Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/98/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210218868 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210218868.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: X/ T.. P. A., bytom A. XX, K., X/ M.. M. A., bytom A. XX, K., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ing. Vojtech Čipák, so sídlom Vazovova 9/B, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Správa a servis bytov, s.r.o., so sídlom Košická 6, Bratislava, IČO: 35 701 676, 2/ LICITOR group, a. s., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36421561, o zaplatenie 38 504,95 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 29. októbra 2015, č.k. 9C/99/2011-247, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne p r i z n á v a proti žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 29. októbra 2015, č.k. 9C/99/2011-247, uložil súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu vo výške 38 504,95 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38 504,95 € od 02.06.2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby a žalovaný 2/ ako dražobník uzatvorili dňa 19.10.2005 zmluvu o vykonaní dražby, smerujúcu k predaju bytu č. XX na T.. poschodí bytového domu, K. č. XX v K. a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX, za účelom vymoženia pohľadávky žalovaného 1/ ako správcu bytového domu na ul. K. XX, K., na základe § 8b písm. e) zák. č. 182/1993 Z.z., v rámci výkonu záložného práva zriadeného v prospech vlastníkov bytov k bytu dlžníkov manželov B. na základe § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., na zabezpečenie pohľadávky vlastníkov bytov bytového domu v správe žalovaného 1/ vo výške 749 227,80 Sk. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ na dobrovoľnej dražbe vykonanej dňa 23.2.2006 predmetný byt vydražili, pričom celkovú sumu 38.504,95 eur základe notárskej zápisnice č. N 99/2006 zo dňa 23.02.2006, v dvoch platbách, dňa 23.02.2006 a 28.02.2006, uhradili žalovanému 2/. Vykonaným dokazovaním mal zistené, že pôvodní vlastníci vydraženého bytu M. B. s manželkou, napadli platnosť vykonanej dražby žalobou na súde, pričom hoci Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom zo 14. marca 2007, č.k. 7 C 104/2006-51, návrh ako nedôvodný zamietol, Krajský súd v Bratislave na odvolanie manželov B. rozsudkom z 10. júla 2008, č.k. 6 Co 232/2007-194, napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovel a určil, že dražba bytu je neplatná. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu bolo podané dovolanie, ktoré však Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 25.02.2010, sp.zn. 4 Cdo 59/2009, zamietol. Zdôraznil, že Krajský súd v Bratislave aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom, nakoľko žalovaný 2/ nezabezpečil jej priebeh v súlade so zákonom, keď žalovanému v 1/ rade nebol ako správcovi bytového domu vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome udelený súhlas na podanie návrhu na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, teda dražba bola vykonaná na základe neplatnej Zmluvy o vykonaní dražby, a súčasne pochybil i v tom smere, že dražbu vykonal napriek tomu, že rovnopis oznámenia o dražbe nebol v rozpore s ust. § 17 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z.z. podpísaný osobou, ktorá mohla byť navrhovateľom dražby, ale žalovaným v 2/ rade, ktorý na tento právny úkon nebol platne splnomocnený žalovaným v 1/ rade, keď je právne irelevantné, že podpis navrhovateľa dražby na oznámení o dražbe bol overený až dodatočne, po vykonaní dražby. Poukázal na skutočnosť, že žalobcom nikdy neboli odovzdané kľúče od bytu, ktorý bol predmetom dražby, pričom na základe výsledku konania o neplatnosť dražby výzvou zo dňa 30.04.2010 žalovaných v 1/ a 2/ rade bezúspešne vyzvali na vrátenie sumy 38.504,95 eura v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 1 ods. 2, § 42, § 106 ods. 1, 2, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1, 2, § 438 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 4, § 7 ods. 1, § 17 ods. 7, § 19 ods. 1, § 32, § 33 ods. 2, 3, 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, a dospel k záveru, že žalobca bola podaná dôvodne, keď v dôsledku konania žalovaných 1/ a 2/ v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, vznikla žalobcom 1/ a 2/ škoda v uplatnenej výške, ktorá im doposiaľ nebola nahradená. Konštatoval, že žalobcom neplatnou dražbou vznikla škoda v žalovanej výške, keď žalobcovia za vydraženú nehnuteľnosť - byt na K. ul. XX v