Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/261/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209211671 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209211671.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: BAU-RENT spol. s r.o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 35 834 625, pre vymoženie istiny vo výške 1.925,41 s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Anettou Demešovou, Exekútorský úrad Vráble, so sídlom 1. mája 1053, 952 01 Vráble (nástupcom pôvodného súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku), pod sp. zn. EX 3159/09, o odvolaní súdnej exekútorky proti výroku o trovách exekúcie uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 53Er/799/2009-20 zo dňa 01.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie súdnej exekútorky proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/799/2009-20 zo dňa 01.10.2015, o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa konajúci zákonným sudcom, prvým výrokom napadnutého uznesenia zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 53Er/799/2009 a u súdnej exekútorky pod sp. zn. EX 3159/2009, s poukazom na ust. § 118 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko uznesením Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 23R/1/2015 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka (povinného). Druhým výrokom uznesenia súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie z dôvodu, že povolením reštrukturalizácie stratil exekútor možnosť uspokojiť si túto pohľadávku v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Proti výroku o trovách exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka, ktorým sa domáhala rozhodnutia o uložení povinnosti povinnému, zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie vo výške 174,70 Eur. Súdna exekútorka uviedla, že nakoľko v zmysle § 118 ods. 3 ZKR sa povolením reštrukturalizácie konania prerušené v zmysle § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú priamo zo zákona, bez potreby rozhodovať o zastavení exekúcie a v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 104/2008, súd už nebude rozhodovať o zastavení exekúcie samostatným uznesením a rozhoduje len o tom, kto a v akej výške platí trovy súdneho exekútora, pričom postupuje analogicky podľa § 200 ods. 2 EP a o trovách exekúcie rozhodne ako v prípade zastavenia exekúcie, na základe rozhodnutia súdu. V odvolaní namietala, že neexistuje zákonný dôvod nepriznať trovy exekúcie len preto, že si ich súdna exekútorka, ktorá nie je veriteľom povinného, neuplatnila v reštrukturalizácii. Uviedla, že v prípade povolenia reštrukturalizácie by mal znášať trovy exekúcie povinný v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Krajský súd v Bratislave sa ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), pred vecným preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, zaoberal otázkou prípustnosti podania odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa, vydanom v exekučnom konaní. Urobil tak bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie súdnej exekútorky je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietnuť ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa procesné inštitúty exekučného konania, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku, spravujú ustanoveniami prvej až piatej časti O.s.p. Podľa § 201 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523201'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Občiansky súdny poriadok teda v zásade pripúšťa odvolanie proti všetkým rozhodnutiam súdu prvého stupňa s tým, že obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí, proti ktorým odvolanie nie je prípustné. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Jednu skupinu prvostupňových rozhodnutí (§ 202 ods. 3 O.s.p.), proti ktorým nie je prípustné odvolanie tvoria uznesenia, pri ktorých možnosť podať odvolanie by bola v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania. Druhou skupinou sú uznesenia vydané v exekučnom konaní. Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. totiž vyplýva, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní vykonávanom podľa Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne umožňuje a pripúšťa. V exekučnom konaní totiž platí opačná zásada ako v občianskom súdnom konaní, kde odvolanie je univerzálnym opravným prostriedkom a je prípustné proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje. Odvolací súd mal preukázané, že po začatí exekúcie bola uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 23R/1/2015 zo dňa 23.2.2015 povolená reštrukturalizácia povinného. Podľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), po začatí reštrukturalizačného konania pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. Podľa § 118 ods. 1 ZKR, povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Podľa § 118 ods. 3 veta prvá ZKR, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods.1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi. Odvolací súd s poukazom na ust. § 118 ods. 3 veta prvá ZKR uvádza, že pojem „konania prerušené podľa § 114 ods.1 písm. b) sa zastavujú“ upravuje zastavenie exekúcie ex lege, t.j. zastavenie exekučného konania nastáva zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Účinky zastavenia exekúcie nastali zo zákona a už zastavené exekučné konanie nemožno opätovne účinne zastaviť. Odvolací súd preto považuje prvý výrok uznesenia o zastavení exekúcie za nadbytočný. Keďže však nebol dotknutý odvolaním odvolací súd sa týmto výrokom v odvolacom konaní nezaoberal. Odvolanie súdnej exekútorky smeruje voči výroku o trovách exekúcie. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie ex lege, povolením reštrukturalizácie na majetok povinného je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení proti takémuto rozhodnutiu sa výslovne prípustnosť odvolania neuvádza. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nie je prípustné. Odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, ako to predpokladá ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Každé takéto rozhodnutie súdu musí teda okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov konania. V danom prípade však nedošlo k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu, ale ex lege, resp. povolením reštrukturalizácie povinného v zmysle ustanovenia § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 ZoRK., pričom povinnosťou exekučného súdu je rozhodnúť o trovách exekúcie. Takúto procesnú situáciu je v zmysle uvedeného nutné subsumovať pod ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodnúť o trovách exekúcie analogicky, ako keby exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo. Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z.z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie vypustilo. Vo vzťahu k prechodným ustanoveniam týkajúcich sa predmetnej novely Exekučného poriadku je potrebné poukázať na § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. V tomto prípade odsek 3 ustanovuje inak a upravuje, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Z uvedeného je zrejmé, že iba o odvolaniach podaných pred 1.11.2013 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (samozrejme okrem odvolaní podaných proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca). O odvolaniach podaných po 1. novembri 2013 sa rozhodne podľa predpisov účinných od 1. novembra, čo je aj tento prípad. V tomto prípade sa jednalo o odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou, smerujúce proti rozhodnutiu sudcu o trovách exekúcie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku) čo znamená, že napadnuté uznesenie zo dňa 01.10.2015 obsahovalo nesprávne poučenie o možnosti podania odvolania. Ani nesprávnosť poučenia obsiahnutého v rozhodnutí súdu prvého stupňa o tom, že je proti nemu prípustné odvolanie, nemohla založiť prípustnosť odvolania súdnej exekútorky, neprípustnosť ktorého vyplývala priamo zo zákona (§ 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku). Nesprávne poučenie o odvolaní má význam len vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že odvolanie súdnej exekútorky smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd toto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.