Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/107/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209222993 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209222993.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: YUROCK, s.r.o., ul. J. A. Komenského 224, Tekovské Lužany 935 41, IČO: 35 938 595, proti odporcovi: ENVIDOM, Združenie výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu, Ružová dolina 6, Bratislava 821 08, IČO: 37 953 836, zast.: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava 811 01, o zaplatenie 18.128,46 EUR s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k 25Cb/98/2010-321 zo dňa 16.12.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/98/2010-321 zo dňa 16.12.2014 v napadnutej časti zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.128,46 EUR spolu s 0,03 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 14.6.2009 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 1.087,50 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2009 domáhal zaplatenia sumy 18.128,46 EUR spolu s 0,05 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 14.6.2009 do zaplatenia, titulom neuhradenia odplaty v zmysle Zmluvy o zabezpečovaní prepravy elektrozariadení a elektroodpadov, Zmluvy o vykonaní oddeleného zberu a Zmluvy o spracovaní elektroodpadu, všetky zo dňa 5.6.2008. Cenu poskytnutého plnenia navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrou č. 905006 zo dňa 31.5.2009 na sumu 18.128,46 EUR. Odporca v odpore proti platobnému rozkazu k veci uviedol, že navrhovateľ mu faktúrou č. 905006 zo dňa 31.5.2009 vyfakturoval výkony, ktoré v skutočnosti nevykonal. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/96/EC o odpade z elektrických a elektronických zariadení zakotvila povinnosť členským štátom preniesť zodpovednosť za nakladanie a financovanie nakladania s elektroodpadom na výrobcov elektrozariadení s účinnosťou od 13.8.2005. Slovenská republika transponovala vyššie uvedenú smernicu novelou zákona o odpadoch (č. 223/2001 Z.z) č. 733/2004 Z.z. S účinnosťou od 13.8.2005 sú tak výrobcovia elektrozariadení, ktorí uvádzajú na trh v Slovenskej republike elektrozariadenia povinní zabezpečiť na vlastné náklady kolektívne nakladanie s historickým elektroodpadom z domácností a zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s novým elektroodpadom z domácností. Nakladanie s elektroodpadom zahŕňa jeho zber, prepravu k spracovateľovi, spracovanie (recykláciu, opätovné použitie a zhodnotenie), súčasťou ktorého je aj zneškodnenie nebezpečných látok. Výrobcovia elektrozariadení sú oprávnení (a v prípade historického elektroodpadu z domácností aj povinní) plniť si svoje vyššie uvedené povinnosti kolektívne. Za účelom kolektívneho nakladania s elektroodpadom založili najväčší výrobcovia veľkých a malých domácich spotrebičov, ktorým patrí na trhu elektrozariadení v kategóriách 1 a 2 veľká väčšina trhu, záujmové združenie právnických osôb Envidom s tým, že kolektívny systém prevádzkovaný odporcom sprístupnili všetkým záujemcom o zabezpečenie kolektívneho nakladania s elektroodpadom. Výrobcovia elektrozariadení uzatvorili s odporcom zmluvy o kolektívnom plnení, na základe ktorých sa odporca zaviazal zabezpečovať pre týchto splnenie povinností týkajúcich sa spätného odberu, oddeleného zberu a nakladania s elektroodpadom z domácností. Odporca zdôraznil, že je pravdou, že uzatvoril s navrhovateľom všetky tri vyššie uvedené zmluvy dňa 5.6.2008 a že navrhovateľ vystavil dňa 31.5.2009 odporcovi faktúru č. 905006 za zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu v mesiaci máj 2009. Uvedenú faktúru reklamoval, pretože mal pochybnosti o reálnom výkone