Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/124/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210210572 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210210572.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: Z. P., C. X. V.. Č.. X/XXX, S., Č. Q., zast. advokátom Mgr. Tonim Khurim, Dlhé diely II/13, Bratislava proti žalovanej: Z.. Ľ. Š., C. E. V.. Č.. X, C., zast. advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o., Révová ul. č. 7, Bratislava, o 28.214,82 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 21. októbra 2015, č. k. 51C/88/2010-229, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 28.214,82 eur s prísl. Žalobcovi súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť žalovanej k rukám jej právneho zástupcu trovy konania 5.421,66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo žalovanej a P. Š. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 02.07.2007, č. k. 18C/91/07, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.07.2007. Dňa 09.09.2008 uzavrela žalovaná s P. Š. dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). V nej bolo dojednané, že všetky nehnuteľnosti nadobudnuté za trvania manželstva zapísané na LV pre kat. úz. S. C. Č.. XXXX pripadnú do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá na seba prebrala záväzok splatiť Slovenskej sporiteľni, a. s. úver vo výške 2.780.965,- Sk (92.311,12 eur). Ďalej bolo v bode 3.5 dohody dojednané, že titulom vyporiadania BSM s prihliadnutím na prevod ideálnej časti nehnuteľností výlučne do vlastníctva žalovanej a prihliadnutím na prevzatie záväzku úhrady poskytnutých úverov za účelom nadobudnutia týchto nehnuteľností, vyplatí nadobúdateľka - žalovaná ustupujúcemu spoluvlastníkovi P. Š. 1.900.000,- Sk s tým, že suma 200.000,- Sk už bola pred podpisom dohody vyplatená. V tomto bode dohody sa zmluvné strany dohodli na tom, že nadobúdateľka uhradí ustupujúcemu spoluvlastníkovi sumu 1.700.000,- Sk v 5 splátkach a to 30.11.2008, 20.06.2009 a 30.11.2009 po 300.000,- Sk a 30.06.2010 a 30.11.2010 po 400.000,- Sk. Predmetom konania bolo zaplatenie prvých troch splátok spolu vo výške 900.000,- Sk (29.874,52 eur). Z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou tu zapísaných nehnuteľností a to pozemkov parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX. Dňa 22.09.2009 uzavrela žalovaná s P. Š. dohodu označenú ako „Príloha k dohode o BSM z 09.09.2008.“ Jej obsahom bola ich dohoda vysporiadať všetky záväzky vyplývajúce z dohody o vyporiadaní BSM „na nulu“ k 22.09.2009. Túto dohodu podpísal P. Š., žalovaná a svedok Z. Š.. Dňa 25.10.2007 uzavrela žalovaná s P. Š. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičala 50.000,- Sk (1.659,69 eur) a P. Š. sa zaviazal „uznať ako polovicu splátky za kalendárny rok 2007 v rámci vyporiadania BSM medzi bývalými manželmi.“ Dňa 15.01.2010 uzavrel P. Š. ako postupca so žalobcom ako s postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou P. Š. žalobcovi postúpil za odplatu vo výške 750.000,- Kč pohľadávku voči žalovanej na finančné vyrovnanie podielov vyplývajúcu z dohody o vyporiadaní BSM vo výške 1.700.000,- Sk (56.429,66 eur). Postupca P. Š. oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky listom z 18.01.2010. Žalovaná uvádzala, že považuje predmetný dlh v súčasnosti za neexistujúci, pretože na základe tzv. Prílohy k Dohode o BSM z 09.09.2008 označenej ako "Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov" z 22.09.2009 došlo k novácii jej záväzku na úhradu odstupného