kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške 500.000,-Sk. V takomto prípade budúci predávajúci vrátia zloženú zálohu vo výške 500.000,-Sk . Podľa čl. IV bodu 3. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 28.2.2007, v prípade ak budúci kupujúci porušia povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa čl. III. bodu 1 tejto zmluvy, sú povinní uhradiť budúcim predávajúcim zmluvnú pokutu vo výške 500.000,-Sk. Budúci kupujúci súhlasia s tým, že záloha vo výške 500.000,-Sk zložená na účet budúcich predávajúcich v zmysle tejto zmluvy sa započíta s pohľadávkou budúcich predávajúcich na uhradenie zmluvnej pokuty. Budúci predávajúci sú v takomto prípade povinní zaplatiť sprostredkovateľovi spoločnosti GRAFT Reality s.r.o. sumu vo výške 100.000,-Sk. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolatelia čiastočne zopakovali v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutí, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. K tej časti odvolania, v ktorej odporcovia súdu prvého stupňa vytýkajú, že jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, odvolací súd uvádza, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). V uvedenej súvislosti je treba uviesť, že judikatúra Najvyššieho súdu SR (R 111/1998) považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď najmä aktuálne rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Iba výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“ (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 3. decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016). Uvedené závery je možné aplikovať aj na odvolacie konanie (§ 212 ods. 3, § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.). Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad pozeralo ako na konanie zaťažené tzv. inou vadou konania, resp. na prípad, v ktorom postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť účastníka konať pred súdom. Odvolaním napadnuté rozhodnutie uvádza skutkový stav, ktorý považoval súd prvého stupňa za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory riadne vysvetlené v odôvodnení. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je potom k námietkám odporcov v 1/ a 2/ rade o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje a námietky odvolateľov sú nedôvodné a nepodložené. Pokiaľ ide o prijatý záver o tom, že pri kontrakte fyzických osôb dojednaná zmluvná pokuta vo výške 500.000,- Sk za osemdňové omeškanie s podpisom zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri zohľadnení okolností prípadu zistených vykonaným dokazovaním, predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 Obč. zákonníka), s týmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje. K odporcami uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. (t. j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Podľa ust. § 120 ods.1,3,4 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v ods.2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods.1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). V zmysle ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci. Dôkazmi v zmysle cit. ustanovenia sa rozumejú všetky správy o rozhodných skutočnostiach, získané tak v občianskom súdnom konaní, ako aj mimo neho. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. V danej veci odvolatelia až v podanom odvolaní namietli výšku priznanej istiny 16.596,96 euro (500.000,- Sk) odôvodňujúc tým, že z odôvodnenia rozsudku na str. 6 (ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovatelia im uhradili sumu 2.946.200,- Sk, odporcovia im vrátili sumu 2.500.000,- Sk čo znamená, že rozdiel medzi prijatým a vráteným plnením predstavuje sumu 446.200,- Sk (14.811,13 euro). Odvolací súd k tejto námietke konštatuje, že v prejednávanom prípade nebolo medzi účastníkmi v celom priebehu konania pred súdom prvého stupňa konania sporné , že uplatnený predmet konania predstavuje sumu nevrátenú odporcami v 1/ a 2/ rade navrhovateľom, ktorú obe procesné strany zhodne označili ako zmluvnú pokutu. Odporcovia v 1/ a 2/ rade v písomných podaniach doručovaných súdu prvého stupňa a ani v priebehu pojednávaní nariadených prvostupňovým súdom k prejednaniu veci netvrdili, a ani neuviedli okolnosti smerujúce k úvahe o tom, že výška zmluvnej pokuty, ktorú si ponechali, je z akýchkoľvek dôvodov sporná a v tomto smere neboli aktívni ani vo vzťahu k navrhnutiu akéhokoľvek dôkazu, ktorý by takúto skutočnosť prípadne preukazoval (i napriek riadnemu poučeniu súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 120 ods.4 O.s.p.). Na základe uvedeného odvolací súd s použitím § 205a O.s.p. na túto až v odvolacom konaní vznesenú námietku odporcov v 1/ a 2/ rade neprihliadal. K námietke odvolateľov, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Uvedené platí vrátane právnych a skutkových záverov súdu prvého stupňa, v ktorých správne posúdil odporcami vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú. Na základe uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa (vrátane vecne a právne správneho výroku týkajúceho sa uplatneného príslušenstva a výroku o trovách konania priznaných podľa § 142 ods.1 O.s.p.), podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní plne úspešným navrhovateľom v 1/ a 2/ rade priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 394,06 euro vyčíslených podľa ust. § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. c/, § 16, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie sa k odvolaniu s odmenou 320,34 euro, režijný paušál 8,04 euro, 20 % DPH vo výške 65,68 euro; o platobnom mieste rozhodol podľa ust. § 149 ods.1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.