činností (služieb), ktoré mu navrhovateľ vyfakturoval, pričom navrhovateľ mu k dnešnému dňu nepreukázal, že tieto výkony aj reálne uskutočnil. Vzhľadom na skutočnosť, že plní povinnosti a zastupuje výrobcov elektrozariadení, ktorých celkový trhový podiel je cca 83 % v kategórii č. 1 Veľké domáce spotrebiče a cca 67 % v kategórii č. 2 Malé domáce spotrebiče, disponuje detailnými informáciami, údajmi a štatistikami o množstvách dovezených, vyvezených a predaných elektrozariadení, na základe čoho dokáže zhodnotiť reálnosť zberu elektroodpadov v Slovenskej republike. Okrem toho, vzhľadom k tomu, že je tiež členom WEEE fóra, združujúceho najväčšie kolektívne systémy pre nakladanie s elektroodpadom v Európe, disponuje týmito informáciami, údajmi a štatistikami aj vo vzťahu k ostatným európskym krajinám. Navrhovateľ pri spracovaní elektodpadu nedodržal podmienky zmluvy o spracovaní elektroodpadu ani požiadavky vyplývajúce z platnej legislatívy, pretože navrhovateľ nepreukázal odporcovi vstupy ani výstupy procesu spracovania elektroodpadu, nenahlásil mu množstvá elektroodpadu pri vstupe a výstupe do a zo zariadenia na spracovanie elektroodpadu vrátane prednostne odobraných látok a súčiastok, množstvá energeticky zhodnoteného elektroodpadu a množstvá zneškodneného elektroodpadu tak, ako tieto požiadavky vyplývajú zo súčasnej legislatívy (najmä ust. § 54d písm. e) zákona o odpadoch), a na základe vyššie uvedeného sa dôvodne domnieva, že mu navrhovateľ vyfakturoval vymyslené a neexistujúce výkony, nehovoriac o tom, že to isté plnenie pravdepodobne vyfakturoval aj iným kolektívnym systémom. Navrhovateľ trval na tom, že práce boli z jeho strany vykonané, že na základe zmlúv boli vykonané zbery a preprava elektroodpadu, vyhotovené preberacie protokoly (22 ks v prílohe návrhu), na základe objednávok sa vykonali prepravy elektroodpadu a bola vykonaná sumarizácia. Na základe týchto dokladov bola vyhotovená faktúra č. 905006. Pretože uvedená faktúra nebola uhradená včas ani po upomienkach, bola ich spoločnosť nútená podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Odporca súd zavádza tvrdením, že boli vyfakturované úkony, ktoré navrhovateľ v skutočnosti nevykonal, ale toto tvrdenie nepodložil dôkazovým materiálom. Navrhovateľ preukázal množstvo vyzbieraného a prepraveného elektroodpadu (vstup) do zariadenia na zhodnotenie elektroodpadu (a jeho uskladnenie) preberacími protokolmi potvrdené obecnými úradmi (dodávateľmi). Spracovanie prevzatého elektroodpadu (výstup) bolo preukázané vzniknutými komoditami, na základe toho bolo vyhotovené „Hlásenie spracovateľa elektroodpadu pre ENVIDOM za 2/2009“, kde je možné zistiť, že spracovaný elektroodpad bol zhodnotený v súlade so zákonom o odpadoch a že sú dodržané limity pre zhodnotenie (zákon iné doklady nepredpisuje ani nepožaduje). Vstupy do zariadenia sú preukázané prílohou k faktúre (preberacie protokoly, ktoré sú súčasťou návrhu), výstupy sú preukázané hlásením spracovateľa a bližšie sú rozpísané v ročných rozpisoch, ktoré na požiadanie odporcu predložil v dohodnutej dobe. Konateľ navrhovateľa k veci uviedol, že spolupráca s odporcom začala počínajúc rokom 2007 a trvala do júna 2009. Zmluva síce naďalej platí, ale od uvedeného obdobia nie je realizovaná. V prípade zbierania odpadu z jednotlivých obcí najskôr zistili, či majú záujem o uzavretie zmluvy o zber odpadu. Ak áno, s každou obcou bola uzavretá zmluva na vytvorenie zberného miesta a bol s obcou dohodnutý čas zberu. S naloženým odpadom sa zastavili na obecnom úrade, kde bol iba fyzicky prekontrolovaný. Pri zberoch na konkrétnych miestach sa odpad nevážil. Zozbieraný odpad sa následne vážil až v ich zariadení. Nespomína si, že