Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/285/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220507 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209220507.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: F., I..W..V.., Bratislava, Nezvalova č. 51, IČO: 35 790 911, zastúpený JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom v Bratislave, Krížna č. 52, proti žalovanému: W. Z. V. U. R. E. W. , bytom D., I. Č.. X, zastúpený spoločnosťou JUDr. Ondrej Matejka advokátska kancelária s.r.o., Bratislava, Špitálska č. 25, IČO: 47 248 998, za ktorú koná JUDr. Ondrej Matejka, o zaplatenie sumy 1.172,40 €, s príslušenstvom, o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 829,85 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 2. mája 2012, č.k. 51 C 45/2010-123, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 2. mája 2012, č.k. 51 C 45/2010-123, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 2.5.2012, č.k. 51 C 45/2010-123, žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.172,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.172,40 € od 26.2.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vzájomný návrh žalovaného zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 689,77 € k rukám jeho právneho zástupcu S.. K. N., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca (s predchádzajúcim názvom I. O., s.r.o.) na objednávku žalovaného vyrobil stolík s policami z čiernej žuly s nožičkami z nerezu spolu so stojanom na DVD v prevedení čierna žula - nerez s názvom T. A.. Cena výrobku bez dopravy a montáže bola dohodnutá ešte v roku 2008 v sume 50.000,-- Sk. Žalovaný s cenou súhlasil, o čom svedčí podpísaný zákazkový list. Dňa 26.11.2008 žalovaný zaplatil zálohu v sume 829,85 € (25.000,-- Sk), dňa 11.2.2009 žalobca vystavil faktúru na zvyšnú sumu 1.172,40 € s lehotou splatnosti do 25.2.2009. K cene diela pripočítal dopravu, platnú DPH a zároveň zohľadnil už uhradenú zálohu; žalovaný žalobcovi z predmetnej faktúry nič neuhradil napriek upomienkam zaslaným dňa 21.4.2009, 11.6.2009. Na upomienky žalovaný vôbec nereagoval. 3. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 5.1.2010, č.k. 31 Ro 2158/2009-15, žalovaný potvrdil, že si u žalobcu objednal stolík z čiernej žuly s nožičkami z nerezu spolu so stojanom na DVD v prevedení čierna žula s názvom T. A., že v roku 2008 bola medzi ním a žalobcom dohodnutá cena diela v sume 1.659,70 € (50.000,-- Sk), že dňa 26.11.2008 zaplatil žalobcovi zálohu v sume 829,85 € (25.000,-- Sk). Namietal ale, že v zákazkovom liste sa žalobca zaviazal dodať uvedený stolík a stojan na DVD v lehote 4-6 týždňov odo dňa zaplatenia zálohy, a tak v zmysle dohodnutých podmienok mu mal žalobca dodať stolík so stojanom v termíne od 22.12.2008 do 11.1.2009. Do dnešného dňa mu ale žalobca objednaný stolík a stojan nedodal napriek urgenciám z jeho strany a napriek opakovaným prísľubom zo strany žalobcu, ktorý neustále posúval termín dodania tovaru. Zároveň týmto podaním odstúpil od objednávky stolíka a stojanu na DVD, a žiada, aby mu žalovaný vrátil ním zaplatenú zálohu v sume 829,85 € a súčasne žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. 4. Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 16.2.2011, č.k. 51 C 45/2010-73, súd prvej inštancie žalobu zamietol, vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 829,85 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhradu trov konania. Dôvodil právne ustanovením § 498, § 644 ods. l, § 650 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka a skutkovo tým, že žalobcovi sa nepodarilo nepochybne preukázať, že žalovanému skutočne dodal predmet diela. Naopak bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi zálohu zaplatil, a tak žalobca je povinný zálohu žalovanému vrátiť. