Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/306/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210224352 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210224352.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Národný holdingový fond s.r.o., Karadžičova 2, Bratislava IČO: 31 384 943, práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Borec & Bohunský, Kozia 20, Bratislava, proti žalovanému Fond Seed Capital, k.s., Nevädzová 5, Bratislava, IČO: 36 653 012, práv. zast. BDM Legal s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka do 30.6.2016: FUNDS MANAGERS, a.s., Cukrovarská 26, Trebišov, IČO: 36 288 501, práv. zast. BDM Legal s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti a o odvolaní žalovaného a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/291/2010-1196 zo dňa 14.4.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/291/2010-1196 zo dňa 14.4.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil účasť žalobcu ako spoločníka v spoločnosti žalovaného ku dňu právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 165,50 EUR ako aj náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu v sume 1.927,99 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 3.11.2010 domáhal zrušenia svojej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.6.2006 bola medzi žalobcom ako komanditistom vedľajším účastníkom ako komplementárom uzavretá spoločenská zmluva o založení komanditnej spoločnosti s obchodným menom Fond Seed Capital, k.s. (ďalej ako „Spoločnosť“). Spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra vedeného Okresným súdom v Bratislave I dňa 14.7.2006. 2. V návrhu uviedol, že spoločnosť je správcom fondu Fond Seed Capital, ktorého prostriedky sú určené na podporu vzniku a rozvoja malých a stredných podnikov so sídlom v Slovenskej republike. Fond Seed Capital je jedným z fondov založených Národnou agentúrou pre podporu rozvoja malého a stredného podnikania prostredníctvom žalobcu ako komanditistu, ktorý vložil do Spoločnosti vklad vo výške 13.277.567,549625 EUR, pričom na základe spoločenskej zmluvy Spoločnosti prislúcha navrhovateľovi ako komanditistovi Spoločnosti 99 % podiel na Spoločnosti. Prostriedky vkladu žalobcu do Spoločnosti pochádzajú z vkladu, ktoré vložila Slovenská republika prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR do Národnej agentúra pre podporu rozvoja malého a stredného podnikania a tá, ako jediný spoločník žalobcu, ich vložila do žalobcu. Prostriedky vkladu žalobcu sú teda štátnymi prostriedkami, a preto ich vynakladanie a hospodárenie s nimi Spoločnosťou, podlieha striktnej kontrole žalobcu. Komplementár je štatutárnym orgánom Spoločnosti, pričom na základe spoločenskej zmluvy Spoločnosti prislúcha komplementárovi ako spoločníkovi Spoločnosti 1 % podiel na Spoločnosti. Okrem funkcie štatutárneho orgánu vykonáva komplementár aj zmluvnú funkciu manažéra fondu na základe zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu uzavretej dňa 17.7.2006 medzi Spoločnosťou ako správcom fondu a komplementárom ako manažérom fondu. Spoločnosť je poskytovateľom prostriedkov z Fond Seed Capital vo forme rizikového kapitálu, cez investovanie do vlastného imania portfóliových spoločností. Forma financovania môže byť doplnená aj poskytnutím úveru. Pravidlom investovania spoločnosti do portfóliových spoločností je schválenie príslušného investičného návrhu investičným výborom Spoločnosti zriadeným na základe spoločenskej zmluvy Spoločnosti. Schválenie investičného návrhu investičným výborom Spoločnosti stanovuje podstatné podmienky investície Spoločnosti do portfóliovej spoločnosti ako aj podmienky následného vystúpenia Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti. Tento proces má zabezpečiť efektívne a účelové využívanie prostriedkov fondu a stanovenie podmienok investícií má zabrániť akémukoľvek nevýhodnému alebo nezabezpečenému investovaniu prostriedkov z fondu zo strany Spoločnosti. Ďalej uviedol, že v zmysle spoločenskej zmluvy Spoločnosti v platnom znení, vyplývajú komplementárovi viaceré povinnosti, medzi ktoré okrem iného patria povinnosti podľa odseku VIII.7 spoločenskej zmluvy spoločnosti - povinnosť rešpektovať rozhodnutia zhromaždenia spoločníkov a plniť povinnosti vyplývajúce z týchto rozhodnutí a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno spoločnosti. Žalobca v mesiacoch január a február 2010 uskutočnil právnu a finančnú kontrolu Spoločnosti. Na základe výsledkov tejto finančnej kontroly Spoločnosti boli zistené viaceré porušenia spoločenskej zmluvy Spoločnosti zo strany komplementára, pričom tieto porušenia, resp. nedostatky, sú zhrnuté v správe o finančnej kontrole pripravenej advokátskou kanceláriou Hamala Kluch Víglaský s.r.o. a spoločnosťou EKIS AUDIT, spol. s r.o. Na základe výsledkov tejto právnej a finančnej kontroly Spoločnosti bolo zistené, že komplementár opakovane a podstatným spôsobom porušoval spoločenskú zmluvu Spoločnosti, a to najmä v nasledovných prípadoch: - na valnom zhromaždení portfóliovej spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. dňa 18.7.2008 komplementár v mene Spoločnosti hlasoval za schválenie uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou LIPTOVSKA, s.r.o. ako veriteľom a spoločnosťou Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s., IČO: 35 843 209 (ďalej „VÚRHPSI“) vo výške 331.939,19 EUR (10.000.000,- Sk) s úrokom 5 % a s končenou splatnosťou 30.9.2008. Dňa 19.07.2008 bola uzatvorená predmetná zmluva o pôžičke so spoločnosťou VÚRHPSI s tým rozdielom, že pôžička bola poskytnutá iba vo výške 265.551,35 EUR (8.000.000,- Sk). Pôžička bola splatná 15.11.2009 po tom ako bola zmluva o pôžičke v tomto ohľade zmenená troma dodatkami. Dodatok č. 3 k zmluve o pôžičke medzi LIPTOVSKA, s.r.o. a VÚRHPSI, ktorého predmetom bolo predĺženie splatnosti pôžičky, bol schválený na valnom zhromaždení LIPTOVSKA, s.r.o. dňa 31.8.2009, pričom zo zápisnice z tohto valného zhromaždenia vyplýva, že komplementár v mene Spoločnosti opäť hlasoval za schválenie Dodatku č. 3 k zmluve o pôžičke. Podľa predloženého investičného návrhu by spoločnosť VÚRHPSI mala byť ovládaná pánom I.. T. Y. a jeho manželkou, ktorí sú ostatnými spoločníkmi portfóliovej spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. Hlasovanie komplementára v mene Spoločnosti za schválenie uzatvorenia takejto zmluvy o pôžičke (valné zhromaždenie dňa 18.7.2008) a predĺženie jej splatnosti (valné zhromaždenie dňa 31.8.2009), je v rozpore s investičným návrhom schváleným investičným výborom Spoločnosti. Podľa investičného návrhu zo dňa 2.6.2008, schváleného investičným výborom Spoločnosti, cieľom projektu LIPTOVSKA, s.r.o. je „vybudovať firmu na spaľovanie slamy a následne výrobu a predaj tepla pre obyvateľov a organizácie mesta Trenčín“ (viď „Zhrnutie projektu“ na str. 3 investičného návrhu). Zdroje financovania, poskytnuté navrhovateľom, boli účelovo viazané na nákup technológie, ako je to uvedené v tabuľke v časti „Terajšie a navrhované financovanie“ na strane 2 investičného návrhu. Na základe schválenia poskytnutia pôžičky spoločnosti VÚRHPSI došlo zo strany portfóliovej spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. k využitiu poskytnutých prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli takéto prostriedky poskytnuté. Ako to vyplýva zo samotného najvšeobecnejšieho princípu fondu Fond Seed Capital, finančné prostriedky poskytované portfóliovým spoločnostiam sú poskytované výlučne za účelom ich použitia na rozvoj podnikania. Bez ohľadu na možnú argumentáciu ohľadom výhodnosti, resp. nevýhodnosti takéhoto použitia poskytnutých peňažných prostriedkov, ide o porušenie účelu, na ktorý bola Spoločnosť založená a komplementár takéto porušenie spôsobil. V konečnom dôsledku išlo o vynaloženie štátnych prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli určené. Konanie komplementára, konkrétne jeho hlasovanie na valnom zhromaždení spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. dňa 18.7.2008 v mene Spoločnosti za poskytnutie pôžičky spoločnosti VÚRHPSI a dňa 31.8.2009 za predĺženie splatnosti pôžičky, t.j. v rozpore s účelom využitia zdrojov financovania (poskytnutých Spoločnosťou), určeným v schválenom investičnom návrhu, predstavuje podstatné porušenie spoločenskej zmluvy Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti. - na valnom zhromaždení portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. dňa 14.5.2009 komplementár v mene Spoločnosti hlasoval za schválenie nasledovných uznesení (okrem iných): a) schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2008 s hospodárskym výsledkom - strata 47.334,53 EUR (1.426.000,- Sk), b) rozhodnutie o uzatvorení zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou BLUE SKY MINING, s.r.o. ako veriteľom a spoločnosťou S.P.A. Development, s.r.o., IČO: 35 952 750 ako dlžníkom na pôžičku vo výške 132.775,68 EUR (4.000.000,- Sk) s úrokom 4 % p.a. a so splatnosťou 11 mesiacov od poskytnutia pôžičky, c) rozhodnutie o uzatvorení zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou BLUE SKY MINIG, s.r.o. ako veriteľom a spoločnosťou KRUŠGEO.SK, s.r.o. IČO: 36 597 228 ako dlžníkom na pôžičku vo výške 16.596,96 EUR (500.000,- Sk) (úrok a ani termín splatnosti sa v uznesení nenachádza). Hlasovanie komplementára v mene Spoločnosti za schválenie uzatvorenia takýchto zmlúv o pôžičke je v rozpore s investičným návrhom schváleným investičným výborom Spoločnosti, pričom na základe takéhoto schválenia došlo zo strany portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. k využitiu poskytnutých prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli takéto prostriedky poskytnuté. Účelom využitia finančných zdrojov (investície) od Spoločnosti podľa investičného návrhu, bolo „zabezpečenie financovania rekonštrukcie prevádzkových priestorov a nákup strojového vybavenia pre svoj zámer. Predmetom činnosti bude prenájom ťažobných strojov a poskytovanie súvisiacich služieb v oblasti banského priemyslu“ (viď časť „Terajšie a navrhované financovanie“ na 2. strane investičného návrhu BLUE SKY MINING, s.r.o. z 2.6.2008). Takýto rozpor je zrejmý aj s prihliadnutím na skutočnosť, že spoločnosť BLUE SKY MINING, s.r.o. na predmetnom valnom zhromaždení schválila hospodárky výsledok - strata vo výške 47.334,53 EUR (1.426.000,- Sk). Ako vyplýva zo samotného najvšeobecnejšieho princípu fondu Fond Seed Capital, finančné prostriedky poskytované portfóliovým spoločnostiam, sú poskytované výlučne za účelom ich použitia na rozvoj podnikania. Bez ohľadu na možnú argumentáciu ohľadom výhodnosti resp. nevýhodnosti takéhoto použitia poskytnutých peňažných prostriedkov, ide o porušenie účelu, na ktorý bola Spoločnosť založená a komplementár takéto porušenie spôsobil. V konečnom dôsledku išlo o vynaloženie štátnych prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli určené. Konanie komplementára, konkrétne jeho hlasovanie na valnom zhromaždení spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. v mene Spoločnosti za poskytnutie pôžičky spoločnostiam S.P.A. Development, s.r.o. a KTUŠGEO.SK. s.r.o., t.j v rozpore s účelom využitia zdrojov financovania (poskytnutých Spoločnosťou), určeným v schválenom investičnom návrhu, predstavuje podstatné porušenie spoločenskej zmluvy Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti. - na základe finančnej kontroly Spoločnosti bolo zistené, že dňa 27.1.2010 bola uzatvorená zmluva o prevode obchodného podielu medzi Spoločnosťou ako prevodcom a pánom B. W. ako nadobúdateľom. Na základe tejto zmluvy Spoločnosť previedla svoj celý obchodný podiel v portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. na pána B. W. za odplatu vo výške 339.361,24 EUR (10.223.596,72 Sk), ktorú je pán B. W. povinný zaplatiť v dvoch splátkach a to nasledovne: a)1. splátka vo výške 98.021,30 EUR (2.952.989,68 Sk) do 30.4.2010, a b) 2. splátka vo výške 241.339,94 EUR (7.270.607,03 Sk) do 30.11.2010. Podľa investičného návrhu bola dohodnutá cena za výstup (exit) Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. vo výške 432.390,63 EUR (13.026.200,- Sk), pričom táto mal byť splatená v troch nerovnomerných splátkach na konci 3., 4. a 5. roku investície (viď časť „B) Majetková účasť spoločnosti Fondu Seed Capital, k.s. v novo vytvorenej spoločnosti“ na str. 3 investičného návrhu BLUE SKY MINING). Realizovaný výstup spoločnosti z portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. je v podstatnom rozpore so schváleným investičným návrhom a predstavuje ukrátenie návratnosti peňažných prostriedkov v prospech spoločnosti vo výške 93.029,39 EUR. Bez ohľadu možnú argumentáciu okolnosti výstupu spoločnosti z portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. ide o podstatné porušenie schváleného investičného návrhu a komplementár takéto porušenie spôsobil. Konanie komplementára, konkrétne uzavretie takej zmluvy o prevode obchodného podielu v mene Spoločnosti s p. B. W. dňa 27.1.2010, ktorá je v rozpore so schváleným investičným návrhom, predstavuje podstatné porušenie spoločenskej zmluvy Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti. - na valnom zhromaždení portfóliovej spoločnosti Martens - CWT, s.r.o. dňa 29.3.2007 komplementár v mene Spoločnosti hlasoval za schválenie uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou Martens - CWT, s.r.o. ako veriteľom a spoločníkom tejto spoločnosti pánom L. B. vo výške 14.937,26 EUR (450.000,- Sk). Hlasovanie komplementára v mene Spoločnosti za schválenie uzatvorenia takejto zmluvy, je v rozpore s investičným návrhom schváleným investičným výborom Spoločnosti, pričom na základe takéhoto schválenia došlo zo strany portfóliovej spoločnosti Martens - CWT, s.r.o. k využitiu poskytnutých prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli takéto prostriedky poskytnuté. Ako vyplýva zo samotného najvšeobecnejšieho princípu fondu Fond Seed Capital, finančné prostriedky poskytované portfóliovým spoločnostiam sú poskytované výlučne za účelom ich použitia na rozvoj podnikania. Bez ohľadu na možnú argumentáciu ohľadom výhodnosti, resp. nevýhodnosti takéhoto použitia poskytnutých peňažných prostriedkov, ide o porušenie účelu, na ktorý bola Spoločnosť založená a komplementár takéto porušenie spôsobil. V konečnom dôsledku išlo o vynaloženie štátnych prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli určené. Konanie komplementára predstavuje podstatné porušenie spoločenskej zmluvy Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti. - na základe finančnej kontroly Spoločnosti bolo zistené, že dňa 4.11.2009 bola uzatvorená zmluva o odplatnom prevode cenných papierov kúpou medzi Spoločnosťou ako prevodcom a spoločnosťou Direct Marketing, a.s. ako nadobúdateľom. Na základe tejto zmluvy Spoločnosť previedla všetky svoje akcie v portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. na spoločnosť Direct Marketing, a.s. za odplatu vo výške 155.077,33 EUR (4.671.859,64 Sk), ktorú je spoločnosť Direct Marketing povinná zaplatiť v dvoch splátkach a to nasledovne: a) 1.splátka vo výške 111.181,17 EUR (3.349.443,92 Sk) v deň uzatvorenia zmluvy, a b) 2. splátka vo výške 43.896,16 EUR (1.322.415,72Sk) do 28.2.2014. V predloženej dokumentácii sa nachádza zmluva o úvere č. 13 zo dňa 4.11.2009, na základe ktorej Spoločnosť poskytla portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. úver vo výške 265.551,35 EUR (8.000.000,- Sk) s úrokovou sadzbou 5 % p.a., pričom k úplnému splateniu úveru by malo dôjsť 28.02.2014. Úver je zabezpečený vlastnou zmenkou vydanou spoločnosťou Direct Marketing, a.s. - podľa údajov elektronického obchodného registra bol ku dňu 23.1.2010 do údajov obchodného registra zapísaný vstup spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. do likvidácie. Realizovaný výstup Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. je v podstatnom rozpore so spôsobom výstupu Spoločnosti schváleným investičným výborom Spoločnosti na jeho 54. zasadnutí. Investičný výbor na svojom 54. zasadnutí schválil návrh Ing. Vladimíra Valenta (člena investičného výboru), podľa ktorého na výstup Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. mal realizovať jednak formou predaja akcií spoločnosti na spoločnosť Direct Marketing, a.s. za odplatu vo výške 111.181,17 EUR (3.349.443,92 Sk) a jednak formou splatenia úveru vo výške 248.954,39 EUR (7.500.000,- Sk) s úrokom 11 % p.a., pričom úver mal byť zabezpečený vlastnou zmenkou vydanou spoločnosťou Direct Marketing, a.s. s ručením spoločnosťou Cromwell a.s. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že skutočný výstup Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. prebiehal za odlišných podmienok, ako ich schválil investičný výbor na svojom 54. zasadnutí (iná výška odplaty za prevod akcií Slovak Mail Services, a.s., rozdielna výška úveru a úročenia, absencia ručenia (avalovania) zmenky spoločnosťou Cromwell, a.s.). Bez ohľadu na možnú argumentáciu okolnosti výstupu Spoločnosti z portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. ide o podstatné porušenie schváleného investičného návrhu a komplementár takéto porušenie spôsobil. V konečnom dôsledku išlo o vynaloženie štátnych prostriedkov v rozpore s účelom, na ktorý boli určené. Konanie komplementára predstavuje podstatné porušenie spoločenskej zmluvy Spoločnosti, najmä povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti. - na základe finančnej kontroly Spoločnosti boli zistené ďalšie porušenia povinností komplementára vyplývajúce zo spoločenskej zmluvy. Tieto porušenia sú zosumarizované v správe o finančnej kontrole pripravenej advokátkou kanceláriou Hamala Kluch Víglaský s.r.o. a spoločnosťou EKIS AUDIT, spol. s r.o.. Pri zhrnutí týchto porušení je zrejmé, že komplementár sa dopustil podstatného a opakovaného porušovania spoločenskej zmluvy a znemožnil alebo sťažil svojím konaním efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti a dopustil sa konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti. Po uskutočnení finančnej kontroly Spoločnosti a zistení jednotlivých porušení, dňa 15.3.2010 vyzval navrhovateľ komplementára a Spoločnosť aby sa vyjadrili k záverom a porušeniam zisteným počas uskutočnenej finančnej kontroly a zabezpečili ich odstránenie a/alebo nápravu, a to v lehote do 30 dní od doručenia tejto výzvy. Dňa 20.4.2010 komplementár doručil navrhovateľovi vyjadrenie k záverom a porušeniam zisteným počas uskutočnenej finančnej kontroly, pričom pri niektorých porušeniach predložil návrh na odstránenie alebo nápravu. Prílohou tohto vyjadrenia komplementára je aj správa advokátskej kancelárie SVITOK a spol., s r.o. o právnom audite z 15.4.2010, ktorú si objednal komplementár za účelom posúdenia a preverenia záverov finančnej a právnej kontroly navrhovateľa. Právne významnou skutočnosťou v tomto ohľade je, že v správe advokátskej kancelárie SVITOK a spol. s r.o. (objednanej komplementárom) sa nachádzajú závery totožné s tvrdeniami navrhovateľa, prezentovanými v tomto návrhu. Konkrétne v bode 1. ods. 1.1 správy, týkajúcej sa portfóliovej spoločnosti Martens - CWT, s.r.o. je uvedené, že „Schválený investičný návrh v účele financovania neuvádza možnosť použitia finančných prostriedkov poskytnutých FSC po poskytovanie pôžičiek tretím osobám. Poskytnutie pôžičky je teda v rozpore so schváleným účelom použitia finančných prostriedkov FSC“, v bode 3 správy, týkajúcom sa portfóliovej spoločnosti Slovak Mail Services s.r.o. je uvedené, že „Výstup FSC zo Spoločnosti je realizovaný v rozpore s výstupom schváleným investičným výborom“, v bode 7. ods. 7.2 správy, týkajúcom sa portfóliovej spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. je uvedené, že „Schválený investičný návrh v účele financovania neuvádza možnosť použitia finančných prostriedkov poskytnutých FSC na poskytovanie pôžičiek tretím osobám. Poskytnutie pôžičky je teda v rozpore so schváleným účelom použitia finančných prostriedkov FSC.