Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/136/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210215220 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210215220.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa TACK, s.r.o., so sídlom Jána Hajdóczyho 6526/126, Trnava, IČO: 36 775 291, zast. advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, proti odporcovi APEX A s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 35 978 660, zast. JUDr. Ján Kotlík, advokát, Karloveské rameno 6, P.O.BOX 23, Bratislava, o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 22Cb/236/2010-260 zo dňa 05.02.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 22Cb/236/2010-260 zo dňa 05.02.2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.000,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27.3.2010 do zaplatenia a súčasne ho zaviazal i na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 2.7.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 6.000,- eur s príslušenstvom titulom nevrátenia plnenia po odstúpení od zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom účastníkov konania, výsluchom svedkov T.. O. W., O.., T.. Q.. O. Z., M.. Q.. M. B., T.. K. Š., B. C. W. a zistil, že navrhovateľ si objednávkou č. XXXXXXXX zo dňa 6.10.2009 objednal u odporcu grafické práce: návrh rozmiestnenia technologických zariadení serverovne s termínom dodania do 13.10.2009, návrh rozmiestnenia technologických zariadení vysielacích štúdií s termínom dodania do 13.11.2009 a návrhu rozmiestnenia technologických zariadení administratívnych priestorov s termínom dodania do 10.12.2009. Objednávku vystavil a podpísal jeden z konateľov navrhovateľa, P. W.. Odporca na základe objednávky vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 12.10.2009 na sumu 1.500,- eur s dátumom splatnosti dňa 26.10.2009 a faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 2.12.2009 na sumu 4.500,- eur s dátumom splatnosti dňa 16.12.2009. Obidve faktúry sú podpísané a opečiatkované odporcom a uvádzajú ako predmet fakturácie grafické práce a dispozičné návrhy na základe objednávky č. XXXXXXXX. Navrhovateľ v dobrej viere, že odporca splní svoje záväzky a dodá objednané grafické práce, zaslané faktúry uhradil dňa 22.10.2009 (fa č. XXXXXXXX) a dňa 15.12.2009 (fa č. XXXXXXXX). Napriek tomu však odporca objednané grafické práce nedodal. S ohľadom na omeškanie odporcu s plnením jeho zmluvného záväzku navrhovateľ listom zo dňa 16.3.2010 od objednávky odstúpil. Navrhovateľ súčasne vyzval odporcu, aby v lehote 7 dní od doručenia odstúpenia vrátil finančné prostriedky, zaplatené na základe uvedených faktúr. Odporcovi bolo odstúpenie od objednávky doručené dňa 19.3.2010, zaplatené finančné prostriedky však v stanovenej lehote do 26.3.2010 nevrátil. Pôvodný právny zástupca odporcu v podanom odpore zo dňa 26.7.2010 uviedol, že práce uvedené v objednávke č. XXXXXXXX zo dňa 6.10.2009 odporca vykonal a že predmetné faktúry boli opodstatnené. Dodal, že dôkazy predloží na pojednávaní. Nový právny zástupca odporcu uviedol, že v prípade predmetnej objednávky č. XXXXXXXX išlo o právny úkon, ktorým sa mal zastrieť iný právny úkon, resp. jeho finančné plnenie, a to konkrétne zmluva o dielo na vyhotovenie projektu rodinného domu pre T.. O. W., O.. a jeho vtedajšiu manželku B. W.. Uvedený zastretý právny úkon bol medzi účastníkmi uzatvorený na základe návrhu manželov W., ktorí o takýto postup odporcu požiadali v procese projektovania ich rodinného domu, pričom dôvodili daňovou optimalizáciou, aby mohli úhrady