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením (rozhodnutím v poradí prvým) zo dňa 9.11.2011, č.k. 2 Co 119/2011-95, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď výpovede svedkov na strane žalobcu posúdil ako zaujaté, ale na druhej strane výpoveď svedkov na strane žalovaného posúdil v rozpore so základnými zásadami dokazovania v civilnom procese, v rozpore so zásadami formálnej logiky, keď ich nepovažoval za zaujatých. Totiž za nedôveryhodné pojal svedecké výpovede osôb, ktoré nielen so žalovaným uzavreli zmluvu o dielo a dielo aj zhotovili, z čoho následne pramení aj prirodzená snaha žalobcu dostať za vykonané dielo peniaze, avšak výpoveď osoby, ktorá by naopak mohla byť osobne zainteresovaná na výsledku sporu (so žalovaným žije v spoločnej domácnosti) oveľa intenzívnejšie, vyhodnotil ako výpoveď dôveryhodnú a preukazujúcu okolnosť spornú v priebehu celého konania. Okrem toho sa nevyporiadal so skutkovými zisteniami, ktoré z jej výpovede vyplynuli. Ak na jednej strane svedkyňa uviedla, že si nepamätá obdobie, kedy si stolík u žalobcu žalovaný objednal (leto alebo jeseň), nepamätala si, či stolík montovali dva, tri alebo štyri hodiny, ani ako dlho mala trvať jeho demontáž, avšak žalovaným tvrdenú skutočnosť, že stolík žalobca odniesol (pre vady) si nielen pamätala, ale dokonca to aj videla a to napriek tomu, že v kuchyni varila obed. Považoval za zarážajúce, ak výpoveď matky žalovaného neposúdil súd ako zaujatú, keďže práve matka žalovaného by mala mať záujem na úspešnosti svojho syna v konaní. Vytýkal tiež, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal so skutočnosťou, že žalovaný, ktorý dňa 26.11.2008 zaplatil žalobcovi zálohu v sume 25.000,-- Sk (829,85 €), a tvrdiaci, že mu dielo žalobcom dodané nebolo, sa až v podanom odpore (15 mesiacov po zaplatení zálohy) začal domáhať jej vrátenia vzájomným návrhom. Uložil súdu, aby pri zisťovaní skutkového stavu aj z úradnej povinnosti prihliadol ku všetkým okolnostiam rozhodným pre vyhovenie alebo zamietnutie žaloby. 5. Po zopakovaní, vykonaní, dokazovania, súd prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalobca je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou pod obchodným menom I. O., s.r.o. (po zmene názvu v odvolacom konaní F., s.r.o.). Žalovaný si u žalobcu objednal výrobok označený ako P. X- O. T., T. A. z materiálu žula čierna, s hrúbkou platne 30 mm, povrch čierna žula a povrch nôh nerez; zákazkový list obsahuje aj náčrt výrobku. Dodacia lehota bola dohodnutá v trvaní 4-6 týždňov, cena diela bola dohodnutá v sume 1.659,70 € (50.000,-- Sk) bez dopravy a montáže. Zálohu v dohodnutej sume 829,95 € (25.000,-- Sk) žalovaný zaplatil dňa 26.11.2008. Žalobca vystavil žalovanému dňa 11.2.2009 faktúru č. 29008, splatnú dňa 25.2.2009, na sumu 1.172,40 € pozostávajúcu zo sumy 869,02 € za položku T. A., zo sumy 1.100,06 € za položku P. X - O., zo sumy 33,19 € za dopravu dňa 24.1.2009 (pri zohľadnení zaplatenej zálohy v sume 829,85 €). Dátum dodania služby je uvedený na faktúre (dňa 27.1.2009). Dňa 21.4.2009 a dňa 11.6.2009 žalobca vystavil a zaslal žalovanému upomienky na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Svedkyňa S. O., asistentka v spoločnosti žalobcu od roku 2005, potvrdila, že žalovaného videla dva alebo trikrát. Prvýkrát sa s ním stretla, keď pri osobnej návšteve v Bratislave, na základe pokynu pána