K. riadne zaplatili (v zmysle § 26 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z) žalovanému 2/ ako dražobníkovi celkovo sumu 38 504,95 eur (dňa 23.02.2006 sumu 100 000,- Sk, t.j. 3 319,40 eur a dňa 28.02.2006 sumu 1 060 000,- Sk, t.j. 35.185,55 eur), a vydražená nehnuteľnosť im (v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z 10. júla 2008 sp.zn. 6 Co 232/2007, ktorým určil, že dražba zo dňa 23.02.2006 je neplatná) nebola odovzdaná, a nebola im vrátená ani suma 38.504,95 eura. Boli preto splnené všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu, keď žalovaný 2/ ako dražobník za škodu zodpovedá objektívne, a zároveň i na základe zavinenia, s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že škode mohol zabrániť (pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať). Za nedôvodnú považoval argumentáciu žalovaného 2/, ktorý namietal absenciu priamej príčinnej súvislosti s poukazom na skutočnosť, že samotná škoda nebola spôsobená neplatnosťou dražby, ale neplnením edičnej povinnosti žalovaného 1/, nakoľko hoci je pravdou, že žalovaný 1/ žalobcom neuhradil sumu, o ktorú sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, žalobcovia si v predmetnom konaní uplatnili svoj nárok na náhradu škody, a v súlade s ustálenou judikatúrou by nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mohli uplatniť iba v tom prípade, ak by v danej veci neboli podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia titulom nároku na náhradu škody, ktorá v danej veci žalobcom vznikla v priamej príčinnej súvislosti zavineného protiprávneho konania žalovaných. Ako neopodstatnenú vyhodnotil i žalovaným 2/ vznesenú námietku premlčania, keďže žalobcovia sa o tom, že im škoda v určitej výške vznikla a že za ňu zodpovedajú žalovaní 1/ a 2/, nedozvedeli v okamihu získania vedomosti o neplatnosti dražby, resp. vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6 Co 232/2007 (10.07.2008); ako tvrdí žalovaný 2/; ale až dňom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6 Co 232/2007 dňa 23.10.2008, kedy bol zrejmý vznik škody a jej rozsah do tej miery, aby mohli svoj nárok uplatniť na súde, a preto, keď žaloba bola doručená súdu dňa 19.08.2010, stalo sa tak pred uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty. Na základe uvedeného podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcom uplatnenú náhradu škody vo výške 38 504,95 eura, v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38 504,95 eura od 02.06.2010 do zaplatenia, keďže žalovaní sa uvedeným dňom dostali do omeškania so zaplatením istiny. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., teda vyhradil si rozhodnutie o nich na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby proti nemu v celom rozsahu, alternatívne v tomto rozsahu jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ním vznesenú námietku premlčania posúdil nesprávne, keď žalobcovia svoj nárok uplatnili na súde až dňa 19.8.2010, teda po márnom uplynutí objektívne premlčacej doby, ktorá začala plynúť od dovŕšenia škodovej udalosti, za ktorú označili uskutočnenie neplatnej dražby, teda dňom 28.02.2006, kedy bol naplnený tak znak ujmy ako i protiprávneho stavu, od ktorého odvíjajú svoje právo; avšak rovnako po márnom uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od ich vedomosti o škode a o zodpovedných subjektoch, teda od vyhlásenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorého rozsudkom bola určená neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby. Za nesprávne označil i posúdenie otázky príčinnej súvislosti prvoinštančným súdom, keďže vzťah príčinnej súvislosti je daný len v prípade, ak by bez porušenia právnej povinnosti ku škodovej udalosti (ujme) nebolo došlo, avšak v danej veci, v ktorej vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho titulu, ktorý odpadol, upravuje osobitne ustanovenie § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. v znení od 1.1.2008, samotné uskutočnenie; i keď neplatnej; dražby, nemohlo vyvolať škodlivý následok, ktorý uvádzajú žalobcovia, keďže po určení neplatnosti dražby je žalovaný 1/ povinný plniť edičnú povinnosť a vrátiť im prijaté peňažné prostriedky. Zdôraznil, že následok, ktorý uvádzajú žalobcovia, je spôsobený len a výlučne neplnením edičnej povinnosti žalovaného 1/; od ktorého žalobcovia vydanie bezdôvodného obohatenia ani nežiadali; a nie neplatnosťou dražby. V tejto súvislosti na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23 Cdo 1338/2009, 4Cdo 199/2005 a sp.zn.: 33 Odo 971/2014. Zároveň konštatoval, že v danej veci