za projekt rodinného domu daňovo odpísať do nákladov rodinnej firmy. Odporca s takýmto postupom v záujme ústretovosti voči vlastným klientom súhlasil. Odporca tvrdí, že z predložených listinných dokladov vyplýva, že navrhovateľ ako aj odporca boli od začiatku uzrozumení, že fiktívnou objednávkou č. XXXXXXXX zastierajú skutočný účel - Zmluvu o dielo XX/XXXX na projekciu rodinného domu manželov W.. Z uvedených dôvodov medzi navrhovateľom a odporcom nie je žiaden právny vzťah, lebo právny vzťah, ktorý mal byť zastretý fiktívnou objednávkou navrhovateľa je medzi odporcom a manželmi W.. Navrhovateľ nie je v tomto spore aktívne legitimovaný a odporca nie je pasívne legitimovaný. Navrhovateľ, keďže plnil odporcovi za manželov W., plnil za nich bez právneho dôvodu, preto na strane manželov vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa, ktoré sú mu povinní vydať. Rovnakým spôsobom ako u odporcu postupovali manželia W. v spolupráci s navrhovateľom pri financovaní prác interiérového architekta M.. Q.. M. B.. Navrhovateľ odmietol tvrdenia odporcu o údajnej fiktívnosti objednávky č. XXXXXXXX, uviedol, že tieto práce si navrhovateľ objednal v súvislosti s prípravou zákazky pre Slovenský rozhlas, pričom táto zákazka sa nakoniec v dôsledku nedodania objednaných grafických návrhov nerealizovala. Uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti realizuje celkom 24 rôznych činností, medzi ktorými sú aj grafické práce. Navrhovateľ mal s p. B. riadne uzatvorenú zmluvu o konzultačno-školiacich službách, na základe ktorej p. B. vystavil navrhovateľovi fa č. XXXXXXXX, ktorá bola riadne uhradená. Navrhovateľ zásadne odmietol aj tvrdenie odporcu, že mal byť uzrozumený s fiktívnou objednávkou. Má za to, že v prípade, ak vôľa odporcu akceptovať predmetnú objednávku nebola skutočná a vážna, tak v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. išlo o neplatný právny úkon, v dôsledku ktorej skutočnosti odporca je povinný poskytnuté plnenia v zmysle ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. vrátiť navrhovateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, poukázal na ust. § 351 ods. 2 Obch. zák., § 536 ods. 1, 2 a 3 Obch. zák., § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., ustanovenie § 120 ods. 1 až 4 O.s.p. a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli grafické práce - návrh rozmiestnenia technologických zariadení serverovne s termínom dodania do 13.10.2009, návrh rozmiestnenia technologických zariadení vysielacích štúdií s termínom dodania do dňa 13.11.2009 a návrh rozmiestnenia technologických zariadení administratívnych priestorov s termínom dodania do dňa 10.12.2009 tak, ako to vyplýva z objednávky č. XXXXXXXX zo dňa 6.10.2009, vystavenej navrhovateľom (objednávku vystavil a podpísal jeden z konateľov navrhovateľa, P. W.). Odporca túto objednávku navrhovateľa akceptoval, čo vyplýva zo skutočnosti, že odporca dňa 12.10.2009 vystavil fa č. XXXXXXXX na sumu 1.500,- eur s dátumom splatnosti 26.10.2009 a dňa 2.12.2009 fa č. XXXXXXXX na sumu 4.500,- eur s dátumom splatnosti 16.12.2009, ktorými fakturoval navrhovateľovi grafické práce a dispozičné návrhy na základe objednávky č. XXXXXXXX po tom, čo mu táto bola doručená elektronickou poštou dňa 6.10.2009 (doručenie potvrdil aj odporca vo vyjadrení zo dňa 13.4.2011). Obidve faktúry sú opatrené podpisom a pečiatkou odporcu, navrhovateľ zaslané faktúry uhradil odporcovi dňa 22.10.2009 (fa č. XXXXXXXX) a dňa 15.12.2009 (fa č. XXXXXXXX), čo odporca v priebehu konania nerozporoval. Keďže odporca objednané