pri niektorom z vážení odpadu v ich spracovateľskom zariadení bol prítomný zástupca obce. Zástupcovia odporcu boli pri vážení asi dvakrát. Odporca mal vedomosť o tom, že je vykonávaný zber a mal možnosť sa váženia zúčastniť. Po dovezení odpadu a jeho odvážení sa spísal preberací protokol, kde sa zaznamenávala kategória a hmotnosť, následne po pár dňoch po dohode so starostom bol preberací protokol odnesený do obce na potvrdenie. Prevádzkový poriadok nevyžadoval pri vážení odpadu v spracovateľskom zariadení prítomnosť starostu. Odporca mal vedomosť o tom, že je každý deň vykonávaný zber odpadu, o čom bol telefonicky oboznámený prostredníctvom pracovníčky ENVIDOMU. Súd na preukázanie tvrdených skutočností zo strany navrhovateľa a vysporiadanie sa s námietkami odporcu ustanovil v predmetnej veci znalca a to Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STU v Bratislave, ktorý vo svojom znaleckom posudku číslo 4/2013 zo dňa 2.4.2013 konštatoval, že na základe porovnania dokumentov od navrhovateľa a štatistických údajov Asociácie spracovateľov elektroodpadu, z ktorých vychádzali, nakoľko zohľadňujú celý sortiment elektrozariadení kategórií veľkých domácich spotrebičov a malých domácich spotrebičov a sú reálnym obrazom zloženia elektroodpadu, ktorý je odovzdávaný do zberu aj v neúplnom stave - s chýbajúcimi komponentmi, je možné z celkového vyzbieraného množstva elektroodpadu kategórie 1 a 2 z veľkých a malých domácich spotrebičov získať výstupy v uvedenom množstve. Na doplnenie posudku zástupca znaleckej organizácie Ing. Jozef Holjenčík vo výpovedi uviedol, že predmetný znalecký posudok vypracovali v písomnej forme a na jeho záveroch v celom rozsahu zotrvávajú. Na výťažnosť jednotlivých materiálových vstupov a výstupov vplýva najmä to, z akého dátumu výroby sú jednotlivé výrobky, kde u starších výrobkov bol väčší podiel kovových častí, pričom pri novších výrobkov sa tento pomer mení v prospech plastových častí. Ďalej túto výťažnosť ovplyvňuje kompletnosť odovzdaného výrobku, tzn. či bol odovzdaný v nepoškodenom stave, resp. niektoré časti boli z neho demontované, a v neposlednom rade má vplyv aj typologické zloženie odpadu, tzn. či prevláda množstvo vyzbieraného odpadu vo výrobkoch ako pračky, resp. menšie spotrebiče ako holiace strojčeky, mixéry a pod. V znaleckom posudku bola zohľadnená aj tá skutočnosť, že elektroodpad nie vždy býva odovzdávaný v kompletnom stave. Aj z toho dôvodu je stanovený interval výťažnosti Staršie domáce spotrebiče mohli obsahovať väčší podiel, a aj obsahovali väčší podiel železných častí ako plastových. V niektorých prípadoch to mohol byť podiel železných častí aj 80 %, napríklad elektromotory a žehličky. Aj v prípade ručného spracovania elektroodpadu sa dá dosiahnuť vysoká výťažnosť jednotlivých častí aj bez použitia špeciálnej technológie. Rovnako sa dá ručným spracovaním dosiahnuť aj čistá výťažnosť dosiahnutých materiálov, tak ako ich uvádza navrhovateľ. Pri spracovaní znaleckého posudku vychádzali z evidencie obsiahnutej v súdnom spise. Súd prvého stupňa uzavrel, že v danom prípade medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. Poukázal tiež na ust. § 365 Obch. zák., § 369 ods. 1 Obch. zák. Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu dvoch takzvaných nepomenovaných zmlúv (Zmluva o spracovaní elektroodpadu a Zmluva o vykonaní oddeleného zberu) v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák., keďže účastníci v nich dostatočným spôsobom určili predmet svojich záväzkov, na základe ktorých navrhovateľ vykonával jednak oddelený zber elektroodpadu v kategóriách elektrozariadení č. 1 Veľké domáce spotrebiče a č. 2 Malé domáce spotrebiče a jeho dočasné uloženie, ako aj jeho následné spracovanie a znehodnotenie. Poskytnuté plnenie bolo preukázané listinnými dôkazmi (objednávka, žiadosť k preprave, vážny lístok, dodací list, preberací protokol, sprievodný list nebezpečných odpadov). Cenu poskytnutého plnenia - odplatu navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrou č. 905006 v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Na základe uvedených skutočností je nárok navrhovateľa dôvodný, preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 18.128,46 EUR. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania, avšak iba vo výške 0,03 % denne (takáto výška sadzby bola dohodnutá v jednotlivých zmluvách), a v časti úroku z omeškania vo výške 0,02 % denne bol návrh zamietnutý. Odporca neuhradenie faktúry a svoju obranu v konaní odôvodňoval tým, že navrhovateľovi na fakturovanú sumu nevznikol nárok, keďže neviedol dostatočnú evidenciu, nepreukázal fakturované výkony a má dôvodné pochybnosti, že spracovaný odpad nepochádza zo zberu malých a veľkých domácich spotrebičov. Nariadeným znaleckým dokazovaním boli pochybnosti odporcu v danom smere dostatočným spôsobom vyvrátené. Znalecká organizácia potvrdila, že materiálové toky na vstupe a výstupe bolo možné dosiahnuť navrhovateľom realizovaným spôsobom spracovávania, a tieto nevykazujú žiadne abnormality. Predmetom skúmania boli údaje za celé obdobie spracovávania v roku 2009, teda aj za žalované obdobie. Súd preto jeho obranu hodnotí ako neodôvodnenú a účelovú. Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu na zaplatenie uplatnenej pohľadávky spolu s uvedeným úrokom z omeškania a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku v časti v ktorej bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.128,46 eur spolu s 0,03 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 14.6.2009 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 1.087,50 EUR podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Poukázal na skutočnosť, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní preukázať, od koho prevzal tých konkrétnych 74.325 kg elektroodpadu (a nielen, od koho preberá elektoodpad), že tieto konkrétne množstvá riadne prepravil do svojho spracovateľského zariadenia, že z týchto konkrétnych množstiev riadne spracoval 52.800 kg elektoodpadu pochádzajúceho z veľkých domácich spotrebičov a 11.150 kg pochádzajúcich z malých domácich spotrebičov v súlade so zmluvou, že spracovaním uvedeného konkrétneho množstva elektroodpadu dosiahol výstupy, ktoré deklaroval odporcovi, že riadne zaevidoval všetky výstupy zo spracovania týchto konkrétnych množstiev a komu výstupy zo spracovania týchto konkrétnych množstiev odovzdal (a nie len komu odovzdáva výstupy zo spracovania.). Zároveň mal preukázať, že to isté konkrétne množstvo nevyfakturoval iným osobám. Súd prvého stupňa v tomto zmysle nesprávne vyhodnotil navrhovateľom predložené dôkazy. Navrhovateľ predložil v konaní objednávky odporcu vo vzťahu k prevzatiu elektroodpadu od podnikateľov NAY Elektrodom, Elex Plus, Búcsi Elektro, Eco Elektro Ervín Bojtoš. Uvedené objednávky sa vzťahovali len na prepravu a spracovanie elektroodpadu zo zdrojov odporcu (t.j. elektroodpad, o ktorom odporca vedel a ktorého zber nespochybňoval), pričom preprava a spracovanie tohto elektroodpadu sa nevzťahovali k odporcom neuhradenej faktúre, ktorá je predmetom tohto sporu. Súd preto tieto dôkazy vôbec nemal zohľadňovať. Odporca nikdy nespochybňoval, že navrhovateľ spracoval elektroodpad, ktorý pochádzal z jeho zdrojov. Odporca spochybňoval výlučne len zber, prepravu a spracovanie toho elektroodpadu, pri ktorom nemal pod kontrolou zber tohto elektroodpadu. Z preberacích protokolov