nie je v jeho prípade naplnený ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti, ktorým je porušenie právnej povinnosti. Zákon o dobrovoľných dražbách totiž obsahuje osobitné ustanovenia o zodpovednosť dražobníka za škodu, ktoré majú prednosť pred všeobecnou aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka, a podľa týchto ustanovení zodpovednosť za skutočnosť, že je možné s predmetom dražby nakladať, ale aj zodpovednosť za to, že navrhovateľ je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, znáša navrhovateľ dražby a nie dražobník, a preto ani prekročenie oprávnenia navrhovateľa dražby navrhnúť vykonanie dražby nepredstavuje porušenie jeho povinností, ktoré v danej veci nemožno vidieť ani v porušení prevenčnej povinnosti uvedenej v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, keďže ako dražobník v čase uzatvárania zmluvy o vykonaní dražby s navrhovateľom postupoval s vynaložením maximálnej obozretnosti, vychádzajúc z právnych analýz vyhotovených Právnickou fakultou v Banskej Bystrici a O.. B.. B. R., R., uznávanými autoritami v oblasti právnej doktríny, a teda sú na jeho strane dané liberačné dôvody v zmysle ust. § 33 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré jeho zodpovednosť za škodu v danej veci vylučujú. 3. Žalovaný 1/ odvolanie nepodal a nevyjadril sa ani k odvolaniu žalovaného 2/. 4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznili, že z ust. § 42 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, pričom vznik nároku za vydanie bezdôvodného obohatenia nie je podmienený existenciou zavinenia, a teda zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie prichádza do úvahy iba v prípade, ak by majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch nevznikla v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym spôsobením neplatnosti právneho úkonu (Stanovisko Občianskoprávneho kolégia NS SR Cpj 37/78, rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. 1/1979). Poukázali na skutočnosť, že žalovaný 1/ bol v konaní nečinný a nepreukázal, že vznik škody nezavinil, pričom žalovaný 2/ nepreukázal, že by zachoval primeranú mieru opatrnosti podnikateľa v predmete dobrovoľných dražieb, keď so žalovaným 1/ uzavrel neplatnú zmluvu o vykonaní dražby, na základe ktorej prebehla dražba, neskôr vyhlásená za neplatnú. Za nedôvodnú označili námietku žalovaného 2/, že nie je vo veci pasíve vecne legitimovaný, keď iba za jeho súčinnosti mohlo dôjsť k uzatvoreniu neplatnej zmluvy o vykonaní dražby a tak aj k neplatnej dražbe. Konštatovali, že v konaní bolo preukázané, že v dôsledku neplatnej dražby vykonanej na základe neplatnej zmluvy o vykonaní dražby im vznikla škoda, keď za vydraženú nehnuteľnosť riadne zaplatili sumu 38.504,95 eura, avšak nehnuteľnosť im nebola nikdy odovzdaná a nebola im vrátená ani uhradená suma, pričom žalovaný 2/ mohol vzniku tejto ich škody zabrániť pri vynaložení úsilia, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať. Pokiaľ ide o predpoklad príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a vznikom škody, tento je v danej veci podľa žalobcov taktiež naplnený, nakoľko škoda im vznikla v priamom dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaných 1/ a 2/. Rovnako za nedôvodnú označili námietku premlčania vznesenú žalovaným 2/, keď premlčacia doba v rozpore s jeho argumentáciou nemohla začať plynúť od udelenia príklepu, ani od vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave, avšak planúť začala až od právoplatnosti tohto rozhodnutia, kedy sa dozvedeli o škode, jej rozsahu, a o tom, kto za ňu zodpovedá, a preto bol návrh na súde podaný včas, pred uplynutím dvojročnej premlčacej doby. Vo zvyšku sa stotožnili s argumentáciou súdu prvej inštancie. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach žalovaným 2/ uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné. 6. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobcovia (proti žalovanému 2/) domáhali zaplatenia sumy 38.504,95 eura, ako náhrady škody, ktorá im vznikla v dôsledku neplatnosti dražby, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný 2/ na svoju obranu , zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci boli splnené všetky podmienky vzniku nároku žalobcov na zaplatenie náhrady škody v celej uplatnenej výške, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 1 ods. 2, § 42, § 106 ods. 1, 2, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1,2, § 438 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 4, § 7 ods. 1, § 17 ods. 7, § 19 ods. 1, § 32, § 33 ods. 2, 3, 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe; proti žalovanému 2/; vyhovel aj dostatočne rozviedol, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania, a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé. Obsah odvolania žalovaného 2/ nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v spore. 7. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že žalobcovia sa proti žalovaným domáhajú náhrady škody vzniknutej tým, že na dražbe vykonanej dňa 23.02.2006 žalovaným 2/ na návrh žalovaného 1/; ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo 14. marca 2007, č. k. 7C/104/2006-51, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. júla 2008, č.k. 6Co/232/2007-194; ktorého vecnú správnosť potvrdil i Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 25.02.2010, sp.zn. 4 Cdo 59/2009; určená za neplatnú, vydražili bytu č. XX na T.. poschodí bytového domu, K. č. XX v K. a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX, a zaplatili zaň celkovo sumu 38.504,95 eura, ktorá im doposiaľ nebola vrátená, pričom na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti dražby bol v katastri nehnuteľností obnovený pôvodný zápis a ako vlastníci predmetného bytu boli opätovne zapísaní pôvodní vlastníci bytu manželia B.. 8. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danom spore; pre účely posúdenia zodpovednosti žalovaných 1/ a 2/ za škodu; vychádzal z § 42 Občianskeho zákonníka (lex generalis) , ktorý upravuje zodpovednosť za škodu vzniknutú pre neplatnosť právneho úkonu, a pokiaľ v tomto smere odkazuje na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, tak vo vzťahu k žalovanému 2/ bolo potrebné aplikovať osobitné ustanovenie § 33 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ako lex specialis. Žalovaný 2/ sa tak nedôvodne dovoláva aplikácie § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré ustanovenie bolo totiž do Zákona o dobrovoľných dražbách zavedené až s účinnosťou od 01.01.2008, pričom z prechodných ustanovení citovaného zákona (§ 36a Zákona) vyplýva, že sa dražby a právne vzťahy s nimi súvisiace; za ktoré treba považovať aj odvodené vzťahy z neplatnej dražby - teda i zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s vykonaním dražby na základe zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2008; posúdia podľa doterajších predpisov, a preto nemožno na zodpovednostný vzťah založený vykonaním neplatnej dražby dňa 23.02.2006; aplikovať ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť 01.01.2008, a je preto nevyhnutné posúdiť danú vec podľa Zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom v čase vykonania predmetnej neplatnej dražby, ktorý citované ustanovenie (§ 32 ods. 3), ktorým argumentuje žalovaný 2/ v podanom odvolaní, zakladajúce jeho osobitnú zodpovednosť z neplatnej dražby za porušenie povinnosti oznámiť sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi alebo ktorú zložil do notárskej úschovy, neobsahoval. Z uvedeného je zrejmé, že relevantná právna úprava vzťahujúca sa na vysporiadanie nárokov z neplatnej dražby v danej veci nevylučuje dražobníka z právneho vzťahu zodpovednosti za škodu. V danom prípade je preto žalovaný 2/; spoločne so žalovaným 1/; v spore o náhradu škody vzniknutej vydražiteľovi v dôsledku protiprávneho konania, ktorým sa aj žalovaný 2/ spolupodieľal na neplatnosti dražby, pasívne vecne legitimovaným subjektom; a námietky žalovaného 2/ v tomto smere preto nemôžu obstáť. 9. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie, že námietka premlčania nebola žalovaným 2/ v konaní vznesená dôvodne. Hoci je pravdou, že žalobcovia sa prvýkrát dozvedeli o tom, že dražbu treba považovať za neplatnú už pri vyhlásení rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6 Co 232/2007, v danom čase však nebol splnený základný predpoklad začiatku plynutia ako subjektívnej; tak i objektívnej; premlčacej doby. Žalobcovia totiž boli v danom čase podľa údajov v katastri nehnuteľností vlastníkmi predmetného (vydraženého) bytu, a k úbytku z ich majetku došlo najskôr až okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení neplatnosti dražby. Až uvedeným okamihom tak došlo v ich majetkovej sfére k vzniku skutočnej majetkovej ujmy, vyjadriteľnej v peniazoch, zodpovedajúcej sume, ktorú na základe neplatnej dražby za vydražený byt uhradili. Je pravdou, že uhradením sumy 38.504,95 eura ňou už nedisponovali, avšak táto bola vyvážená získaným majetkovým protiplnením - vydraženým bytom. Je preto potrebné vychádzať z toho, že k vzniku škody (skutočnej majetkovej ujme, resp. strate, úbytku