grafické práce navrhovateľovi nedodal, navrhovateľ listom zo dňa 16.3.2010 od zmluvy o dielo odstúpil a súčasne vyzval odporcu, aby mu do siedmich dní od doručenia odstúpenia vrátil finančné prostriedky zaplatené na základe predmetných faktúr. Odporcovi bolo odstúpenie od zmluvy doručené dňa 19.3.2010, pričom zaplatené finančné prostriedky vo výške 6.000,- eur odporca v stanovenej lehote do 26.3.2010 ani do dňa rozhodnutia súdu navrhovateľovi nevrátil. Tým, že odporca prijal platby od navrhovateľa vo výške 6.000,- eur za vystavené faktúry týkajúce sa grafických prác, ktoré odporca pre navrhovateľa podľa zmluvy o dielo nevykonal, následkom čoho navrhovateľ od predmetnej zmluvy odstúpil, navrhovateľovi v zmysle § 351 ods. 2 Obchod. zák. vzniklo právo na vrátenie plnenia, ktoré poskytol odporcovi pred odstúpením od zmluvy. Nevrátením tohto plnenia by došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu. Keďže odporca na výzvu navrhovateľa predmetné plnenie nevrátil, dostal sa odo dňa 27.3.2010 do omeškania a navrhovateľovi tak popri práve na vrátenie plnenia vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že v prípade obj. č. XXXXXXXX išlo o právny úkon, ktorým sa mal zastrieť iný právny úkon - zmluva o dielo na vyhotovenie projektu rod. domu pre T.. O. W., O.. a jeho vtedajšiu manželku B. W., resp. že navrhovateľom vyplatené finančné prostriedky vo výške 6.000,- eur mali slúžiť na úhradu pohľadávok odporcu voči T.. O. W., O.. a jeho vtedajšej manželke. Odporca totiž v priebehu konania nepredložil súdu relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že spoločnosť navrhovateľa uzatvorením predmetnej zmluvy o dielo s odporcom a následným zaplatením faktúr odporcovi prejavila vôľu poskytnúť odporcovi finančné plnenie za záväzky, ktoré vyplývajú zo zmluvných vzťahov medzi odporcom a T.. O. W., O.. a jeho vtedajšou manželkou. Konkrétne išlo o zmluvné vzťahy vtedajších manželov W. s odporcom, týkajúce sa projektu ich rodinného domu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že bratia W. uvažovali o možnosti postúpenia pohľadávky navrhovateľa na vtedajších manželov W.U. za účelom vysporiadania zmluvných vzťahov medzi manželmi a odporcom, ale v konečnom dôsledku spoločnosť navrhovateľa k takémuto riešeniu zmluvných vzťahov nepristúpila ani neposkytla žiaden súhlas na použitie svojich finančných prostriedkov na úhradu existujúcich alebo prípadných budúcich záväzkov vtedajších manželov W. voči odporcovi. Na strane druhej navrhovateľ v konaní preukázal, že práce podľa objednávky č. XXXXXXXX mal záujem využiť pri príprave zákazky pre Slovenský rozhlas, ktorú chcel získať svedok T.. K.C. Š., ktorý bol v predmetnom čase zamestnancom Slovenského rozhlasu na pojednávaní potvrdil, že jeho zamestnávateľ mal zámer zrekonštruovať serverovne a za týmto účelom bol potrebný predbežný prieskum cien a subjektov, ktoré by rekonštrukciu boli schopné vykonať a že priestory v Slovenskom rozhlase bol za týmto účelom za firmu navrhovateľa obhliadnuť T.. O. W.. Uviedol, že spoločnosti TACK, s.r.o. boli poskytnuté písomné doklady, výkresy, pôdorysy miestností a že táto spoločnosť písomne poskytla cenovú kalkuláciu. Túto skutočnosť potvrdzuje e-mailová komunikácia zo septembra 2009 medzi navrhovateľom a T.. K. Š., ktorá bola založená v spise. Snaha navrhovateľa o získanie zákazky Slovenského rozhlasu nebola náhodná, keďže navrhovateľ v predchádzajúcom období pre Slovenský rozhlas realizoval už niekoľko zákaziek a mal záujem v obchodnej spolupráci pokračovať. Odporca v priebehu konania preukázal, že