Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/15/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210207340 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210207340.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: V.. R. U., O.. XX.XX.XXXX, V. X. V., Š.C. X, proti odporcovi: C.. Y. U., O.. XX.XX.XXXX, V. X. V., X. B. XX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa i odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 27. júna 2012 č.k. 18C/58/2010-398 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej návrhu vyhovujúcej časti, podľa ktorého je odporca povinný prispievať na výživu navrhovateľa v čase od 08.04.2010 do 15.02.2015 a ďalej počnúc od 06.10.2015 výživným vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa, p o t v r d z u j e . V časti týkajúcej sa určenia výživného za obdobie od 16.02.2015 do 05.10.2015 pripúšťa späťvzatie návrhu navrhovateľa, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . V napadnutej návrh zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. V časti týkajúcej sa zročného výživného za obdobie od 08.04.2010 do 15.02.2015 a za obdobie od 06.10.2015 do 31.03.2016 vo výške 8.023,16 eur odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že zročné výživné povoľuje odporcovi splatiť v splátkach vo výške 100 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil odporcovi ako rodičovi navrhovateľa povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 150 €, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám, navrhovateľa, počnúc od 08.04.2010, ďalej mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné vo výške 2.838,16 € za obdobie od 08.04.2010 do 27.06.2012, a to v mesačných splátkach vo výške 50 € spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku (do návrhom požadovanej výšky výživného 300 € mesačne) súd prvého stupňa návrh zamietol a napokon vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/102/2007-29 zo dňa 19.04.2007 na základe schválenej rodičovskej dohody bol mal. R. (terajší navrhovateľ) zverený do osobnej starostlivosti otca (terajší odporca) a matka sa zaviazala platiť výživné 1.500 Sk (49,79 €) mesačne k rukám otca maloletého. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.04.2007. Vyživovacia povinnosť bola zvýšená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/214/2008-83 zo dňa 12.02.2009 zo sumy 49,79 € na sumu 135 € mesačne, matke súd povolil zročné výživné 781,09 € splácať v mesačných splátkach 16,60 € spolu s bežným výživným. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06.03.2009. Navrhovateľ výživné od matky (Ing. Aleny Molnárovej) riadne dostával a to vo výške 151,60 € mesačne. Zo spisu sp. zn. 27P/309/2009 súd zistil, že terajší odporca dňa 16.09.2009 podal na súd návrh na zmenu zverenia mal. R. U. (terajšieho navrhovateľa) do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bude na výživné mal. syna prispievať mesačne 100 €. Návrh odôvodnil tak, že od roku 2008 začal mať s mal. Andrejom problémy, nenavštevoval riadne školu, začal sa drzo správať k otcovi, nezblížil sa so zvyškom rodiny, predovšetkým s manželkou navrhovateľa Ing. L. U., problémy trvali aj po narodení dcéry U., O.. XX.XX.XXXX (nevlastnej sestry terajšieho navrhovateľa). V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že mal. R. mal v roku 2009 pozitívny test na Canabis, pričom je toho názoru, že maloletý syn už v čase podania návrhu (16.09.2009) neužíva omamné látky, ani ich nedistribuuje, ale zrejme užíva steroidy. Navrhovateľ (terajší odporca) dňa 12.01.2010 svoj návrh zobral celkom späť z dôvodu, že syn R. nadobudol plnoletosť a ďalšie konanie by nebolo hospodárne a efektívne a zhoršovalo by vzťahy medzi ním a synom a ním a matkou syna Ing. R. U.. Súd konanie zastavil uznesením zo dňa 18.01.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.02.2010. V spise sa nachádza aj vyjadrenie ÚPSVaR v Bratislave, ktoré bolo súdu doručené 03.02.2010 z ktorého súd zistil, že na základe rozhovorov so všetkými zainteresovanými členmi rodiny bolo konštatované, že ich intervencia, ktoré cieľom bolo zlepšiť spoluprácu rodičov v starostlivosti o syna R., bola neúčinná. Dňa 20.01.2010 odporca navrhovateľa zo spoločnej domácnosti vysťahoval a jeho veci zanechal v práci matky Ing. Aleny Molnárovej. Vysťahovanie sa uskutočnilo doobeda, počas školského vyučovania, bez predošlého upozornenia. V priebehu tohto konania prebiehalo súbežne podobné konanie na Okresnom súde Bratislava V a to pod sp. zn. 41C/140/2010 o zrušenie vyživovacej povinnosti a o vzájomnom návrhu odporkyne o zvýšenie výživného. Návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti podal C.. Y. U. (terajší odporca) proti dcére U. U., O.. XX.XX.XXXX dňa 01.07.2010. Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 13C/93/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Co/25/2009 zo dňa 13.05.2009 bol otec povinný prispievať na výživu dcéry sumou 298,75 €. Navrhovateľ návrh podal z dôvodu, že odporkyňa ukončila vysokoškolské štúdium. Odporkyňa podala súdu vzájomný návrh a to dňa 26.08.2010 a žiadala uložiť navrhovateľovi povinnosť platiť jej mesačne výživné vo výške 600 € z dôvodu, že ďalej pokračuje v príprave na budúce povolanie a to magisterským štúdiom na Copenhagen Business School v Dánsku. Okresný súd Bratislava V po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č.k. 41C/140/2010-451 zo dňa 07.02.2011 tak, že navrhovateľovi (C.. Y. U.) uložil povinnosť platiť odporkyni výživné vo výške 250 € mesačne od 01.09.2010, návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti proti odporkyni a vzájomný návrh odporkyne na zvýšenie výživného zamietol. Vo veci podali odvolania obidve sporové strany s tým, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5Co/160/11-507 zo dňa 20.09.2011 potvrdil napadnutú časť týkajúcu sa zamietnutia návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti a v časti náhrady trov konania a zrušil napadnutú časť týkajúcu sa povinnosti navrhovateľa platiť odporkyni znížené výživné 250 € mesačne od 01.09.2010. Odvolací súd rozhodol takto z dôvodu, že vo veci nepodal podaný návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa a to ani alternatívne, ale len návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Na základe tohto rozhodnutia ostala zachovaná pôvodná povinnosť navrhovateľa (terajšieho odporcu) vo veci platenia výživného na plnoletú dcéru U., O.. XX.XX.XXXX vo výške 298,75 €. Keďže toto konania paralelne prebiehalo s uvedeným konaním na OS Bratislava V (sp. zn. 41C/140/2010) konajúci prvostupňový súd si neprávoplatne skončený spis z OS Bratislava V pripojil a rovnaké dokazovanie ako OS Bratislava V už v tejto veci nevykonával. Týkalo sa to dokladov ohľadne skúmania majetkových pomerov a napr. aj skončenia pracovného pomeru C.. Y. U. u bývalého zamestnávateľa Slovnaft VÚRUP, a.s., Vlčie hrdlo, Bratislava. Z odôvodnenia rozsudku OS Bratislava V, č.k. 41C/140/2010-451 vyplýva, že navrhovateľ (terajší odporca) ku dňu 06.06.2009 požiadal bývalého zamestnávateľa o skončenie pracovného pomeru dohodou v zmysle § 60 ZP. Tento zamestnávateľ Slovnaft VÚRUP, a.s., Bratislava súdu písomne dňa 07.01.2011 oznámil, že ukončeniu pracovného pomeru predchádzalo aj zistenie porušenia jeho Etického kódexu navrhovateľom v oblasti konfliktu záujmov. Navrhovateľ za rok 2009 (mesiace január až júl) zarobil priemerne mesačne netto po 2.420 €. V roku 2008 to bolo po 58.833,75 Sk. Od 01.01.2010 navrhovateľ začal ako živnostník podnikať. Je evidovaný na Obvodnom úrade v Bratislave v živnostenskom registri pod č. 105-9591. Dňa 31.01.2011 pod daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010 s uvedením základu dane 6.911,83 € a celkového príjmu zo živnosti 12.339,76 €. Je od 16.12.2005 ženatý s C.. L. U. a dňa 25.08.2008 sa im narodila dcéra Michaela. Do 20.01.2010 žil v domácnosti aj jeho syn R. U., narodený 28.12.1991. Rodina navrhovateľa obýva v Bratislave byt o výmere cca 100 m2, ktorý je v bezpodielovom vlastníctve navrhovateľa a jeho manželky. Kúpnu cenu uhradili i prostredníctvom bezúčelovej hypotéky poskytnutej im VÚB bankou dňa 22.03.2010 vo výške 33.200 €, ktorú splácajú mesačne po 208,97 €. Tieto skutočnosti oznámila súdu VÚB banka dňa 31.12.2010, pričom uviedla, že navrhovateľ uvádzal v žiadosti o poskytnutie úveru príjem vo výške 2.088 € a jeho manželka príjem na materskej dovolenke 180 €. Dňa 21.03.2007 im bol poskytnutý touto bankou aj úver vo výške 116.178,72 €, ktorého zostatok k 29.12.2010 bol vo výške 35.060,11 €. Okrem bytu, v ktorom bývajú, sú navrhovateľ s manželkou od 24.05.2007 aj bezpodielovými spoluvlastníkmi ďalšieho bytu v Bratislave vo výmere 25,19 m2, ku ktorému disponuje právom doživotného bývania brat navrhovateľa. Navrhovateľ uzavrel v prospech jeho dcéry U. s Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. počnúc dňom 04.11.2008 kapitálové poistenie s ročnou úhradou poistného vo výške 191,90 €. Kapitálové poistenie u tejto spoločnosti má aj jeho manželka od 24.05.2003 s mesačným poistným po 22,84 €. Manželka navrhovateľa je výlučnou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti MOZACHEM s.r.o., ktorá je aktívna a za rok 2009 vykázala výnosy 197.998,83 € a mínusový výsledok hospodárenia 186.343 €. Matka odporkyne je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere, pričom za rok 2010 zarobila priemerne mesačne netto po 1.695 €. Obýva 3-izbový byt v Bratislave, ktorý má vo vlastníctve, kde počas školských prázdnin poskytuje bývanie odporkyni a počas víkendov v kalendárnom roku synovi. Na jeho výživu mu mesačne platí po 150 €. Má dispozičné právo k účtu, ktorého majiteľkou je odporkyňa a na ktorom bol k 30.06.2010 vykázaný zostatok 6.826,55 €. U spoločnosti PRVÁ STAVEBNÁ SPORITEĽŇA má uzavretú zmluvu o stavebnom sporení s cieľovou sumou 11.000 € s mesačnou splátkou po 55 €. Od decembra 2010 uzavrela so spoločnosťou ING Životná poisťovňa a.s. poistnú zmluvu, na základe ktorej je povinná platiť ročné poistné po 317, 76 €. Podľa vyjadrenia odporkyne toto poistenie má charakter dôchodkového poistenia v 2. pilieri. V označenom konaní nebolo zistené, že by navrhovateľ, odporkyňa, jej matka boli vlastníkmi cennejších vecí, nie sú evidovaní ako držitelia alebo vlastníci motorových vozidiel, čo súdu oznámil Krajský dopravný inšpektorát dňa 12.01.2011. Navrhovateľ má zriadený účet majiteľa cenných papierov. V tomto konaní súd zistil z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby odporcu za rok 2011 bol vykázaný základ dane vo výške 7.335,05 €. Okrem toho, že odporca podniká ako fyzická osoba, je podľa výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti MOZACHEM s.r.o., od 09.04.2011 jediným jej konateľom a spoločníkom. Súd ďalej zistil, že odporca bol bezpodielovým spoluvlastníkom s manželkou C. podľa výpisu z G. Č.. XXXX V. od 18.06.2008 (kúpnou zmluvou V-13626/08) vlastníčkou parkovacieho stojiska č. A1-12/ I.NP v garážovom dome na P.. Č.. XXXXX/XXX. Ako je uvedené vyššie, v V. na U. H.. X. V. býval do 20.01.2010 aj navrhovateľ. Z kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2011 súd zistil, že odporca s manželkou predmetný V. na U. H.. X. V. predali za 164.000 € a podľa dokladu, ktorý založil odporca (č.l. 150) garážové stojisko bolo predané za 15.000 €. Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.04.2011 súd zistil, že manželka odporcu C.. L. U. sa stala vlastníčkou nehnuteľností (rodinný dom, pozemok) v obci G., Š. XX, kde býva v spoločnej domácnosti s odporcom. Kúpna cena podľa čl. II, bod 1 zmluvy bola 130.000 €. Podľa vyjadrenia odporcu tento sa považuje za spoluvlastníka nehnuteľností X. G. a na ich kúpu boli použité finančné prostriedky získané predajom bytu na U. H.. X. V.. Z uvedeného môže podľa súdu prvého stupňa vyplynúť len jediný logický záver, že kúpa rodinného domu a pozemku X. G. len manželkou odporcu bola účelová, buď z dôvodov možných rizík v podnikateľských aktivitách odporcu alebo z dôvodov súvisiacich so zlými vzťahmi odporcu s deťmi z prvého manželstva v prípade dedičského konania. Súd od bývalého zamestnávateľa odporcu Slovnaft VÚRUP, a.s. zistil, že v roku 2007 mal odporca netto príjem mesačne 59.715,28 Sk a v roku 2008 58.833,75 Sk a v roku 2009 2.420,19 €. Z potvrdenia o príjme C.. R. U., matky navrhovateľa, súd zistil, že táto mala v roku 2010 netto mesačný príjem 1.819,58 €, v roku 2011 (obdobie 1-8/2011) 1.897,31 €. Od septembra 2011 pracuje v obchodnej spoločnosti eustream, a.s. Bratislava, v ktorej dosahovala za obdobie 9-11/2011 netto príjem 1.596,57 € mesačne. Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že čo sa týka jeho úverového zaťaženia, úver bol zobratý v súvislosti s kúpou X-C. V. na U. H.. X. V. s tým, že tento bol prevedený na hypotéku týkajúcu sa rodinného domu a pozemku v G.. V tejto súvislosti sa súdu oboznámil s Dodatkom k úverovej zmluve č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa 19.03.2007, z ktorého zistil, že peňažný ústav VÚB a.s. Bratislava dohodol s dlžníkmi (odporca s manželkou) odklad anuitných splátok úveru na 6 kalendárnych mesiacov od 20.02.2012. Dodatok bol podpísaný 21.02.2012. Z potvrdenia Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Bratislave zo dňa 19.11.2010 súd zistil, že navrhovateľ bol v školskom roku 2010/2011 žiakom 4. triedy a štúdium ukončí maturitnou skúškou do termínu 30.06.2011. Zo založeného maturitného vysvedčenia súd zistil, že navrhovateľ stredoškolské štúdium úspešne ukončil (č.l. 286). Z potvrdenia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava zo dňa 08.09.2011 súd zistil, že navrhovateľ je v akademickom roku 2011/2012 študentom 1. ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia. V priebehu konania v rámci dokazovania odporca poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľ vykonáva činnosť ako DJ Knockout (ďalej DJ), hrá niekoľkokrát do týždňa v rôznych podnikoch, pričom podľa jeho zistení za jedno vystúpenie by mal zarobiť približne 60 €. Túto skutočnosť žiadal pri rozhodovaní súdom zohľadniť. Navrhovateľ nepoprel, že asi 2-3 krát do týždňa hrá v rôznych podnikoch ako DJ s tým, že sa len zaučuje a hrá zadarmo. Súd sa označených podnikoch, resp. prevádzkach dopytoval na uvedené skutočnosti s tým, že všetky odpovede boli v podstate totožné v tom zmysle, že hranie navrhovateľa potvrdili s tým, že za hranie odmenu nedostáva, len sa zaučuje, prípade dostáva len konzumné a cestovné. Súd dôkazy týkajúce sa hrania navrhovateľa ako DJ vyhodnotil tak, že bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ 2-3 krát do týždňa hráva s tým, že podľa názoru súdu, obdobie jeho zaučovania už skončilo a za hudobnú produkciu pravdepodobne poberá určitú odmenu, teda finančné prostriedky (nie len spomínané konzumné, cestovné), pričom súd nemá ale jednoznačne preukázanú jej výšku. Odporca ďalej poukazoval na to, že navrhovateľ si zakúpil osobné motorové vozidlo prostredníctvom autobazáru, auto BMW3. Do spisu založil dôkaz získaný prostredníctvom internetu , ktorý sa týkal konkrétneho vozidla, ktorého cena bola uvedené vo výške 7.990 €. Navrhovateľ kúpnu tohto vozidla nepoprel, súdu predložil kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 20.07.2011, z ktorej súd zistil, že po dohode zmluvných strán bola kúpna cena stanovená sumou 3.000 €. Navrhovateľ uviedol, že finančné prostriedky na kúpu vozidla získal od svojej starej matky Ľ. M.. Táto vyhotovila aj čestné prehlásenie dňa 15.07.2011, z ktorého súd zistil, že navrhovateľa za úspešné zmaturovanie a prijatie na vysokoškolské štúdium odmenila sumou 3.000 €. Účastníci k otázke svojich mesačných výdavkov, resp. príjmov založili do spisu písomné špecifikácie. Odporca uviedol, že jeho mesačný príjem je 1.171 € a výdavky sú vo výške 1.254 €, ktorých rozpis je na č.l. 317. Navrhovateľ uviedol, že v prípade bývania v garsónke v Bratislave má mesačné náklady vo výške 799 € a alternatívne v prípade bývania u starých rodičov v Novej Dubnici má náklady 978 €, ktorých rozpis je uvedený na č.l. 288. Súd vo veci vypočul svedkyne C.. R. U., matku navrhovateľa a Ing. L. U., manželku odporcu. Svedkyňa C.. R. U. potvrdila, že po vysťahovaní navrhovateľa z bytu odporcu, tento čiastočne býval a býva v jej byte, jedná sa o 3-izbový byt v osobnom vlastníctve. Ďalej potvrdila, že navrhovateľovi platí mesačne výživné 151,60 € a okrem toho mu prispieva aj na jeho životné náklady a to formou naturálneho