bývalému manželovi vo výške 1.700.000,- Sk vyplývajúceho z Dohody o vyporiadaní BSM, a to tak, že účastníci (žalovaná a bývalý manžel) sa podpisom predmetnej dohody z 22.09.2009 „dohodli na vyporiadaní všetkých záväzkov z nej (Dohody o vyporiadaní BSM) vyplývajúce na nulu k 22.09.2009". Jediným záväzkom vyplývajúcim z Dohody o vyporiadaní BSM bol záväzok žalovanej uhradiť bývalému manželovi odstupné vo výške 1.700.000,- Sk, takže medzi účastníkmi tejto dohody o novácii je nesporné, že touto nováciou zrušili predmetný záväzok žalovanej na úhradu odstupného bývalému manželovi vo výške 1.700.000,- Sk. Ďalej žalovaná uvádzala, že nikdy netvrdila, že by bývalému manželovi uhradila 1.700.000,- Sk, ale prílohu k dohode považuje za platnú, pretože zohľadňuje pokles hodnoty nehnuteľností. Navyše v čase, keď si s bývalým manželom vyporiadavali BSM, prejavil tento vôľu darovať ich spoločnému synovi 1 milión Sk, čo sa však v pôvodnej dohode nedalo zohľadniť a zároveň príloha k dohode zohľadňuje aj dlhy, ktoré vznikli z titulu podnikania vo vzťahu k zdravotnej a sociálnej poisťovni. Zároveň spochybnila aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže podľa nej zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Bývalý manžel totiž v čase, keď ju podpisoval, vedel, aké sú dlhy, že došlo k zníženiu cien nehnuteľností a že chce darovať synovi milión korún a že podpísal prílohu k dohode o vyporiadaní BSM. Zároveň spochybnila aj skutočnosť, že by niekedy žalobca vyplatil jej bývalému manželovi odplatu za postúpenie pohľadávky. Z výpovede svedka P. Š. - bývalého manžela žalovanej a postupcu, súd prvej inštancie zistil, že tento si odviezol spolu s jeho známymi veci z garáže z domu žalovanej, pričom išlo o staršie veci - vrtáky, šraubováky a nejaký tovar - pohľadnice, ktoré súviseli s podnikaním a ktoré chcela žalovaná vyhodiť. Hodnotu týchto vecí odhadol na 2.000,- Sk. Pokiaľ ide o dohodu, ktorú podpísal po tom ako si bral tieto veci, mal za to, že podpisuje, že si vzal tovar, nikdy nemal v úmysle podpísať, že by sa vzdal práva na vyplatenie svojho podielu z titulu vyporiadania BSM vo výške 1.700.000,- Sk. Nikdy nemal úmysel sa vzdať tejto sumy, nevie prečo by to robil. Žalovaná mu povedala, že chce len aby jej potvrdil, že si vzal ten tovar. Nepamätá si, že by sľúbil, že synovi daruje milión Sk. Pokiaľ ide o samotné postúpenie pohľadávky, urobil to preto, lebo potreboval peniaze. Prítomný pri tom bol kolega A. C.. Peniaze za postúpenie dostal v hotovosti v sume 750.000,- Sk. Za tieto peniaze si prenajal reštauráciu na Ľ. V. N. S., za prenájom zaplatil vpred na trištvrte roka. Z výpovede syna žalovanej a právneho predchodcu žalobcu Z. Š. súd zistil, že menovaný bol svedkom podpisu dohody dňa 22.09.2009. Bolo to v deň, kedy si otec s kamarátom s autom z ČR prišiel zobrať nejaké veci, otec si zobral a odviezol tovar z podnikania v určitej hodnote a nejaké svoje veci. Podľa odhadu svedka išlo o veci za niekoľko stotisíc korún. Dohodol sa, že nebude po mame nič chcieť, navyše aj jemu sľúbil, že mu dá milión korún s odôvodnením, že to robí preto, že keď on v dome nebude, bude sa ho matka s nevlastným bratom pokúšať dostať odtiaľ preč. V deň podpisu dohody sa otec ponáhľal, pretože kamarát ho súril, podľa svedka otec vedel, čo podpisuje. Sumu 1 milión Sk svedok nedostal dodnes ani od otca ani od matky. Ďalej svedok uviedol, že otec bol hospitalizovaný v decembri v roku 2008 na psychiatrickej klinike a ešte tam bol 2x vo februári v roku 2010. Vo februári 2010 nemal