T.. O. W., O.. si v minulosti dal vystaviť faktúru M.. Q.. B. za práce na interiéri jeho rodinného domu na rodinnú firmu spoločnosť navrhovateľa z dôvodu úpravy nákladov tejto firmy, čo vyplynulo aj z výpovede svedka M.. Q.. M. B. na pojednávaní dňa 25.4.2012. Svedok potvrdil, že v súvislosti s výkonom svojej pracovnej činnosti pre T.. O. W., O.. mal uzatvorené dve zmluvy, jednu s T.. O. W. a jednu so spoločnosťou navrhovateľa. Za vykonané práce pre T.. O. W. mu svedok zaslal návrh zmluvy, pričom ako odpoveď mu pán W. poslal dve zmluvy. Jedna z nich bola jeho zmluva v upravenej podobe, kde pán W. znížil cenu asi na jednu desatinu a v druhej zmluve pán W.A. uviedol ako jej predmet školenie fotoshopu, pričom cenu tvorila zvyšná časť sumy pôvodného návrhu svedka. Táto skutočnosť však nijako nepreukazuje, že rovnaký prípad nastal aj pokiaľ ide o predmetnú objednávku č. XXXXXXXX zo dňa 6.10.2009, a to predovšetkým z dôvodu absencie akéhokoľvek súhlasu štatutárnych zástupcov spoločnosti navrhovateľa na úpravu vzťahov medzi účastníkmi konania s cieľom optimalizácie výdavkov spoločnosti navrhovateľa pre potreby daňového priznania, resp. za účelom poskytnutia finančného plnenia za záväzky vtedajších manželov W. voči odporcovi. Neobstojí ani tvrdenie odporcu o fiktívnosti objednávky č. XXXXXXXX z dôvodu, že odporca sa špecializuje na projektovanie rodinných domov a že práce, ktoré si u neho navrhovateľ objednal, odporca nevykonáva ani nevykonával, nakoľko podľa výpisu z obchodného registra odporca v rámci svojej podnikateľskej činnosti realizuje rôzne činnosti, medzi ktorými sú aj grafické práce. Z rovnakého dôvodu je irelevantné aj tvrdenie svedka T.. Q.. O. Z., ktorý pre odporcu pracuje externe na základe živnosti, že sa vo firme odporcu nestretol s navrhovaním serverovne a že 99 % predmetu činnosti tvorí navrhovanie rodinných domov a zvyšok interiéru. Svedok zároveň uviedol, že sa nezúčastňoval na platbách podľa objednávky č. XXXXXXXX, preto sa k nim nevedel vyjadriť. Ani svedkyňa B. C. W. sa k uvedenej objednávke nevedela vyjadriť. Uviedla, že s odporcom komunikoval najmä jej bývalý manžel a že v súčasnosti rodinný dom stojí na tej istej parcele, ktorá bola predmetom projektov v B., avšak v úplne inej podobe, ako bol pôvodne projektovaný. Dodala, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by prefinancovanie ich domu malo ísť cez firmu navrhovateľa. Fiktívnosť objednávky č. XXXXXXXX nepreukazuje ani tvrdenie odporcu, že mu navrhovateľ neodovzdal žiadne podklady k predmetu objednávky, keďže si ich odporca mohol od navrhovateľa vyžiadať sám ešte predtým, ako mu vystavil predmetné faktúry č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX. Za nepodstatné vyhodnotil súd prvého stupňa aj tvrdenie odporcu, že navrhovateľ dodanie predmetu objednávky neurgoval a že odstúpenie od predmetnej zmluvy o dielo a odstúpenie vtedajších manželov W. od zmluvy o dielo s odporcom bolo vypracované v ten istý deň a na tom istom hlavičkovom papieri, nakoľko nedokazujú fiktívnosť predmetnej objednávky č. XXXXXXXX. Ani s tvrdením odporcu, že navrhovateľ nie je v tomto spore aktívne a odporca pasívne legitimovaný z dôvodu, že navrhovateľ plnil odporcovi za vtedajších manželov W. bez právneho dôvodu, a preto na ich strane vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa sa súd nestotožnil, keďže navrhovateľ v priebehu konania relevantným spôsobom preukázal vôľu navrhovateľa konať uvedeným spôsobom a ani relevantným spôsobom nevyvrátil tvrdenie navrhovateľa prezentované v konaní a podložené