“, v bode 10. správy, týkajúcom sa portfóliovej spoločnosti BLUE SKY MINING s.r.o., je v ods. 10.2 uvedené, že „Výstup FSC zo Spoločnosti je realizovaný v rozpore s výstupom schváleným investičným výborom“ a v ods. 11.3 je uvedené, že „Schválený investičný návrh v účele financovania neuvádza možnosť použitia finančných prostriedkov poskytnutých FSC na poskytovanie pôžičiek tretím osobám. Poskytnutie pôžičky je teda v rozpore so schváleným účelom použitia finančných prostriedkov FSC.“ Z uvedeného vyplýva, že dva vzájomne nezávislé právne posúdenia konania komplementára (správa o právnej analýze advokátskej kancelárie Hamala Kluch Víglaský a správa advokátskej kancelárie SVITOK a spol. s r.o.) viedli k rovnakým záverom, t.j. že komplementár svojím konaním v mene Spoločnosti postupoval v rozpore so schválenými investičnými návrhmi. Napriek výzve žalobcu nebolo zjednané odstránenie alebo náprava porušení povinností komplementára uvedených v tomto návrhu. Postup komplementára v rozpore so chválenými investičnými návrhmi investičným výborom Spoločnosti, považuje za zneužívanie práv komplementára v Spoločnosti. Konkrétne, ide o zneužitie zákonného práva komplementára konať v mene spoločnosti a obchodne ju viesť, čo je právo zverené komplementárovi ustanovením § 97 ods. 1 a § 101 ods. 1 Obchodného zákonníka. Realizácia predmetného práva komplementárom nesmie byť v žiadnom prípade svojvoľná; komplementár musí taktiež rešpektovať povahu a význam fondu Fond Seed Capital, ktorý nie je zriadený na účel voľnej dispozície s prostriedkami, v ňom vloženými, Spoločnosťou zastúpenou komplementárom. V návrhu tiež zdôraznil, že komplementár si musí uvedomiť (avšak neuvedomuje si), že nakladá prakticky s prostriedkami štátu, ktoré sú účelovo viazané a s ktorými nemožno robiť úkony podľa svojho momentálneho presvedčenia, ale výlučne a striktne ich využívať na účel, na ktorý sú určené. Práve investičný výbor a jeho rozhodnutia sú zárukou takého nakladania s prostriedkami Spoločnosti, vloženými do spoločnosti žalobcom, ktoré splní účel/ cieľ založenia Spoločnosti, vyjadrený v čl. II. ods. II.1 spoločenskej zmluvy Spoločnosti:“...s cieľom podpory malého a stredného podnikania v Slovenskej republike“. Neuvážené a svojvoľné nakladanie s investičnými prostriedkami Spoločnosti, môže mať za následok zbytočné míňanie týchto prostriedkov na sporné obchody s neistým výsledkom. Personálne zloženie investičného výboru, vyjadrené v č.l. XIII. ods. XIII.1 spoločenskej zmluvy Spoločnosti: „Členmi investičného výboru sú členovia investičného výboru komanditistu, spoločnosti Fond fondov s.r.o.“ (t.j. investičný výbor je zložený zo zástupcov žalobcu), je garanciou odbornosti pri posudzovaní investičných zámerov a zároveň je nástrojom určitej prvotnej „kontroly“ použitia investičných prostriedkov Fond Seed Capital. Keď však komplementár sústavne postupuje v rozpore s rozhodnutiami investičného výboru, t.j. schválenými investičnými návrhmi, postavenie žalobcu v rámci Spoločnosti sa tým redukuje na akéhosi finančného „darcu“, ktorého prostriedky (vynaložené štátom) prakticky spravuje iný subjekt (komplementár), postupujúci v rozpore s úpravou spoločenskej zmluvy Spoločnosti, pričom žalobca stráca akúkoľvek právnu a faktickú možnosť ovplyvňovania ich racionálneho a účelového využívania. Vzhľadom na záujem žalobcu o účelnú a efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti, uskutočnil viacero úkonov smerujúcich k zmene spôsobu fungovania hospodárskej činnosti. Aj napriek tomu, že žalobca má ako komanditista 99 % podiel na spoločnosti, úkonmi komplementára a výkonom práv komplementára je žalobcovi znemožnené akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať činnosť komplementára a tak aj činnosť Spoločnosti. Práve pre početné porušenia zistené počas finančnej kontroly spoločnosti, má za to, že komplementár ako spoločník Spoločnosti, ako štatutárny orgán Spoločnosti a zároveň aj ako zmluvný manažér fondu na základe zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu, nezabezpečuje efektívny a hospodársky chod Spoločnosti a nehľadí na najlepšie záujmy Spoločnosti a jej dobré meno. Tento jeho názor je podporený aj skutočnosťou, že ako dôsledok konania komplementára dosiahla Spoločnosť za hospodársky rok 2009 hospodársky výsledok - stratu vo výške 617.573,16 EUR, ako vyplýva zo správy audítora o overení ročnej účtovnej závierky k 31.12.2009. Vzhľadom na tieto skutočnosti, preukázal záujem, aby Spoločnosť odstúpila od zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu zo dňa 17.7.2006 a aby táto činnosť bola zverená zodpovednejšiemu manažérovi fondu. V zmysle znenia zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu, sú splnené podmienky na odstúpenie Spoločnosti od tejto zmluvy, avšak takéto odstúpenie musí najskôr schváliť zhromaždenie spoločníkov Spoločnosti. Na zhromaždení spoločníkov Spoločnosti konanom dňa 15.6.2010 predložil návrh na schválenie odstúpenia Spoločnosti od tejto zmluvy spolu s príslušnou argumentáciou, avšak komplementár hlasoval proti takémuto uzneseniu zhromaždenia spoločníkov, čím zabránil Spoločnosti účinne odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu. Zároveň na tomto zhromaždení spoločníkov Spoločnosti navrhol zníženie základného imania o čiastku, ktorá predstavuje voľnú a nepoužitú časť vkladu navrhovateľa ako komanditistu do spoločnosti, aby si tým zabezpečil ochranu investícií, ktoré vložil do Spoločnosti, a ktoré sú v správe Spoločnosti, v mene ktorej koná bez obmedzenia komplementár. Komplementár takisto hlasoval proti takémuto uzneseniu, čím umožnil sám sebe i naďalej svojvoľne disponovať s prostriedkami, ktoré vložil do spoločnosti prakticky štát. Medzi ďalšie snahy žalobcu zabezpečiť efektívnejšiu kontrolu hospodárenia Spoločnosti uvádza najmä jeho snahu o odvolanie existujúceho prokuristu Spoločnosti (Ing. D.) a vymenovanie nového prokuristu navrhovaného žalobcom na zhromaždení spoločníkov zo dňa 28.12.2009, a opätovná snaha o vymenovanie nového prokuristu navrhovaného žalobcom na predmetom zhromaždení spoločníkov zo dňa 15.6.2010, čím by sa zabezpečila efektívnejšia kontrola a dosah žalobcu na úkony komplementára a Spoločnosti. Všetky takéto jeho snahy boli zo strany komplementára ako spoločníka s 1 % podielom na Spoločnosti, zablokované, a to tak, že komplementár hlasoval proti prijatiu takýchto uznesením na tomto zhromaždení spoločníkov. Komplementár síce na zhromaždení spoločníkov Spoločnosti dňa 15.6.2010 hlasoval za odvolanie existujúceho prokuristu I.. D., avšak ako štatutárny orgán Spoločnosti nezabezpečil výmaz prokúry, udelenej I.. D.Á. z obchodného registra. Má za to, že takéto uplatnenie práv komplementára v zmysle spoločenskej zmluvy Spoločnosti napĺňa skutkovú podstatu zákazu zneužitia práv spoločníka spoločnosti v zmysle ustanovenia § 56a Obchodného zákonníka a zároveň je konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Zneužitie práv komplementára ako spoločníka Spoločnosti je možné, v nadväznosti na vyššie uvedené, vidieť v tom, že komplementár na schôdzi spoločníkov sústavne blokuje (svojím 1 % hlasov) akékoľvek snahy žalobcu o účelnejšie využívanie prostriedkov štátu. Tým má na mysli vyššie spomenutý pokus o výmenu zmluvného manažéra fondu Fond Seed Capital, ktorým je v súčasnej dobe komplementár, ktorý doviedol Spoločnosť k strate za rok 2009 vo výške vyše 600.000,- EUR. Podľa zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu, uzavretej medzi Spoločnosťou (zastúpenou komplementárom) a samotným komplementárom, komplementár ako manažér fondu poberá od Spoločnosti nemalé finančné prostriedky ako odplatu za svoje služby manažéra, ktoré poskytuje tak, že vedie spoločnosť k strate. Ďalšie zneužitie práv komplementára ako spoločníka Spoločnosti, spočívajúce v komplementárovej blokácii zníženia základného imania Spoločnosti, je podľa názoru žalobcu len logickým vyústením jeho nekompetentného riadenia Spoločnosti. V prípade zníženia základného imania o nepoužitú časť vkladu žalobcu do základného imania Spoločnosti, stratil by komplementár efektívnu možnosť poberať, ako zmluvný manažér, odplatu prakticky z prostriedkov štátu v nemalej výške, bez ohľadu na to, či poskytuje služby manažéra fondu (a zároveň či vykonáva svoju pôsobnosť komplementára) riadne a v súlade so záujmami Spoločnosti. Zároveň by komplementár stratil možnosť doterajšej voľnej a nekontrolovanej dispozície s predmetnými prostriedkami (o ktoré by sa znížilo základné imanie), a teda takéto ďalšieho nakladania s nimi, ktoré je v rozpore so schválenými investičnými plánmi. Zdôraznil, že v prípade komanditnej spoločnosti nemožno oddeľovať povinnosti spoločníka, ktorý je komplementárom, od povinností štatutárneho orgánu, nakoľko štatutárnym orgánom komanditnej spoločnosti je práve komplementár, ktorému z ustanovenia § 97 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva výlučné oprávnenie na obchodné vedenie komanditnej spoločnosti. Akékoľvek porušenie povinností štatutárneho orgánu podľa spoločenskej zmluvy komanditnej spoločnosti je teda zároveň porušením povinností komplementára ako spoločníka komanditnej spoločnosti. Podľa ust. čl. XI. ods. XI.3 písm. f) a g) spoločenskej zmluvy Spoločnosti, štatutárny orgán (komplementár) má povinnosť (v rámci obchodného vedenia Spoločnosti) vykonávať uznesenia zhromaždenia spoločníkov a rozhodnutia investičného výboru. Z predložených dôkazov vyplýva, že komplementár porušil svoju povinnosť podľa ust. čl. XI ods. XI.3 písm. f) spoločenskej zmluvy, keďže nevykonal uznesenie zhromaždenia spoločníkov č. 6/VI/2010 prijaté dňa 15.6.2010 o odvolaní prokúry Ing. I. D., pretože nezabezpečil výmaz uvedenej prokúry z obchodného registra. Z predložených dôkazov tiež bezpochyby vyplýva, že komplementár opakovane porušil ustanovenia č.l. XI. ods. XI.3 písm. g) spoločenskej zmluvy Spoločnosti pretože nevykonal rozhodnutia investičného výboru. Komplementár tiež porušil svoju povinnosť, stanovenú v čl. XII ods. XII.3 spoločenskej zmluvy Spoločnosti, podľa ktorého „Členovia dozornej rady majú právo požadovať od štatutárneho orgánu informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti“. Listom zo dňa 8.7.2010 požiadal Mgr. I.. F. C., predseda dozornej rady Spoločnosti, komplementára o nahliadnutie do dokumentácie Spoločnosti, konkrétne do obchodných a účtovných kníh a iných dokladov Spoločnosti a jej portfóliových spoločností a umožnenie kontroly tam obsiahnutých údajov, vrátane umožnenia vyhotovenia kópií vybraných dokladov Spoločnosti. Odpoveď komplementára z 8.7.2010 síce obsahovala prejav ochoty, poskytnúť Mgr. Ing. C. súčinnosť a zároveň obsahovala ospravedlnenie neprítomnosti štatutára komplementára (Ing. L. U.) z dôvodu jeho čerpania dovolenky v dňoch 9.7 až 23.7.2010, avšak táto odpoveď komplementára sa dá považovať iba za jeho formálny postoj. Komplementár do dnešného dňa neoznámil Mgr. Ing. C., kedy môže do dokumentácie Spoločnosti nahliadnuť (t.j. kedy bude Ing. L. U., štatutár komplementára prítomný) a vyhotoviť si z nej kópie. Navyše, žiadosť L.. I.. C. bola komplementárovi doručená dňa 8.7.2010 (prevzatie žiadosti bolo dňa 8.7.2010 potvrdené zo strany komplementára na kópii žiadosti L.. I.. C.) a L.. I.. C. žiada, o umožnenie nahliadnutia do dokumentácie Spoločnosti „...v pracovných dňoch, počnúc dnešným dňom, t.j. 8.7.2010...“, pričom Ing. U. mal byť na dovolenie až od 9.7.2010 (do 23.7.2010). Komplementárovi teda nič nebránilo v umožnení L.. I.. C. nahliadnuť do dokumentácie spoločnosti už dňa 8.7.2010, kedy ešte I.. U. dovolenku nečerpal, resp. v pracovných dňoch od 24.7.2010, kedy Ing. U. už dovolenku nečerpal. 3. Žalobca v návrhu poukázal na ustanovenie § 93 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého: „Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na komanditnú spoločnosť ustanovenia tohto zákona o verejnej obchodnej spoločnosti a na právne postavenie komanditistu ustanovenia a spoločnosti s ručením obmedzeným“. Keďže žalobca je komanditistom v Spoločnosti a v Obchodnom zákonníku nie je inak ustanovené, na jeho (a výlučne na jeho) právne postavenie sa použijú ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným, konkrétne tiež ustanovenie § 148 ods. 1, podľa ktorého: „Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy dospel k záveru, že z dôvodu sústavného zneužívania práv komplementára ako spoločníka Spoločnosti, opakovaného a podstatného porušenia povinností komplementára podľa spoločenskej zmluvy Spoločnosti a zásadné a principiálne nezhody medzi spoločníkmi, nie je ďalej možné od žalobcu naďalej požadovať, aby v Spoločnosti zotrval. Za pravdu mu v tomto smer dáva i ustálená judikatúra; konkrétne ZSR 62/1996 uvádza: „Súd zruší na návrh spoločníka jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzený, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Dôvodom na zrušenie účasti spoločníka môže byť aj okolnosť, že nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a v dôsledku konania ostatných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému predaju majetku spoločnosti a tým aj k ohrozeniu jej riadnej činnosti“. Paralelu citovaného judikátu so skutkovým stavom, opísaným v tomto návrhu možno nepochybne vidieť v tom, že žalobcu (i keď do základného imania spoločnosti vložil vyše 99 % jej prostriedkov), nemôže ani prostredníctvom investičného výboru, či zhromaždení Spoločníkov spoločnosti ovplyvniť činnosť Spoločnosti a v dôsledku konania komplementára dochádza k nevýhodným investíciám či exitom z portfóliových spoločností, čím sa ohrozuje nielen činnosť Spoločnosti, ale predovšetkým účel jej existencie. 4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie prednesmi účastníkov, výsluchom svedkov I.. Q. Q., I.. L. T., L.. Ľ. W., L.Y.. L. A., I.. L. Q., I.. L. U., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalobca je komanditistom v komanditnej spoločnosti žalovaného, ktorá bola založené Spoločenskou zmluvou komanditnej spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. uzavretou dňa 27.6.2006 medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Žalovaný bol do obchodného registra zapísaný dňa 14.7.2006, pričom výška vkladu žalobcu ako komanditistu predstavovala sumu 13.277.567,549625 EUR, ktorý bol v celom rozsahu splatený. Dňa 17.7.2006 bola medzi žalovaným ako správcom fondu a vedľajším účastníkom na strane žalovaného ako manažérom fondu uzavretá Zmluva o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu, predmetom ktorej bol záväzok manažéra fondu poskytovať pre správcu fondu od dňa uzavretia zmluvy služby v oblasti riadenia Fond Seed Capital v rozsahu dohodnutom v článku III. zmluvy a záväzok žalovaného zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného odmenu za poskytnuté služby. Zároveň sa manažér fondu zaviazal viesť od uvedenej doby účtovníctvo správcu fondu bez nároku na odmenu. 5. Z predloženého znaleckého posudku číslo 10/2012 zo dňa 10.12.2012 expertízneho a edukačného inštitútu Bratislavskej akademickej spoločnosti - Paneurópskej univerzity, n.o. - Paneurópskej vysokej školy vyplýva, že znaleckým skúmaním boli vecne zistené skutočnosti, že v Bratislave dňa 27.3.2006 bola v súlade s § 51 zákona č. 40/64 Zb., Občiansky zákonník, uzavretá medzi Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP), ako „poskytovateľ“ a Seed Capital Company spol. s r. o. ako „realizátor“ Zmluva o realizovaní Programu rizikového kapitálu a ostatných finančných programov, ďalej len „Zmluva PRK“, ktorú podpísala tak za stranu žalobcu, ako aj za stranu realizátora tá istá osoba, Ing. Q. Q., generálny riaditeľ NARMSP a súčasne konateľ spoločnosti Seed Capital Company, spol. s r. o., ďalej len „SCC, spol. s r. o.“. 6. Spoločnosť Fond fondov, spol. s r.o. bola zameraná na realizáciu uvedeného Programu rizikového kapitálu. Na túto spoločnosť boli prevedené finančné prostriedky od NARMSP. S týmto krokom vznikli otázky ohľadne legitímnosti nakladania so štátnymi finančnými prostriedkami zverenými Národnej agentúre pre malé a stredné podniky. V podmienkach Slovenskej republiky sa všeobecne rizikový kapitál chápal ako kapitál, ktorý má podporiť podniky, ktoré budú pracovať s progresívnymi know-how, s progresívnymi technológiami a teda budú vytvárať vyšší podiel pridanej hodnoty a vytvoria nové progresívne pracovné miesta. S tým sa spája aj väčšie riziko, že nový výrobok neuspeje na trhu alebo nová technológia neprinesie očakávane vysoké efekty. Preto zrejme bol v celom systéme riadenom Ministerstvom hospodárstva SR vytvorený inštitút poradcov a investičných výborov, aby sa uvedené riziká buď vopred minimalizovali už samotným výberom najprogresívnejšieho projektu, alebo s reálnou možnosťou pri systematickej kontrole, de facto poverencov štátu, včas eliminovali v procese realizácie vznikajúce riziká. Na základe vtedy známych skúsenosti z rozvinutých krajín, o ktorom je pojednávané v príslušných kapitolách tohto posudku, bolo možné vybudovať účinný systém výberu z vtedy existujúcich vyše 70 000 malých a stredných podnikov na Slovensku, tých najvhodnejších pretendentov na poskytnutie príslušnej časti z takmer 1.600.000.000,- Sk, ktoré mal systém z verejných prostriedkov k dispozícii. Teda účinný výber podľa doterajších výsledkov činnosti takýchto podnikov, ale najmä podľa nimi pripravených podnikateľských plánov podľa kvality ich manažmentu, jeho kvalifikačných predpokladov i manažérskych skúseností s objektivizovaným ocenením predpokladaných, očakávaných výsledkov. Mohli byť z tak veľkým objemom prostriedkov vytvorené predpoklady pre takto vybrané podniky realizovať cielené poradenstvo nielen finančné, ale aj technologické (Slovensko malo a má na to dostatok vysoko kvalifikovaných odborníkov). Boli všetky predpoklady poradenstvo spojiť so systematickou predikčnou i následnou kontrolou s cieľom včas eliminovať prekážky, ale aj vznikajúce riziká. Ako banchmark mala byť postavená minimálne 15 % p.a. výnosnosť poskytnutého rizikového kapitálu s tým, že podniky, ktoré by sa dostali do neúnosného rizika, bolo možné včas pri zabezpečení návratnosti verejných prostriedkov odpredať príslušný podiel. Znalecké skúmanie však ukázalo pravý opak: 1. možnosť získať takéto veľmi výhodné štátne prostriedky nebola zodpovednými orgánmi štátu, ani orgánmi nimi zriadenej agentúry NARMSP, adekvátne potrebám ale i možnostiam, spropagovaná. Túto skutočnosť dokumentuje veľmi úzky okruh uchádzačov, viď. zápisy investičných výborov. To len navodzuje podozrenie, že mohlo ísť o zámer vyberať len také blízke spoločnosti, ktoré sú ochotné zúčastniť sa vopred premysleného a dobre organizované spoločného vytunelovania štátnych prostriedkov. Podozrenie, že mohlo ísť o organizovanú skupinu potvrdzujú aj mnohonásobne účasti tých istých osôb v kľúčových pozíciách a systém ich vzájomných „väzieb“. Dobre navrhnutý systém mal postaviť rozdielne pozície do náročnej vzájomnej kontroly. Veľké podozrenie vyvolávala činnosť investičných poradcov, ale v danom prípade súčasne komplementára spoločnosti a prakticky pasívny prístup zástupcov komanditistu. Podozrenie zosilňujú aj zistené skutočnosti o tom, že „vybrané“ podniky aj za situácie, že vôbec neplnili svoje záväzky voči poskytovateľovi, že neplnili plány, na základe ktorých prostriedky dostali, že mali často katastrofálne výsledky hospodárenia, dostávali opakovane ďalšie prostriedky, ba boli i také podniky, ktoré aj keď nedosahovali potrebné výsledky, dostali súčasne príspevky od viacerých fondov, teda prostriedky, ktorých vlastníkom a správcom boli v konečnom dôsledku orgány štátu. 