Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/527/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210227881 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210227881.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: Q.N. Č., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. XX, A., št. občan SR, zastúpeného Mgr. Dušanom Oravcom, advokátom so sídlom Laurinská 2, Bratislava, proti odporcovi: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, Prešovská 48, Bratislava, o určenie neexistencie práva, uloženie povinnosti a zaplatenie 31,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. mája 2013, č. k. 51C/238/2010-132, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po pripustení zmeny žalobného petitu domáhal, aby súd určil, že za haváriu na odbernom mieste č. Y. v A. na S. L. Č.. XX zo dňa 11. 9. 2010 zodpovedá v celom rozsahu odporca, tento nemá voči navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 12.521,53 eur a súčasne odporcovi uložil povinnosť nepretržite a bez obmedzenia dodávať navrhovateľovi vodu z verejného vodovodu do odberného miesta č. Y. v A. na S. L. a napokon povinnosť zaplatiť mu sumu 31,83 eur s 9 %- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 31,83 eur od 16. 10. 2010 do zaplatenia. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 415, § 417 ods. 1, § 420 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), § 3 ods. 3 písm. e/, § 4 ods. 1, 6, 7, 11, § 24 ods. 1, 2, § 28 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, vecne nepreukázaním splnenia ani jedného zo zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu a v časti o zaplatenie 31,83 eur neexistenciou bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na spor medzi účastníkmi konania o otázke základov zodpovednosti za dôsledky poruchy vodovodného potrubia, ktorý robí ich právne postavenie neistým (i napriek vystaveniu faktúry odporcom) bol názoru, že rozhodnutím súdu o podanom určovacom návrhu dôjde k vyriešeniu právne významných otázok a tak k nastoleniu právnej istoty vo vzájomnom právnom postavení účastníkov, ako aj k naplneniu preventívneho účelu určovacej žaloby, v dôsledku čoho považoval naliehavý právny záujem určovacej žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. za daný. K veci samej uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 11. 9. 2010 došlo k havárii na odbernom mieste č. Y. v A. na S. L., keď v zvare praskol inštalovaný t - kus DN 40 PP. Spornou však bola otázka, kto zavinil jeho prasknutie a kto zodpovedá za predmetnú haváriu, a tým aj za škodu zodpovedajúcu objemu vytečenej vody, ktorá v dôsledku havárie unikla mimo vodovodnej prípojky. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v žiadnom zo svojich tvrdení ohľadne zodpovednosti odporcu za vzniknutú haváriu. V konaní nebolo preukázané, že by konaním, resp. opomenutím odporcu došlo k vzniku havárie. Aj keď je pravdou, že zo strany odporcu došlo k inštalácii meracieho zariadenia, čo odporca nespochybnil, toto samotné podľa súdu nepostačuje pre založenie zodpovednosti odporcu za haváriu a navrhovateľ, ktorého v spore zaťažovalo dôkazné bremeno, nepreukázal žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať za následok vznik zodpovednosti odporcu. Navrhovateľ ničím nepreukázal porušenie akejkoľvek povinnosti na strane odporcu ako jedného zo základných predpokladov pre založenie zodpovednosti odporcu. Dodal, že pre vznik nároku nepostačuje len samotné tvrdenie navrhovateľa, že odporca zavinil haváriu, pretože pracovníci vykonávajúci činnosť pre odporcu ako poslední narábali s vodovodnou prípojkou, najmä za stavu, kedy títo len namontovali meradlo bez toho, aby došlo z ich strany k manipulácii s uvedeným prasknutým t - kusom. Uviedol, že táto skutočnosť vyplynula z výpovede oboch svedkov, nakoľko svedok A., rovnako ako svedok V. zhodne uviedli, že na vodovodnej prípojke bola vykonaná predpríprava a meradlo sa montovalo až za ventil, ktorý bol namontovaný na prasknutom t - kuse, teda meradlo nebolo namontované priamo na t - kus. Navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz preukazujúci, že v rozhodnom období práve a výlučne (minimálne v rozhodujúcej miere) v dôsledku konania odporcu došlo k vzniku akéhokoľvek poškodenia t - kusu. Rovnako v konaní nebolo preukázané ani tvrdenie navrhovateľa, že by k poškodeniu t - kusu došlo v dôsledku zvýšeného tlaku vody v odbernom mieste, ktorý by mohol spôsobiť uvedené poškodenie t - kusu. Je síce pravdou, že odporca nameral na mieste tlak zvýšený oproti norme (8,2), avšak aj z vyjadrenia svedka V. A. vyplýva, že uvedený t - kus bol spôsobilý vydržať tlak až 10 atmosfér. Tlak presahujúci túto hornú hranicu sa v konaní preukázať nepodarilo a navrhovateľ v tomto smere nežiadal vykonanie akýchkoľvek ďalších dôkazov. Z uvedeného súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ nepreukázal, že za haváriu zo dňa 11. 9. 