dôkazmi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa považoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu, vrátane príslušenstva k pohľadávke za opodstatnený a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Odporca má za to, že súdu prvého stupňa v priebehu konania predložil množstvo chronologicky usporiadaných a logicky na seba nadväzujúcich listinných dôkazov, ktoré osvedčujú skutkový a právny stav prejednávanej veci, tvrdený odporcom. Navrhovateľ okrem fiktívnej objednávky a faktúr odporcu nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal ním tvrdený skutkový stav a tiež nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by spochybnil, resp. vyvrátil obranu odporcu. Má za to, že počas konania vyšli najavo aj ďalšie skutočnosti, ktoré buď priamo alebo nepriamo potvrdzujú skutkový stav veci prednesený odporcom a spochybňujú a vyvracajú skutočnosti tvrdené navrhovateľom. S dôkazmi predloženými odporcom sa súd prvého stupňa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal. Tiež poukazuje na nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Má za to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s uvedenými skutočnosťami. Navrhovateľ a odporca sa nepoznajú zo žiadneho v minulosti uskutočneného obchodu pred vystavením objednávky č. XXXXXXXX a navrhovateľ sa s odporcom nikdy nestretol. Okrem rokovania so zástupcom navrhovateľa pánom O. W. mladším, ktorý formu fiktívnej objednávky odporcovi navrhol pri financovaní projektovania svojho rodinného domu s odôvodnením, že si chce cez svoju firmu optimalizovať náklady. Navrhovateľ odporcovi neodovzdal žiadne podklady k predmetu fiktívnej objednávky zo dňa 6.10.2009 a túto objednávku nikdy odporcovi nedoručil. Až počas súdneho konania odporca zistil, že spoločníkom navrhovateľa nie je T.. O. W., O.., ale jeho otec. Tejto možnosti zámeny podľa názoru odporcu O. W. mladší zneužíval. Fiktívna objednávka zo dňa 6.10.2009 bola odporcovi doručená nepodpísaná, len e- mailom, a to spoločne so zmluvou o dielo na projekciu rodinného domu manželov W.. Tento nepriamy dôkaz podľa názoru odporcu svedčí o tom, že táto fiktívna objednávka mala súvis so zmluvou o dielo manželov W.. Uvedená objednávka obsahuje ceny za práce, a to napriek tomu, že navrhovateľ sa s odporcom nikdy nestretli a nikdy nerozprávali, ako sa snaží naznačiť bez akéhokoľvek dôkazu súd tým, že konštatuje, že navrhovateľ s odporcom uzavreli ústnu zmluvu. Uvádza, že predmetná objednávka mala slúžiť ako zásterka skutočného účelu, a to prefinancovania prác na projekte jeho rodinného domu u odporcu. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že termín dodania prác uvedený v objednávke bol rozdelený do troch samostatných častí a zdôrazňuje, že aj napriek tomu, že v požadovanom termíne objednané práce odovzdané zo strany odporcu neboli, uhradil navrhovateľ jednotlivé čiastky. Podľa jeho názoru tento nepriamy dôkaz svedčí o tom, že úhrady zo strany navrhovateľa nemali nikdy slúžiť na platby za fiktívne práce objednané u odporcu. Ako nepriamy dôkaz o fiktívnosti objednávky tiež slúži aj to, že navrhovateľ dodanie predmetu objednávky nikdy u odporcu neurgoval, avšak celkom náhodne sa navrhovateľ rozhodol od objednávky odstúpiť v ten istý deň, ako odstúpili od zmluvy o dielo s odporcom manželia W.. Podľa jeho názoru je až prehnane nápadné, že odstúpenia sú napísané na tom istom hlavičkovom papieri, na tom istom počítači a v ten istý deň. Uvádza, že súd nesprávne vyhodnotil časovú a skutkovú následnosť skutočností, ktorými sa navrhovateľ snažil odôvodniť