2. absentovala systematická, vecná a náročná (vzhľadom na možnú rizikovosť) kontrola prijímateľov prostriedkov. Aj napriek tomu tí, ktorí mali dohliadať, si vyinkasovali, možno konštatovať, že vo vzťahu k plneniu svojich povinností a ich dôsledkov, neoprávnene vysoké odmeny, 3. absentovala systematická, vecná a náročná (vzhľadom na možnú rizikovosť) kontrola vysoko platených „kontrolórov“ a to po celej vertikále riadenia až po zodpovedných pracovníkov Ministerstva hospodárstva, 4. v predložených dokumentoch znalci nenašli zodpovedného pracovníka MF a MH, ktorému by boli pred podpisovaním na preskúmanie základné zmluvy, ktoré de facto i de jure takéto konanie svojimi právnymi formuláciami umožňovali, alebo toho, ktorý by pri následnej kontrole na základe viditeľne zlých čiastočných výsledkov navrhoval ich korekciu. To len navodzuje podozrenie, že už pri ich formulácii mohlo ísť o vopred premyslený zámer, aby sa umožnilo a uľahčilo de facto nekontrolovateľné tunelovanie verejných prostriedkov. To len rozširuje teoreticky predpokladaný okruh osôb, ktoré mohli fungovať ako organizovaná skupina. Na základe skúmania znalecký posudok uviedol, že hlavné príčiny toho, že znalecké skúmanie nevyvrátilo, ba naopak dokumentovalo podozrenie vyšetrovateľa že: „osoba oprávnená konať v mene Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, Miletičova č. 23, Bratislava, IČO: 30 845 301 ( ďalej len „NARMSP“), a zároveň v postavení konateľa obchodnej spoločnosti Fond fondov, s.r.o., Nevädzová č. 5, 821 03 Bratislava, IČO: 31 384 943 (ďalej len „Fond fondov, s.r.o.“), ktorej 100 % tným spoločníkom je NARMSP, v súvislosti s realizovaním „Programu rizikového kapitálu“, schváleného dňa 28.6.2006 Správnou radou NARMSP na základe Memoranda o porozumení zo dňa 30.6.2005, uzavretého medzi zástupcami Európskej komisie, Ministerstva hospodárstva SR a NARMSP (ďalej len „Memorandum“), podpísala dňa 27.6.2006 pre NARMSP zjavne nevýhodnú spoločenskú zmluvu o založení komanditnej spoločnosti Fond Seed Capital, k.s., so sídlom Nevädzová č. 5, Bratislava, IČO: 36 653 012, zapísanú do Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. dňa 14.7.2006 (ďalej len „FSC, k.s.“). Do tejto spoločnosti vo forme vkladu do základného imania boli prevedené z verejných zdrojov finančné prostriedky, podchádzajúce z revolvingových zdrojov, na realizáciu Programu rizikového kapitálu vo výške 400.000.000,- Sk /cca. 13,28 mil. EUR/. Znalecké skúmanie tiež dokumentovalo aj konštatovanie vyšetrovateľa že: komplementárom spoločnosti FSC, k.s., bola spoločnosť FUNDS MANAGERS, a.s., so sídlom Nevädzová č. 5, Bratislava, IČO: 36 288 501 (ďalej len „FM, a.s.“), ktorá, v rozpore s povinnosťami komplementára a právami komanditistu podľa § 81 a § 98 Obchodného zákonníka a v rozpore so spoločenskou zmluvou FSC, k.s. a s Investičnými pravidlami FSC, k.s., nemala riadne informovať komanditistu o činnosti spoločnosti, použití finančných prostriedkov spoločnosti, o realizovaných investíciách a divestíciách a o stave a vývoji spoločnosti v oblasti investičnej činnosti, nemala umožniť komanditistovi uplatniť si svoje práva tým, že nevyhotovila za roky 2007 až 2009 monitorovacie správy k jednotlivým investíciám, nesprístupnila zástupcom Fondu fondov, s.r.o., spoločníkovi v FSC, k.s. úplnú dokumentáciu, následkom čoho bola znemožnená kontrola komanditistu Fondu fondov, s.r.o. k jednotlivým investíciám do portfóliových spoločností, úmyselne mala zatajiť v podkladoch na kontrolu účtovníctva aj na kontrolu použitia plnenia z verejnoprávnych prostriedkov údaje o ekonomickej činnosti spoločnosti FSC, k.s., ktorá od roku 2006 až doposiaľ dosiahla stratu, pričom zdôraznili, , že nejde len o stratu z vlastného hospodárenia, ale predovšetkým o stratu na zverených prostriedkoch 400 mil. a tiež z nich predpokladaných výnosov (podľa zahraničných skúseností mali dosiahnuť len pri bachmarkovej úrovni cca 60 mil. p.a. Finančné prostriedky použité na financovanie „Programu rizikového kapitálu“ pochádzali zo zdrojov pôvodne vložených do schém programu PHARE a Národného kofinancovania zo ŠR SR predvstupovej pomoci Slovenskej republike do EÚ. Šlo konkrétne o revolvingové programy charakteru obnovujúcich sa zdrojov: Programu podporných pôžičiek, Programu mikropôžičiek a Programu štartovacieho kapitálu (PHARE SR9302, SR9404, SR9509, SR9702 a SR9906.02 SK 009.02). Obnovujúci charakter znamená, že zo splátok pôžičiek sa vytvárajú nové zdroje na podporu malého a stredného podnikania. Po vstupe SR do EÚ bolo medzi Komisiou Európskych spoločenstiev, Ministerstvom hospodárstva SR a Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania dňa 30.6.2005 podpísané Memorandum, ktorým boli finančné prostriedky z uvedených programov ponechané SR. V súlade s Memorandom bola NARMSP, združenie právnických osôb, riadne oprávnená rozhodovať o rozdeľovaní prostriedkov v súvislosti s uvedenými fondmi, dovtedy, dokedy Ministerstvo hospodárstva SR alebo vláda Slovenskej republiky neprijmú odlišnú štruktúru riadenia a rozvoja sektoru malých a strených podnikov. V čase podpisu Memoranda bol objem revolvingových prostriedkov, ktorými mala NARMSP disponovať na ďalšiu podporu malého a stredného podnikania vo výške cca 1,584 ml. Sk. Znaleckým skúmaním bol uskutočnený záver, že prostriedky získané z revolvingových fondov prešli do plnej kompetencie orgánov Slovenskej republiky už podpísaním Memoranda vzhľadom na konštatovanie, že „NARMSP je týmto oprávnenou rozhodovať o budúcich prísľuboch a rozdeľovaní v súvislosti s hore uvedenými fondmi, kým Ministerstvo hospodárstva alebo vláda Slovenskej republiky neprijme odlišnú štruktúru riadenia a rozvoja sektoru malých a stredných podnikov“, teda bolo v kompetencii MH a Vlády SR, kedy prehodnotí pôsobenie NARMSP a príjme odlišnú štruktúru, ktorá účinnejšie zabezpečí súlad s požiadavkami uvedeného zákona. Pritom kľúčovým členom NARMSP bolo Ministerstvo hospodárstva SR. Do vlastníctva SR prešli prostriedky podľa Memoranda ku dňu posledného podpisu Dodatku č. 1 Memoranda o porozumení z 30.6.2005, za čo možno považovať dátum 20.5.2009. Po podpise Memoranda projektoví manažéri NARMSP vypracovali Program rizikového kapitálu. Realizáciou Programu rizikového kapitálu bola zmluvou zo dňa 27.3.2006 poverená spoločnosť Fond fondov, s.r.o., 100 % ná dcérska spoločnosť NARMSP. Na základe zmluvy podpísanej I.. Q. Q. tak za stranu poskytovateľa ako aj za realizátora boli prevedené v čase od 15.4.2006 až 31.7.2006 finančné prostriedky rizikového kapitálu vo výške 1,6 mld. Sk/53.110.230,- EUR do dcérskej spoločnosti Fond fondov, s.r.o. Následne boli finančné prostriedky prevedené ako vklad do novovytvorených samostatných právnických osôb, ktorých zakladajúcim spoločníkom bol Fond fondov, s.r.o. Spoločenskú zmluvu o založení komanditnej spoločnosti Fond Seed Capital, s.r.o. podpísal za Fond fondov, s.r.o. GR NARMSP I.. Q. Q. a suma 400 mil. Sk bola na účet spoločnosti FSC, k.s. poukázaná 17.6.2006. K znaleckému skúmaniu nebol doložený žiaden podklad, ktorý by osvedčil, že vládou SR a MH SR bola schválená iná štruktúra riadenia podpory malého a stredného podnikania v SR. Bez rozhodnutia vlády SR a MH SR bola NARMSP povinná pokračovať pri rozdeľovaní revolvingových prostriedkov v súlade s memorandom podľa štruktúry existujúcej k 30.6.2005. Nebol doložený žiaden dokument, ktorý by preukazoval, že NARMSP v zastúpení generálneho riaditeľa Ing. Q. Q. mala mandát na voľné disponovanie a použitie revolvingových prostriedkov, ktoré boli svojím charakterom verejnými prostriedkami, za účelom ich prevodu do základného imania pri založení nových obchodných spoločností akými boli spoločnosť FSC, k.s. a SRF, a.s.. Dodatkom číslo 1 k Memorandu podpísaným dňa 5.3.2009 MF SR, splnomocnencom pre Národný fond, zástupcom NARMSP, MH SR a dňa 20.5.2009 zástupcom Európskej komisie, sa Európska komisia rozhodla zrieknuť všetkých svojich práv a povinností súvisiacich s fondmi a rozhodla sa previesť vlastníctvo fondov na orgány SR. Týmto bolo prevedené vlastníctvo pôvodne vložených finančných prostriedkov EÚ do Programu PHARE na Slovenskú republiku. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že išlo o prostriedky, ktoré mali charakter verejných prostriedkov, (prostriedky EÚ a ŠR SR), ktoré nemohli byť vlastníctvom NARMSP. Prevodom verejných prostriedkov do novovytvorených obchodných spoločností, ako uvádzame v odpovedi na otázku č. 4, bola kontrola používania revolvingových zdrojov minimalizovaná a došlo k ich výraznému znehodnoteniu. Z doložených podkladov vyplýva, že FSC, k.s. mal majetkovú účasť v 27 obchodných spoločnostiach. Z nich 5 bolo priamo alebo nepriamo personálne a majetkovo prepojených so spoločnosťami, ktoré boli podporené zo zdrojov rizikového kapitálu Slovenského rozvojového fondu, a.s., (spoločnosti: Blue Sky Mining, s.r.o., Mobilné domy, s.r.o., Retop, s.r.o., Revúcky raj, s.r.o., Slovak Mail Service, a.s.). Dve spoločnosti (Martens WCT, s.r.o., a Pallettherm, s.r.o.) čerpali prostriedky na podporu podnikania z FSC, k.s. a bolo preukázané, že súčasne aj z finančných prostriedkov spoločnosti Fond Fondov, s.r.o.. Skutočnosť, že SRF, a.s. podporil celkovo 9 spoločností a 5 z nich, viac ako 50 %, bolo personálne alebo majetkovo prepojených so spoločnosťami, ktoré boli súčasne podporené aj z FSC, k.s., t.j. mali pridelené finančné prostriedky rizikového kapitálu z oboch fondov, vedie k záveru, že išlo o úzku skupinu ľudí, ktorí neštandarde profitovali z prostriedkov rizikového kapitálu. Napriek pridelenej podpore finančných prostriedkov na podporu podnikania, 4 z uvedenej „kombinácie“ spoločností nevykonávajú takmer žiadnu podnikateľskú činnosť, dve z toho sú v konkurze. Overovaním použitia pridelených finančných prostriedkov rizikového kapitálu bolo konštatované, že ďalší 11 portfóliových spoločností FSC, k.s., uhrádzalo dodávky tovarov a služieb inej majetkovo a personálne prepojenej spoločnosti, ktorá nebola prijímateľom finančných prostriedkov rizikového kapitálu. Dodávateľ- spoločnosť, ktorá nebola portfóliovou spoločnosťou FSC, k.s., fakturovala služby a tovary odberateľovi - portfóliovej spoločnosti. Úhradou faktúr boli prostriedky prevedené z portfóliovej spoločnosti do inej, pričom konateľ alebo spoločník oboch spoločností bola tá istá osoba alebo osoba blízka (manželka). Keďže podnikateľská činnosť portfóliových spoločností nebola predmetom znaleckého skúmania, nebolo možné identifikovať, či vo vzájomných obchodných vzťahoch medzi prepojenými spoločnosťami boli používané obvyklé trhové ceny. Z analýzy finančnej situácie uvedených portfóliových spoločností vyplýva, že len jedna z nich dosahuje kladné hospodárske výsledky, ostatné sú v strate a majú problémy s likviditou. Možno konštatovať, že z 27 prijímateľov finančnej pomoci bolo určitou formou personálne a majetkovo prepojených 18 spoločností, t.j. 66 %. Celkový objem finančných prostriedkov pre Program rizikového kapitálu bol vo výške cca 1,6 mld. Sk. Predmetom znaleckého skúmania boli len dva fondy, ktoré rozdeľovali prostriedky vo výške 900 000 000 Sk/29 875 000 EUR (FSC, k.s. 400 mil. Sk/13,777 mil. EUR, SRF, a.s., 500 mil. Sk/16,597 mil. EUR). Z uvedeného dôvodu odpoveď na vzájomné prepojenia prijímateľov finančnej podpory z rizikového kapitálu nie je úplná a vychádza len z dostupných dokladov dvoch skúmaných fondov. Vyčerpávajúcu odpoveď by bolo možné poskytnúť až po preskúmaní všetkých fondov, ktoré rozhodovali o rozdeľovaní prostriedkov rizikového kapitálu, čo vzhľadom na vyššie uvedené zistenia považujeme za nevyhnutné. Finančné prostriedky Programu RK boli prostredníctvom FSC, k.s. poskytnuté 27 portfóliovým spoločnostiam formou vkladu do základného imania: 1.812.328,- Eur a do kapitálových fondov: 5 451 185,- EUR, t.j. do dlhodobého finančného majetku (ZI + KF) 7.263.513,- EUR a úverov 4.911.387,- EUR spolu 12.174.900,- EUR/360.485.661 Sk. Prostriedky mali byť vynaložené v portfóliových spoločnostiach podľa predložených podnikateľských plánov na obstaranie investícií, nákup zásob, úhradu iných prevádzkových nákladov. Z doložených dokladov bolo konštatované, že vo viacerých portfóliových spoločnostiach neboli finančné prostriedky použité na účel deklarovaný v podnikateľskom pláne, ktorý bol schválený investičným výborom. Bolo zistené vo viacerých spoločnostiach, že pridelené prostriedky boli použité na pôžičky iným subjektom alebo osobám, nákup takých technologických zariadení, ktoré neboli vôbec predmetom investičného zámeru, resp. boli zakúpené iné zariadenia, z poskytnutých prostriedkov boli uhradené predchádzajúce dlhy a záväzky. Prevažná časť poskytnutých prostriedkov bola použitá na prevádzkové náklady, t.j. mzdy pracovníkom, obstaranie služieb, stravné lístky zamestnancov a pod. Spoločnosti sa dostávali do finančných problémov, nesplácali istiny úveru ani úroky z úverov a až na 4 spoločnosti boli k 31.12.2011 spoločnosti v strate. K 31.12.2011 bol realizovaný exit z 9 spoločností, čím sa znížil stav dlhodobého finančného majetku FSC, k.s., predstavujúci vklad do portfóliových spoločností zo 7.263.513,- EUR na sumu 5.459.452,- EUR. Zásadným problémom je, že portfóliové spoločnosti nesplácajú úvery ani úroky z úverov. Sú im následne menené splátkové kalendáre, pričom ani po zmene a odklade splatenia istiny si neplnia svoje povinnosti, boli im poskytnuté nové úvery, ktoré mali byť použité na úhradu predchádzajúcich úverov. Takýmto spôsobom bolo možné znižovať opravné položky a ich výška nezodpovedala skutočným rizikám a divestíciám. Dve zo spoločností, z ktorých bol realizovaný exit, nesplatili úver a bola s nimi bez súhlasu investičného výboru podpísaná nová úverová zmluva, resp. zmenený splátkový kalendár v kumulatívnej výške 957.340,- EUR. Spôsob riadenia a rozhodovania v spoločnosti FSC, k.s. bol upravený Spoločenskou zmluvou o založení komanditnej spoločnosti uzavretou dňa 27.6.2006 medzi dvoma spoločníkmi a to FF, s.r.o. a Funds Managers, a.s. Počet hlasov vychádza z výšky vkladu do spoločnosti, keď FF, s.r.o. pri jej založení vložil do majetku spoločnosti 400.000.000,- Sk a Funds Managers, a.s., 4.040.000,- Sk. Komanditistom spoločnosti je Fond fondov, s.r.o., ktorý má 99 hlasov zo 100, a je súčasne správcom fondu. Komplementárom spoločnosti je Funds Managers, a.s., ktorý má 1 hlas zo 100. Najvyšším orgánom spoločnosti je Zhromaždenie spoločníkov. Rozhodovanie o všetkých záležitostiach, ktoré nemajú povahu obchodného vedenia spoločnosti, patrí do pôsobnosti Zhromaždenia spoločníkov a zásadné veci o vedení spoločnosti musia byť schválené jednomyseľne, všetkými 100 hlasmi, t.j. FM, a.s., môže zablokovať prijatie rozhodnutia svojím jediným hlasom. Štatutárnym orgánom je komplementár spoločnosti Funds Managers, a.s., ktorá má jediného akcionára, Ing. L. U.. Tým je Ing. L. U. jedinou osobou, ktorá je štatutárnym orgánom oboch spoločností, (FSC, k.s. a Funds Managers, a.s.), ktorá svojím hlasom môže zablokovať rozhodnutia navrhnuté Správcom fondu na Zhromaždení spoločníkov. Ako komplementár má výhradné právo rozhodovať o obchodnom vedení spoločnosti. Spoločnosť Funds Managers, a.s., v zastúpení Ing. L. U., je štatutárnym orgánom a súčasne na základe Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu aj manažérom fondu. V časti XIII. Spoločenskej zmluvy je stanovené postavenie Investičného výboru, ktorý je fakultatívny, nezávislý a poradný orgán spoločnosti. Štatutárny orgán je v súlade s čl. XI.4 spoločenskej zmluvy oprávnený realizovať investície a divestície výlučne po tom, čo o príslušnej investícií alebo divestícii rozhodne investičný výbor. Avšak spoločenská zmluva podpísaná generálnym riaditeľom NARMSP pri založení komanditnej spoločnosti dáva možnosť manažérovi fondu článkom XI.5 a XIII.2 spoločenskej zmluvy konať aj v rozpore s rozhodnutím a odporúčaním investičného výboru. V tomto prípade je komplementár povinný informovať členov investičného výboru písomne o dôvodoch takéhoto konania. Spoločenská zmluva ani Zmluva o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu síce priamo nerieši situáciu, či môže vôbec manažér fondu realizovať investíciu a divestíciu bez toho, aby predložil investičný návrh na posúdenie investičného výboru a môže rozdeľovať prostriedky len na základe vlastného rozhodnutia a prípadné sankcie, ak by bola takýmto konaním porušená spoločenská zmluva. Ale to, že manažér fondu mohol meniť a nerešpektovať rozhodnutia a odporúčania investičného výboru znamená, že mohol rozhodovať o použití prostriedkov Programu rizikového kapitálu bez spoluúčasti Správcu fondu, 99 % spoločníka, a odporúčania investičného výboru boli vo svojej podstate formalitou. Táto skutočnosť spôsobovala značné problémy pri realizovaní investícií a divestícií. Z 27 realizovaných investičných vstupov, k 23 prípadom boli doložené zápisnice o prerokovaní v investičnom výbore, pri jednom investičnom vstupe, nebol dohľadaný zápis z prerokovania investičného výboru, jedna investícia sa realizovala úplne odlišne, ako bola schválená a dva investičné vstupy neboli vôbec predmetom schvaľovacieho procesu v investičnom výbore. A spravidla bolo realizované ustanovenie bodu XIII.4 Spoločenskej zmluvy, že komplementár, štatutárny orgán, nie je viazaný rozhodnutiami, resp. odporúčaniami investičného výboru ani pri otázkach posudzovania investičných pravidiel spoločnosti. Manažér fondu bol povinný štvrťročne vypracovať Monitorovacie správy, informovať Správcu fondu (FF, s.r.o.) o uskutočnených investíciách a dinvestíciách. Takýto spôsob kontroly však, ako bolo preukázané, bol absolútne nedostatočný. Z doložených dokladov tiež vyplýva, že dozorná rada si vôbec neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo spoločenskej zmluvy, keď napríklad účtovnú závierku za rok 2009 overila až v roku 2011, čo má za následok nezrovnalosti pri vyplácaní odmeny manažérovi za riadenie fondu za roky 2009 - 2011. K 31.12.2011 bol realizovaný odpredaj obchodného podielu, resp. akcií 9 portfóliových spoločností, čím zostal FSC, k.s., spoločníkom 18 portfóliových spoločností z celkového počtu 27. Z odpredaných obchodných podielov 8 spoločností v nominálnej vstupnej hodnote vkladu 3.231.467,- EUR za cenu 3.657.013,- EUR mal byť vygenerovaný zisk 425.546,- EUR, t.j. cca 13 %. Subjekty, na ktoré bol prevedený obchodný podiel ku dňu ukončenia znaleckého skúmania, 31.10.2012, uhradili na účet spoločnosti sumu 3.097.013,- EUR, neuhradili ku dňu ukončenia znaleckého skúmania svoje záväzky a zostatok pohľadávok voči nim za kúpu OP bol vo výške 560.000,- EUR. Napriek tomu, že pohľadávky za spätný prevod obchodných podielov sú vyššie o predpokladaný vygenerovaný zisk, nebola uhradená ani nominálna hodnota počiatočných vkladov FSC, k.s., keďže skutočne realizované úhrady boli o 134.454,- EUR nižšie, ako pôvodné vklady. Znamená to, že FSC, k.s. síce