majetku) v prípade žalobcov 1/ a 2/ došlo až v okamihu, keď stratili vlastníctvo predmetného vydraženého bytu, teda nie skôr, než citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť (23.10.2008). V čase vyhlásenia rozsudku dňa 10.07.2008 boli žalobcovia ešte vlastníkmi predmetného bytu, vlastníctvo k nemu stratili až právoplatnosťou rozhodnutia o neplatnosti dražby, kedy došlo k reálnemu zmenšeniu ich majetku o byt, za ktorý cenu v dražbe zaplatili, a napokon až z odôvodnenia rozsudku sa dozvedeli, kto za ich škodu zodpovedá, keďže až na základe dôvodov písomného vyhotovenia rozsudku im bol známy rozsah zodpovednosti každého zo žalovaných na neplatnosti dražby porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa 19.08.2010, žalobcovia svoje nároky uplatnili včas, pred márnym uplynutím; subjektívnej i objektívnej; premlčacej doby; a preto ani táto námietka žalovaného 2/ v podanom odvolaní nie je dôvodná. 10. Neopodstatnená je tiež argumentácia žalovaného 2/, že v súvislosti s vykonaním neplatnej dražby neporušil žiadnu právnu povinnosť, pričom zachoval maximálnu a primeranú mieru opatrnosti, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať, a teda sú na jeho strane dané liberačné dôvody v zmysle ust. § 33 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách. Ako totiž vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.zn. 6Co/232/2007, v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 4 Cdo 59/2009, žalovaný 2/; okrem toho, že zmluvu o vykonaní dražby uzavrel so žalovaným 1/ napriek tomu, že hoci ho Zákon o vlastníctve bytov vo všeobecnosti na podanie návrhu na vykonanie dražby oprávňoval, nemal k dispozícii predpísaný súhlas kvalifikovanej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov daného bytového domu, a nebol tak oprávnený zmluvu o vykonaní dražby uzavrieť; postupoval v rozpore s ust. § 17 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách, keď dražbu vykonal napriek tomu, že rovnopis oznámenia o dražbe nebol podpísaný osobou, ktorá mohla byť navrhovateľom dražby, ktorá skutočnosť bránila vykonaniu platnej dražby. Dražobník bol v zmysle § 19 ods. 1 písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách povinný upustiť od dražby ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 17, pričom porušenie povinnosti upustiť od dražby sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti (§ 6 ods. 4). Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalovaný 2/ v tomto smere pri vykonaní dražby, v dôsledku neplatnosti ktorej žalobcom vznikla škoda, konal v rozpore so Zákonom o dobrovoľných dražbách. V prípade, aby by žalovaný 2/ neporušil svoju povinnosť a upustil by od dražby, mohol tak zabrániť vzniku škody; svojím protiprávnym konaním sa však na neplatnosti dražby rovnako podieľal. 11. Napokon, nedôvodná je aj argumentácia žalovaného 2/, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku existencie príčinnej súvislosti medzi jeho správaním a vznikom škody, keď s poukazom na ust. § 32 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, v znení účinnom od 01.01.2008, samotné uskutočnenie; i keď neplatnej; dražby, nemohlo vyvolať škodlivý následok tvrdený žalobcami, nakoľko po určení neplatnosti dražby je žalovaný 1/ povinný plniť edičnú povinnosť a vrátiť prijaté peňažné prostriedky žalobcom. Odhliadnuc od skutočnosti, že citované ustanovenie Zákona o dobrovoľných dražbách v danej veci nemožno aplikovať, je nepochybné, že bez porušenia povinností zo strany žalovaných by predmetná dražba nebola vykonaná neplatne, a nedošlo by tak na strane žalobcov k majetkovej ujme spočívajúcej v zmenšení ich majetku o sumu 38.504,95 eura po tom, ako stratili vlastníctvo k bytu, za vydraženie ktorého túto sumu zaplatili ; a preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že i tento predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného 2/ je v danej veci naplnený. 12. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie, prípadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobcov na náhradu škody, ktorý im vznikol voči žalovaným spoločne a nerozdielne (§ 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom ani žalovaný 2/ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. 13. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa žalovaného 2/; ktorý s preskúmavanej veci netvorí so žalovaným 1/ nerozlučné procesné spoločenstvo; ktorým podanej žalobe proti žalovanému 2/ vyhovel, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, a v odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).