plnenia asi vo výške 500 € mesačne. Ďalej uviedla, že odporca aj s manželkou je vlastníkom aj garsónky vo Vlčom hrdle a má aj osobné motorové vozidlo zn. HONDA v hodnote asi 30.000 €. Z výpovede svedkyne Ing. L. U. súd zistil, že vozidlo zn. HONDA sa spláca formou leasingových splátok. Leasingovú zmluvu podpísala spoločnosť MOZACHEM s.r.o. Potvrdila, že sú vlastníkmi garsónky vo Vlčom hrdle, ale len z dôvodu, aby byt zachránili, pretože fakticky v ňom býva brat odporcu X. U., ktorý je alkoholik. Súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu je možné iba čiastočne vyhovieť. Uzavrel, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi stále trvá, nakoľko navrhovateľ, hoci je už plnoletý, nie je doposiaľ schopný sám sa živiť, nakoľko sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, ktoré bezprostredne nadväzuje na štúdium na strednej škole. Svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi odporca v podstate ani nespochybňoval, keď bol ochotný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 70 € mesačne (v skutočnosti odporca navrhovateľovi aj platil výživné v sume 50 € mesačne takmer počas celého trvania súdneho sporu). Až neskôr v priebehu konania odporca navrhoval návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd konštatoval, že nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie výživného navrhovateľovi pre rozpor s dobrými mravmi. Bolo jednoznačne preukázané, že odporca navrhovateľa z bytu vysťahoval bez predošlého upozornenia v dopoludňajších hodinách, keď bol navrhovateľ v škole. Aj táto skutočnosť dokazuje, že vzťahy medzi účastníkmi konania predurčovali aj charakter a priebeh tohto sporu. Nie je teda možné pripustiť jednoduché konštatovanie, že správanie navrhovateľa smerom k odporcovi a jeho manželke, je dôvodom na to, aby súd pri rozhodovaní použil § 75 ods. 2 Zák. o rodine a výživné pre rozpor s dobrými mravmi vôbec nepriznal. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 150 € mesačne počnúc od podania návrhu. Vo zvyšku súd návrh zamietol a to predovšetkým z dôvodov, že odporca má okrem navrhovateľa aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére U., O.. XX.XX.XXXX, a to vo výške 298,75 €. Z jeho druhého manželstva pochádza mal. U., O.. 25.08.2008, voči ktorej má tiež vyživovaciu povinnosť. Tieto skutočnosti bolo potrebné pri určovaní výšky výživného zohľadniť. Bolo preukázané, že navrhovateľ poberá výživné od svojej matky vo výške 151,60 €, táto mu v naturálnych plneniach mesačne ďalej prispieva okolo 500 €. Podľa názoru súdu existuje vysoká pravdepodobnosť, že navrhovateľ vykonávaním hudobnej produkcie ako DJ Knockout získava mesačne určité finančné prostriedky. Naviac súd poznamenal, že navrhovateľ vzhľadom na to, že je už plnoletý a študuje na vysokej škole, by si mohol zabezpečiť príjem na pokrytie aspoň časti svojich výdavkov aj sám napr. brigádnickou prácou, pokiaľ mu to jeho študijný rozvrh dovoľuje. Tieto skutočnosti súd zohľadnil pri posudzovaní oprávnenosti požadovaného výživného v súvislosti s deklarovanými mesačnými nákladmi navrhovateľa. Súd ich preskúmaním dospel k záveru, že ich nie je možné vo všeobecnosti akceptovať v plnej výške, keď niektoré ani neboli zo strany navrhovateľa preukázané resp. opodstatnené (napr. nepreukázal opodstatnenosť štúdia na súkromnej škole, ktoré je finančne náročnejšie ako štúdium na štátnej vysokej škole). Súd mal však za to, že určené výživné zodpovedá bežným a opodstatneným potrebám plnoletého dieťaťa vo veku a postavení navrhovateľa, teda pokrýva jeho bežné náklady na stravu, oblečenie, drogériu, dopravu, študijné potreby a ostatné výdavky, keď mu zároveň približne rovnakou sumou prispieva na výživu aj jeho matka. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti odporcu platiť určené výživné, súd prihliadol v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine na to, že odporca 06.06.2009 na základe vlastného rozhodnutia (požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou) skončil pracovný pomer v obchodnej spoločnosti Slovnaft VÚRUP a.s., Bratislava, pričom tam v roku 2009 dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok v sume 2.420,19 €. Týmto sa podľa názoru súdu bez dôležitého dôvodu vzdal výhodného zamestnania a zárobku. Súd mal pritom za to, že takýto príjem by mu bez problémov umožňoval platiť určené výživné, a to aj pri zohľadnení jeho ďalších vyživovacích povinností a deklarovaných výdavkov. V tejto súvislosti na podporu toho názoru súdu, súd poukázal na tvrdenie svedkyne Ing. L. U., terajšej manželky odporcu, ktorá uviedla, že ako rodina boli dobre finančne zabezpečení, ale len dovtedy, čo odporca prišiel o svoje zamestnanie a ona nastúpila na materskú dovolenku. Aj tú skutočnosť, že odporca spolu so svojou terajšou manželkou predal byt na U. H.. X. V. (ktorý patril do ich BSM) spolu s garážovým stojiskom za cca 180.000 € , pričom za takto získané finančné prostriedky kúpila jeho manželka dom v Limbachu, možno vyhodnotiť tiež ako vzdanie sa majetkového prospechu zo strany odporcu. Vzhľadom na to, čo je uvedené, súd už bližšie nevyhodnocoval terajšiu príjmovú situáciu odporcu, nakoľko si túto privodil sám. Pri výpočte zročného výživného súd zohľadnil, že odporca v období od mája 2010 do marca 2012 platil navrhovateľovi výživné v sume 50 € mesačne, v mesiaci apríl 2010 zaplatil titulom výživného 35 €. Zročné výživné za obdobie od 08.04.2010 do 27.06.2012, predstavuje sumu 2.838,16 €. V mesiaci