vykázal účtovný zisk z predaja obchodných podielov, avšak úhrady za prevod podielu ku dňu ukončenia znaleckého skúmania neboli na účet spoločnosti FSC, k.s. zaplatené v plnej výške a nepokryli ani počiatočnú nominálnu hodnotu investičných vkladov. (Nominálna hodnota vkladov 3.231.467,- EUR, uhradené úhrady za odpredaj 3.097.013,- EUR). Zisk z prevodu OP bude možné potvrdiť až po úplnej úhrade odpredaných obchodných podielov. Na spoločnosť Casa Mia, s.r.o., ktorá je jednou z deviatich spoločností, z ktorej bol realizovaný exit, bol vyhlásený konkurz. Do spoločnosti bol vložený investičný vklad vo výške 331.939,- EUR. Obchodný podiel odkúpil pôvodný konateľ, občan Poľskej republiky, ktorý cenu za OP neuhradil, pohľadávka za odpredaj OP je nevymožiteľná. Investíciu vo výške 331.939,- EUR/10.000.000,- Sk možno považovať za zmarenú. Po exite zo spoločností Blue Sky Mining, s.r.o., a Trio pack plastic, s.r.o., zostali neuhradené úvery a úroky z úverov: Blue Sky Mining vo výške 63.100,- EUR a TPS, s.r.o. vo výške 894.240,- EUR, čo bola výška novo poskytnutého úveru. V týchto dvoch prípadoch nie je teda možné hovoriť o konečnom ukončení investícií. K 31.12.2011 bol FSC, k.s. spoločníkom 18 portfóliových spoločností. Počiatočná nominálna hodnota dlhodobého finančného majetku vložená FSC, k.s. pri investičnom vstupe do zostávajúcich 18 portfóliových spoločností bola 5.459.452,- EUR, išlo o vklad do základného imania a kapitálových fondov. V prílohe k účtovnej závierke spoločnosti FSC, k.s., k 31.12.2011 je uvedená hodnota vlastného imania portfóliových spoločností, v ktorých má FSC, k.s. podstatný vplyv vrátane účtovnej hodnoty dlhodobého finančného majetku spolu vo výške 1.261.625,- EUR, čo predstavuje zníženie hodnoty dlhodobého finančného majetku o minimálne 4.197.827,- EUR, t.j. 80 %. Znehodnotenie vkladov bolo spôsobené dlhodobými stratami z hospodárenia v portfóliových spoločnostiach, z ktorých viaceré mali záporné vlastné imanie. Spoločnosť FSC, k.s. dosahovala výnosy z poradenstva pri spracovaní investičných návrhov a z úrokov z termínovaných vkladov. Forma, akou bola spísaná spoločenská zmluva o založení FSC, k.s. neumožňuje dostatočnú kontrolu nad prostriedkami rizikového kapitálu, ktoré boli vložené do fondu. Podpísaním Zmluvy o zabezpečení riadenia fondu, sa NARMSP takmer úplne vzdala rozhodovacích právomocí pri rozdeľovaní finančných prostriedkov a kontroly ich používania. Manažér fondu prezentuje pred investičným výborom návrh na vstup FSC, k.s. do portfóliovej spoločnosti. Investičný výbor odporučí alebo zamietne návrh, avšak rozhodnutia investičného výboru neboli pre manažéra záväzné. Môže ich meniť a stačí, ak svoje rozhodnutie písomne zdôvodní, čo v podstate znamená, že o investíciách s konečnou platnosťou rozhoduje manažér fondu, v súčasnosti I.. L. U., keďže jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Členmi investičného výboru boli zástupcovia FF, s.r.o., Ministerstva hospodárstva SR, Slovenského zväzu živnostníkov. Spoločnosť FSC, k.s. doložila k znaleckému skúmaniu sumu vytvorených opravných položiek k 31.12.2011 vo výške 1.565.290,- EUR. Suma predstavuje vytvorenie opravných položiek k obchodnému podielu a úveru v spoločnosti Martnes-CWT, s.r.o., EneCon, s.r.o., CasaMia, s.r.o., pri ktorých je veľká pravdepodobnosť nenávratnosti a opravné položky u viacerých spoločností pri nesplácaní úverov a úrokov z úverov. Vychádzajúc z doložených dokladov k znaleckému skúmaniu podnikateľských aktivít portfóliových spoločností možno konštatovať, že opravné položky nezodpovedajú skutočným rizikám a mali by byť zreálnené. Napríklad FSC, k.s. nevytvoril opravnú položku na investíciu Retop, s.r.o., hoci spoločnosť je 3 roky nečinná a je minimálna pravdepodobnosť zhodnotenia vkladu. Rovnako možno hodnotiť investíciu Mikotel, s.r.o., na ktorú spoločnosť nevytvorila opravné položky, napriek skutočnosti, že nenaplnila podnikateľský zámer. Rizikové sú aj investície do spoločnosti CL4ALL, ktorá má záporné imanie, vysokú stratu, nespláca úver, SurfPoint Trade, s.r.o., je vo vysokej strate a za celý rok 2011 vykázala tržby 1.245,- EUR. Na základe čiastočného zreálnenia výšky opravných položiek vyčíslili znalci straty z investícií: OP vykázané spoločnosťou 1.565.290,- EUR OP, ktoré mali byť vytvorené podľa hospodárskych výsledkov spoločností 1.503.142,- EUR. Spolu OP k investíciám odzrkadľujúce ich znehodnotenie 3.068.432,- EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že pri väčšine investičných prípadoch je predpokladaný exit v roku 2013, bude možné exaktnejšie vyčísliť skutočné straty po 31.12.2013. Samotná spoločnosť FSC, k.s. vykázala kumulovanú stratu od roku 2006 k 31.12.2011 vo výške 619.673,- EUR. Straty k 31.12.2011 spolu 3.688.105,- EUR. Najvyššou nákladovou položkou spoločnosti FSC, k.s. je odmena manažéra fondu, ktorá bola vyplatená spoločnosti Funds Managers, a.s. za obdobie od júna 2006 k 31.12.2011 vo výške 2.205.463,- EUR/82.440.818,- Sk, čo je viac ako 20 % zo všetkých verejných prostriedkov určených na investície a ktorá bola len z minimálnej časti pokrytá tržbami a výnosmi. Ako uvádzame vyššie, nominálna hodnota dlhodobého investičného majetku, ktorá predstavovala počiatočný vklad do majetku 18 portfóliových spoločností, sa znížila podľa účtovnej závierky FSC, k.s. k 31.12.2011 z 5.459.452,- EUR na 1.261.625,- EUR, t.j. o 80 %. V danom prípade môžeme hovoriť o znehodnotení vkladu, nie škode, resp. strate, keďže podiel v spoločnosti vykazujúcej stratu môže byť odpredaný so ziskom strategickému investorovi. Spoločnosti VIP Travel, s.r.o. bola uhradená faktúra za zabezpečenie zahraničnej služobnej cesty do Kanady, Calgary ako účasť na konferencii Leadership in Business + Economic forecast v dňoch 20.2.2009 až 1.3.2009 vo výške 809.676,- Sk s DPH. V súlade so Zmluvou o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu podpísanou dňa 17.7.2006 na náklady fondu je možné hradiť výdavky na zahraničné cesty, len ak boli vynaložené v súvislosti s účasťou správcu fondu alebo manažéra fondu na konferenciách, seminároch a prezentáciách konaných mimo územia SR, na ktorých má byť prezentovaná činnosť správcu fondu. Z doložených podkladov k faktúre od švajčiarskeho poddodávateľa vyplynulo, že fakturované bolo cestovné a ubytovanie v Monashess Lodge v lyžiarskom stredisku CMH Helisking pri Calgary v dňoch 21.2.2009 - 28.2.2009 a ubytovanie v hoteli na letisku v Calgary z 20.2. na 21.2.2009. Spoločnosti FSC, k.s. mala byť vystavená faktúra za 3 osoby: U.B. L., P. U., B. D.. Účastníci, okrem I.. L. U., si uhradili letenky z vlastných prostriedkov. K vypracovaniu znaleckého posudku neboli doložené, na základe písomného vyžiadania znalcami a vyšetrovateľkou, žiadne podklady, ktoré by potvrdili, že náklady vynaložené na cestovné a ubytovanie v lyžiarskom stredisku Helinskiing v Kanade súviseli so zahraničnou služobnou cestou, ktorej cieľom bola prezentácia činnosti správcu fondu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že finančné prostriedky vo výške 22.585,14 EUR/680.400,- Sk bez DPH boli použité z prostriedkov spoločnosti FSC, k.s. neoprávnene v rozpore so Zmluvou o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu. Dňa 23.12.2008 bola zaúčtovaná do nákladov uhradená faktúra č. 42/2008 vystavená spoločnosťou Funds managers, a.s., za cestovné výdavky v sume 1.728,84 EUR/52.053,- Sk bez DPH za letenky a ubytovanie v Paríži. Znalcom neboli k znaleckému dokazovaniu predložené podklady overujúce účel zahraničnej pracovnej cesty do Paríža, na akej akcii spojenej s prezentáciou správcu fondu sa manažér fondu v Paríži zúčastnil. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že finančné prostriedky poukázané spoločnosti Funds Managers a.s., za úhradu nákladov na zahraničnú služobnú cesty do Paríža vo výške 1.728,84 EUR boli použité neoprávnene a v rozpore so Zmluvou o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu. Dňa 27.10.2011 bola hradená z bankového účtu spoločnosti faktúra č. 1100000554 spoločnosti VIP Travel, s.r.o. v čiastke 26.114,- EUR za letenky, ubytovanie a transfer v Kanade pre 3 osoby, U. L., P. U. J. G. C., v čase od 3.3-10.3.2012. Z doložených dokladov vyplýva, že úhrada sa týkala leteniek a ubytovania v CMH Heliskiing v Kanade. V priebehu znaleckého skúmania bola znalcom doložená faktúra č. 2012027 vystavená dňa 30.9.2012 FSC, k.s. na spoločnosť Funds managers, a.s., ktorou jej boli prefakturované náklady súvisiace s cestou do Kanady vo výške 26.114,- EUR a úroky podľa dohody 1.298,55 EUR, spolu 27.412,55 EUR. Úhrada bola realizovaná na bankový účet spoločnosti FSC, k.s. dňa 24.10.2012. Spoločnosti FSC, k.s. síce nevznikla úhradou faktúry majetková ujma, keďže finančné prostriedky boli vrátené spoločnosti vrátane úrokov cca 5 %, avšak zmluva o riadení fondu neoprávňuje manažéra používať prostriedky spoločnosti ani dočasne na úhradu nákladov, ktoré nesúvisia s činnosťou fondu. Na bankovom účte spoločnosti FSC, k.s. boli identifikované v roku 2011 a 2012 vysoké výbery finančných prostriedkov v hotovosti, ktoré boli správne zaúčtované ako príjem do pokladne. Zostatok pokladničnej hotovosti k 31.8.2012 bo vo výške 1.074.915,32 EUR. Dňa 19.11.2012 uskutočnila dozorná rada kontrolu finančnej hotovosti pokladne. Finančné prostriedky vo výške 1.074.754,62 EUR, ktoré mali byť podľa účtovníctva k 19.11.2012 v pokladni, sa nenachádzali v spoločnosti a podľa vyjadrenia štatutárneho orgánu spoločnosti Ing. U., boli uložené v bezpečnostných schránkach rôznych bánk. Reálny stav nebolo umožnené overiť dozornou radou ani dňa 20.11.2012. Dňa 12.11.2012 v popoludňajších hodinách bola finančná hotovosť k dispozícii k prepočítaniu. Súčasne bola doložená p. U. aj Zmluva o nájme bezpečnostnej schránky uzavretá medzi Tatrabankou a klientom FIMA INVEST, Slávičie údolie 55, Bratislava, konateľ Ing. L. U., zo dňa 17.9.2011 (zmluva predĺžená do 17.9.2013). Zmluvou o podnájme zo dňa 19.9.2011 podpísanou Ing. M. U. ako konateľom spoločnosti FIMA INVEST a rovnako Ing. U. ako štatutárnym orgánom spoločnosti Funds Managers, a.s., bola bezpečnostná schránka podnajatá spoločnosti Funds Managers, a.s. a v ten istý deň opäť Ing. M. U. podpísal za spoločnosť FSC, k.s. zmluvu s Funds Managers, a.s. o ďalšom podnájme bezpečnostnej schránky. Podľa zmluvy uzavretej s Tatrabankou o nájme bezpečnostnej schránky je v cene za nájom zahrnuté poistenie uschovaných hodnôt do výšky 3.320,- EUR, čo je zlomok hodnoty, ktorá mala byť uložená v bezpečnostnej schránke, viac ako 1 mil. EUR. V súlade s § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. je účtovná jednotka „povinná uviesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne“. Spôsob, akým v účtovníctve spoločnosti FSC, k.s. bol vykázaný stav pokladne, číslo účtu 211, nezodpovedal vyššie uvedeným ustanoveniam právnej normy. Nebola zrozumiteľne a preukázateľne uvedená skutočnosť, že finančné prostriedky má spoločnosť uložené na viacerých miestach, dokonca mimo sídla spoločnosti. Netransparentným vykazovaním stavu majetku a vedením účtovníctva porušil manažér fondu čl. VII Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu. Znalci nevyčísľovali prípadné ekonomické straty, ktoré vznikli spoločnosti tým, že suma 1 mil. EUR nebola uložená v peňažnom ústave a úročená viac ako rok. Išlo by totiž o špekulatívny výpočet, keďže správca fondu neupravil žiadnym predpisom maximálnu pokladničnú hotovosť spoločnosti FSC, k.s. Znalci na základe doložených účtovných závierok, vykázaných investícií a divestícií vyčíslili výšku nároku na odmenu za riadenie fondu. Z prepočtu vyplynulo, že manažérovi fondu bola za riadenie fondu uhradená vyššia odmena za roky 2008, 2009, 2010 a 2011 v celkovej sume 8.077,- EUR ako bol oprávnený nárok podľa Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu. Overovaním pohybov na bankových účtoch portfóliových spoločností výberovým spôsobom bolo zistené, že dňa 11.8.2008 bola z bankového účtu spoločnosti Retop, s.r.o. prevedená na bankový účet spoločnosti Funds managers, a.s. suma 3.950,- EUR/119.000,- Sk. V súvislosti s touto úhradou ako aj fakturáciou zahraničnej služobnej cesty do Paríža, ku ktorej neboli doložené podklady, znalci odporúčajú rozšíriť znalecké dokazovanie aj o overenie peňažných tokov v spoločnosti Funds managers, a.s. Spoločnosť Revúcky raj, do ktorej vstúpila FSC, k.s. vkladom vo výške 730.266,- EUR/22.000.000,- Sk. Spoločnosť nevykonáva za posledné 2 roky žiadnu podnikateľskú činnosť. V januári 2012 vstúpila do konkurzu, pričom vykázala záväzky k 31.12.2011 len vo výške 28.218,- EUR, čo je suma zanedbateľná oproti výške vloženého vkladu zo strany FSC, k.s. a hodnote nehnuteľného majetku vlastného spoločnosťou. Je reálne nebezpečenstvo, že nehnuteľný majetok spoločnosti bude v konkurze odpredaný za cenu, ktorou môžu vzniknúť straty z investície. Vzhľadom na podozrenie že môže ísť o širokú dobre organizovanú skupinu, v ktorej účasť môžu mať aj osoby zo spoločností, ktoré boli prijímateľmi uvedených verejných finančných prostriedkov a že k tomu došlo pravdepodobne aj porušením príslušných právnych predpisov o nakladaní s verejnými prostriedkami a k spôsobeniu mimoriadne veľkej škody nielen ich „vytunelovaním“ ale aj nevyužitím, čim vznikla strata reálne možných výnosov. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žalobca vo svojom návrhu niekoľkokrát uviedol, že spoločnosť prostredníctvom komplementára nehospodárne nakladá s prostriedkami štátu. S týmto tvrdením žalobcu nesúhlasil. Spoločnosť Fond Seed Capital, k.s. je komanditnou spoločnosťou. Spoločníkmi uvedenej spoločnosti sú žalobca ako komanditista a vedľajší účastník ako komplementár. Komanditista pri vzniku Spoločnosti vložil do Spoločnosti vklad vo výške 13.277.567,549625 EUR o ktorých žalobca tvrdí, že sú štátnymi prostriedkami a preto hospodárenie s nimi podlieha striktnej kontrole žalobcu. Poukázal na § 80 Obch. zák., podľa ktorého peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov sa stávajú majetkom spoločnosti. Aj v prípade, ak by sa jednalo o štátne prostriedky, čo sa podľa jeho názoru nejednalo (vklad bol urobený žalobcom ako obchodnou spoločnosťou podľa obchodného zákonníka, nie Národnou agentúrou pre podporu rozvoja malého a stredného podnikania), momentom ich vloženia do základného imania spoločnosti sa tieto stali majetkom spoločnosti. Podľa ustanovení Obchodného zákonníka komanditná spoločnosť je právnickou osobou (§ 56), ktorá môže byť založená výlučne za účelom podnikania. Podľa spoločenskej zmluvy, čl. II, bod II.1 je Spoločnosť právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania s cieľom podpory malého a stredného podnikania. Jej fungovanie a činnosť sa spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na charakter spoločníka. Podnikaním sa v zmysle § 2 Obchodné zákonníka rozumie sústavná činnosť podnikateľa vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Znak podnikania je naplnený, ak činnosť je aktívne zameraná na dosahovanie zisku, napriek tomu, že kladný hospodársky zisk sa v bilancii nevykáže. Žalobca tvrdí, že hlasovanie komplementára v orgáne príslušných spoločností za poskytnutie pôžičky portfóliovými spoločnosťami - LIPTOVSKA, s.r.o., Martens - CWT, s.r.o. a spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. je v rozpore s účelom, na ktorý bola Spoločnosť založená. Spoločnosť podniká prostredníctvom komplementára, ktorý je oprávnený na obchodné vedenie a zároveň ako manažér poskytuje poradenstvo pre portfóliové spoločnosti najmä v oblasti finančného manažmentu, finančného plánovania a investičnej oblasti. Nakoľko je preukázané, že predmetné pôžičky neboli poskytnuté bezodplatne (pôžička LIPTOVSKA, s.r.o. s úrokom 5 % p.a., pôžička BLUE SKY MINING, s.r.o. s úrokom 4 % p.a.), nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že spoločnosť postupovala v rozpore s účelom, na ktorý bola založená a teda v rozpore s filozofiou podnikania, ktoré je účelom existencie každej komanditnej spoločnosti. Žalobca poukazuje na nerešpektovanie rozhodnutí investičného výboru pri výkone nasledovných úkonov žalovaného: a) hlasovanie spoločnosti na valnom zhromaždení spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. schvaľujúcom pôžičku pre spriaznenú osobu iného spoločníka spoločnosti LIPTOVSKA, s.r.o. v rozpore so schváleným investičným plánom; Cieľom a účelom investičného projektu, v zmysle investičného návrhu je vybudovanie spoločnosti zameranej na spaľovanie slamy a následnú výrobu tepla. Podľa čl. II bod 1 predmetného investičného návrhu: „Cieľom predkladaného projektu je vybudovať firmu na spaľovanie slamy a následne výrobu a predaj tepla pre obyvateľov a organizácie v meste Trenčín. Výroba tepla bude realizovaná z existujúcej kotolne na Liptovskej ulici, ktorá v súčasnosti vyrába teplo v objeme 120 000 GJ/ročne. Výroba tepla je rovnomerne rozdelená medzi 3 samostatné kotly, každý vyrába 40 000 GJ. Dva z nich spaľujú biomasu - slamu, jeden spaľuje zemný plyn od SPP, a.s.“ Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že prostriedky spoločnosti mali byť použité na nákup technológií. Nakoľko analýza vykurovacej sezóny preukázala, že spaľovanie biomasy je ekonomicky výhodnejšie, spoločnosť rozhodla o nahradení plynového kotla kotlom na spaľovanie slamy. Počas obdobia analýzy projektu (zhodnotenie výhodnosti, výber vhodného dodávateľa) bola časť peňazí spoločnosti, ktorá bola investovaná do LIPTOVSKA, s.r.o. zhodnotená poskytnutím pôžičky, pričom splatnosť pôžičky bola zabezpečená ručením tretích osôb. Poskytnutie pôžičky nemalo žiadny vplyv na dosiahnutie cieľu a zámeru projektu, ktorým je výroba tepla spaľovaním slamy, b) hlasovanie spoločnosti na VZ spoločnosti BLU SKY MINING, s.r.o. schvaľujúcom pôžičku pre tretie osoby v rozpore so schváleným investičným plánom; Časť zdrojov zo spoločnosti Fond Seed Capital, k.s., ktorá bola vložená do spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. mala byť použitá na kúpu nehnuteľnosti. Z dôvodu neúmerného navýšenia kúpnej ceny vybranej nehnuteľnosti spoločnosť BLUE SKY MINING, s.r.o. nehnuteľnosť nekúpila a časť zdrojov zo spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. dočasne zhodnotila formou krátkodobej pôžičky. Pôžička bola riadne splatená a jej poskytnutie žiadnym spôsobom neovplyvnilo cieľ a zámer projektu, ktorým je prenájom ťažobnej techniky a služieb súvisiacich s týmto prenájmom; c) uskutočnenie exitu zo spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. v rozpore so schváleným investičným plánom; Spoločnosť BLUE SKY MINING, s.r.o. bola neúspešná v snahe spolufinancovať projekt spolu s bankou, prostredníctvom bankového úveru a z toho dôvodu boli spoločníci spoločnosti, teda aj Fond Seed Capital, k.s., nútení hľadať financovanie z iných zdrojov, nakoľko bez ďalších investícií nemohol byť projekt zrealizovaný. Najefektívnejšou možnosťou v danej situácii bolo pribratie nového spoločníka do spoločnosti. Prostredníctvom vtedajšieho konateľa spoločnosti, B. W., spoločnosť našla vhodného investora z Poľska. Uvedený investor nesúhlasil s rozdelením hlasovacích práv v spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o., v zmysle, že spoločník Fond Seed Capital, k.s. disponuje väčšinou hlasov v rozhodovaní o takmer všetkých záležitostiach v spoločnosti a trval na tom, že hlasovacie práva budú zodpovedať výške vkladu jednotlivých spoločníkov do základného imania. Táto požiadavka bola pochopiteľná, nakoľko nový spoločník plánoval do spoločnosti nainvestovať značnú sumu finančných prostriedkov, avšak pre spoločníka Fond Seed Capital, k.s. neprijateľná. Takýmto rozdelením hlasovacích práv by Spoločnosť stratila akúkoľvek kontrolu nad spoločnosťou BLUE SKY MINING, s.r.o. a z toho dôvodu sa dohodla s ostatnými spoločníkmi na exite z tejto spoločnosti. Pri vstupe Spoločnosti (FSC) do spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. boli dohodnuté nasledovné podmienky exitu spoločnosti: Exit (výstup) spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. zo spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. bol predpokladaný v časovom horizonte 5 rokov odo dňa jej vstupu a poskytnutia investícií tejto spoločnosti vo forme vopred dohodnutého predaja obchodného podielu tak, že kúpna cena obchodného podielu bude hradená v nerovnomerných splátkach započítavajúcich nominálnu hodnotu vkladu do základného imania a kapitálových fondov s prislúchajúcim výnosom spoločníka za nasledovných podmienok: i) prvá splátka na konci 3. roku investície vo výške 2.811.400 Sk (93.321,38 EUR) ii) druhá splátka na konci 4. roku investície vo výške 4.997.400 Sk (165.883,29 EUR) iii) tretia splátka na konci 5. roku investície vo výške 5.217.400 Sk (173.185,95 EUR). K uzavretiu Zmluvy o prevode obchodného podielu malo dôjsť na začiatku realizácie investície spoločnosti do BLUE SKY MINING, s.r.o. stým, že udelenie súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti nevyhnutného na tento prevod obchodného podielu bude iniciované na konci piateho roku investície za podmienky obvyklého a riadneho priebehu podnikania spoločnosti. Jednotlivé splátky kúpnej ceny bolo možné uhradiť aj pred stanovenými termínmi splatnosti, podľa možností spoločníka, bez dodatočných poplatkov a pri dodržaní stanovenej absolútnej hodnoty odkupnej ceny. Očakávaná návratnosť uvedenej investície Spoločnosti bola stanovená ako minimálny požadovaný výnos IRR (Internal Rate of Return) na celkovú kapitálovú účasť v spoločnosti v čase exitu a to v min. výške 12,0% nominálnej hodnoty vkladu. Kúpna cena obchodného podielu mala byť zabezpečená vlastnou vista zmenkou spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. Z dôvodu vyššie uvedených skutočností došlo k predčasnému exitu Spoločnosti zo spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. a to tak, že dňa 27.1.2010 došlo k podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu medzi Fond Seed Capital, k.s. ako prevádzajúcim a B. W. ako nadobúdateľom. B. W.Á. mal následne zabezpečiť vstup nového spoločníka do spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o.. Kúpna cena za obchodný podiel spoločnosti predstavujúci 30% podiel na základnom imaní BLUE SKY MINING, s.r.o. bola dohodnutá vo výške 339.361,24 EUR, splatná v dvoch splátkach (1. splátka vo výške 98.021,30 EUR so splatnosťou 30.4.2010 a 2. splátka vo výške 241.339,94 EUR so splatnosťou 30.11.2010). Kúpna cena predstavuje splátku Istiny vkladu Spoločnosti do základného imania a kapitálových fondov vo výške 265.551,35 EUR a splátku úroku zo základného imania a kapitálových fondov (IRR 12%) v sume 73.809,89 EUR. Obe splátky kúpnej ceny sú zabezpečené vlastnou zmenkou spoločností BLUE SKY MINING, s.r.o. s avalom B. W. a zároveň záložným právom na celý obchodný podiel pána W., t.j. pôvodný obchodný podiel pána W. zvýšený o nadobudnutý obchodný podiel od Spoločnosti, t.j. obchodný podiel predstavujúci 55% podiel na základnom Imaní spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. O tomto postupe komplementár informoval investičný výbor na jeho 59. zasadnutí konanom dňa 11.2.2010. Členovia investičného výboru sa s touto skutočnosťou riadne oboznámili. Mal za to, že podmienky zrealizovaného exitu plne reflektujú na tie, ktoré boli schválené investičným výborom pri vstupe Spoločnosti do BLUE SKY MINING, s.r.o.. Z pohľadu výnosnosti bola očakávaná výnosnosť vo výške 12% IRR. Po približne 1,5 ročnej účasti Spoločnosti na BLUE SKY MINING, s.r.o., Spoločnosť dosiahla pri jej výstupe výnosnosť na úrovni 12,12%. Z pohľadu zabezpečenia kúpnej ceny za obchodný podiel bolo očakávané/ plánované zabezpečenie vlastnou zmenkou spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o.. Komplementár pritom reálne zabezpečil kúpnu cenu nielen uvedenou zmenkou, ale aj avalom spoločníka BLUE SKY MINING, s.r.o. a zriadením záložného práva na obchodný podiel spoločníka, ktorý predstavoval 55% podiel na základnom imaní spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. V zmysle uvedeného má za to, že komplementár zabezpečil výrazne lepšie podmienky výstupu spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. zo spoločnosti BLUE SKY MINING, s.r.o. oproti podmienkam navrhnutým / schváleným investičným výborom. d) hlasovanie Spoločnosti na VZ spoločnosti Martens - CWT, s.r.o. schvaľujúcom pôžičku pre spoločníka spoločnosti v rozpore so schváleným investičným návrhom; Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko pôžička bola poskytnutá v roku 2007 pred zmenou akcionárskej štruktúry komplementára/ manažéra - Funds managers, a.s. , pričom na pôžičku neboli poskytnuté zdroje zo spoločnosti FSC k.s. ale prostriedky spoločníka p. B. ako spoločníka spoločnosti. Pôžička bola riadne splatená v roku 2008; e) uskutočnenie exitu zo spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. v rozpore s výstupom schváleným investičným výborom; V prípade exitu zo spoločnosti Slovak Mail Services, a.s. sa tvrdenia navrhovateľa nezakladajú na pravde. Na 54. zasadnutí investičného výboru bol schválený plán exitu zo spoločnosti podľa odporúčaného splátkového kalendára pre spoločnosť, avšak odporca na základe žiadosti klienta (pre účely tohto vyjadrenia sa klientom rozumie osoba, ktorá má záujem na kúpe obchodného podielu/ akcií spoločnosti) požiadal členov investičného výboru na jeho 58. zasadnutí o úpravu splátkového kalendára. Investičný výbor žiadosť spoločnosti o zmenu splátkového kalendára zamietol a odporučil odporcovi pokračovať v rokovaniach s klientom o novom splátkovou kalendári, pričom žiadal, aby klient najskôr uhradil aspoň časť kúpnej ceny za prevod akcií odporcu v minimálnej výške 50.000,- EUR spolu s úrokmi. Spoločnosť Slovak Mail Services, a.s. vstúpila do likvidácie ku dňu 14.12.2009, pričom oznámenie likvidátora o vstupe spoločnosti do likvidácie bolo uverejnené dňa 12.2.2010 v Obchodnom vestníku. Exit odporcu zo spoločnosti bol zrealizovaný dňa 4.11.2009, čo je nespochybniteľným dôkazom toho, že komplementár postupoval s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti, keď z tejto spoločnosti vystúpil v dôsledku nepriaznivého vývoja investícií spoločnosti ešte pred jej vstupom do likvidácie. Pri tomto výstupe zohľadnil odporúčania z 58. zasadnutia investičného výboru, keď zrealizoval exit (prevod akcií odporcu) za cenu 420.628,66 EUR v nasledovnej štruktúre - Časť ceny „exitu" vo výške 111.181,17 EUR na základe zmluvy o prevode akcií uzatvorenej dňa 4.11.2009 so spoločnosťou Direct marketing, a.s. zo dňa 4.11.2009 (ďalej len „Zmluva o prevode akcií") - (uhradená v plnom rozsahu), časť ceny „exitu" vo výške 43.896,16 EUR na základe zmluvy o prevode akcií je splatná 28.2.2014 a zvyšná časť exitovej sumy v celkovej výške 265.551,33 EUR bude splácaná formou úverových splátok na základe Zmluvy o úvere č. 13 medzi odporcom a Slovak Mail Services, a.s. Kúpna cena je zabezpečená vlastnou zmenkou spoločnosti Direct Marketing, a.s. O realizovanom exite komplementár informoval investičný výbor na jeho 59. zasadnutí konanom dňa 11.2.2010. Členovia investičného výboru sa s uvedenou skutočnosťou riadne oboznámili. Má za to, že podmienky realizovaného exitu plne korešpondujú s podmienkami exitu schválenými investičným výborom, navyše realizovaný exit bol uskutočnený s takými podmienkami, za splnenia ktorých je nominálna hodnota celkovej exitovej ceny vyššia ako cena požadovaná investičným výborom. Nepopiera, že komplementár v mene Spoločnosti sčasti nepostupoval v absolútnom súlade so schválenými investičnými návrhmi. Túto možnosť však pripúšťa platná spoločenská zmluva Spoločnosti, konkrétne v čl. XIII, bod X1II.4 : „Štatutárny orgán (komplementár) nie je viazaný rozhodnutiami, resp. odporúčaniami investičného výboru, ktoré sa týkajú záležitostí uvedených v bode XIII.2 spoločenskej zmluvy" pričom čl. XIII, bod XIII.2 vymenúva záležitosti, o ktorých rozhoduje investičný výbor, okrem iných aj posudzovanie návrhov na realizovanie investície (XlII.2 písm. d) a posudzovanie písomných návrhov na realizovanie divestície (XIII.2 písm. e). Takáto formulácia spoločenskej zmluvy bola schválená samotným navrhovateľom. Na túto skutočnosť poukazuje samotný navrhovateľ v podanom trestnom oznámení, ČVS: PPZ-303/BPK- B-2010 Sr. Nakoľko tieto rozhodnutia a odporúčania investičného výboru nie sú pre komplementára záväzné, nemohlo dôjsť k ich porušeniu komplementárom. Zároveň poukázal na zákonnú povinnosť komplementára ako štatutárneho orgánu, konať pri výkone svojej funkcie s náležitou starostlivosťou, v prospech Spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, ktorú komplementár dodržuje. Komplementár ako štatutár a manažér postupuje pri výkone svojej funkcie v zmysle uzatvorenej zmluvy a pravidelne monitoruje všetky portfóliové spoločnosti, tak, aby dosiahol hlavný cieľ svojej činnosti - úspešný exit. V zmysle čl. III, bod III.3 uzatvorenej zmluvy je komplementár ako manažér fondu povinný a zodpovedný za monitorovanie a vyhodnocovanie stavu vývoja v jednotlivých portfóliových spoločnostiach, navrhovať opatrenia na korekciu stavu a prekonanie nepriaznivého vývoja v portfóliových spoločnostiach ako aj navrhovať a realizovať opatrenia na minimalizáciu investičných strát správcu fondu. V tomto zmysle, t.j. s odbornou starostlivosťou v snahe zabezpečiť Spoločnosti čo najväčší zisk, komplementár v rámci svojej činnosti zabezpečoval všetky informácie o jednotlivých spoločnostiach, tieto analyzoval a vyhodnotil a následne podnikol kroky, ktoré žalobca v súčasnosti namieta. Je však nespochybniteľné, že na základe takéhoto konania žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Žalobca tvrdil, že komplementár v prípade portfóliových spoločností LIPTOVSKA, s.r.o., BLUE SKY MINING, s.r.o., Martens - CWT, s.r.o., Slovak Mail Services, a.s. podstatne porušil spoločenskú zmluvu, najmä povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku činnosť Spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno Spoločnosti. Komplementár konal s odbornou starostlivosťou, v záujme Spoločnosti tak, aby dosiahol čo najefektívnejšie využitie finančných zdrojov Spoločnosti a dosiahol očakávaný zisk. Práve žalobca je osobou, ktorá v zmysle návrhu na nariadenie predbežného opatrenia má záujem absolútne znemožniť fungovanie spoločnosti. Prijatím predbežného opatrenia v znení, akom ho žalobca požadoval, by bola ekonomická činnosť spoločnosti natoľko narušená, že spoločnosť by nebola schopná ďalších/ žiadnych činností. Žalobca uviedol, že komplementár porušil svoju povinnosť podľa ust. čl. XI ods. XI.3 písm. f) spoločenskej zmluvy, keďže nevykonal uznesenie zhromaždenia spoločníkov č. 6/VI/2010 prijaté dňa 15.6.2010 o odvolaní prokúry I.. I. D., pretože nezabezpečil výmaz uvedenej prokúry z obchodného registra. Komplementár ako štatutár, ktorému táto povinnosť prináleží, uvedený výmaz z OR nemohol zabezpečiť, nakoľko spoločníci prijali uznesenie v zmysle, že odvolanie prokúry Ing. I. D. datovali pred konaním predmetného zhromaždenia spoločníkov, ktoré o tomto výmaze rozhodlo, (na deň 11.6.2010) a takýto návrh nie je spôsobilý na zápis do Obchodného registra v zmysle Obchodného zákonníka a zákona o obchodnom registri. Dňa 8.11.2010 počas zasadnutia zhromaždenia spoločníkov komplementár navrhol v rámci bodu zasadnutia „Rôzne" opraviť chybu v uznesení č. 6/VI/2010 prijatom dňa 15.6.2010. Komanditista tento bod neschválil a do dnešného dňa neumožnil opravu uznesenia. Spoločníci sa záverom dohodli, že verifikujú predmetnú chybu, posúdia správnosť navrhovaného postupu vo veci opravy chyby a vykonajú všetky potrebné úkony potrebné k jej odstráneniu tak, aby sa listina (zápisnica) stala spôsobilou na zápis zmeny údajov do obchodného registra. Žalobca tiež uviedol, že komplementár porušil svoju povinnosť uloženú mu v čl. XII., bod XII. 3 spoločenskej zmluvy tým, že neoznámil L.. I.. C., kedy môže nahliadnuť do dokumentácie Spoločnosti a dokumentácie jej portfóliových spoločností a tak mu neumožnil kontrolu údajov obsiahnutých v tejto dokumentácii, na ktorú má ako predseda dozornej rady Spoločnosti nárok. L.. I.. C. listom zo dňa 8.7.2010 požiadal komplementára o nahliadnutie do týchto dokumentov, pričom ešte v ten istý deň mu komplementár odpovedal v zmysle, že je pripravený predložiť požadovanú dokumentáciu a poskytnúť primeranú súčinnosť, avšak až po 23.7.2010, nakoľko osoba oprávnená na vydanie týchto dokumentov (pán U. - štatutár komplementára) čerpá od 9.7.2010 - 23.7.2010 dovolenku. Po tomto dátume bol komplementár pripravený poskytnúť súčinnosť, avšak, čo navrhovateľ vo svojom tvrdení opomenul, je fakt, že dňa 23.7.2010 bol komplementárovi doručený list, ktorým sa L.. I.. C. vzdáva funkcie v dozornej rade spoločnosti. Bezodkladne po tomto úkone, L.. I.. C. prestal vykonávať svoju funkciu, i keď formálne účinnosť tohto úkonu nastala až neskôr. Vzhľadom na uvedené, nakoľko požadované informácie majú charakter veľmi dôverných obchodných informácií a L.. I.. C. ukončil svoju činnosť v dozornej rade Spoločnosti, konal komplementár s odbornou starostlivosťou, v záujme Spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a tieto informácie, resp. dátum, kedy sa môže pán C. oboznámiť s požadovanou dokumentáciou, mu neoznámil. Žalobca v návrhu viac krát tvrdil, že do základného imania Spoločnosti vložil 99% jej prostriedkov a napriek tomu nemôže ovplyvniť činnosť Spoločnosti. Spôsob fungovania Spoločnosti si kreovali samotní spoločníci pri zakladaní a tvorbe spoločenskej zmluvy. Podľa § 97 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Na obchodné vedenie spoločnosti sú oprávnení iba komplementári, podľa ods. (2) toho istého §: „V ostatných záležitostiach rozhodujú komplementári spoločne s komanditistami väčšinou hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak." Spoločenská zmluva Spoločnosti upravuje rozhodovanie spoločníkov Spoločnosti tak, že zhromaždenie spoločníkov je oprávnené rozhodovať o všetkých otázkach spadajúcich do právomoci zhromaždenia a to jednomyseľne (bodXI.5). Tieto skutočnosti boli žalobcovi známe už v čase zakladania a vzniku Spoločnosti, nakoľko ako spoločník Spoločnosti sa na tvorbe spoločenskej zmluvy sám podieľal/ mohol podieľať a jej znenie sám schvaľoval. Skutočnosť, že navrhovateľ nemôže ovplyvniť, resp. presadiť svoju vôľu v Spoločnosti nemôže byť dôvodom na zrušenie jeho účasti spoločníka v spoločnosti už len z dôvodu, že tento stav sám svojím konaním spôsobil. Túto skutočnosť podporuje i slovenská judikatúra, keď je známe uznesenie Najvyššieho súdu z 10. mája 2011, sp. zn. 4 Obo 110/2000: Skutočnosť, že spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným nemá väčšinu hlasov potrebnú na presadenie svojej vôle proti vôli ostatných spoločníkov sama osebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie jeho účasti v spoločnosti. Ak by tomu tak bolo, mohol by každý spoločník, ktorého počet hlasov nestačí na dosiahnutie väčšiny predpísanej na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia, z tohto dôvodu žiadať o zrušenie svojej účasti v spoločnosti. Čo sa týka hlasovania komplementára na zhromaždení spoločníkov, podľa bodu X.5 písm. b) spoločenskej zmluvy: „Zhromaždenie spoločníkov o všetkých otázkach spadajúcich do právomoci zhromaždenia spoločníkov rozhoduje jednomyseľne a to menovite najmä o týchto veciach: b) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade." Komplementár má pritom právo zúčastniť sa zhromaždenia spoločníkov, predkladať na ňom návrhy a vyjadrenia a hlasovať na základe svojej slobodnej vôle, podľa vlastného uváženia. Komplementára preto nemožno sankcionovať za to, že na zhromaždení spoločníkov uplatnil svoje zákonné právo hlasovať a tvrdenie žalobcu, že ide o účelové konanie komplementára, je čisto špekulatívnym a ničím nepodloženým tvrdením. Žalobca tiež uviedol, že konanie komplementára je výlučne účelové a „blokáciou" rozhodnutia o znížení základného imania si chce ponechať možnosť poberať, ako zmluvný manažér fondu, odplatu prakticky z prostriedkov štátu v nemalej výške, bez ohľadu na to, či poskytuje služby manažéra fondu. Toto tvrdenie navrhovateľa nemá s prihliadnutím na Zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondov reálny základ, nakoľko komplementár ako manažér fondu má v zmysle čl. IV, bod IV.1 nárok na 3% z aktuálnej nominálnej hodnoty fondu a v zmysle bodu IV.4 nárok na odmenu 1% z aktuálnej hodnoty portfólia fondu, pričom v zmysle bodu ii) Zmluvy sa aktuálnou nominálnou hodnotou fondu rozumie počiatočná hodnota fondu zvýšená o zhromaždením spoločníkov správcu fondu odsúhlasené výnosy fondu dosiahnuté v predchádzajúcom kalendárnom roku (najmä výnosy z investícií, výnosy z poskytnutých úverov, výnosy z dočasne uložených voľných peňažných prostriedkov fondu) a znížená zhromaždením spoločníkov správcu fondu odsúhlasených prevádzkových nákladov fondu vynaložených v predchádzajúcom roku (najmä náklady na správu fondu, náklady hradené správcom fondu) a zhromaždením spoločníkov správcu fondu odsúhlasené investičné straty fondu v predchádzajúcom roku a bodu iii) Zmluvy sa aktuálnou hodnotou portfólia fondu rozumie súčet nominálnych hodnôt uskutočnených investícií znížený o súčet hodnôt všetkých divestícií. Výška základného imania nie je teda jedinou a určujúcou veličinou pri výpočte odmeny komplementára ako manažéra fondu, avšak táto odmena sa odvíja najmä od aktivít a úspešnosti podnikania Spoločnosti, čo popiera logiku tvrdenia žalobcu, že komplementár ako manažér fondu postupuje účelovo tak, že vedie spoločnosť k strate. Pri hodnote portfólia Spoločnosti, ktoré bolo ku dňu 31.12.2009 v hodnote 12.611.787,14 EUR, považuje uvedenú stratu za bezpredmetnú. Aj napriek tejto skutočnosti, v texte nižšie poukazuje na dôvody takéhoto hospodárskeho výsledku spoločnosti. Uvedený hospodársky výsledok bol spôsobený samotným princípom fungovania Spoločnosti ako fondu rizikového kapitálu, keď spoločnosť investuje do obstarania obchodných podielov a výnos dosahuje predajom nadobudnutých podielov, čo znamená, že nie je možné očakávať zisk bez predaja nadobudnutých podielov. Žalovaný ukončil rok 2009 so stratou vo výške 617.573 EUR. Dôvody takéhoto negatívneho hospodárskeho výsledku sú spôsobené spôsobom účtovania výnosov z investícií, pri ktorom do aktuálneho účtovného obdobia vstupujú len výnosy z poskytnutých úverov a iné poplatky v minimálnej výške. Investície do základného imania a kapitálových fondov spoločnosti sa vykazujú vo výnosoch až pri predaji obchodných podielov/ akcií jednotlivých portfóliových spoločností. Z uvedeného dôvodu Spoločnosť nevykazuje výnosy (a teda sa nepremietli v hospodárskom výsledku Spoločnosti) z kapitálových fondov vo výške 540.000,- EUR a výnos zo základného imania spoločností vo výške 84.000,- EUR, čo predstavuje spolu výnosy v celkovej výške 624.000,- EUR. Negatívny dopad uvedeného spôsobu účtovania na hospodársky výsledok Spoločnosti sa bude v najbližších rokoch znižovať z dôvodu plánovaných divestícií v zmysle plánu pre jednotlivé nadchádzajúce roky. Ďalším dôvodom uvedeného hospodárskeho výsledku je podľa žalovaného globálna ekonomická kríza, ktorá vo významnej miere ovplyvnila tvorbu opravných položiek o realizované investície. Tvorba opravných položiek stúpla v roku 2009 o 659.239,- EUR oproti roku 2008. Na základe uvedeného skonštatoval, že Spoločnosť v prípade možnosti časovo rozlíšiť výnosy z kapitálových fondov, hospodárila s kladným hospodárskym výsledkom. Zároveň týmto považoval za preukázané, že negatívny hospodársky výsledok nebol zapríčinený konaním komplementára a teda Spoločnosti. Zároveň uviedol, že uvedený hospodársky výsledok bol okrem vyššie uvedeného spôsobený aj znefunkčnením investičného výboru. V zmysle spoločenskej zmluvy, čl. XIII, bod XIII.1 sú členmi investičného výboru práve členovia investičného výboru žalobcu (komanditistu). Činnosť Spoločnosti tak bola počas roka zameraná predovšetkým na zveľaďovanie existujúcich investícií. V priebehu roka 2010 prestali byť spoločnosti doručované žiadosti sprostredkovávané NARSP, zväzom podnikateľov a zväzom živnostníkov, čo malo tiež vplyv na hospodársky výsledok Spoločnosti. Poukázal tiež na skutočnosť, že v zmysle judikatúry, hospodársky výsledok spoločnosti nemôže byť dôvodom na zrušenie účastí spoločníka súdom. (2 Obo/ 179/2000) Podanie žalobcu tak videl ako jeho snahu vyhnúť sa prípadnej zodpovednosti za činnosť Spoločnosti, ktorá v súčasnosti neprosperuje (nemá očakávaný kladný hospodársky výsledok).Mal za to, že žalobca je povinný uviesť a následne preukázať také dôvody, ktoré by s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti umožnili prijať záver, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Hoci naplnenie tejto skutkovej podstaty v zmysle § 148 ods. 1 Obch. zák., zákon bližšie nešpecifikuje, ale v zmysle doterajšej judikatúry ide najmä o prípady, keď spoločnosť, resp. ostaní spoločníci porušujú podstatným spôsobom svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti voči dotknutému spoločníkovi. Mal za to, že naplnenie tejto skutkovej podstaty nebolo žalobcom preukázané. Dôvody, ktoré žalobca uvádza, vyplývajú výlučne zo vzájomných nezhôd spoločníkov a v rozdielnom názore na vedenie Spoločnosti. V prípade, ak by súd žalobcovi vyhovel a jeho účasť v spoločnosti zrušil, ďalšie fungovanie spoločnosti v zmysle podnikania s cieľom rozvoja a podpory malého a stredného podnikania by bolo podľa jeho názoru značne obmedzené, dokonca až nemožné. Tým by bolo neprimerane zasiahnuté do pomerov spoločnosti, v dôsledku čoho žiadal návrh zamietnuť. 8. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že k návrhu doložil kompletné prehľady o porušeniach operačného manuálu, ktorými dochádzalo zo strany vedľajšieho účastníka ako manažéra fondu pri každej jednej zo spoločností, do ktorých žalovaný investoval, a to tak pri investičnom procese ako aj pri zmenách v investíciách a predovšetkým pri exitoch z portfóliových spoločností. Dochádzalo k nedodržiavaniu schválených investičných návrhov, k svojvoľnému nakladaniu investovaných prostriedkov a k nedostatočnému zabezpečeniu návratnosti investovaných prostriedkov v rámci investícii. Obranná argumentácia žalovaného a vedľajšieho účastníka spočívala najprv v tom, že operačný manuál nebol pre žalovaného a vedľajšieho účastníka záväzný. Uvedené tvrdenie vyvrátili zápisnicou z rokovania zhromaždenia spoločníkov z 25.7.2006, na ktorom bol operačný manuál schválený zhromaždením spoločníkov žalovaného v tom zmysle, že je záväzný ako pre žalobcu tak pre žalovaného a vedľajšieho účastníka. Okrem toho, dodržiavanie operačného manuálu sa vedľajší účastník zaviazal aj ako manažér fondu v rámci zmluvného vzťahu so žalovaným. Následne žalovaný a vedľajší účastník argumentovali, že išlo iba o tzv. formálne porušenia operačného manuálu, nakoľko sa predpokladá, že manažér fondu je profesionál a odborník, nesmie porušiť manuál ani formálne, ani žiadnym spôsobom. Doložili niekoľko správ z vykonaných auditov, právny audit kancelárie W., B., F., ďalej audit spoločnosťou Ekis, v ktorých sú zadokumentované porušovania operačného manuálu a schválených investičných manuálov už v roku 2009 a 2010. Na to, aby si žalobca vytvoril reálnu predstavu o stave fondu, presadil dňa 8.11.2010 na zhromaždení spoločníkov žalovaného, uznesenie o vykonaní forenzného auditu, ktorý mal byť v zmysle uznesenia zhromaždenia spoločníkov, ako aj v zmysle súťažných podmienok na výber audítorskej spoločnosti, robený v mene ako žalobcu, tak aj vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník však porušil toto ustanovenie, keď dal vypracovať forenzný audit spoločnosťou BMD Leitner iba v mene žalovaného. Žalobcovi tak odňal možnosť klásť otázky v rámci forenzného auditu, dokladať dokumenty, komunikovať s audítorskou spoločnosťou a aj inak sa spolupodieľať na vypracovaní správy z auditu. I napriek týmto pochybeniam, vypracovaná správa forenzného auditu dokladuje veľké množstvo porušení operačného manuálu, investičných návrhov zo strany vedľajšieho účastníka, pričom správa z forenzného auditu je tak isto súčasťou spisu. poukazuje tiež na znalecký posudok č. 10/2012 vypracovaný Expertíznym a edukačným inšpektorom Paneurópskej univerzity a zhrnul jeho závery: znehodnotenie investície o 80 % u 18 existujúcich spoločností, nereálna tvorba opravných položiek, neinformovanie žalobcu o činnosti žalovaného, použitie finančných prostriedkov, znemožnenie kontroly žalobcu k jednotlivým investíciám zo strany vedľajšieho účastníka, majetkové a personálne prepojenie 66 % portfóliových spoločností, nesprávne vedenie pokladne, vykonané úhrady z prostriedkov žalovaného v rozpore s manažérskou zmluvou, nepoužívanie prostriedkov v súlade s účelom určeným schválenými investičnými návrhmi, vyplácanie vyššej odmeny vedľajšiemu účastníkovi za manažérsku činnosť než aká mu prislúchala podľa manažérskej zmluvy. Ďalej doložili správy vypracované samotným vedľajším účastníkov, a to z novembra 2013 a z júna 2014, ktoré poukazujú na zlé hospodárenie portfóliových spoločností, konkrétne zo 16 spoločností uvedených v správach sa dve nachádzajú v konkurze, rôzne problémy s činnosťou má 9 spoločností, a to či už s platobnou neschopnosťou, nevykonávaním podnikateľskej činnosti, vysokej zadlženosti, dosahovanie vysokej straty. Relatívne v poriadku je iba približne 5 spoločností, u ktorých vedľajší účastník neuvádza také problémy, ako u ostatných. V správach vedľajšieho účastníka sa tiež nachádza údaj o tom, že v prípade 8 portfóliových spoločností, z ktorých odporca vykonával exit, vo všetkých 8 prípadoch nie je splatená exitovaná suma, tzn. že ide o pohľadávky žalovaného, ktoré sú dlhodobo po splatnosti. Tieto pohľadávky však vedľajší účastník v mene žalovaného žiadnym spôsobom nevymáha, neuplatňuje a sú nedostatočne zabezpečené. Ďalej založili do spisu dôkazy, že žalovaný stratil zmenky, ktoré mali zabezpečovať návratnosť investovaných prostriedkov. V danom prípade je irelevantné, kto konkrétne riadil vedľajšieho účastníka, že došlo k zmene jeho akcionára, podstatné je, že ten istý vedľajší účastník spôsobil stratenie alebo zmiznutie významných nástrojov na návratnosť investovaných prostriedkov. Ďalej poukazuje na niekoľko rokov pretrvávajúci vysoký stav pokladne žalovaného, kde sú prostriedky uschované kdesi v trezoroch, či v bezpečnostných schránkach, namiesto toho, aby boli aspoň uložené v banke na terminovaných vkladov s určitým úrokom, ktorý by mohol predstavovať výnos pre žalovaného. Ing. Q. Q. uviedol, že za prvý rok činnosti žalovaného, žalovaný hospodáril a dosahoval príjem iba z úložiek, tzn. z terminovaných vkladov na účtoch v bankách. Žalobca nerozumie, prečo by voľné a nenainvestované prostriedky žalovaného nemohli i naďalej generovať príjem žalovaného vyplývajúci z takýchto výnosov. Až v novembri v roku 2013 na zhromaždení spoločníkov aktuálny štatutárny zástupca vedľajšieho účastníka uviedol, že dôvodom uschovania prostriedkov v pokladni v trezoroch a v schránkach je obava z rozšírenia predbežného opatrenia nariadeného Krajským súdom v Bratislave. Žalobca spochybnil súvislosť s odbornou starostlivosťou, s ktorou má vedľajší účastník riadiť Fond, s akousi obavou z možných rozhodnutí slovenských súdov. Vedľajší účastník má pri správe fondu v prvom rade sledovať záujmy žalovaného, výnosy, ktoré by žalovaný mohol dosahovať, a nie postupy súdov a iné vedľajšie faktory. Taktiež poukázal na ním založené dve rozdielne účtovné závierky žalovaného za rok 2012 s úplne odlišnými údajmi o majetku žalovaného o stratách, resp. hospodárskom výsledku žalovaného za rok 2012 s odlišnými údajmi o opravných položkách. Žalobca zdôraznil, že stále nedostal odpoveď, ako je vôbec takýto stav možný. Žalobca tak nemôže mať, ani nemá žiaden prehľad o reálnom stave žalovaného, teda o jeho hospodárskych ukazovateľoch a o jeho majetku. Vedľajší účastník na strane žalovaného okrem nevymáhania splatných pohľadávok nedostatočne zabezpečil návratnosť investícii, nekonal ako riadny hospodár pri riadení Fondu, nezasahoval dostatočne do portfóliových spoločností, a to či už poradenstvom pri ich riadení, kontrolnou činnosťou a návrhom opatrení na prekonanie nepriaznivého vývoja portfóliových spoločností, konkrétne poukázal na článok III ods. 4 body VII, VIII a VI Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti riadenia fondu uzatvorenej medzi žalovaným a vedľajším účastníkom, ktoré sú elementárnou povinnosťou vedľajšieho. Vedľajší účastník už dlhé roky nevykonáva svoju pôsobnosť a neplní si svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou tak ako sa to od neho očakáva a ako je to predpokladané manažérskou zmluvou a napriek tomuto stavu nevykonal žiadne opatrenia na to, aby ho v oblasti riadenia fondu nahradila alebo mu radila iná spoločnosť, iný subjekt s dostatočnou profesionalitou, odbornou erudíciou, v záujme toho, aby nedochádzalo k sústavnému znižovaniu fondu, k neustálym stratám v spoločnostiach a prakticky k zničeniu toho, čo sa malo dosiahnuť použitím verejných prostriedkov práve na rozvoj malého a stredného podnikania v SR. Za takéhoto dlhodobého stavu sa domnieva, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zotrvával ako spoločník v spoločnosti, v ktorej mu je odopierané právo a možnosť na vykonávanie kontroly, kde dostáva nedostatočné informácie, rozporuplné dokumenty a akékoľvek jeho návrhy na zhromaždeniach spoločníkov žalovaného, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu činnosti žalovaného, vyššej transparentnosti pri nakladaní s prostriedkami, vedľajší účastník vždy zablokoval. 9. Svedok Ing. Q. Q. vo výpovedi k veci uviedol, že do Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania nastúpil v októbri 1994 ako radový zamestnanec na základe úspešného výberového konania a to na pozíciu manažéra pripravovaného programového rizikového kapitálu. Ako jeho prvá úloha bola pripravenie a rozbehnutie spoločnosti, ktorá sa mala zaoberať správou novozriadeného fondu Seed Capital fund, ktorý bol zameraný na investičné aktivity do malých slovenských podnikov za účelom urýchlenia ich rozvoja. Uvedený fond bol založený koncom roku 1994 alebo začiatkom roku 1995. Bol jeho konateľ od založenia až do septembra 2007. V národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania sa stal generálny riaditeľom v auguste 2005 a funkciu vykonával do 5.7.2007. V uvedenom období preto vykonával súbeh funkcii štatutárneho zástupcu agentúry ako aj Fondu fondov s.r.o. Pri založení a v začiatkoch fungovania fondu pracovali s malým objemom investícií, rádovo 850.000,- EUR. Na základe úspechov v danej oblasti sa tieto investície postupne zvyšovali, až k obdobiu 2005 dosiahli objem približne 300 až 350 mil. Sk. Jednalo sa o vlastné prostriedky fondu získané úspešnou investičnou činnosťou a ďalej to boli čiastočné zdroje štátneho rozpočtu a zdroje európskych fondov, ktoré boli poskytnuté prostredníctvom národnej agentúry. V roku 2005 až 2006 boli spoločnosťou Fond fondov s.r.o. založené ďalšie dva fondy Fond Seed Capital, k.s., ktorý mal slúžiť na podporu a rozvoj malých podnikateľov a Slovenský rozvojový fond a.s., ktorý mal slúžiť na rozvoj a podporu stredných podnikateľov. Investičnou stratégiou jednotlivých fondov bola zároveň určená aj organizačná právna forma jednotlivých fondov. Z toho dôvodu bol Fond Seed Capital zriadený vo forme komanditnej spoločnosti, nakoľko sa jednalo o najvyššiu rizikovosť očakávaných investícii, pričom v takomto fonde nebolo možné získať súkromných investorov a takáto forma bola najbežnejšou štruktúrou obdobných fondov v krajinách vyspelej Európy, napr. Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko. Zároveň bol pri zakladaní Fondu Seed Capital, k.s., kde Fond fondov vstupoval ako komanditista s vkladom 400 mil. Sk a manažér fondu ako komplementár s vkladom 4 mil. Sk a zároveň boli v uvedenom fonde nad rámec vytvorené ďalšie orgány a to dozorná rada ako aj prokurista, ktorú funkciou zastával od založenia do leta 2006 alebo 2007, kedy bol odvolaný z pozície riaditeľa národnej agentúry. Počas jeho pôsobenia vo Fonde Seed Capital bola vykonaná iba jedna investícia, asi do spoločnosti Martens v objeme asi 7,5 mi. Sk. Rovnako počas jeho pôsobenia neboli už do Fondu investované ďalšie vklady. Keď odchádzal zo svojej pozície, Fond bol vo výbornej kondícii, avšak v podstate bol iba na začiatku svojej činnosti. Fond Seed Capital vykonával svoju činnosť plne v súlade s pokynmi a požiadavkami Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania ako i Fond fondov s.r.o. Spoločnosť Funds managers a.s. bola v podstate založená v procese zriaďovania jednotlivých fondov, v ktorej pôsobili aj bývalí zamestnanci Fondu fondov, ktorí disponovali s viacročnými skúsenosťami v danej oblasti, čím bola zachovaná kontinuita investičnej a monitorovacej činnosti. Mgr. J. L. bol určitý čas v pracovnom pomere, ale dlhodobo od roku 2000 - 2001 pôsobil pri Seed Capital company a neskôr vo Fonde fondov ako právny poradca, ako právnik a zúčastňoval sa investičného procesu, kde zastrešoval právne pozadie celého procesu. Fond bol zameraný na seed a startup investície, ktoré vo svojej podstate sú považované za najrizikovejšie, preto súčasťou kontrolovacieho a monitorovacieho systému bolo obsadenie fondu skúsenými manažérmi, ktorí majú skúsenosti v tejto oblasti, konštituovanie dozornej rady fondu, ktorá mala troch členov, pričom všetci boli nominovaní Národnou agentúrou, vo fonde bol zriadený prokurista ako alternatívny štatutárny orgán menovaný Národnou agentúrou. Fond na svojich prvotných zhromaždeniach spoločníkov odsúhlasil detailné postupy vykonávania investičnej činnosti, ktoré mali písomnú formu operačného manuálu, ktorý bola spoločnosť povinná dodržiavať. Okrem toho boli prijaté ďalšie dokumenty, ako manažérska zmluva s manažérom fondu, v ktorej boli presne vymedzené práva a povinnosti a ďalej boli odsúhlasené a prijaté dokumenty, štruktúra monitorovacej správy, štruktúra záverečnej správy, z ktorých mala národná agentúra podrobné vedomosti o situácii a o vývoji vo Fonde. Kontrolný mechanizmus a mechanizmus zníženia rizík bol súborom množstva opatrení, jedným z najdôležitejších opatrení bolo, že bol konštituovaný investičný výbor, ktorý bol oprávnený schvaľovať, resp. neschvaľovať predložené investičné návrhy investičného manažéra. Investičný výbor mal 5 členov, ktorých volila národná agentúra alebo Ministerstvo hospodárstva. Operačným manuálom boli viazaný odporca ako aj manažér fondu spoločnosť Funds managers a.s., jednalo sa o dokument spoločnosti Fond fondov, ktorý presne upravoval investičnú a poinvestičnú činnosť a ktorého znenie bolo odsúhlasené aj združením spoločníkov spoločnosti Fond Seed Capital, k.s. Jednalo sa o zhromaždenie spoločníkov zo dňa 25.7.2006 o čom bola spísaná zápisnica. Rozpory medzi navrhovateľom a manažérom vo fungovaní nezaznamenal. Spoločnosti a fondy fungovali bez problémovo, rovnako tak prebiehala bez problémov komunikácia medzi investičnými manažérmi Fondu fondov a investičným výborom a národnou agentúrou a do procesu zainteresovanými orgánmi. 10. Svedok I.. L. T. vo výpovedi k veci uviedol, že ako riaditeľ pracoval v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania v období od júla 2007 do augusta 2010. Agentúra mala v tom čase už rozbehnutý program rizikového kapitálu. Agentúra sa podieľala na založení fondov, ktoré boli ako prostriedok na dosiahnutie určeného cieľa a to podpora malého a stredného podnikania. Tento program bol aj odobrený a schválený v orgánoch Národnej agentúry. Jej hlavná účasť sa prejavila v dvoch fondoch a to Slovenský rozvojový fond a.s. a Fond Seed Capital, k.s. Tieto fondy boli založené počas roku 2006 ešte jeho predchodcom Ing. Q.. Z titulu jeho funkcie riaditeľa agentúry zároveň vstúpil aj do orgánov Fondu fondov s.r.o. ako konateľ v septembri 2007. Zároveň sa stal predsedom Investičného výboru, ktorý bol vytvorený z nominantov Národnej agentúry. Investičný výbor slúžil v podstate na schvaľovanie investičných zámerov a vstupov a výstupov z jednotlivých spoločností, do ktorých mal fond investične vstúpiť. Manažovanie vstupu, resp. výstupu mal zabezpečovať manažér fondu a komplementár v jednej osobe za odplatu. V čase, kedy nastupoval do funkcie, Fond Seed Capital nevykonával žiadnu investičnú činnosť. Jeho úlohou bolo preto túto investičnú činnosť rozbehnúť. Investičná činnosť sa rozbehla až potom, čo došlo k výmene majiteľov spoločnosti, ktorá fond manažovala, tzn. komplementára žalovaného. Od roku 2008 sa investičná činnosť rozbehla a manažér fondu začal postupne predkladať jednotlivé projekty. Do polovice roku 2009 bolo tých projektov viac ako 20. V polovici roku 2009 nastali aj problémy v komunikácii s manažérom fondu. Následne po vzniku problémov v komunikácii medzi agentúrou a manažérom fondu došlo aj k zastaveniu ďalších investícií zo strany žalovaného, keďže investičný výbor zablokoval investovanie. Žalobca mal v nasledujúcom období problém dostať sa k jednotlivým informáciám ohľadne jednotlivých investičných projektov. Zo strany komplementára, t.j. spoločnosti Funds Managers a.s. neboli komanditistovi, t.j. žalobcom poskytované informácie, o ktoré bol manažér požiadaný a taktiež boli zo strany komplementára blokované návrhy komanditistu na riešenie nedostatkov v súvislosti s manažovaním fondov. Komplementár sa v podstate dostal do pozície, kedy by mal v podstate zrušiť manažérsku zmluvu sám so sebou. Hlavný problém, ktorý tu nastal, bola kvalita v poskytovaní služieb zo strany manažéra fondu, ktorý tieto neposkytoval v požadovanej kvalite a zároveň neposkytoval žalobcovi informácie týkajúce sa jednotlivých investícií ako i svojich rozhodnutí, ktoré robil sám bez súhlasu investičného výboru. Počas jeho pôsobenia boli žalobcom objednané dva audity, jeden, a to ekonomický audit, robila spoločnosť Ekis audit. Na základe toho bolo vyhodnotené, že investície do portfóliových spoločností sú čiastočne znehodnotené. Taktiež bol robený aj právny audit, a to právnickou kanceláriou HKV. Neumožnenie výmeny na poste prokuristu žalovaného, komplementár nijakým spôsobom nevysvetlil. Voľbu prokuristu pritom komplementár blokoval. Zástupcovi spoločnosti Funds Managers a.s. ako manažérovi fondu bolo umožnené prezentovať tvorbu opravných položiek pred zborom zástupcov Národnej agentúry. Predkladané opravné položky neboli zo strany komplementára dostatočne zdokladované, z toho dôvodu neboli ani ním ako štatutárnym zástupcom odsúhlasené a akceptované. V prípade opravných položiek takéhoto typu, ako bolo prezentovaná tzv. zníženie hodnoty finančných investícií, jedná sa o zníženie hodnoty majetku portfólia investícií o túto prezentovanú sumu. Osobne si myslí, že opravné položky boli vo väčšom rozsahu, ako boli prezentované komplementárom na valnom zhromaždení. Zníženie o opravné položky nebolo zo strany komplementára dostatočným spôsobom zdokladované, pri čom vychádzal aj z auditu, ktorý mali v tom čase už spracovaný. Informácie, ktoré im boli poskytované nepovažovali za dostatočné, čo bolo nakoniec skonštatované aj v oboch auditoch, ktoré si dali vypracovať. Problémy vo vzťahu medzi komanditistom a komplementárom vidí v tom, že jednak neboli zo strany komplementára komanditistovi poskytované dostatočné informácie a taktiež nereagoval na požiadavky komanditistu na výmenu manažéra fondu. V čase rozhodovania o jednotlivých investičných zámeroch nebol personálne prepojený so žiadnou z týchto spoločností. 