svoju fiktívnu objednávku u odporcu. Z dôkazov prezentovaných pred súdom totiž jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ nikdy nedisponoval cenovou ponukou na vypracovanie grafického návrhu uvedeného v objednávke, lebo si ju nikdy u odporcu nevyžiadal a tento mu ju ani nikdy neposkytol. Odporca má za to, že navrhovateľ na objednávku č. XXXXXXXX nemal žiaden logický dôvod, keďže v tom čase žiadnu zákazku u Slovenského rozhlasu nemal, aj keď akúsi cenovú ponuku na grafické práce odovzdal Slovenskému rozhlasu cca mesiac predtým. Svedecká výpoveď K. Š. zo dňa 18.2.2013 nekorešponduje s predloženou e-mailovou komunikáciou a so správaním sa navrhovateľa voči odporcovi v procese objednávania fiktívnych prác, keďže svedok vypovedal, že robil cenový prieskum len k celkovej rekonštrukcii serverovne v hodnote státisíc eur a o tom že firme TACK, s.r.o. boli odovzdané všetky podklady vrátane pôdorysov, ktoré mali byť predmetom budúcej objednávky. Cenové ponuky sa podľa jeho výpovede mali týkať len celkovej rekonštrukcie. Navrhovateľ nemá oprávnenie na vykonávanie žiadnych prác a činností potrebných realizácie, rekonštrukcie serverovní, a preto nie je pravdepodobné, že jeho záujem v Slovenskom rozhlase bol naozaj seriózny. Uvádza, že je nelogické, prečo odporca vykonal rozsiahle práce na projekte rodinného domu manželov W., projekt bol založený do súdneho spisu a je z 80 % hotový bez uhradenia ceny prác na projekte a súčasne nevykonal práce pre navrhovateľa, ktoré mal vlastne vopred uhradené a ktorých vykonanie by zabralo nepomerne menej času, keďže malo ísť o tri jednoduché grafické plániky. Uviedol, že všetky odporcom dokladované skutočnosti preukazujú, že platby zo strany navrhovateľa nesúviseli s jeho objednávkou, ale s prácami, ktoré odporca vykonával pre manželov W., lebo ako sám uvádza, títo za projekciu svojho rodinného domu odporcovi okrem úhrady architektonickej štúdie nezaplatili nič. Zdôrazňuje, že platby vo výške 1.500,- eur a 4.500,- eur vzťahujúcich sa podľa navrhovateľa k jeho fiktívnej objednávke č. XXXXXXXX boli vlastne úhradami za projekciu rodinného domu manželov W., čo potvrdil aj O. W. dňa 11.2.2010 v e-mailovej komunikácii s odporcom. Téza o akomsi zápočte platieb navrhovateľa na záväzky manželov W. za projekciu rodinného domu u odporcu, ktorú navrhovateľ a svedok O. W. prezentovali pred súdom, nebola ničím preukázaná a ani to, že by sa o nej rokovalo medzi navrhovateľom a odporcom. Podľa názoru odporcu všetky ním predložené dôkazy jednoznačne nasvedčujú, že sa odporca stal obeťou nekorektného správania p. O. W. mladšieho, ktorý vystupoval ako zástupca navrhovateľa. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 6.5.2014 vyjadril navrhovateľ, ktorý uvádza, že nesúhlasí s tvrdením odporcu, že v rámci konania nepreukázal potrebné dôkazy, ktoré preukazujú ním tvrdený skrutkový stav. Navrhovateľ v konaní predložil objednávku č. XXXXXXXX zo dňa 6.10.2009, ktorou si od odporcu objednal dodanie grafických prác, ďalej predložil doklady o úhrade súm z faktúr, ktoré odporca vystavil na základe tejto objednávky a rovnako predložil aj doklad preukazujúci odstúpenie od zmluvného vzťahu, založeného predmetnou objednávkou. Tiež v konaní preukázal aj súvislosť výstupov, ktoré mali byť dodané na základe tejto objednávky so zákazkou, ktorú chcel získať od Slovenského rozhlasu. Nesúhlasí s tvrdením odporcu, že medzi nimi neprebehlo slobodné a vážne rokovanie o navrhovanej objednávke. Navrhovateľ nikdy neprejavil vôľu právnym úkonom zakryť skutočný úmysel financovania prác