T., prevzala od žalovaného zálohu v sume 25.000,-- Sk, o čom vystavila príjmový doklad. Potom zadala stolík do výroby. Stolík išiel namontovať žalovanému pán T. s pánom H., ktorý mal na starosti montáž. Podľa jej vedomostí stolík bol namontovaný hneď na prvýkrát, nemusel sa opravovať; pri montáži nebola. Následne sa svedkyňa opravila a uviedla, že sa tam museli domontovať ešte držiaky na TV, išlo o lišty. Keďže pán T. nemohol dodať osobne tieto lišty s pánom H., požiadal ju, aby s ním išla. Ona ho tam odviezla, išla s pánom H. k žalovanému, tento však pána H. dovnútra nepustil, lišty si od neho zobral v igelitovej taške a ju zobral do bytu s tým, že jej chce ukázať nejaké nedostatky. Ona s ním išla hore, myslela si, že to bude vyplatené, že sa podpíšu papiere a doplatí sa cena. Žalovaný jej niečo ukazoval, ona však o tom nič nevedela. V byte pri tejto návšteve videla zmontovaný predmet diela, neboli tam len tie lišty. Pri dodávke diela na zákazku bol bežný postup žalobcu taký, že sa na základe objednávky dielo zhotovilo, pričom pri jeho montáži sa zákazníkovi dodal spolu s dielom aj dodací list, ktorý ona vyhotovila aj podpísala. V tomto prípade však dodací list nevystavila k montáži, nevie prečo to tak bolo v tomto prípade. Najprv svedkyňa uviedla, že na tento výrobok nikdy nevystavila dodací list, následne uviedla, že ho má vystavený a predložila súdu dodací list. V tomto dodacom liste nebola uvedená cena za montáž a dopravu, pretože to ešte nebolo kompletné. Čo nebolo kompletné svedkyňa uviesť nevedela. V dodacích listoch sa bežne uvádzala aj cena za montáž a dopravu, svedkyňa však neodpovedala na otázku, prečo to tak v tomto prípade neurobila. Na otázku, prečo dodací list nie je opečiatkovaný a podpísaný žalobcom, uviedla, že je to preto, že ho len teraz vytiahla. Na otázku, odkiaľ ho vytiahla, svedkyňa neodpovedala. Svedok Ľ. T., jediný spoločník spoločnosti žalobcu, v roku 2008-2009 konateľom žalobcu nebol, v tomto období nebol ani zamestnancom žalobcu. Žalovaného stretol viackrát, prvýkrát v Bratislave v obchodnom centre N.. Potom sa stretli ešte raz, aby si spresnili predstavy. Následne on vypracoval zákazkový list a na jeho základe potom pani O. išla od žalovaného prevziať zálohu. Dodacia doba bola 4-6 týždňov, keďže sa ale dodávka mala uskutočniť v mesiaci december, kedy dodávatelia si už čerpajú dovolenku, dohodol sa telefonicky so žalovaným, že tovar dodajú až koncom januára. Spolu so zamestnancom spoločnosti žalobcu pánom H. v polovici januára zmontoval v byte žalovaného objednaný výrobok. Výrobok riadne dodali, namontovali, avšak televízny prijímač nebolo možné namontovať na lišty, nakoľko zadná časť televízora nebola rovná a bolo potrebné lišty prerobiť tak, že sa tam museli namontovať otvory. Žalovaný v byte nemal potrebné náradie, preto to museli zobrať do firmy, dohodli sa, že dielo dorobia a namontujú o týždeň. Rozprávali sa aj o tom, že v cene nebola zahrnutá montáž a doprava, že si žalobca vyúčtuje dve cesty, napokon sa spolu so žalovaným dohodli, že mu naúčtujú 33,19 € (1.000,-- Sk), okrem toho žalovanému dal zľavu 10 % alebo 15 %. O týždeň išli jeho kolegovia (pán H., pani O.) montovať výrobok, súčasne svedkyňa O. mala žalovanému odovzdať faktúru a prevziať peniaze. Pani O. mu telefonicky oznámila, že žalovaný tvrdil, že výrobok nie je v poriadku a že on si domontuje lišty sám a že to potom doplatí. Po tom sa opakovane spojil so žalovaným, ktorý tvrdil, že výrobok nie je v poriadku, nesedia rozmery. Pri prvej montáži nemal pripravený dodací list; ak by bol výrobok v poriadku, mal čistý papier, kde