peniaze, musela mu poslať peniaze jeho sestra. Z výpovede syna žalovanej a právneho predchodcu žalobcu C. Š. súd prvej inštancie zistil, že tento nebol prítomný pri podpise dohody dňa 22.09.2009. V čase, keď si otec v roku 2009 prišiel po veci, bol on v práci, keď však prišiel domov videl, že garáž bola prázdnejšia a matka mu oznámila, že tam bol otec a zobral si nejaké veci. Svedok si v roku 2007 musel zobrať pôžičku v sume 800.000,- Sk, pričom tieto peniaze odovzdal rodičom, pretože mali dlhy, ktoré súviseli s ich podnikateľskou činnosťou. V roku 2010 si svedok zobral ďalšiu hypotéku v celkovej výške 55.000,- eur, z ktorých refinancoval pôvodnú hypotéku. Predmetný dom, ktorý bol predmetom BSM, kúpil od matky za cenu 30.000,- eur, ale on musel investovať ešte ďalšie peniaze do rekonštrukcie, celkovo ho to stálo 68.000,- eur. Pri kúpe domu bol vyhotovený znalecký posudok, dom s pozemkom bol ocenený asi na 200.000,- eur. Pozemok pri dome, ktorý sa predal samostatne, bol predaný za 89.000,- eur. Suma, za ktorú bol pozemok predaný, išla na vyplatenie úveru, ktorý čerpali rodičia v SLSP, a.s. vo výške 119.000,- eur. Z výpovede svedkyne Z.. R. Z., ošetrujúcej lekárky P. Š. v čase jeho hospitalizácie v dňoch 19.01.2010 - 04.02.2010 na psychiatrickej klinike F. V. B. V. vyplynulo, že u tohto pacienta ide primárne o závislosť od alkoholu, pričom išlo o druhú hospitalizáciu tohto pacienta na ich klinike. U menovaného v čase jeho prijatia nedošlo k degradácii intelektových schopností, tieto boli bez hrubého deficitu. Z výpovede pacienta pri prijatí vyplýva, že v čase vianočných sviatkov a Nového roka pil pravdepodobne každý deň. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie ohľadom spôsobilosti tohto pacienta v čase určitého právneho úkonu, znalec by toto mohol len predpokladať. S určitosťou by to bolo možné povedať len vtedy, ak by bol pacient v čase tohto úkonu hospitalizovaný. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Čo sa týka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, súd prvej inštancie zotrval na svojom právnom názore prezentovanom v jeho predchádzajúcom rozhodnutí vo veci. Zmluva o postúpení pohľadávky je podľa súdu prvej inštancie platným právnym úkonom. Neobstojí námietka žalovanej, že táto zmluva je neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi, čo žalovaná odôvodňovala tým, že žalobca P. Š. neuhradil odplatu za postúpenie pohľadávky. Rozpor tohto právneho úkonu s dobrými mravmi nemôže byť založený na skutočnostiach, ktoré nastali až po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky. Okrem toho, postupník P. Š. ako svedok vypovedal, že za postúpenie pohľadávky obdržal odplatu. Napokon súd prvej inštancie poukázal na to, že podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Obč. zák. nie je odplatnosť tohto právneho úkonu. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku doslova uviedol: „Po opätovnom posúdení predmetnej listiny (prílohy k dohode o BSM - pozn. odvolacieho súdu) v intenciách rozhodnutia krajského súdu a jeho záväzného právneho názoru, ktorý konštatoval, že samotná skutočnosť, že označenie tohto právneho úkonu bolo dopísané dodatočne, nemá za následok neplatnosť tohto právneho úkonu, súd vychádzajúc z uznesenia odvolacieho súdu a v ňom vysloveného právneho názoru, nemal inú možnosť, než vychádzať z toho, že táto listina je platným právnym úkonom, keďže podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu. Odvolací súd ďalej uviedol, že príloha k dohode o vyporiadaní BSM je formulovaná celkom jednoznačne a možno z nej bez pochybností vyvodiť, že ňou zmluvné strany vyjadrili vôľu považovať svoje záväzky vyplývajúce z dohody o vyporiadaní BSM za zrušené. Keďže dohoda o vyporiadaní BSM konštituovala záväzok iba žalovanej, a to záväzok zaplatiť P. Š. 1.700.000,- Sk z titulu vyporiadania BSM, iba tento záväzok mohol na základe prílohy k dohode o vyporiadaní BSM zaniknúť. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý jednoznačne konštatoval platnosť uvedenej dohody a jej obsah označil za určitý a zrozumiteľný, potom súdu prvej inštancie nezostávalo iné, ako vychádzať z toho, že žalobca nemá právo na zaplatenie návrhom uplatnenej sumy a z tohto dôvodu návrh zamietnuť.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu z 26.02.2015, č. k. 6Co/466/2013- 204, najmä nezisťoval, čo viedlo P. Š. k tomu, že sa vzdal práva na vyplatenie sumy 1.700.000,- Sk z titulu vyporiadania BSM. Z výpovede P. Š. vyplynulo, že nikdy nemal v úmysle vzdať sa nároku na vyplatenie spomenutej sumy. Keďže žalovaná mu túto sumu nezaplatila, rozhodol sa, že svoju pohľadávku odplatne postúpi žalobcovi. Výpoveď svedka Z. Š. je podľa žalobcu účelová. Na jednej strane tento svedok vypovedal, že P. Š. vedel, čo podpisuje, že sa teda vzdáva nároku na zaplatenie 1.700.000,- Sk, na druhej strane svedok uviedol, že P. Š. mu sľúbil, že mu daruje 1 milión Sk. P. Š. však nemal odkiaľ získať sumu 1 milión Sk, ktorú by daroval synovi, ak by sa vzdal práva na zaplatenie 1.700.000,- Sk. Pochybnosti o pravdivosti výpovede tohto svedka podľa žalobcu vyplývajú z toho, že svedok zostal bývať v spoločnej domácnosti so žalovanou a s nevlastným bratom, ktorý momentálne vlastní dom, ktorý patril do BSM. svedok sa preto mohol obávať, že ak by svedčil inak, mohol by prísť o bývanie, keďže na bývanie v predmetnom dome nemá nárok, pretože ho jeho brat kúpil od žalovanej za „smiešnych“ 30.000,- eur. V konaní tiež nebolo preukázané, že by P. Š. mienil svedkovi darovať 1 milión Sk. Pokiaľ ide o výpoveď svedka C. Š., aj jeho výpoveď je podľa žalobcu účelová. Tento svedok vypovedal, že predmetný dom mal hodnotu 200.000,- eur a on ho od žalovanej kúpil za 30.000,- eur, pričom po investovaní ďalších finančných prostriedkov na rekonštrukciu domu ho jeho kúpa vyšla spolu na 68.000,- eur. To podľa žalobcu znamená, že išlo o vopred vymyslenú spoluprácu medzi svedkom a žalovanou, na základe ktorej sa svedok obohatil o 132.000,- eur. Účelom návštevy P. Š. a jeho priateľov z Českej republiky dňa 22.09.2009 bolo iba to, aby si P. Š. vzal veci patriace jemu a jeho manželke z podnikania, čo sa aj stalo. Účelom návštevy P. Š. nebolo podpísanie ďalšej dohody o BSM. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol: „Je potrebné až naliehavé, aby sa dohoda z 22.09.2009 podrobila rozsiahlejšej analýze. To, že odporkyňa dopísala do ľavého horného rohu tejto dohody slová „príloha k dohode o BSM z 09.09.2008“ nezmenilo obsah podpísaného dokumentu, avšak dosiahla to, že súd sa vo svojom odôvodnení nepriamo vyjadruje, že ide o prílohu k dohode o BSM z 09.09.2008 a tým ovplyvnila, aby na tento dokument mal súd iný pohľad.“ Podľa žalobcu dohode o vyporiadaní BSM z 22.09.2009 chýba predmet, pretože z nej nič nevyplýva, neobsahovala žiadne záväzky, ktoré mali byť anulované. Ak by ozajstným zmyslom tejto dohody bolo vzdanie sa nároku na vyplatenie sumy 1.700.000,- Sk, malo to v nej byť jasne uvedené. Ak by sa P. Š. zriekol nároku na zaplatenie 1.700.000,- Sk, nebol by tento nárok postupoval žalobcovi. Napokon žalobca v odvolaní uviedol, že pre odvolací súd nevyplýva z ust. § 226 O.s.p. viazanosť jeho vlastným právnym názorom. 