odporcu na základe zmluvy o dielo uzatvorenej s manželmi W., ako to tvrdí odporca. Táto objednávka neslúžila na financovanie akýchkoľvek prác odporcu pre tretie osoby. Na námietku odporcu o údajnej nelogickosti úhrady fa č. XXXXXXXX a XXXXXXXX s odvolaním sa na to, že nakoniec navrhovateľ zákazku od Slovenského rozhlasu nezískal navrhovateľ uvádza, že mal seriózny záujem získať zákazku od Slovenského rozhlasu, preto si pre ňu chcel zabezpečiť podklady, pričom takéto správanie nijako nevybočuje z bežného podnikateľského konania, ktoré so sebou nesie určité podnikateľské riziko a nie všetky pripravované aktivity sú aj zrealizované. V súvislosti s existenciou tejto zákazky od Slovenského rozhlasu navrhovateľ poukázal na výpoveď svedka T.. Š., ktorý potvrdil nielen to, že v danom čase Slovenský rozhlas plánoval rekonštrukcie serverovne a že sa zástupca navrhovateľa zúčastnil aj obhliadky priestorov, ale potvrdil aj to, že práce uvedené v objednávke č. XXXXXXXX súvisia s obsahom zákazky, ktorú chcel Slovenský rozhlas zadať v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou serverovne. Predloženými fa č. XXXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXXX Q. XXXXXXXX chcel navrhovateľ preukázať len existenciu obchodných vzťahov so Slovenským rozhlasom, ktoré chcel rozšíriť, keď hore uvedené faktúry sú síce na dodávku kancelárskeho papiera, čo však nevylučuje, berúc do úvahy už predchádzajúcu obchodnú činnosť so Slovenským rozhlasom, že sa nemohol uchádzať aj o zákazku na rekonštrukcii serverovne. Tiež považuje za absurdné tvrdenie odporcu, že odporca si od navrhovateľa nevyžiadal podklady, ktoré k vybaveniu objednávky potreboval, pričom uvádza, že ak by odporca podľa svojho odborného uváženia považoval za potrebné predložiť ešte nejaké doplňujúce doklady, tak mal požiadať o ich predloženie. Keď tak neurobil, vyhodnotil takúto nečinnosť za nedbalosť. Na záver navrhovateľ zdôrazňuje skutočnosť, že navrhovateľ nebol účastníkom, zmluvnou stranou dohôd uzatváraných medzi týmito osobami, teda odporcom a manželmi W., a preto sa nemôže vyjadriť k ich obsahu. Navrhovateľ však nikdy neprebral ani neprejavil záujem prebrať akékoľvek záväzky takýchto zmluvných vzťahov. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Naopak, súd prvého stupňa sa veľmi dôsledne a obšírne zaoberal každou námietkou odporcu, ktorú vyhodnotil za neopodstatnenú a svoje stanovisko v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil. Aj napriek uvedenému odvolací súd uvádza nasledovné: Odporca v podanom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ sa s odporcom nikdy nestretol, odporca sa stretol, ako sám uvádza, so zástupcom navrhovateľa pánom O. W. mladším, ktorý formu fiktívnej objednávky odporcovi navrhol pri financovaní projektovania svojho rodinného domu s odôvodnením, že si chce cez svoju firmu optimalizovať náklady. Až počas súdneho konania odporca zistil, že spoločníkom navrhovateľa nie je T.. O. W. O.. s bydliskom na Á. XX v E., ale jeho otec s bydliskom B. I. XXX. Tejto možnosti zámeny pán O. W. mladší zneužíval, ako sa preukázalo aj výpoveďou M.. Q.. B.. Odporca ďalej uvádza, že fiktívna navrhovateľova objednávka u odporcu nemala a nemohla mať žiaden logický a časový súvis a dôvod a bola použitá navrhovateľom ako zásterka skutočného účelu - prefinancovania prác na projekte jeho rodinného domu u odporcu. K tejto skutočnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak právny úkon trpí vadami vôle, teda nebol urobený slobodne a vážne alebo trpí vadami prejavu vôle, teda nebol urobený určite a zrozumiteľne, je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2, veta prvá Obč. zák.). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraným, resp. urobeným naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom), zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť, neplatný. V takýchto prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Napríklad, že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný. Odporca sám v podanom odvolaní uviedol, že po stretnutí s O. W. mladším mal vedomosť o tom, že O. W. mladší mal formou fiktívnej objednávky odporcovi navrhnúť, aby sa táto činnosť realizovala cez firmu navrhovateľa za účelom optimalizovania nákladov. Pokiaľ by súd pripustil námietky odporcu v podanom odvolaní, bolo by povinnosťou súdu skúmať, či takýto úkon neodporuje zákonu, resp. ho neobchádza alebo neprieči sa dobrým mravom. Súd prvého stupňa však posudzoval daný právny úkon uzatvorený výlučne medzi spoločnosťou TACK, s.r.o. Trnava a spoločnosti APEX s.r.o. Bratislava ako právny vzťah uzatvorený na základe uzatvorenej objednávky zo strany navrhovateľa, kedy bol dojednaný predmet diela, cena diela a vyhodnocoval aj samotný fakt odstúpenia od predmetnej uzatvorenej zmluvy. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že v prípade objednávky č. XXXXXXXX išlo o právny úkon, ktorým sa mal zastrieť iný právny úkon, teda zmluva o dielo na vyhotovenie projektu rod. domu pre T.. O. W., O.. a jeho vtedajšiu manželku a že navrhovateľom vyplatené finančné prostriedky vo výške 6.000,- eur mali slúžiť na úhradu pohľadávok odporcu voči T.. O. W.N., O.. a jeho vtedajšej manželke. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať aj na skutočnosť, že navrhovateľ si svoj nárok na zaplatenie sumy 6.000,- eur s príslušenstvom v tomto konaní uplatňuje z uzatvoreného právneho vzťahu na základe objednávky č. XXXXXXXX ako nárok, ktorý mal vzniknúť zo zmluvného vzťahu medzi dvoma právnickými osobami, teda medzi navrhovateľom a odporcom. Odporca naopak tvrdí, že práce vykonal pre manželov W. ako projekt rodinného domu, teda pre fyzické osoby, keď takýto postup mal navrhnúť T.. O. W. za účelom tzv. optimalizovania nákladov firmy navrhovateľa. Súd prvého stupňa mal v konaní jednoznačne preukázané, že právny vzťah uzatvorený medzi účastníkmi konania mal jasne dohodnutý predmet diela, ktoré mal odporca pre navrhovateľa vykonať, k čomu však nedošlo, faktúry opatrené podpisom a pečiatkou odporcu zaslané navrhovateľovi tento riadne uhradil dňa 22.10.2009 fa č. XXXXXXXX a dňa 15.12.2009 fa č. XXXXXXXX, čo odporca v priebehu konania nerozporoval. Vzhľadom k tomu, že odporca objednané grafické práce navrhovateľovi nedodal a navrhovateľ listom zo dňa 16.3.2010 od zmluvy o dielo odstúpil a vyzval odporcu na vrátenie finančných prostriedkov zaplatených na základe predmetných faktúr, súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Naopak, odporca nepreukázal skutočnosti uvádzané ním v priebehu prvostupňového konania, ako i následne v rámci odvolacieho konania, pokiaľ mu vznikol nejaký nárok na plnenie, tak mu vznikol zo zmluvného vzťahu uzatvoreného s treťou osobou odlišnou od navrhovateľa, a preto z týchto dôvodov sa odvolací súd v ďalšom obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, keďže ďalšie odôvodnenie by už bolo len opakovaním skutočností, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak navrhovateľ si trovy odvolacieho konania neuplatnil, a tieto ani nevyčíslil. Z týchto dôvodov preto dovolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.