apríl 2010 odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť alikvotnú časť výživného vo výške 88,16 € (od 08.04.2010 do 30.04.2010). Za obdobie mesiacov máj až december 2010 vznikol odporcovi dlh na výživnom v sume 800 €, v roku 2011 v sume 1.200 € a v roku 2012 (január až jún) vo výške 750 € s tým, že v období mesiacov apríl až jún 2012 už odporca navrhovateľovi na výživné nezaplatil žiadnu čiastku. Súd povolil odporcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 50 € (nakoľko celé zročné výživné by zrejme nebol schopný naraz zaplatiť) spolu s bežným výživným, avšak pokiaľ sa dostane do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky, stane sa splatnou celá nesplatená časť zročného výživného (§ 160 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže obe procesné strany mali v konaní čiastočný úspech aj neúspech. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľ i odporca. Navrhovateľ odvolaním napadol návrh zamietajúcu časť rozsudku prvostupňového súdu. Poukázal na skutočnosť, že hoci je plnoletý, stále nie je schopný samostatne sa živiť a je odkázaný na výživu zo strany rodičov. V súvislostí s ďalšou vyživovacou povinnosťou odporcu voči dcére U. U. poukázal na to, že táto v októbri 2012 ukončí vysokoškolské štúdium a táto vyživovacia povinnosť odporcovi odpadne. Namietal tiež záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ mal príjem z činnosti dídžeja, keď čestnými prehláseniami založenými do spisu bolo preukázané, že túto činnosť navrhovateľ vykonával bez finančnej odmeny. Od konca roku 2011 nakoniec navrhovateľ túto činnosť už nevykonával vôbec. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval možnosť navrhovateľa privyrobiť si popri štúdiu, poukázal na to, že ojedinelý príjem dieťaťa, ktoré sa inak pripravuje štúdiom na budúce povolanie, neovplyvňuje spravidla vyživovaciu povinnosť rodičov. V ďalšom navrhovateľ poukázal na svoju situáciu, nevyriešenú bytovú otázku, keď je odkázaný na bývanie u starých rodičov prípadne na bývanie u známych. Súčasťou výdavkov takisto je školné, ktoré v 2. ročníku bakalárskeho štúdia predstavovalo sumu vo výške 580 euro ročne. Odvolateľ bol toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil odôvodnené potreby navrhovateľa, keď odporcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu len sumou 150 euro mesačne, keď určené výživné nepokryje ani len štvrtinu bežných nákladov. V tejto súvislosti poukázal na nesprávne vyhodnotenie životnej úrovne odporcu súdom, ktorý okrem pôvodného zamestnania začal podnikať, spoločnosť Mozachem s.r.o. len účty za telefón platila mesačne vo výške cca 300 eur, rovnako bola držiteľom motorového vozidla značky Honda CRV, ktoré používal odporca. Odporca bol taktiež spoluvlastníkom lukratívnej nehnuteľnosti - štvorizbového bytu na U. H.. X. V., rovnako bytu na ulici X. B. XX, ktorý podľa odvolateľa môže prinášať výnos v podobe nájomného. Pokiaľ odporca s manželkou byt na Mraziarenskej ulici v Bratislave predali a následne nadobudla súčasná manželka odporcu rodinný dom X. G., rozdiel medzi obdržanou kúpnou cenou za byt a kúpnou cenou rodinného domu predstavuje zostatok 50.000 euro, ktorý je k dispozícii odporcovi. Taktiež poukázal na skutočnosť, že odporca na základe vlastného rozhodnutia skončil pracovný pomer, pričom v roku 2009 dosahoval čistý mesačný zárobok vo výške 2.420 euro, rovnako vzdanie sa majetkového prospechu predstavuje predaj bytu na U. H.. X. V. a následnú kúpu rodinného domu v Limbachu len manželkou odporcu. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa pri určení výšky výživného nevychádzal z príjmov, ktorý odporca dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru resp. z majetkových pomerov na jeho strane preukázaných, navrhol preto zmenu napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa a uloženie odporcovi povinnosti prispievať na výživu navrhovateľa mesačne celkovou sumou 300 euro počnúc od 8. 4. 2010 s tým, že zročné výživné zaplatí odporca navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca v odvolaní proti návrhu vyhovujúcej časti rozsudku prvostupňového súdu namietal, že napriek maximálnemu úsiliu a snahe o zabezpečenie riadnej výchovy navrhovateľa navrhovateľovo správanie v domácnosti odporcu aj voči vtedajšej manželke odporcu bolo také, že nebolo možné spolužitie navrhovateľa v domácnosti odporcu. Nie je pravdou, že otec vysťahoval syna bez predchádzajúceho upozornenia, navrhovateľ v čase spolužitia s odporcom nebol vo veku, kedy vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť by nebol spôsobilý niesť zodpovednosť za svoje správanie. Neetické správanie navrhovateľa voči odporcovi pokračuje, keď navrhovateľ sa vyjadril, že nemá otca. Jediné, čo navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi zaujíma, je výživné bez toho, aby prejavoval rodičovi úctu a rešpektoval ho. Súd prvého stupňa túto skutočnosť nevzal dostatočne do úvahy a správanie navrhovateľa pripísal výlučne na vrub rodičov. Namietal teda priznanie výživného navrhovateľovi, ktoré je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi, keď hrubé, agresívne, arogantné a neprispôsobivé správanie navrhovateľa voči odporcovi a jeho rodine opakovane a dlhodobo dosahovalo takú intenzitu a malo tak závažné dôsledky, že toto je potrebné objektívne posúdiť ako rozpor s dobrými mravmi, navrhovateľ s odporcom vôbec nekomunikuje, neprejavuje o neho žiaden záujem, ide mu výlučne len o peniaze a nakoniec navrhovateľ má sám vyššiu životnú úroveň ako odporca. Podľa odporcu navrhovateľ si sám zvolil finančne náročné štúdium na súkromnej vysokej škole, pričom existuje viac možností v rovnakom odbore študovať bezplatne. Taktiež odmietol záver súdu prvého stupňa, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodného zamestnania a zárobku, keď skončeniu pracovného pomeru predchádzali nepríjemné okolnosti, ktoré odporca nemohol ovplyvniť. Odporca si sám zvážil výhodnosť svojho postupu a konania, ktoré súviseli s jeho právom na slobodnú voľbu povolania. Neprijateľný je i záver prvostupňového súdu v súvislosti s prevodom bytu na Mraziarenskej ul. v Bratislave a nadobudnutím rodinného domu v Limbachu len manželkou odporcu, ktorý záver je pre rozhodnutie v predmetnej veci irelevantný, pretože ide o nehnuteľnosti slúžiace rodine na bývanie. Navrhovateľ po obdržaní výživného od matky spolu s naturálnym plnením ako aj príjmom dídžeja žije na vyššej úrovni, ako je životná úroveň odporcu, ktorá je na hranici existenčnej tiesne, keď jeho trojčlenná rodina vrátane maloletého dieťaťa s nepriaznivým zdravotným stavom musí vyžiť zo sumy cca 900 euro mesačne, z ktorej sumy museli platiť ešte splátku hypotekárneho úveru vo výške 536 euro mesačne. V roku 2012 jediným príjmom odporcu bola suma 2.500 euro vyplatená zo spoločnosti Mozachem s.r.o. z dôvodu ukončenia leasingovej zmluvy motorového vozidla. Odporca tak dcére U. ako i navrhovateľovi oznámil, že vzhľadom na jeho pomery nie je schopný platiť výživné, pričom bolo preukázané, že obe deti, ktoré sú plnoleté, sú schopné veľmi slušne si na seba zarobiť, zvolili si štúdium na drahých vysokých školách, pričom nepovažovali za potrebné zisťovať, či ich otec bude môcť vôbec podporovať. Odporca musí prednostne zabezpečovať výživu maloletej dcére U., ktorá trpí závažným ochorením. Navrhol preto, aby napadnutú návrhu vyhovujúcu časť prvostupňového rozsudku odvolací súd zmenil a návrh navrhovateľa celkom zamietol, alternatívne uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľovi výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov jednotlivých odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., po doplnení dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bol toho názoru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny. Na strane navrhovateľa došlo k zmene, ktorý sa počnúc dňom 16. 2. 2015 zamestnal, v štúdiu dennou formou po ukončení zamestnania pokračoval od 6. 10. 2015. Navrhovateľ naďalej býva buď u starých rodičov, alebo u matky v Bratislave. Plnoletá sestra navrhovateľa a dcéra odporcu, ktorá v minulosti študovala v zahraničí, sa zamestnala, vyživovacia povinnosť odporcu voči tejto teda skutočne odpadla. Motorové vozidlo navrhovateľ predal, bývanie a stravu mu poskytujú buď starí rodičia alebo matka. Navrhovateľa naďalej zaťažuje povinnosť platiť školné, ktoré náklady boli k marcu 2016 celkom vo výške 4.237 euro. Ku zmenám došlo i na strane odporcu, ktorého druhé manželstvo s Ing. Jelou Molnárovou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok pod sp. zn 28 P/55/2013 zo dňa 4. 6. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3. 7. 2013. V zmysle súdom schválenej rodičovskej dohody bola maloletá dcéra U. U., narodená 25. 8. 2008 zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, odporca na jej výživu sa zaviazal platiť sumou 100 euro mesačne. Po rozvode manželstva bývalá manželka odporcu rodinný dom v Limbachu predala, podľa odporcu za záhadných okolností. S nehnuteľnosťou nakladala ako výlučná vlastníčka vzhľadom na skutočnosť, že pred nadobudnutím nehnuteľnosti navrhovateľ spolu s bývalou manželkou uzavreli dohodu vo forme notárskej zápisnice, podľa ktorej nehnuteľnosť nebude súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa odporcu s bývalou manželkou nie je možná dohoda ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, návrh na vyporiadanie na súd odporca nepodal, nakoľko mu v tom bráni vysoký súdny poplatok. Hoci o podstatnú časť majetku sa zaslúžil odporca, musel sa návrhom domáhať voči bývalej manželke výživného. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Pezinok, ktorý súd rozsudkom z 18. júna 2015 č.k. 37C/30/2014 - 42 návrh navrhovateľa zamietol. Odporca od 13. 5. 2013 sa zamestnal v spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. s príjmom cca 580 euro brutto mesačne, z ktorého platí výživné na maloletú U. vo výške 100 eur mesačne a taktiež hradí náklady svojho bývania v byte X. X. B. XX v Bratislave. Brat odporcu, ktorý spolu s ním v garsónke býval, zomrel v októbri 2014. Pracovný pomer v spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. odporca ukončil dňa 14. 7. 2015, následne bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 15. 7. 2015. Od 1. 11. 2015 sa odporca zamestnal ako obsluha čerpacej stanice u zamestnávateľa Y. V. - BREYER so mzdou 3 eurá brutto za hodinu práce. Navrhovateľ i v priebehu odvolacieho konania poukazoval na skutočnosť, že jeho finančná situácia je na úrovni bezdomovca, nemá vyriešenú bytovú otázku, pracovný pomer musel ukončiť pre zdravotné problémy. Výživné mu poskytuje výlučne matka, odporca celých 6 rokov výživné neplatí ani sa iným spôsobom nepodieľa na nákladoch navrhovateľa. Podľa navrhovateľa odporca rodinný dom v Limbachu predpísal na svoju bývalú manželku, túto nepožiadal o výživné, i keď mu to zákon umožňoval, teda plánovane, úmyselne, a dlhodobo nehospodárne nakladá so svojim majetkom s jediným cieľom - neplatiť výživné na osobu navrhovateľa. Odporca v priebehu odvolacieho konania poukazoval na to, že jeho príjem nebol a ani aktuálne nie je v takej výške, aby mohol platiť výživné na navrhovateľa vo výške určenej prvostupňovým súdom. Počas trvania manželstva musel živiť rodinu, v súčasnosti musí platiť súdom stanovené výživné na maloletú Michaelu, súčasne musí uhrádzať viacero exekúcií, ktoré na neho uvalil štát za pomoc štátu v boji voči organizovanému zločinu. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 26. januára 2016 vzal svoj návrh v časti požadujúceho výživné za obdobie od 16.02.2015 do 05.10.2015. Odporca so späťvzatím návrhu v tejto časti vyslovil súhlas. Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 208 O.s.p. v časti týkajúcej sa určenia výživného za obdobie od 16.02.2015 do 05.10.2015 pripustil späťvzatie návrhu navrhovateľa, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Predmetom konania tak naďalej ostalo určenie výživného voči navrhovateľovi v čase od 08.04.2010 do 15.02.2015 a ďalej počnúc od 06.10.2015 naďalej (do ukončenia prípravy navrhovateľa na povolanie štúdiom). Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje. Literatúra a súdna prax rozumie výživným zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu, nielen teda ako uhradzovanie výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj uspokojovanie ostatných hmotných potrieb (odev, obuv), zároveň aj potrieb kultúrnych (prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na rozvoj záujmov, podporu prípadného talentu a možnosť venovania sa záľubám). Výživným pre dieťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej i duševnej. Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelných peňažných dávok, môže taktiež spočívať v poskytovaní určitých naturálnych plnení (napr. bývanie) a rovnako taktiež v zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloletých. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine z odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy a pod. Zároveň vychádza aj z reálnych možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, pričom zisťuje ich skutočné príjmy a podklady odôvodňujúce záver, že tieto dosahované príjmy zodpovedajú ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia, prihliada pritom aj na ich celkové majetkové pomery. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien, alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne (v súčasnosti nie je nezvyklým javom ani migrácia za prácou) so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného. V prípade, ak je povinný vedený ako nezamestnaný, avšak pracuje nelegálne, na takéto príjmy nemožno prihliadať, súd však môže posúdiť jeho celkovú majetkovú situáciu. Nesporný význam z hľadiska individualizácie výšky výživného má kritérium majetkových pomerov povinného, ktorého adekvátne ocenenie priniesol nový zákon jeho opätovným zaradením medzi všeobecné kritériá určovania rozsahu výživného. Umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Súčasne sa tým odstránili výkladové problémy aplikačnej praxe v prípadoch, keď povinný nemá žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov povinného). Majetkové pomery sú predmetom dokazovania a záleží aj na oprávnenom, aby poukázal na ich existenciu (predovšetkým v prípade návrhového konania), pokiaľ má o nich vedomosť. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na oprávneného. Niet dôvodu prihliadať ani na náhradu škody, na ktorú bol povinný zaviazaný v trestnom konaní na základe úmyselnej trestnej činnosti. Oprávnený môže tiež disponovať vlastným majetkom. Vo všeobecnosti aplikačná prax zastáva názor, že oprávnený nemusí uspokojovať svoje potreby z predaja majetkových podstát. Treba rozlišovať, či ide o vyživovaciu povinnosť, podmienkou ktorej je stav odkázanosti na výživné. Za rozpor s dobrými mravmi by bolo možné považovať situáciu, keď majetkové pomery osoby požadujúcej výživné prevyšujú majetkové pomery žalovaného. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, ďalej môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Obdobne možno posudzovať situáciu zamestnanca s určitou kvalifikáciou, v dôsledku čoho môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej, vyššej funkcii. Za vzdanie sa majetkového prospechu sa spravidla považuje odmietnutie dedičstva, výhry, daru. Vzniká otázka, ako posudzovať nielen negatívne konanie, ale aj nevykonanie pozitívneho konania, napríklad neuplatňovanie si reštitučného nároku alebo iných zákonných nárokov. Aj v takomto prípade je naplnený znak potencionality spočívajúci v požiadavke, aby povinný vykonal to, čo je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby v rámci inštitútu výživného boli uspokojené odôvodnené potreby oprávneného. Relevanciu v zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takému konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu, aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii, z príjmu, ktorý dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z majetkových pomerov, ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty v prípade vzdania sa majetkového prospechu. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o "pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí". Pojem dobré mravy je ďalej časovo (plynutím času podlieha zmenám) a miestne podmienený. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Čitateľnejšie budú rozpory spravidla v prípadoch výživného medzi manželmi (spôsobenie rozvratu, opustenie rodiny), resp. príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ich existencia nie je vylúčená ani v prípade výživného medzi ostatnými príbuznými, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom (ak výživné žiada rodič, ktorý v minulosti sám neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, dopustil sa trestnej činnosti voči dieťaťu), resp. plnoletých detí voči rodičom. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by napríklad príjmové a majetkové pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom) prevyšovali majetkové pomery povinného. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi by bolo možné posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného. V danom prípade odvolací súd musí konštatovať, že navrhovateľ je stále výživou odkázaný na rodičov. Ide o síce dospelé, ale študujúce dieťa, pripravujúce sa na svoje budúce povolanie. Aj v prípade, že by sa preukázali príjmy navrhovateľa z jeho činnosti dídžeja (toto však v konaní preukázané nebolo), nemožno takéto príjmy študujúceho dieťaťa vyhodnotiť jednoznačne ako výlučný zdroj jeho živobytia, pri súčasnom konštatovaní zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Navrhovateľovi poskytuje výživné najmä matka respektíve starí rodičia (strava, bývanie, ošatenie, náklady na štúdium), pričom však rozsah jeho odôvodnených potrieb si vyžaduje rovnako príspevok odporcu, ako ďalšieho povinného rodiča. Odvolací súd rovnako musí súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že odporca sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodného zamestnania a zárobku, ktorý príjem by mu bez problémov umožňoval platiť určené výživné, a to aj pri zohľadnení jeho ďalších vyživovacích povinností a deklarovaných výdavkov. Skutočnosť, že odporca spolu so svojou bývalou manželkou predal byt na Mraziarenskej ul. v Bratislave (ktorý patril do ich BSM) spolu s garážovým stojiskom za cca 180.000 €, pričom za takto získané finančné prostriedky kúpila jeho manželka dom v Limbachu, ktorý už do BSM bývalých manželov (vzhľadom na uzavretú dohodu o zúžení rozsahu BSM) nepatrí, rovnako skutočnosť, že po rozvode tohto manželstva sa odporca nijako nepokúša o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (súdny poplatok nemôže v tomto smere predstavovať prekážku, keď odporca má možnosť žiadať o oslobodenie od jeho platenia), ako aj reálna voľba zamestnania odporcu v poslednom období, napriek možnostiam v regióne zamestnať sa na mieste, kde budú viac využité všetky jeho predpoklady, je nielen možné, ale dokonca potrebné vyhodnotiť ako vzdanie sa majetkového prospechu zo strany odporcu. Vzhľadom na uvedené, tak súd prvého stupňa, ako aj súd odvolací, bližšie nevyhodnocovali terajšiu príjmovú situáciu odporcu, nakoľko si túto odporca privodil sám. Tvrdenie odporcu, že priznanie výživného navrhovateľovi by bolo či stále je v rozpore s dobrými mravmi, keď hrubé, agresívne, arogantné a neprispôsobivé správanie navrhovateľa voči odporcovi a jeho rodine opakovane a dlhodobo dosahovalo takú intenzitu a malo tak závažné dôsledky, že toto je potrebné objektívne posúdiť ako rozpor s dobrými mravmi, navrhovateľ s odporcom vôbec nekomunikuje, neprejavuje o neho žiaden záujem, ide mu výlučne len o peniaze a nakoniec navrhovateľ má sám vyššiu životnú úroveň ako odporca, sa i odvolaciemu súdu javí ako účelové a v plnom rozsahu poukazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu než konštatovať, že súdom prvého stupňa stanovené výživné je po zohľadnení všetkých okolností a najmä princípu potencionality príjmu povinného, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania, resp. vychádzajúc z majetkových pomerov, ako keby tieto obsahovali označené majetkové podstaty, ale i stavu odkázanosti na výživu oprávneného, bolo primerané tak pomerom na strane oprávneného, ako i povinného. Neostalo potom než rozsudok súdu prvého stupňa tak v napadnutej návrhu vyhovujúcej časti, podľa ktorej je odporca povinný prispievať na výživu navrhovateľa v čase od 08.04.2010 do 15.02.2015 a ďalej počnúc od 06.10.2015 výživným vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa, ako aj v napadnutej návrh zamietajúcej časti potvrdiť, z hľadiska jeho vecnej správnosti, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. V časti týkajúcej sa zročného výživného za obdobie od 08.04.2010 do 15.02.2015 a za obdobie od 06.10.2015 do 31.03.2016 vo výške 8.023,16 eur odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, že vzhľadom na odstup času a rast sumy zročného výživného toto povolil odporcovi splatiť v splátkach vo výške 100 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Sumu zročného výživného odvolací súd vyčíslil ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu (od 08.04.2010 do 15.02.2015 a za obdobie od 06.10.2015 do 31.03.2016 vo výške 8.463,16 euro, po odpočte preukázaných úhrad zo strany odporcu vo výške 440 euro). Pokiaľ navrhovateľ v písomných podaniach dal odvolaciemu súdu na zváženie možnosť priznania úroku z omeškania z dlžnej sumy, návrh na začatie konania v tomto smere nijako nerozšíril resp. nezmenil (§ 95 O.s.p.), bez čoho odvolací súd nemal podklad pre priznanie i úroku z omeškania. O trovách odvolacieho konania rozhodol i odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s použitím § 224 ods.1 O.s.p., keďže obe procesné strany mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.