4. Žalovaná vo vyjadrení odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v rozsudku z 13.03.2013, č. k. 51C/88/2010- 190 vychádzal z toho, že zo sumy 1.700.000,- Sk žalovaná doposiaľ žalobcovi nezaplatila 900.000,- Sk (29.874,52 eur). Od tejto sumy súd prvej inštancie odpočítal sumu 50.000,- Sk (1.659,69 eur), ktorú žalovaná požičala P. Š.. Vzhľadom na to súd prvej inštancie spomenutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.214,82 eur (29.874,52 - 1.659,69 = 28.214,82 eur) a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie iba žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. To znamená, že výrok spomenutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku (ohľadom sumy 1.659,69 eur) zamietnutá, nadobudol právoplatnosť. Preto predmetom konania zostala suma 28.214,82 eur. 7. Odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom svedkov P. Š.Á. B. Z. Š. a žalovanej zaujal stanovisko, že súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa na základe Dohody o vyporiadaní BSM z 09.09.2008 zaviazala zaplatiť jej bývalému manželovi P. Š.Á. z titulu vyporiadania BSK sumu 1.900.000,- Sk, z čoho sumu 200.000,- Sk mu už pred podpisom tejto dohody vyplatila a dlhovala mu teda ešte 1.700.000,- Sk. Súčasne však bolo v konaní preukázané, že žalovaná uzavrela s P. Š. dňa 22.09.2009 dohodu označenú ako „Príloha k dohode o BSM z 09.09.2008“. Obsahom tejto dohody bolo dojednanie, že vysporiadania všetkých záväzkov vyplývajúcich z Dohody o vyporiadaní BSM „na nulu“ k 22.09.2009. Odvolací súd je toho názoru, že Prílohu k dohode o vyporiadaní BSM treba vyhodnotiť tak, že ňou žalovaná a P. Š. zhodne vyjadrili vôľu zmeniť Dohodu o vyporiadaní BSM z 09.09.2008 tak, že žalovaná nebude povinná zaplatiť P. Š. z titulu vyporiadania BSM sumu 1.700.000,- Sk. Výraz „vyporiadanie všetkých záväzkov“ použitý v Prílohe k dohode o BSM z 22.09.2009 sa musí vzťahovať práve na záväzok žalovanej zaplatiť P. Š. sumu 1.700.000,- Sk, pretože Dohoda o vyporiadaní BSM z 09.09.2008 obsahuje v čl. III. bod 3.5. práve iba tento záväzok žalovanej. Pre posúdenie platnosti tohto dojednania zmluvných strán nie je rozhodujúca pohnútka, ktorá P. Š. viedla k podpisu Prílohy k dohode o BSM. P. Š. v konaní netvrdil, že by bol k podpisu Prílohy k dohode o BSM niekým prinútený, ani že by túto prílohu podpísal v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a ani pravosť jeho podpisu na Prílohe k dohode o BSM nebola v konaní sporná. Treba tiež uviesť, že dôsledkom uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok je vznik práva od zmluvy odstúpiť (§ 49 Obč. zák.). P. Š. však od Prílohy k dohode o BSM neodstúpil. Jeho tvrdenie, že nevedel, čo podpisuje, je jednak v zmysle zásady právo patrí bdelým právne bezvýznamné a jednak z výpovede žalovanej a najmä svedka Z. Š. - syna žalovanej a P. Š., ktorý bol prítomný pri podpise Prílohy k dohode o BSM, vyplýva, že P. Š. vedel, čo je obsahom Prílohy k dohode o BSM, rozumel jej a bol si vedomý jej následkov. 8. Možno teda uzavrieť, že žalovaná sa s P. Š. platne dohodla na zmene Dohody o vyporiadaní BSM z 09.09.2008 tak, že nie je povinná zaplatiť z titulu vyporiadania BSM P. Š. sumu 1.700.000,- Sk. P. Š. teda žalobcovi postúpil neexistujúcu pohľadávku a preto jeho žalobe nebolo možné vyhovieť. 9. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 10. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).