by sa uviedol dátum a kto výrobok odovzdal a prevzal. Keďže brali ešte späť lišty na dokončenie, tak nedal zákazníkovi podpísať žiadne doklady. Podľa jeho vyjadrenia to tak robia bežne, najmä keď ide o atypické výrobky, ako to bolo aj v tomto prípade. Dodacie listy a faktúry vystavuje pani O., ktorá ich aj podpisuje, alebo to robí on, pričom vtedy podpisoval dodacie listy on. Svedok K. H. u žalobcu pracuje asi 12 rokov ako montážnik, s pánom T. dodali výrobok žalovanému, zmontovali ho, ale nesedeli lišty, tieto museli byť upravené, museli sa prevŕtať diery na televízor. Dohodli sa, že to svedok urobí a donesie žalovanému o týždeň. Tieto lišty mu niesol aj s pani O., pričom žalovaný mu vytrhol tašku s lištami z ruky s uvedením, že on si to namontuje sám. Pani O. s ním išla aj do bytu, zostala tam asi pol hodinu. Potom telefonovali pánovi T. a oznámili mu, že žalovaný nedoplatil rozdiel v cene. Nie je pravdou, že by tento stolík odniesli z bytu žalovaného preč, tento mu v byte zmontovali a nechali mu ho v byte. Preč odniesli len lišty, ktoré mu žalovaný pri druhej návšteve zobral. Svedkyňa F. J. žije so žalovaným v spoločnej domácnosti asi 3 roky a žila s ním aj v roku 2008-2009. Vie, že si žalovaný objednal u žalobcu stolík pod televízor. Pamätá si, ako k nim domov prišli dvaja páni, ktorí priniesli stolík, poskladali ho, ale bol nakrivo, išlo o palicu, na ktorej mal byť upevnený televízor, tá bola nakrivo, žalovaný sa rozčuľoval, a žiadal, aby ho zobrali späť, oni si ho odviezli a potom ho už viac nepriniesli. Ona v čase montáže varila v kuchyni obed. Svedkyňa videla stolík poskladaný, tento stolík si však pracovníci žalobcu rozmontovali a odniesli ho preč. Tento stolík sa v ich domácnosti nenachádza a ani sa nenachádzal. Vie, že pracovníci žalobcu prišli do bytu aj druhýkrát, ale ona v tom čase bola práci; keď prišla z práce, stolík v byte nebol. Svedkyňa O. Z., matka žalovaného, so žalovaným sa navštevuje sporadicky. O stolíku pod televízor vedela, nakoľko z jej zamestnania faxoval syn objednávku tohto stolíka. Vie, že žalovaný zaplatil zálohu za stôl pod televízor, je z celej veci nešťastný, nakoľko stôl dodnes nemá. Syn stolík z čiernej žuly v byte nemá, má tam len taký čierny drevený. Priateľku syna pozná, ide o pani J., syn s ňou žije v spoločnej domácnosti asi dva alebo tri roky. Z potvrdenia spoločnosti SIAL spol. s r.o. vyplýva, že jeden kus čiernej žuly o rozmeroch 1200x500x30 mm váži asi 55 kg. Žalovaný dôvodil, že opakovane telefonoval s pani O., ktorá mu sľúbila, že stolík skompletizujú, preto čakal. Toto trvalo 3-4 mesiace, následne odcestoval v lete na dva mesiace, potom ešte telefonoval s pánom T. a potom mu bol doručený zo súdu platobný rozkaz a následne si uplatnil vrátenie zálohy. Pokiaľ ide o váhu stolíka, a tvrdenie, že pani O. nemohla ako žena uniesť stolík, uviedol, že stolík sa skladal z viacerých kusov a vynášali ho rozložený. 6. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 498, § 562, § 644 ods. l, § 650 ods. l, ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 veta prvá, § 123 O.s.p. Skutkovo dôvodil tým, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle § 644 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde žalovaný ako objednávateľ si u žalobcu ako zhotoviteľa objednal výrobu predmetu diela - veci na zákazku a žalobca sa zaviazal tento predmet diela zhotoviť a dodať v dohodnutom termíne žalovanému. Rovnako sa účastníci dohodli na cene predmetu diela v sume 1.659,70 € (50.000,-- Sk) bez dopravy a DPH, že žalovaný uhradil žalobcovi zálohu v sume 829,85 € (25.000,-- Sk). Spornou