z obcí, ktoré navrhovateľ predložil, nevyplýva, že navrhovateľ vyzbieral 74.325 kg elektroodpadu pochádzajúceho z veľkých a malých domácich spotrebičov. Preberacie protokoly obsahujú aj iné položky než tie, ktoré mali byť predmetom zmlúv medzi navrhovateľom a odporcom. Tieto preberacie protokoly jednoznačne nepreukazujú, že navrhovateľ vyzbieral zmieňovaných 74.325 kg elektroodpadu z veľkých a malých domácich spotrebičov. Súd prvého stupňa ich mal podrobne posúdiť a vyhodnotiť, či na ich základe vyzbieral uvedené fakturované množstvo elektroodpadu. Navrhovateľ nebol schopný riadne preukázať ako naložil s výstupmi zo spracovania elektroodpadu. Konštatovanie, že výstupy sú preukázané hlásením spracovateľa je nedostatočné pre účely preukázania, že boli aj skutočne získané. Vo vzťahu k výstupom zo spracovania navrhovateľ predložil faktúry od spoločnosti Tekovská Ekologická s.r.o. a objednávky týkajúce sa podnikateľov Zelkov s.r.o. a Jokkov Jozef Kristofóri. Len pár z týchto dokumentov sa vzťahuje na rozhodné obdobie, ktoré bolo predmetom sporu. Súd prvého stupňa nemal vôbec zohľadňovať dokumenty, ktoré pochádzajú z druhej polovice roka 2009 a z roka 2010 a ktoré časovo nesúvisia s nárokom navrhovateľa, ktorý si uplatňuj v tomto konaní. V danom prípade ide o väčšinu týchto dokumentov. V konaní odporca spochybnil reálnosť navrhovateľom vyzbieraných množstiev elektroodpadu, ktoré sa výrazne líšilo od množstiev, ktoré navrhovateľ historicky pre odporcu zbieral, ako aj materiálové zloženie vyzbieraného a spracovaného elektroodpadu, ktoré nenasvedčovalo tomu, že bol vyzbieraný elektroodpad z veľkých a malých domácich spotrebičov. Z predložených dôkazov zo strany navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ je skutočne celosvetovým unikátom, keďže za sporné obdobie: 1. takmer dvojnásobne prekračuje celoslovenský priemer v zbere veľkých domácich spotrebičov 2. o 5% prekračuje priemer celej EÚ v zbere veľkých domácich spotrebičov 3. o 800% prekračuje celoslovenský priemer v zbere malých domácich spotrebičov 4. o viac ako 250% prekračuje priemer celej EÚ v zbere malých domácich spotrebičov 5. o viac ako 60% prekračuje maximálnu hodnotu v zbere malých domácich spotrebičov v celej EÚ - v Nemecku 6. o viac ako 100% prekračuje zber malých domácich spotrebičov predaj nových výrobkov uvedenej kategórie podľa údajov navrhovateľa sa raz toľko vyzbiera, ako sa uvedie na trh Odporca v konaní namietal, že vzhľadom na predchádzajúce fakturácie navrhovateľa, územnú časť, ktorú navrhovateľ zastrešuje, poznatky a skúsenosti, ktoré odporca má najmä vo vzťahu k správaniu ľudí a výskytu jednotlivých typov elektroodpadu v rámci zberov a materiálového zloženia elektroodpadu v rámci zberov, technické a materiálové vybavenie navrhovateľa nemohol navrhovateľ vyzbierať a spracovať ním deklarované množstvá elektroodpadu a pri spracovaní elektroodpadu z veľkých a malých domácich spotrebičov, ktoré boli predmetom zmlúv, nemohol ani získať ním deklarované výstupy. Pokiaľ ide o pribratie znalca do konania, odporca uvádza, že sa nestotožňuje so závermi znaleckého posudku kde znalecká organizácia potvrdila, že materiálové toky na vstupe a výstupe bolo možné navrhovateľom dosiahnuť navrhovateľom realizovaným spôsobom spracovávania, a tieto nevykazujú žiadne abnormality. Predmetom skúmania boli údaje za celé obdobie spracovávania v roku 2009, teda aj za žalované obdobie. Odporca považuje závery znaleckého posudku za vágne, nejednoznačné a nepresvedčivé, navyše znalecký posudok vykazuje viaceré nepresnosti, bol vyhotovený nekvalitne a neprofesionálne. Znalec podľa názoru odporcu neposkytol na vec, ktorá je predmetom sporu, žiadny vlastný názor prameniaci z jeho pozostatkov, skúseností a odbornosti v danom odbore. Z hľadiska obsahu nenapĺňa materiál vypracovaný znalcom znaky znaleckého posudku. Uvedený znalecký posudok v každom prípade nie je možné použiť ako dôkaz toho, že navrhovateľ vyzbieral, prepravil a spracoval za sledované obdobie roka 2009 elektroodpad pochádzajúci z veľkých a malých domácich spotrebičov v ním deklarovanom rozsahu, a bol teda oprávnený vyfakturovať odporcovi odplatu, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní. Na druhej strane z predmetného znaleckého posudku vyplynuli závažné skutočnosti, potvrdzujúce názor odporcu, že navrhovateľ vzhľadom na nedostatočnú evidenciu materiálového toku elektroodpadov nebol schopný preukázať, že tieto skutočnosti aj skutočne vykonal. Tieto skutočnosti boli podstatné pre posúdenie veci, ktorá je predmetom tohto sporu a pre vydanie rozsudku, avšak súd prvého stupňa sa s nimi dostatočným spôsobom nevysporiadal. Predmetná faktúra zahŕňa zber za obdobie od 24.4.2009 do 25.5.2009. Konkrétne k tomuto obdobiu nie sú k dispozícii podklady od navrhovateľa dokumentujúce materiálové zloženie spracovávaného elektroodpadu. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ neviedol žiadnu evidenciu vo vzťahu k ním spracovávanému elektroodpadu, hoci mu táto povinnosť vyplýva zo zákona. Bez evidencie navrhovateľ nemohol a ani riadne nepreukázal vstupy a výstupy zo spracovania elektroodpadu, a teda nemohol súdu prvého stupňa ani preukázať, že činnosti, za zaplatenie ktorých sa domáha odplaty v tomto konaní, skutočne pre odporcu vykonal. Evidencia sa mala týkať rozhodného obdobia teda obdobia, za ktoré sa navrhovateľ domáha zaplatenia odplaty. Samotný znalec konštatoval, že k uvedenému obdobiu nie sú k dispozícii podklady dokumentujúce materiálové zloženie spracovávaného elektroodpadu. Má za to, že rozsudok prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnený a z toho dôvodu došlo k porušeniu ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a následne k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Poukázal tiež na to, že mu súd nedoručoval podania navrhovateľa ani prílohy návrhu a ďalšie dôkazy navrhovateľa, čím došlo k porušeniu ust. § 42 ods. 3 O.s.p. Na základe uvedeného došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a zásady kontradiktórnosti, pričom zároveň porušil ústavné právo odporcu na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako nedôvodný zamietol a priznal mu náhradu trov konania. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Vo svojom podaní uvádza, že predložil súdu platné zmluvy, na nakladanie s elektroodpadom vo vzťahu k odporcovi. V zmysle zákona o odpadoch je nutné viesť evidenciu o vstupoch (vážne lístky, preberacie protokoly). Následne sa vedie evidencia vzniknutých položiek. Jedná sa o dodacie listy, vážne lístky, či preberacie protokoly. Tieto doklady boli za sporné obdobie doložené súdu v zmysle zákona o odpadoch, resp. jej evidencie (predtým aj odporcovi), ako aj spracované množstvá hlásené kontrolným orgánom v predpísaných lehotách. Podotkol, že odporca vykonal viacero kontrol evidenčných listov odpadu, ako aj inšpekcia životného prostredia, kde boli kontrolované jednak vstupy, ako aj výstupy a neboli zistené nedostatky v evidencii, že by bola neúplná. Navrhovateľ náležite preukázal v zmysle zmluvy a prevádzkového poriadku, že do jeho zariadenia vstúpilo riadne evidenčne zaznamenané množstvo, ktoré bolo vyfakturované za sporné obdobie. Navrhovateľ dostatočne preukázal prevzatie elektroodpadu, a to jednak v zmysle zákona, ale ja zmluvy či obyčajného poriadku, ktorý uplatňujú aj ostatní spracovatelia. Po spracovaní elektroodpadu boli