11. Svedok Mgr. Ľ. W. vo výpovedi k veci uviedol, že od dňa 11.2.2002 do 22.2.2010 bol členom Správnej rady národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, pričom bol menovaný Ministrom hospodárstva SR za Združenie podnikateľov Slovenska. Od 6.9.2007 do 22.2.2010 bol zároveň členom Investičného výboru Fondu fondov, ktorý bol identický s investičným výborom Fond Seed Capital. Za člena investičného výboru bol opätovne menovaný dňa 10.9.2010 a je tam až doteraz. Predsedom dozornej rady Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania je od novembra 2012 až doposiaľ. Po založení Fond Seed Capital boli investičnému výboru predkladané investičné zámery na schvaľovanie. Väčšina predložených projektov bolo schválených, ale problémy nastali až vtedy, keď sa nepostupovalo v súlade so schváleným investičným zámerom a manažér pri zazmluvňovaní investičných projektov nepostupoval v súlade s rozhodnutím investičného výboru. Po zistení týchto pochybení boli na správnej rade iniciované vypracovania auditov, a to finančného ako aj právneho. Oba vypracované audity boli prerokované na Zbore zástupcov, kde bol prizvaný. V auditoch boli konštatované porušenia schválených investičných zámerov a z toho dôvodu zbor zástupcov prijal rozhodnutie rokovať o ukončení zmluvy s manažérom fondu, vymenovať prokuristu zo zástupcov Ministerstva Hospodárstva SR v zmysle operačného manuálu a znížiť angažovanosť Fondu Fondov vo Fond Seed Capital o voľné prostriedky, ktoré obsahovali objem cca 4. mil. Eur. Manažér na zbore zástupcov predmetné návrhy odmietol, pričom zo svojim 1 % hlasoval proti. Manažér odmietal poskytovať komanditistovi ako majoritnému vlastníkovi informácie ohľadne investícií v jednotlivých portfóliových spoločnostiach. Z auditov pritom vyplývalo, že dochádzalo k porušeniam povinností a odklonu od schválených investičných zámerov takmer pri všetkých portfóliových spoločnostiach. Manažér navyše svojvoľne proti rozhodnutiu investičného výboru uskutočňoval investície do ďalších spoločností a to aj potom, čo bolo vydané uznesenie o trestnom konaní v súvislosti s nehospodárnym nakladaním finančných prostriedkov. V roku 2012 boli podané ďalšie trestné oznámenia, a to na manažéra fondu v súvislosti s vyplácaním odmeny. Ďalšie trestné oznámenia v súvislosti s investíciou do projektu Revúcky raj. Zároveň bola vykonaná kontrola finančnej hotovosti žalovaného za účasti členov dozornej rady odporcu, štatutárnych zástupcov žalovaného, manažéra ako aj vyšetrovateľky, pričom bolo konštatované, že v pokladni chýba 1.074.000,- EUR. V tejto veci ďalej koná vyšetrovateľ. Ako splnomocnený zástupca Fond Seed Capital, v ktorom je vedené trestné konanie, má vedomosť o tom, že v tejto fáze sú finalizované znalecké posudky ohľadne uvedeného trestného konania. Zamestnanci Fondu fondov vykonávali po vlastnej línii kontroly jednotlivých portfóliových spoločností. Predkladané materiály neboli dostatočné a kompletné, napriek tomu existujú výstupy z týchto jednotlivých kontrol, čo vyústilo aj k podaniu ďalších trestných oznámení. Kontroly neboli vykonávané fyzicky v jednotlivých spoločnostiach, nakoľko do týchto neboli pustení, ale kontrola bola vykonávaná zo spisových materiálov nachádzajúcich sa vo Fond Seed Capital. Kontroly boli iniciované po nástupe Ing. Š. do funkcie štatutára Fondu fondov niekedy v priebehu roku 2011. Pokiaľ by im boli komplementárom sprístupnené dokumenty, tieto kontroly by boli vykonané aj skôr. Členom Dozornej rady vo Fond Seed Capital je od jeho založenia do februára 2010. Počas jeho členstva v Dozornej rade by sa zasadnutie Dozornej rady uskutočnil, ak by ho predseda Dozornej rady zvolal a ak by boli zo strany komplementára predložené výročné správy. Myslí si, že Ing. Š. ako štatutár, žiadal manažéra fondu o predloženie jednotlivých účtovných materiálov k jednotlivým portfóliovým spoločnostiam, kde boli uskutočnené investičné vstupy. Na zasadnutí z 8.11.2010 zaznela požiadavka komplementára, aby sa zástupca komanditistu stal štatutárnym zástupcom odporcu, resp. aby bol komanditista priamo komplementárom spoločnosti. Požiadavka k pretransformovaniu komanditnej spoločnosti na inú spoločnosť zaznela iba neformálne. Na túto požiadavku by mala byť aj reakcia štatutárneho zástupcu Ing. Š.. On v predchádzajúcom období, keď zastával funkciu člena dozornej rady, neinicioval žiadne konanie na náhradu škody voči štatutárnym zástupcom. 12. Svedok L.. L. A. vo výpovedi k veci uviedol, že v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania pôsobí od septembra 2007, kedy pracoval ako právnik. Od septembra 2011 ako vedúci právneho oddelenia a od apríla 2012 ako právnik do 30.9.2012. Od uvedeného dňa na základe zmluvy vykonáva funkciu projektového manažéra v spoločnosti Fond fondov. So spoločnosťou Fond Seed Capital prvýkrát prišiel do kontaktu v januári 2011, kedy sa konalo 60 zasadnutie investičného výboru, kde bol poverený vykonávať vyhotovenie zápisnice. V apríli roku 2011 bol poverený vykonaním kontroly v spoločnosti Fond Seed Capital. Úlohou kontroly bolo zistiť, či vykonávanie investičnej činnosti prebieha v súlade s príslušnými schválenými dokumentmi, a to najmä operačným manuálom, spoločenskými zmluvami, resp. schválenými investičnými zámermi. Osobne bol prítomný asi pri 10 vykonaných kontrolách. Z vykonávaných kontrol sa robili zápisy, v ktorých bol zaznamenaný jednak obsah predložených dokumentov, resp. ich vrátenie po kontrole. Ďalej sa v zázname uvádzali osoby, ktoré kontrolu vykonávali, miesto a čas začiatku a ukončenia kontroly. Výsledky kontroly boli spracované neskôr v podobe prehľadov. Počas vykonávania kontroly im neboli predložené všetky doklady, ktoré požadovali. Štatutárny zástupca pán U. to odôvodňoval jednak nedostatočnou personálnou kapacitou, resp. časovou náročnosťou. Z toho dôvodu žiadali, aby im bolo udelené splnomocnenie, resp. aby zabezpečil súhlas u jednotlivých portfóliových spoločností, aby si potrebné doklady a údaje mohli u jednotlivých portfóliových spoločností zabezpečiť samy. Toto im umožnené nebolo. Boli vyzvaní, aby uviedli dôvod, pre ktorý takýto postup požadujú. Ten v podstate uvádzali už priebežne. Z dokumentov, ktoré žiadali, im neboli predložené najmä tie, ktoré sa týkali kontroly efektívnosti a spôsobu použitia poskytnutých finančných prostriedkov jednotlivým portfóliovým spoločnostiam a to jednak v čase predinvestičnej prípravy, ako aj počas realizácie investície. K získaniu potrebných informácií mal dopomôcť audit, ktorý bol vykonávaný a vzhľadom k tomu, že zmluva na jeho vykonanie bola podpísaná spoločnosťou Fond Seed Capital, nebola dostatočne zaistená objektívnosť tohto auditu, keďže spoločnosť Fond fondov nemala k vykonávaniu uvedeného auditu umožnený priamy prístup. Žalobca požadoval prerokovanie záverečnej správy forenzného auditu na zhromaždení spoločníkov aj za prítomnosti audítora, aby bolo možné jednotlivé zistenia a výsledky konfrontovať s ich informáciami, k čomu však nedošlo. Mali podozrenie, že audítorom neboli poskytované všetky relevantné informácie a z toho dôvodu si chceli niektoré veci bližšie objasniť. Na zhromaždeniach spoločníkov, na ktorých sa zúčastňoval, bol poverovaný vyhotovením zápisnice, nakoľko však vždy boli k jednotlivým zápisniciam pripomienky zo strany pána U., k ich podpisu nedochádzalo. Žalobca mal zároveň požiadavku, aby bol do funkcie prokuristu vymenovaný Ing. Š., resp. v neskoršom období Ing. Šafárik. K tomuto kroku však nedošlo, nakoľko pán U. to odôvodňoval zlými skúsenosťami s touto funkciou. Doposiaľ je v obchodnom registri formálne zapísaný. Okrem toho navrhovali, aby došlo k výmene manažéra vo fonde, resp. zníženie jeho odmeny na nulu, nakoľko od roku 2011 sa nemala vykonávať žiadna investičná činnosť. K tomuto však z dôvodu nesúhlasu komplementára nedošlo. Zo strany vedľajšieho účastníka bolo navrhované, aby sa žalobca stal komplementárom spoločnosti žalovaného, čo však nemohlo byť akceptované z dôvodov, že žalobca sa nemohol podieľať svojou účasťou v spoločnostiach, kde by ručil celým svojim majetkom. Na margo tohto návrhu oni navrhli, aby sa komplementárom stala spoločnosť Infokom servis s.r.o., ktorá bola 100 % dcérskou spoločnosťou národnej agentúry, tak ako to je v prípade žalobcu. Posledná kontrola, ktorej sa zúčastnil, sa týkala stavu pokladničnej hotovosti, keďže žalobca sa dostal k informácii, že by sa v nej mal nachádzať vyše 1 mil. EUR, čo je značne vysoká suma, keďže spoločnosť svoje finančné operácie vykonáva v prevažnej miere bezhotovostne. Uvedená finančná hotovosť sa mala nachádzať v bezpečnostných schránkach vo viacerých bankách. Uvedená finančná hotovosť bola skontrolovaná neskôr ako v pôvodnom termíne a tejto sa on nezúčastnil. Dokumenty, ktoré by sa mali nachádzať v jednotlivých portfóliových spoločnostiach a v prípade požiadavky mali byť predložené ku kontrole, boli opísané v operačnom manuále, resp. v jeho prílohách. Dokumenty, ktoré im boli predložené, im pri kontrolách neboli predložené v takom rozsahu, ako určuje uvedený operačný manuál. Jednotlivé investičné zámery na schvaľovanie investičnému výboru predkladal manažér s odporúčaním, či je ich možné schváliť. Investičný výbor sa podrobným skúmaním jednotlivých predkladaných zámerov bližšie nezaoberal, keďže to jeho úloha v zmysle operačného manuálu ani nebola, keďže to bola úloha manažéra fondu, ktorý bol za to aj platený. Zároveň nebolo úlohou investičného výboru sledovanie investície potom, čo bola táto schválená. Uvedená činnosť bola rovnako povinnosťou manažéra fondu. Čo sa týka kontroly finančnej hotovosti, ktorá sa vykonala následne, pri tejto fyzicky nebol. Bol však informovaný, že táto finančná hotovosť existovala a bola skontrolovaná. Následne na to bola výzva zo strany komanditistu, aby takáto vysoká hotovosť nebola uložená v schránkach, ale aby bola uložená na bankovom účte. 13. Svedok I.. L. Q. vo výpovedi k veci uviedol, že pracuje v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania, a to od roku 2004 a od roku 2007 vedie odbor kontroly, ktorého úlohou je kontrolovanie využívania verejných finančných prostriedkov. V roku 2011 boli požiadaní generálnym riaditeľom agentúry, ktorý je zároveň štatutárnym zástupcom žalobcu, o vykonanie kontroly v spoločnosti žalovaného. Kontrola bola vykonaná v období od 15.4.2011 do 18.1.2012. Kontrola bola vykonávaná neštandardne dlhšiu dobu ako zvyčajne. Bolo to spôsobené tým, že bolo potrebné zohľadniť pracovné požiadavky spoločnosti Funds managers, resp. národnej agentúry. Zároveň kontrolu predlžovala aj tá skutočnosť, že všetky dokumenty, ktoré im boli predložené, museli byť protokolárne prevzaté a nebolo im umožňované robiť si z uvedených dokladov skenové kópie, ale museli byť vyhotovované výpisy, resp. niektoré dokumenty prepisované, ako napríklad účtovné závierky do excelovského formátu. Nebolo im taktiež umožnené zapožičanie uvedenej dokumentácie, aby mohla byť kontrola vykonaná v ich sídle. Kontrola bola zameraná na súlad dokumentácie, kontrolovanie portfóliovej spoločnosti s operačným manuálom, ktorý bol záväzný pre Fond Seed Capital a vytvorenie stručného prehľadu zisteného stavu jednotlivých portfóliových spoločností žalovaného a zostavenie finančnej analýzy z výkazov kontrolovaných portfóliových spoločností a ich porovnávanie s finančnými plánmi, ktoré boli súčasťou investičných návrhov. Kontrola spočívala v porovnávaní predložených dokladov, či sú v súlade s operačným manuálom. Výsledným materiálom bola správa z kontroly, ktorá bola predložená štatutárnemu zástupcovi národnej agentúry. Tieto výsledky boli predložené aj súdu a spomenul aspoň niektoré z vážnych zistení. V niektorých prípadoch doklady, ktoré podľa operačného manuálu mali byť predložené žalovanému pred schválením investičného návrhu, sa v dokumentácii nenachádzali, prípadne ich dátumy alebo dátumy vyhotovenia boli až po zasadnutí investičného výboru, tzn. že nemohli byť predložené pred zasadnutým investičného výboru. Išlo napríklad o výpisy z registra trestov, výpisy z OR, potvrdenia daňového úradu, sociálnej poisťovne. Ďalej neboli predložené monitorovacie správy za jednotlivé investície v takej forme, ako ich vyžaduje operačný manuál. Zistili, že Fond Seed Capital poskytoval dodatočné úvery, s ktorými nepočítal schválený investičný návrh. Identifikovali zmeny v štruktúrach investície, ktoré neboli schválené investičným výborom. Ďalej navyšovanie pôvodne schválených úverov bez schválenia investičným výborom. Ku kontrole im neboli predložené žiadne účtovné doklady a preto nebolo možné overiť súlad použitia poskytnutých prostriedkov s investičným návrhom. Taktiež nebolo možné vykonať kontroly priamo v jednotlivých portfóliových spoločnostiach. Ďalej sa zamerali aj na kontrolu finančnej výkonnosti portfóliových spoločností. Zistili, že plánované hodnoty uvedené vo finančných plánoch schválených investičným výborom, boli dodržiavané len zriedka. Čo sa týka finančnej výkonnosti, k 31.12.2011 šesť zo sedemnástich portfóliových spoločností vykazovalo podľa poznámok v účtovnej závierke základné vlastné imanie, k 31.12.2012 bol tento stav už deväť z osemnástich spoločností. Ďalej mali úlohu od Ing. Š., ohodnotiť portfólio a hodnotu portfólia spoločnosti, do ktorej investoval Fond Seed Capital, a to tak, aby sa plne rešpektovali postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. V podstate prehodnotili hodnotu portfólia spôsobom, ako aj samotný Fond Fondov, ktorý každoročne prehodnocuje hodnotu portfólia spoločnosti. Používa sa metóda vlastného imania, pričom zistili, že Fond Seed Capital k 31.12.2011 investoval do vlastného imania spoločnosti zhruba 5,5 mil. EUR. Zistené precenenie podľa postupov, ktoré používajú vo Fonde fondov, by bolo mínus 4 mil. EUR. Podľa metódy vlastného imania by teda reálna hodnota portfólia po precenení bola okolo 1,5 mil. EUR. Nakoľko nemali informácie o splácaní úverov, nemohli preceniť finančné investície z poskytnutých úverov. Ďalej analyzovali účtovnú závierku v spoločnosti Fond Seed Capital zostavenú k 31.12.2011 a k 31.12.2012. Za tieto roky bol hospodársky výsledok v roku 2010 mínus 469.610,- EUR, 2011 kladný 649.820,- EUR a 2012 záporný 1.450.378,- EUR. Zamerali sa hlavne na rok 2011, kde bol kladný hospodársky výsledok a analyzovali vlastne tú čiastku z čoho mal kladný výsledok vzniknúť a nesedel im tam hlavne fakt, že po zohľadnení hlavnej nákladovej položky, ktorou bola odmena spoločnosti Funds managers vo výške 524.000,- EUR, by musel Fond Seed Capital za obdobie v roku 2011 svojou hospodárskou činnosťou dosiahnuť zisk z predaja investícii vo výške zhruba 1.160.000,- EUR. Keď sa vychádza aj zo znaleckého posudku, tak zisk za všetky investície Fond Seed Capital je vo výške 425.000,- EUR. Uviedol, že tu je významný nesúlad, ktorý spochybňuje reálnosť dosiahnutého zisku v roku 2011. Podľa neho, tento zisk bol dosiahnutý neodúčtovaním investície do kapitálových fondov z majetku spoločnosti Fond Seec Capital. To sa dá dokázať ukážkou na rok 2010, kedy mali kompletné doklady z hlavnej knihy Fond Seed Capital na predaji investície. V tomto prípade bola investícia do vlastného imania spoločnosti vo výške 265.551,35 EUR, predaj spoločnosti bol zazmluvnený na 339.361,24 EUR a účtovné operácie, ktoré boli zaznamenané do účtovníctva boli odúčtovanie investície do základného imania vo výške 7.966,54 EUR, zaúčtovanie pohľadávky vo výške 339.361,24 EUR. Kapitálové fondy vedené na účte 069 vo výške 257.584,81 EUR spoločnosť pri predaji neodúčtovala. Vplyv na hospodársky výsledok spoločnosti Fond Seed Capital bol v tomto prípade nasledovný - výnos 339.361,24 EUR, náklad 7.966,54 EUR a zisk 331.369,70 EUR. Podľa jeho názoru, po odúčtovaní investície do kapitálových fondov, by vplyv na hospodársky výsledok Fond Seed Capital bol kladný 73.809,89 EUR. Toto bola iba jedna divestícia v roku 2011. Bolo divestovaných ďalších 6 divestícií, ktoré však posúdiť nevedel, nakoľko nemal kompletnú hlavnú knihu. Na tomto prípade je možné vidieť, že podľa jeho názoru hospodársky výsledok Fond Seed Capital nezohľadňoval skutočné hospodárenie firmy. Hospodársky výsledok Fond Seed Capital by mal byť zreálnený prehodnotením jednotlivých finančných investícií a to podľa § 14 ods. 12 postupom účtovania jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, kde je napísané, že zmeny hodnoty ceny papierov a podielov, ktoré tvoria podiel na základnom imaní účtovnej jednotky, pre ktorú je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou, alebo v ktorej má účtovná jednotka podstatný vplyv sa účtuje pri oceňovaní metódou vlastného imania. Na základe týchto postupov by mala spoločnosť Fond Seed Capital zreálniť svoje portfólio investícií do vlastného imania na úroveň približne 1,5 mil. EUR. K poznámkam k účtovnej závierke je ďalej uvedené, že v roku 2010 z 22 portfóliových spoločností dosiahlo 10 záporný hospodársky výsledok, 3 záporné vlastné imanie a o 10 spoločnostiach neuviedol Fond Seed Capital žiadne údaje. V roku 2011 zo 17 nainvestovaných spoločností 12 firiem malo záporný hospodársky výsledok, 6 firiem záporné vlastné imanie a jedna spoločnosť neuviedla údaje. V roku 2012 z 18 nainvestovaných spoločností 13 vykazovalo záporný hospodársky výsledok a až 9 firiem záporné vlastné imanie. Metódou vlastného imania fakticky 9 firiem malo nulovú účtovnú hodnotu. Všetky uvedené zistenia ako i ďalšie nové skutočnosti, ktoré kontrolovať nemohli, sú uvedené v znaleckom posudku expertízneho a edukačného inštitútu, v ktorom sa okrem iného uvádza, že aj opravné položky nezodpovedajú skutočným rizikám a mali by byť zreálnené, pretože bolo konštatované, že vo viacerých portfóliových spoločnostiach neboli finančné prostriedky použité na účel deklarovaný v podnikateľskom pláne, ktorý bol schválený investičným výborom. Strata vo výške 1,5 mil. EUR za rok 2012 u odporcu bola tvorená nákladovou položkou za služby poskytnuté spoločnosťou Funds managers vo výške 520.000,- EUR, ďalej tvorbou opravných položiek k jednotlivým investíciám a pohľadávkam za predaj obchodných podielov. Fond Seed Capital podľa poznámok v účtovnej závierke za rok 2012 eviduje pohľadávky zhruba v hodnote 2 mil. EUR po splatnosti a preto je vysoko pravdepodobné, že medzi týmito pohľadávkami sú aj pohľadávky z predaja obchodných podielov. Na výpočet odmeny manažéra fondu Funds managers sa používa aktuálna nominálna hodnota fondu a hodnota portfólia. V prípade, že by Funds managers zreálnil hodnotu portfólia svojich spoločností, napríklad metódou vlastného imania, rapídne by klesla jeho ročná odmena. Nemá vedomosť o tom či bolo zhromaždenie spoločníkov v roku 2012, ale z dostupných zdrojov posledná schválená účtovná závierka u odporcu bola za rok 2008. Správu o zisteniach z kontroly predložil svojmu nadriadenému, t.j. štatutárnemu zástupcovi Fondu fondov. Štatutárny zástupca sa na výsledky kontrol priebežne sa informoval. Investičný výbor mal schvaľovať jednotlivé investície na základe podkladov ktoré odborne mal pripraviť Funds managers v súlade s operačným manuálom. 