skutočnosťou zostala naďalej dodávka predmetu diela. Žalovaný tvrdil, že mu žalobca dohodnuté dielo nedodal, resp. že predmet diela bol dodaný a zmontovaný, avšak keďže nespĺňal dohodnuté kritéria (na objednaný stolík nebolo možné upevniť televízny prijímač), žalobca si predmet diela odniesol a to opakovane. Po druhej návšteve, kedy si žalobca znova predmet diela odniesol, mu ho už neprišiel zmontovať a odovzdať. Žalobca naopak tvrdil, že predmet diela riadne dodal žalovanému a aj mu ho zmontoval, pričom pri prvej montáži zistil, že je potrebné upraviť držiak televízora, ktorý mu upravený priniesol pri druhej návšteve, pričom žalovaný mu neumožnil jeho montáž, držiak si zobral a uviedol, že si ho namontuje sám. Vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, s poukazom na vyhodnotenie vykonaných dôkazov odvolacím súdom, súd opätovne vyhodnotil vykonané dôkazy spôsobom, ktorý mu bol uložený v rozhodnutí zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že žalobca preukázal svoje tvrdenie, že žalovanému predmet diela dodal. Naopak žalovaný následne v konaní nepreukázal tvrdenie, že by žalobca odniesol predmet diela, a teda neuniesol v tomto konaní dôkazné bremeno; nepreukázal, že došlo opakovane k rozmontovaniu a odneseniu predmetu diela žalobcom. 7. Žalobca v konaní preukázal, že došlo k zhotoveniu a dodaniu predmetu diela žalovanému, žalovaným uhradená sumu 829,85 € predstavuje časť zaplatenej ceny za dielo vrátane ceny montáže a cestovných nákladov, ktorá tiež bola zohľadnená pri konečnom vyúčtovaní. Žalovaný sa so zaplatením dlhu dostal do omeškania dňa 26.2.2009, teda deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 29008 vystavenej žalobcom na doplatenie ceny za dielo v sume 1.172,40 € (so splatnosťou dňa 25.2.2009), a tak spolu s dlžnou sumou je žalovaný povinný zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonnej výške 9 % p.a. z dlžnej sumy. 8. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Spôsob výpočtu náhrady trov konania, ich dôvodnosť, súčasne podrobne odôvodnil. 9. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. l O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k takým skutkovým zisteniam, ktoré sú výrazne odlišné, ba priam úplne opačné, ako ich súd zistil vo svojom skoršom rozhodnutí pri rovnakom rozsahu a výsledku dokazovania. Skutkový stav, ako ho súd prvej inštancie ustálil vo svojom druhom rozhodnutí, je absolútne nesprávny, nevychádza z výsledkov vykonaného dokazovania. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že mu objednané dielo dodal. Argumenty žalobcu, že dielo doniesol na miesto dodania, sú síce pravdivé, ale je zrejmé, že nakoľko dielo vykazovalo zásadné vady, dielo zobral späť a potom ho už nikdy nedodal. V konaní preto zostala sporná skutočnosť, či žalobca splnil svoju zmluvnú povinnosť dodať dielo žalovanému. Žalobca tvrdí, že dielo dodal, žalovaný tvrdí, že dielo žalobca nedodal. Sám (žalovaný) nie je objektívne schopný preukázať neexistenciu nejakej skutočnosti, teda že žalobca mu dielo nedodal, pretože negatívnu skutočnosť nie je možné preukázať. Žalobca si bol dobre vedomý skutočnosti, že na montáž diela ide nepripravený, resp. že dielo nie je schopný dodať pri prvej montáži, o čom svedčí o.i. aj skutočnosť, že nedoniesol na prvú montáž diela dodací list, hoci išlo o zákazku značnej hodnoty, napriek tomu, že žalobca si nechával podpísať dodací list pri každej zhotovenej montáži diela. Žalobca nevedel vysvetliť, prečo nemal pri prvej montáži pripravený dodací list, že dielo skutočne dodal. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že skutočne mu dodal dohodnuté dielo. Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom uznesení nevyslovil právny názor, ale vyslovil názor na hodnotenie vykonaných dôkazov; takéto uznesenie nie je spôsobilé uložil súdu prvej inštancie povinnosť ho rešpektovať, pretože je v rozpore s viacerými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Hodnotenie dôkazov je vždy vecou konajúceho súdu a pri hodnotení dôkazov je súd slobodný. Právna záväznosť súdu vyššieho stupňa je prípustná výlučne len v otázke právneho názoru. Uvedená skutočnosť, že prvoinštančný súd vyhodnotil vykonané dôkazy tak, ako mu to prikázal Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom uznesení, je tzv. inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nerešpektoval ustanovenie § 213 ods. l O.s.p., podľa ktorého je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a neprípustne tak zasiahol do nezávislosti súdu. Takýmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Napokon súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkové zistenie, ak mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.172,40 €, nakoľko ak by bola preukázaná skutočnosť, že mu žalobca dodal dohodnuté dielo, mal byť zaviazaný zaplatiť nanajvýš druhú polovicu sumy 829,85 € (25.000,-- Sk). Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť; žiadal náhradu trov konania. Hoci odvolacie žalovaného smeruje aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, žalovaný v odvolaní vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu. Ale nenamietal ani čas, odkedy by mal byť v omeškaní, výšku úrokov z omeškania. Rovnako vôbec neuviedol, ako má odvolací súd rozhodnúť o odvolaní proti rozsudku vo výroku, ktorým bol jeho protinávrh zamietnutý. 10. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Podľa jeho názoru dôkazné bremeno je výlučne len na žalovanom. Pokiaľ bolo nesporne preukázané, že TV stolík bol pri prvej montáži zmontovaný priamo u žalovaného (ide o zhodné tvrdenia strán sporu) okrem príslušenstva (prichytových líšt), dôkazné bremeno o tom, že žalobca zmontovaný stolík poskladal a odniesol preč, boli a sú na žalovanom - ide o jeho tvrdenie. Sám (žalobca) nemôže preukázal negatívnu a predovšetkým neexistujúcu skutočnosť, najmä pokiaľ ide o tvrdenie protistrany. Nespornými skutočnosťami sú montáž a dodanie stolíka, spornou je len jeho údajná demontáž, ktoré tvrdenie je len tvrdenie žalovaného a je absolútne nepravdivé a nepreukázané. Je nelogické, prečo by demontoval, dokonca 2x, celý mramorový stolík o hmotnosti minimálne 110 kg, keď vadné boli len prichytové lišty. Je nutné hodnotiť dôkazy aj v logických súvislostiach, kedy je možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že stolík bol nesporne zmontovaný u žalovaného, nebol nikdy demontovaný. Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom uznesením zaujal podrobné stanovisko aj k hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie, čo aj súd prvej inštancie prevzal. Primárnym dôvodom zrušenia pôvodného prvostupňového rozhodnutia bolo doplnenie dokazovania pre účely úplného zistenia skutkového stavu, súčasne poukázal na nezrovnalosti v hodnotení dôkazov. Síce platí, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, ale vôbec nie je viazaný vyhodnotením dôkazov súdom prvej inštancie, o čom svedčí ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/, § 213 ods. 3 O.s.p. Tvrdenie žalovaného v tom, že zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu je v časti odôvodnenia nesprávne, zistenie skutkového stavu je v rozpore s viacerými s ustanoveniami O.s.p., je zavádzajúce. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení len poukázal na určité nezrovnalosti v hodnotení dôkazov, čím však súdu prvej inštancie pro futuro neodňal autonómiu vlastného hodnotenia. Skutočnosť, že súd prvej inštancie si spôsob hodnotenia dôkazov odvolacím súdom osvojil a v rámci odôvodnenia sa na tieto aj odvolal, znamená, že sa s takýmto hodnotením musel logicky stotožniť, v opačnom prípade by odôvodnenie rozsudku vyzeralo diametrálne odlišne. Ak žalovaný v odvolaní a priori namieta tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa stotožnil so skutkovým posúdením veci odvolacím súdom, tak nejde samo osebe dokonca ani o odvolací dôvod. Z obsahu zákazkového listu medzi stranami sporu vyplýva, že bola dohodnutá cena diela v sume 50.000,-- Sk (1.659,69 €), ktorá nezahŕňala DPH vo výške 19 %, čo predstavuje 9.500,-- Sk (315,34 €), dopravu a montáž v sume 33,19 €. Žalovaný zaplatil zálohu v sume 25.000,-- Sk (829,85 €), a tak zostáva zaplatiť sumu 1.178,40 €, pričom súdom priznaných bolo podľa fakturácie 1.172,40 €, keďže nakoniec fakturoval po prepočte o niekoľko eur nižšiu cenu ako sumu 50.000,-- Sk. Žalovaný ani raz výšku žalovanej istiny v konaní nespochybnil. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku, dôvodnosť, súčasne odôvodnil. 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Zdôraznil, že nie je pravdou, že montáž a dodanie TV stolíka je nesporná a preukázaná skutočnosť. Jediná skutočnosť, ktorá nebola medzi stranami sporu sporná, je tvrdenie, že pri prvej montáži bol TV stolík zmontovaný do takého štádia, pri ktorom sa zistilo, že dodaný TV stolík má také nedostatky, pre ktoré nie je možné TV stolík vôbec užívať a jeho montáž dokončiť. Ako nesporné sa v konaní preukázalo iba čiastočné dodanie diela a iba čiastočná montáž. Z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, ako súd vyhodnotil vykonané dôkazy vo vzťahu k odstráneniu spornosti ohľadne dodania diela. S dôkazom ohľadne hmotnosti stolíka sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani ho nijako nevyhodnotil vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam. Napokon ani hmotnosť stolíka, resp. jednotlivých rozmontovaných častí, v podobe ktorých bol TV stolík donesený, nemá vo vzťahu k preukázaniu, či došlo alebo nedošlo k odneseniu TV stolíka, žiadnu výpovednú hodnotu. Pokiaľ by v prípade druhej návštevy žalobcu u neho nebolo potrebné donesenie a montáž TV stolíka, nebolo by potrebné, aby na miesto prišla druhá osoba (pani O.). Pri prvej montáži TV stolíka bolo zistené, že je nevyhnutné zmeniť celé uchytenie na konzole TV stolíka. Vo svedeckých výpovediach sa opakovane pre toto špeciálne uchytenie používa označenie „lišta“, čo zľahčuje významnosť chýbajúcej, resp. vadnej, časti TV stolíka. Takýto špeciálny stolík si objednal práve pre jeho špeciálne uchytenie televízneho prijímača. Svedok X.. T. uviedol, že „. I. U. T. H. N., D. R. R. S. K. C. B.. 12. Odvolací súd opätovne preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. l C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podmienky, za ktorých rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, okolnosti, ktoré tomu predchádzali, náležitosti napadnutého rozsudku, odvolania, ale posúdil podľa Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. októbra 2016 (§ 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. 13. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 O.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. 14. Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, vo výroku, ktorým zamietol vzájomný návrh žalovaného, rovnako tak ani čas, od kedy zostal žalovaný v omeškaní, sankciu pre omeškanie so splatením dlhu, keďže vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu odvolateľ vôbec nenamietal. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou (do 30.6.2016 návrhom na začatie konania), a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 15. V konaní zostala nespornou objednávka žalovaného (november 2008), čas dodania predmetu diela (január 2009), predmet objednávky (stolík s policami z čiernej žuly s nožičkami z nerezu spolu so stojanom na DVD v prevedení čierna žula - nerez s názvom T. A.), dohodnutá cena diela bez dopravy a montáže, DPH (50.000,-- Sk), zaplatená záloha žalovaným dňa 26.11.2008 v sume 829,85 € (25.000,-- Sk), dňa 11.2.2009 vystavená a zaslaná žalovanému faktúra č. 29008 na zvyšnú sumu 1.172,50 € s lehotou splatnosti do 25.2.2009. Základom sporu zostalo tvrdenie žalovaného, že žalobca mu objednaný výrobok nedodal, čo preukazoval výpoveďou svojej družky a matky, žalobca naopak tvrdil a tvrdí, že výrobok žalovanému dodal, v byte žalovaného zmontoval, neskôr (asi o týždeň) dodal aj opravené lišty, čo preukazuje svojimi zamestnancami, ktorí na tejto zákazke participovali; v konečnom dôsledku zostalo tak tvrdenie proti tvrdeniu. V prospech žalobcu, a teda v neprospech žalovaného, svedčí súhrn nepriamych dôkazov na seba nadväzujúcich. Žalobca prijal objednávku od žalovaného, pracoval na nej, žalovaný zaplatil zálohu, dňa 11.2.2009 žalobca vystavil faktúru č. 29008 na zvyšnú sumu 1.172,40 €, ktorú mal žalovaný uhradiť do 25.2.2009; z nej tiež vyplýva, že tovar žalobca žalovanému dodal dňa 27.1.2009. Žalovaný bezprostredne potom, ale ani neskôr v súdnom konaní, nenamietal vôbec, žeby faktúru nedostal, nenamietal lehotu splatnosti v nej určenú, rovnako nenamietal ani skutočnosť, že žalobca ho dvakrát písomne (podaniami zo dňa 21.4.2009, 11.6.2009) urgoval o zaplatenie dlžnej sumy; sám žalovaný ničím nepreukazoval, žeby žalobcu o dodanie diela urgoval. Nevyjadroval sa vôbec ku skutočnosti, že prevzal lišty od zamestnanca žalobcu, že ho do bytu nepustil, do bytu pustil len pani O., ktorej ukazoval vady daného stolíka. Reakcia (prvá) žalovaného nastala až po doručení platobného rozkazu (dňa 10.2.2010) v predmetnom súdnom spore v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Rovnako nenamietal ani kvalitu vykonaného diela, hmotnosť použitého materiálu, pretože v konaní bolo preukázané, že práve z dôvodu, že zadná časť televízora nebola rovná, bolo potrebné upraviť lišty; vada teda nebola vo vykonanom a dodanom diele. Všetko vyššie uvedené nasvedčuje tomu, že žalovaným objednané dielo bolo žalovanému žalobcom dodané bez vád, že (len) v dôsledku vady TV prijímača bolo nevyhnutné opraviť lišty, ktoré aj žalobca zakrátko dodal. 16. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu už vo veci vysloveným, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V ňom dal súd prvej inštancie jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo žalobe vyhovel, čo následne odôvodňovalo aj to, prečo nevyhovel protinávrhu žalovaného. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. V konaní sa nevyskytla žiadna vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). 17. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 19. Žalobcovi úspešnému aj v odvolacom konaní v celom rozsahu odvolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %, o čom rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p.). 20. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).