jednotlivé výstupy riadne odvážené a zaevidované v zmysle platnej legislatívy, zmluvy a prevádzkového poriadku, pričom hmotnosti odovzdaných výstupov boli riadne potvrdené odberateľom. Odporca uviedol, že boli predložené doklady o výstupoch, ktoré boli z obdobia po apríli, resp. máji 2009. Toto ich tvrdenie svedčí o ich neznalosti prevádzkových pravidiel, t.j. že sa odpad po spracovaní hromadí v zariadení až kým nie je vozidlo na prepravu voľné, vodič nemá povinnú bezpečnostnú prestávku, a pod. a zariadení nie je dostatok jednotného materiálu, aby bola preprava ekonomická a účelná. Preto je normálne, že sporný doklad by mohol byť iba ten, čo je spred obdobia spracovania. Zdôraznil, že bola riade vedená evidencia aj na evidenčných listoch odpadu, ktoré kontrolovali aj nezávislé kontrolné orgány životného prostredia, či samotný odporca. Z uvedeného dôvodu uzavrel, že predložená evidencia je dostatočná, a dôkazná núdza preukázania opaku nemôže byť dôvodom špekulácie. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že je dôvodné. Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 18.128,46 EUR spolu s 0,05 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania na základe uzatvorených zmlúv dňa 5.6.2008 a to a Zmluvy o spracovaní elektroodpadu, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa ako spracovateľa vykonávať pre odporcu spracovanie a zhodnotenie elektroodpadov v kategóriách elektrozariadení č. 1 Veľké domáce spotrebiče a č. 2 Malé domáce spotrebiče, Zmluva o vykonaní oddeleného zberu (ďalej ako „Zmluva 2“), predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa ako zhotoviteľa vykonávať pre odporcu ako objednávateľa oddelený zber elektroodpadu v kategóriách elektrozariadení č. 1 Veľké domáce spotrebiče a č. 2 Malé domáce spotrebiče a zabezpečiť jeho dočasné uloženie pred odvozom spracovateľovi a Zmluva o zabezpečení prepravy elektrozariadení a elektroodpadov (ďalej ako „Zmluva 3“), predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa ako prepravcu zabezpečovať alebo vykonávať pre odporcu prepravu elektrozariadení a elektroodpadov v kategóriách elektrozariadení č. 1 Veľké domáce spotrebiče a č. 2 Malé domáce spotrebiče z miest spätného odberu alebo z miest oddeleného zberu do miest určených odporcom a záväzok odporcu zaplatiť za tieto činnosti odplatu. Cenu poskytnutého plnenia navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrou č. 905006 zo dňa 31.5.2009 na sumu 18.128,46 EUR, pričom predmetnou faktúrou fakturoval zber prepravu a spracovanie elektroodpadu za obdobie od 24.4.2009 do 25.5.2009. V tomto rozhodnom období malo podľa fakturovanej sumy a sumarizácie dodatkov byť zozbieraných 74.325 kg elektroodpadu a spracovaných v kategórii 2 malo byť 11.150 kg odpadu, v kategórii 1 52.800 kg elektoodpadu. Je nesporné, že navrhovateľ predložil k podanému návrhu listinné dôkazy 22 kusov preberacích protokolov, vyššie uvedené tri uzatvorené zmluvy ako aj rozpisy zberu elektroodpadu. Je nesporné, že súd prvého stupňa na rozhodnutie v predmetnej veci ustanovil znalca Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STU v Bratislave, ktorému bolo uložené aby v znaleckom posudku určil materiálové zloženie výstupov pri spracovaní elektroodpadu z veľkých domácich spotrebičov a malých domácich spotrebičov a posúdil či môžu pochádzať z konkrétneho množstva vstupov určeného na recykláciu, uviedol iné dôležité zistenia v rámci vypracovania znaleckého posudku. Predmetný výskumný ústav vypracoval znalecký posudok č. 4/2013 zo dňa 2.4.2013, v ktorom konštatoval, že v spisovom materiály sú obsiahnuté dokumenty preukazujúce výsledky spracovania elektroodpadu navrhovateľom za celý rok 2009. Predmetná