14. Svedok Ing. L. U. vo výpovedi k veci uviedol, že pred jeho pôsobením v spoločnosti Funds managers pôsobil v spoločnosti Ekis, ktorá je maklérskou spoločnosťou skupiny Volkswagen na Slovensku, túto spoločnosť zakladal a vo finále integroval do spoločnosti Volkswagen finančné služby. Jeho ďalším pôsobiskom bola Slovenská sporiteľňa, a.s., kde prijal výzvu vybudovať dcérsku spoločnosť, a to leasingovú spoločnosť. Za 5 rokov v pozícii predstavenstva sa spoločnosť z nulových tržieb dostala na tržby niekde okolo 5 mld. Sk, približne 100 zamestnancov a s obchodným riadením všetkých okolo 300 obchodných miest Slovenskej sporiteľne. V roku 2007 objavil na trhu ponuku na odkúpenie 100 akcií od spoločnosti Funds managers a.s., a keďže mu vyhovuje práca vo forme založenia firmy, vybudovanie a nájdenie miesta na trhu, tak ho to oslovilo a na jeseň v roku 2007 akcie odkúpil. Po odkúpení akcií požiadal sa stretol s pánom T., jeho právnym zástupcom a projektovým manažérom, kde si vypočul stratégiu Fondu fondov a dohodli sa, že predstavím možnosti, ako sa do tejto stratégie implementuje spoločnosť žalovaného. Do 30 dní predstavil tým ľudí, ktorých mienil prijať ako investičných manažérov. Boli to dvaja zamestnanci City bank a dvaja zo Slovenskej sporiteľne. Vyplynulo to aj z toho, že Fond fondov vyjadril nespokojnosť s kvalitou vtedajších zamestnancov. Následne po schválení stratégie a personálnom obsadení, z Fondu fondov prezvali kompletnú dokumentáciu, ako majú vyzerať investičné návrhu, zmluvy, podklady, ktoré treba predkladať do investičného výboru. Potom nastali nejaké dva roky intenzívneho investovania, kde nevníma žiadne komplikácie, či to bolo v komunikácii, odovzdávaní informácií, čiže všetko prebiehalo úplne normálne, až na jednu vec, a to bola nefunkčnosť dozornej rady. Dozorná rada v tom období nezasadala. Z predchádzajúceho pôsobenia bol naučený, že dozorná rada zasadala v štvrťročných intervaloch a detailne sa zaoberala s hospodárením spoločnosti. Priamu spoluprácu operatívnu mali na týždennej báze a stretával sa s konateľom Fondu fondov a prechádzali veci, ktoré chceli predložiť investičnému výboru. Dostávali z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania investičné zámery, ktoré im posielali podnikatelia a problémy štandardnej prevádzky riešili telefonicky a e-mailami. Bol to záver roka 2009, keď ho pán T. požiadal ako konateľ Fondu fondov, o kontrolu portfólia, ktorú vtedy zdôvodňoval potrebou správy pre správnu radu národnej agentúry. V termíne od 12. do 23.10 prebehla interná kontrola aktuálneho portfólia a zúčastnili sa jej pán U., Č. J. U. Š.. Dostali k dispozícii kompletnú dokumentáciu, z ktorej si vyhotovovali fotokópie, skenovali veci priamo v priestoroch Fondu a bez toho, aby im v tom bránil, si tieto veci brali so sebou. Následne sa po kontrole snažil s pánom T. stretnúť a získať nejaké konkrétne závery z kontroly, aby vedel prípadné chyby alebo nedostatky čo najskôr aplikovať a odstraňovať. V decembri 2009 už žiadal aj písomne formou e-mailu o stretnutie a prerokovanie záverov, tak aby si mohli na valnom zhromaždení schváliť ako akcionári a okamžite uviesť do života. Dňa 20.12.2009 sa stretli s pánom T. v Košiciach kde ho informoval, že treba ešte urobiť jeden audit a finančnú analýzu a bola mu predstavená spoločnosť HKV a spoločnosť Ekis audit s.r.o., kde vlastne prvýkrát došlo k nezhode akcionárov, kde nesúhlasil, keďže neprebehlo výberové konanie na audítorov a nemajú uzavretú internú kontrolu, aby náklady spojené s audítorom znášal žalovaný. Aj audit spoločnosťami HKV a Ekis, kde náklady prevzal na seba Fond fondov, prebiehal štandardným spôsobom a zástupcovia obidvoch spoločností ich navštevovali v sídle Fondu s plným prístupom ku všetkým dokumentom. Už počas auditu sa dotazovali, či sú nejaké nedostatky a dostávali odpoveď, že materiál sa pripravuje pre štatutárneho zástupcu Fondu fondov, a že keď uzná za vhodné, tak ich bude informovať. V marci 2010 boli informovaní o závere auditu spolu so žiadosťou, aby do 30 dní od doručenia odstránili porušenia a zároveň sa k nim vyjadrili. To urobili ešte v apríli a odovzdali vyjadrenie spolu s prílohami všetkých odstránených porušení, pričom minimálne polovica z nich bola odstránená ešte pred auditom, lebo na to prišli sami počas interných kontrol. Tam sa nejako spolupráca ukončila, spätnú väzbu k ich správe nikdy nedostali a jediná reakcia bola žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia, na ktorom v zmysle dohodnutého programu Fond fondov žiadal schválenie odstúpenia od zmluvy o poskytovaní riadenia fondov medzi žalovaným a Funds managers. Zároveň ďalším bodom bolo zníženie základného imania spoločnosti o 4 mil. EUR. Kľúčovým bodom bolo schválenie účtovnej závierky 2009, kde ako jedinú informáciu dostal, že zástupca Fondu fondov požiadal dotvoriť opravné položky na reálny stav spoločnosti. Na jeho otázku po dvoch auditoch, čo konkrétne, v akej výške a na akú spoločnosť, sa odpovede nedočkal, napriek tomu, že materiál predkladaný na valné zhromaždenie o tvorbe opravných položiek obsahoval detailne každú spoločnosť a tvorbu opravných položiek k základnému imaniu, kapitálovým fondom. Do konca jeho pôsobenia do roku 2013 žiaden konkrétny návrh od Fondu fondov nedostal. Ďalší vývoj spolupráce sa komplikoval aj kompletnou výmenou vedenia Fondu Fondov, kde sa štatutári prestali vyjadrovať k problematike, keďže si to museli nanovo naštudovať. Do konca jeho pôsobenia spoločnú reč nenašli. Uviedol, že pán W. bol členom dozornej rady od 2006 až do 8.11.2010, avšak počas celého jeho pôsobenia rada ani raz nezasadala. Zároveň bol členom investičného výboru a dokonca jeho pôsobenia stále bol. Čiže tvrdenia, že materiály do investičných výborov neboli predkladané dostatočne, považuje za nepravdivé, keďže tieto materiály schvaľoval. Ak by mu niečo na nich vadilo, tak by požiadal o doplňujúce informácie. Taktiež pán W. spomínal jeho prezentáciu v zbore zástupcov, na ktorej sa malo rokovať o opravných položkách a kde sa malo prediskutovať odstránenie všetkých nedostatkov z auditu. Tá prezentácia mala byť 24.6.2010, ale všetci zúčastnení boli už informovaní o tom, že všetky nedostatky sú dávno odstránené, že o tom informovali už v apríli, tak sa pripravovala zápisnica, kde pán W. dával poznámky priamo do textu zápisnice a on ju aj v tomto zmysle upravil. Finálna zápisnica mu nebola nikdy doručená a jeho právnemu zástupcovi, ktorý pripravoval zmluvnú dokumentáciu v zmysle manažérskej zmluvy, nebolo umožnené zúčastniť sa tejto prezentácie. Po dvoch kontrolách po odstránení nedostatkov pán W. spomenul forenzný audit. Napriek k tomu, že nemali uzatvorenú ani jednu kontrolu, prišiel Fond fondov s návrhom zrealizovať aj forenzný audit a tak nanovo zaťažiť nákladmi spoločnosť. Bolo mu vysvetlené, že na žiadosť Fondu fondov na valnom zhromaždení v 11 mesiaci roku 2010 schválili uskutočnenie forenzného auditu, pričom výberové konanie sa uskutoční zo spoločností, ktoré navrhol Fond fondov a boli to spoločnosti Ernst and Young, PWC, DPA a spoločnosť Nazars. Zároveň na tomto valnom zhromaždení schválili nových členov dozornej rady a následne prebehol forenzný audit. Dňa 21.3.2012 požiadal pána Š., konateľa Fondu fondov, aby pripravili otázky pre audítorov a v rámci zápisnice valného zhromaždenia dostal odpoveď, že napriek tomu, že trikrát žiadal o stretnutie, tak nemal pripravené žiadne otázky. To bolo šesť mesiacov od prvej žiadosti na stretnutie s audítormi. Pán A. je od začiatku jeho pôsobenia u žalovaného v národnej agentúre, resp. riaditeľských spoločnostiach a je presne informovaný, ako to bolo s prokúrou a jeho tvrdenie, že neumožnil Fondu fondov vymenovať prokuristu v spoločnosti FSC sa nezakladá na pravde, lebo aj v rámci valného zhromaždenia upozornil, že funkcia prokuristu nie je definovaná spoločenskou zmluvou a komplementár je plne zodpovedný za vedenie spoločnosti. Vyjadril obavu, že udelením prokúry by mohli vznikať kolízne prevádzkové situácie a navrhol zabezpečiť princíp štyroch očí, aby konali spoločne. Do jeho pôsobenia vo funkcii nedostal žiadny návrh, ako by to mohli zrealizovať. Následne pán A. spomínal vysokú pokladňu, ktorú nikdy nevidel napriek tomu, že bol viackrát pozvaný na jej protokolárnu kontrolu. V roku 2012, v novembri a v máji 2013 sa uskutočnila kontrola hotovostných finančných prostriedkov za účasti pána Šafárika, už tretieho konateľa Fondu fondov, pána W. predsedu dozornej rady a pani L., ktorá v tom čase viedla vyšetrovanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa. Následne sa dohodli na pravidelnej kontrole finančných prostriedkov, ale už sa nikdy neuskutočnila. Taktiež pán A. vyjadril pochybnosti k materiálom na zasadnutie investičného výboru, k čomu by uviedol, že členov investičného výboru si volil Fond fondov samostatne, manažér fondu nikdy na nich nemal dosah a dostal o nich informáciu iba formou oznamu. Materiály sa predkladali 7 dní vopred v zmysle manuálu a počas tohto obdobia ich členovia investičného výboru, resp. ich poradcovia kontaktovali za účelom doplnenia informácii alebo skôr vysvetlenia, nikdy nie, že im niečo chýba alebo chceli by iný rozsah. Za celé to obdobie jeho pôsobenia nedostali od Fondu fondov žiaden pozmeňujúci návrh, resp. nariadenie, aby materiál na investičný výbor zmenili. Po schválení investičným výborom sa materiál z investičného výboru odovzdal právnej kancelárii v zmysle zmluvy, ktorá pripravila zmluvnú dokumentáciu a následne sa realizovala investícia. V prípade, že investičný výbor investíciu zamietol, tak klientovi poslali informáciu o zamietnutí. Pán Q. je prvý, ktorý od roku 2009 komentuje účtovnú závierku. Škoda však že nie konkrétnymi návrhmi na valnom zhromaždení, kde chcel použiť veľmi jednoduchú metódu, a to preceniť celé portfólio metódou vlastného imania, čo by ale neodrzkadlovalo reálny stav portfólia. Z účtovného hľadiska sa totižto pri založení firmy, čo bolo 90 % prípadov pri spoločnosti FSC, že sa prvé roky vložené prostriedky doslovne míňajú na náklady spoločnosti, lebo každá začínajúca firma má nejakú krivku, kým sa dostane do požadovanej kondície výkonov, čo sa týka tržieb a ostaných záležitostí. Tým pádom sa vlastné imanie v prvých rokoch zníži a tým pádom by to neodzrkadlovalo realitu. Na záver uviedol, že predbežné opatrenie, ktoré vlastne zablokovalo základnú funkciu Fondu na čom bol zriadený, to znamená investovať do začínajúcich zakladaných spoločností, pomôcť im rozbehnúť a následne predať a prostriedky znovu požiť do nových projektov, ohrozuje reálne fungovanie a tým môžu vznikať škody. Taktiež prebiehajúce daňové kontroly, ktoré boli vyvolané trestnými oznámeniami, komplikujú život spoločnosti v tom, že majú zablokovaný cash. Po všetkých kontrolách prebiehala ešte jedna kontrola, a ani z tej nedostali žiadny výstup ako odporúčanie, čím skôr sfunkčniť všetky orgány kontrolované Fondom fondov, aby možné straty nezvyšovali. 15. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s vykonaným dokazovaním ako aj príslušnými zákonnými ustanoveniami - § 93 ods. 1, 2 a § 148 ods. 1 Obch. zák. - a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný svoju činnosť nevyvíjal takým smerom, aby došlo k naplneniu základného zámeru, na ktorý bola Spoločnosť založená. Tento záver vyvodil z predloženého znaleckého posudku, ktorý podrobným spôsobom popísal spôsob fungovania žalovaného ako správcu fondu, ktorý nemožno označiť za štandardný a transparentný. V posudku boli podrobne popísané vzťahy medzi komplementárom a komanditistom, žalovaným a manažérom fondu, spôsob investovania do portfóliových spoločností, nakladanie so zverenými finančnými prostriedkami a v neposlednom rade aj konanie komplementára ako štatutárneho zástupcu žalovaného a manažéra fondu. Zároveň poukázal na výpovede vypočutých svedkov, ktorí taktiež potvrdili zhoršovanie vzájomných vzťahov spoločníkov a porušovanie povinností komplementára. Svedok I.. T. uviedol, že v polovici roku 2009 nastali problémy v komunikácii s manažérom fondu a došlo k zastaveniu investícií. Problémom bolo získať informácie ohľadne jednotlivých projektov, blokovali sa návrhy komanditistu, manažér neposkytoval kvalitné služby ani informácie a rozhodnutia robil sám bez investičného výboru. Svedok L.. W. tiež potvrdil, že manažér nepostupoval v súlade s rozhodnutiami investičného výboru a odmietal poskytovať informácie. Realizované audity boli prerokovaná na zbere zástupcov, pričom v nich bolo konštatované porušenie schválených investičných zámerov takmer pri všetkých portfóliových spoločnostiach. Svedok L.. A. uviedol, že na kontrolu im neboli predkladané všetky potrebné doklady. Aj z výpovede svedka Ing. Q. vyplynulo, že investičnému výboru neboli predkladané potrebné dokumenty a z finančných prostriedkov sa poskytovali úvery, s ktorými sa v investičných návrhoch nepočítalo, resp. tieto sa navyšovali bez schválenia. Nakoniec samotný I.. U. síce uviedol, že spolupráca bola spočiatku dobrá, avšak po čase začali problémy a potom už spoločnú reč nenašli. Dospel k záveru, že za týchto okolností nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti zotrval. Súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj otázkou, aby ujma spôsobená ktorejkoľvek zo zúčastnených osôb nebola neprimeraná, t.j. aby dôsledky zásahu do pomerov spoločnosti neboli podstatne závažnejšie, než ujma vzniknutá navrhovateľovi z nepriznania práva. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že jedinou úlohou žalobcu bolo v podstate poskytnutie značného množstva finančných prostriedkov, avšak bez reálnej možnosti ovplyvniť ich použitie. Ďalším zotrvaním žalobcu v spoločnosti by aj naďalej boli ohrozené jeho investície a netransparentným poskytovaním finančných prostriedkov by mu mohla byť spôsobená ďalšia škoda. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 16. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ku ktorému sa v rozsahu pripojil i vedľajší účastník. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia. Najmä v ňom súd neuviedol čo pokladá za dokázané a ako odstránil rozpory medzi tvrdeniami účastníkov. Vytýkal tiež súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie skutkových zistení a tiež nesprávne právne posúdenie veci, pretože z povahy § 148 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že ho má súd interpretovať reštriktívne, nakoľko zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti je veľmi závažným zásahom do autonómneho vzťahu medzi spoločníkmi a tiež do existencie spoločnosti samej. Jeho uplatnenie preto musí byť odôvodnené veľmi závažnými dôvodmi. Zdôraznil, že žalobca bol zakladateľom spoločnosti žalovaného a mal teda možnosť podielať sa i na nastavení práv jednotlivých spoločníkov a preto je spravodlivé naopak požadovať aby zotrval v spoločnosti žalovaného. Rozpory v riadení spoločnosti nemôžu byť spolu s hospodárskym úpadkom spoločnosti pre vyhovenie návrhu žalobcu postačujúce. Žalovaný i vedľajší účastník zároveň navrhli zrušiť predbežné opatrenie, ktoré bolo vo veci nariadené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.3.2011 pod č.k. 1Cob/56/2011-402, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia, pretože podľa jeho názoru už pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 17. K odvolaniu žalovaného a vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. K návrhu na zrušenie predbežného opatrenia žalobca uviedol, že žalovaný ho neinformoval o potrebe odpredaja obchodného podielu v BJ Print Distribution s.r.o. a ani z tohto dôvodu nepodal návrh na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia s odôvodnením, že sa pri jeho existencií „blokujú“ výhodné obchody. I tento fakt svedčí o tom, že vedľajší účastník ako manažér si neplnil dôsledne svoje povinnosti s odbornou starostlivosťou. Poprel, že by došlo k zlepšeniu vzťahov medzi spoločníkmi, naopak na stretnutí spoločníkov štatutárny zástupca vedľajšieho účastníka informoval o strate obchodného podielu v portfóliovej spoločnosti INTERKLINIK SERVICES s.r.o.. Preto navrhol návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietnuť. Čo sa týka tvrdenia odvolateľov o nepreskúmateľnosti rozsudku, toto považuje za nesprávne, pretože súd prvej inštancie v ňom uviedol všetky dôkazy, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí, a ktoré boli pre toto rozhodovanie relevantné. Nesúhlasí ani s názorom odvolateľov o skutkových zisteniach, pretože tieto sú absolútne správne a v odôvodnení napadnutého rozsudku dobre vystihnuté. V súvislosti s uvedeným nemožno hovoriť v žiadnom prípade o nesprávnom právnom posúdení veci, pretože rozhodnutie súdu vychádza predovšetkým z nenaplnenia základného zámeru založenia žalovaného v dôsledku nevyvíjania takej činnosti žalovaného aby k naplneniu tohto zámeru došlo. 17. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 18. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd zistil, že žalovaný v ňom neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť či zákonnosť záverov súdu prvej inštancie. Odvolací súd k veci len dodáva, že súd prvej inštancie jasne uviedol z akých dôkazov vychádzal (audity spoločnosti žalovaného, jednotlivé kontrakty, jednotlivé pochybenia vedľajšieho účastníka ako manažéra, znalecký posudok a pod.), pričom tieto dôkazy jasne osvedčovali, že spoločnosť žalovaného nefungovala tak ako mala fungovať podľa zámeru žalobcu pri jej založení. Nesprávne sú tvrdenia žalovaného o tom, že mal možnosť žalobca navrhnúť také pravidlá, ktoré by neumožňovali iné fungovanie ako boli predstavy žalobcu. Odvolací súd je toho názoru, že pravidlá boli nastavené jasne, avšak manažér spoločnosti (vedľajší účastník) sa nie vždy správal profesionálne a zodpovedne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti o fungovaní spoločnosti žalovaného s ohľadom na podiel žalobcu pri jej založení je jednoznačne správny právny záver súdu prvej inštancie, že od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať zotrvanie v predmetnej spoločnosti. Zavádzajúce bolo i tvrdenie odvolateľov o zlepšení vzťahov vo fungovaní spoločnosti, nakoľko v takomto prípade by mal žalobca možnosť späťvzatia žalobného návrhu. Čo sa týka návrhu odvolateľov na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia v konaní (prípadne návrhu žalobcu na zamietnutie tohto návrhu), odvolací súd sa touto otázkou vôbec nezaoberal, nakoľko predbežné opatrenie vo všetkých bodoch uložených povinností bolo nariadené len do rozhodnutia vo veci samej a nie do jeho právoplatnosti, t.z., že vydaním napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie nariadené predbežné opatrenie zaniklo. 20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku dovolanie nie je prípustné.