faktúra, ktorá je predmetom sporu však zahŕňa zber za obdobie od 24.4.2009 do 25.5.2009, konkrétne k tomuto obdobiu nie sú k dispozícii od navrhovateľa dokumentujúce materiálové zloženie spracovaného elektroodpadu. Z uvedeného záveru znaleckého posudku ďalej vyplýva, že množstvo vyzbieraného elektroodpadu deklarovaného vo faktúre č. 905006 vystavenej dňa 31.5.2008 v období od 24.4.2009 do 25.5.2009 vzhľadom na prepravnú kapacitu, ktorou navrhovateľ disponoval v reálnom období je reálne. Z uvedeného záveru znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že znalec nemal k dispozícií dokumenty preukazujúce výsledky spracovania elektroodpadu navrhovateľom za obdobie od 24.4.2009 do 25.5.2009 a listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise boli listinné dôkazy, ktoré sa vzťahujú na výsledky spracovania elektroodpadu za celý rok 2009. Na druhej strane zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že znalec posudzoval či vzhľadom na prepravné kapacity bolo množstvo vyzbieraného elektroodpadu deklarovaného vo faktúre č. 905006 vystavenej dňa 31.5.2008 v období od 24.4.2009 do 25.5.2009 reálne možné. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s listinnými dôkazmi založenými v spise, ktoré mali tvoriť prílohu faktúry, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáhal a nevysporiadal sa či tieto listinné dôkazy aj napriek záveru znaleckého posudku sa vzťahujú aj k fakturovanému obdobiu za ktoré si uplatňoval navrhovateľ pohľadávku vo výške 18.128,46 eur. Súd prvého stupňa sa taktiež nedostatočne v odôvodení napadnutého rozsudku nevysporiadal s tým, či navrhovateľ vykonával zber elektroodpadu a činnosti, ktoré mal zmluvne dohodnuté s odporcom v súlade so zákonom o odpadoch č. 223/2011 Zb., resp. zákonom č. 733/2004 Zb. a či navrhovateľ preukázateľne vykonával jednotlivé činnosti v zmysle príslušných ustanovení tohto zákona. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť predložené listinné dôkazy zo strany navrhovateľa, tieto vyhodnotiť v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 733/2004 Zb., zistiť či predložené listinné dôkazy sa vzťahujú aj k fa č. 905006 a preukazujú zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu za obdobie od 24.4.2009 do 25.5.2009, vzhľadom aj k tej skutočnosti, že samotný znalecký ústav v závere svojho znaleckého posudku konštatoval, že k tomuto obdobiu sa nevzťahujú žiadne listinné dôkazy predložené zo strany navrhovateľa a že pokiaľ posudzoval listinné dôkazy predložené navrhovateľom a tieto sa vzťahovali na celé obdobie roku 2009. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti aj na skutočnosť, že v zmysle čl. 4 Zmluvy č. 2 o spracovaní elektroodpadu uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom mohol vzniknúť nárok navrhovateľa na odplatu len za skutočne odobraté a spracované množstvo elektroodpadu, pri ktorom postupe viedli k plneniu limitov zhodnotenia, opätovného použitia a recyklácie podľa bodu III./11 a III./12. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné zistiť či navrhovateľ skutočne preukázal, že spracoval ním deklarované množstvo elektroodpadu v súlade so zmluvou a požiadavkami Slovenskej legislatívy a či postupy navrhovateľa viedli k plneniu limitov zhodnotenia opätovného použitia recyklácie podľa bodu III./11 a III./12 zmluvy v rozsahu ako boli fakturované spornou faktúrou č. 905006 za rozhodné obdobie. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude potrebné vo veci opätovne rozhodnúť. S poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. pri opätovnom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách konania. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.