2010, na odbernom mieste č. Y. v A. na S. L. č. XX, zodpovedá v celom rozsahu odporca. Prvostupňový súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľa, že uvedenú vodu mu odporca do prípojky nedodal, a preto nie je povinný zaplatiť požadované vodné vo výške 12.521,53 eur, a to z dôvodu, že k havárii došlo v tej časti prípojky, ktorá je v zmysle § 4 ods. 1 v spojení s § 6 zák. č. 422/2002 Z.z. už vo vlastníctve navrhovateľa. Voda dodaná odporcom totiž prešla cez meradlo a až po vtoku cez ventil do t - kusu (ktoré už patria do vlastníctva navrhovateľa), došlo k jej vytekaniu do šachty. Nebolo tak preukázané ani tvrdenie, ktorému zodpovedá druhá časť petitu určovacieho návrhu, a to že odporca nemá voči navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 12.521,53 eur, v zmysle faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 9. 2010, v súvislosti s haváriou na odbernom mieste č. Y. v A. na S. L. Č.. XX. Návrhu nebolo možné podľa prvostupňového súdu vyhovieť ani v časti o uloženie povinnosti odporcovi nepretržite a bez obmedzenia dodávať navrhovateľovi vodu z verejného vodovodu do odberného miesta č. Y. v A. na S. L. Č.. XX, keďže odporca doposiaľ riadne dodáva navrhovateľovi vodu do uvedeného odberného miesta a riadne si plní predmetnú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom a návrhu na splnenie tejto povinnosti by bolo možné vyhovieť iba v prípade, ak by došlo k porušeniu povinnosti, t. j. v danom prípade k zastaveniu dodávky vody. Nakoľko zatiaľ k tomuto nedošlo, súd prvého stupňa vyhodnotil návrh ako predčasný a nedôvodný. V časti rozhodovania o nároku na zaplatenie sumy 31,83 eur, súd prvého stupňa uviedol, že odporca preukázateľne vykonal úkon, za ktorý mu navrhovateľ zaplatil sumu 31,83 eur, a preto ju nie je povinný titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť. Na posúdenie tejto otázky by podľa súdu prvého stupňa mohla mať vplyv zodpovednosť odporcu za haváriu, ktorá však v konaní preukázaná nebola. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 142 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) a v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý pre nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie a odporcu zaviaže na náhradu trov konania. Navrhovateľ zotrval na tom, že za vzniknutú haváriu zodpovedá v celom rozsahu odporca a navrhovateľ nenesie žiaden podiel zodpovednosti. Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že navrhovateľ nemal ďalej žiadnu možnosť vykonávať akékoľvek opravy súčiastky a ani vodovodného potrubia, keďže mu to zakazuje samotná zmluva s odporcom ako aj zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zák. č. 276/2001 (ďalej len „zák. č. 442/2002 Z.z.). Z ust. § 4 ods. 5 uvedeného zákona vyplýva, že akékoľvek zásahy do vodovodnej prípojky sú možné len podľa inštrukcií prevádzkovateľa verejného vodovodu, ktorým je v danom prípade odporca. Poukázal tiež na dlhodobo nadpriemerné hodnoty vodného tlaku v lokalite S., nad 8 barov, pričom výskyt nárazových vĺn s hodnotami vodného tlaku nad 10 barov nie je ničím neobvyklým. Sám odporca pritom uznáva, že ide o hodnoty, ktoré prekračujú hodnotu 6 barov stanovenú STN normami. Pri meraniach uskutočnených odporcom boli dosiahnuté hodnoty 8,3 baru, čo predstavuje stanovenú normu o viac než 33 %. Aj napriek tomu odporca v danej lokalite nevykonal inštaláciu zariadení, ktoré vysoký vodný tlak znižujú. Navrhovateľ bol preto toho názoru, že najpravdepodobnejšími dôvodmi vzniku havárie bol vysoký vodný tlak, neodborná montáž, mechanické poškodenie súčiastky pri jej inštalácii, prípadne kombinácia týchto faktorov. Navrhovateľ na druhej strane nemal žiadnu možnosť havárii zabrániť. Súd prvého stupňa tak podľa navrhovateľa nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na špecifiká prípadu tu jednoducho podľa navrhovateľa nie sú iné logické príčiny havárie, ktoré by pripadali do úvahy. Odhliadnuc od nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhovateľ mal tiež za to, že nedošlo k dodávke vody do vodovodného potrubia a nevznikol tak nárok odporcu na úhradu vodného. Dôvodom je skutočnosť, že prasknutá súčiastka sa nachádzala pred uvedeným potrubím, ktoré začínalo až za prasknutou súčiastkou a na súčiastku bolo napojené až za miestom prasknutia. Podľa navrhovateľa tak nemohlo dôjsť k vtoku vody do potrubia. Súdu prvého stupňa tiež vytkol, že sa v nedostatočnej miere zaoberal postavením účastníkov konania, najmä so zreteľom na to, že navrhovateľ má voči odporcovi, monopolnému dodávateľovi úžitkovej a pitnej vody postavenie spotrebiteľa, čo bolo zdôrazňované už v priebehu konania. S poukazom na ust. § 52 Obč. zák. uviedol, že zmluva o dodávke vody, ktorú uzatvoril s odporcom, spĺňa všetky kritéria pre spotrebiteľské zmluvy. S poukazom na ochranu spotrebiteľa konštatoval, že delegovanie objektívnej zodpovednosti za stav vodovodnej siete výlučne na jej vlastníka, ktorý sa jej vlastníkom stal viac menej proti svojej vôli, nie je v danom prípade na mieste a takýto výklad zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách nezohľadňuje postavenie navrhovateľa ako spotrebiteľa. Opätovne poukázal na to, že pre vznik zodpovednosti navrhovateľa za poruchu na potrubí a teda i povinnosti zaplatiť za uniknutú vodu, je v danej situácii nevyhnutné zavinenie na strane navrhovateľa, ktorý však nie je prevádzkovateľom potrubia a je povinný znášať na vlastné náklady jeho montáž a údržbu. K havárii došlo zjavne bez pričinenia navrhovateľa a odporca je podľa neho aj vzhľadom na jeho postavenie regionálneho dodávateľa vody povinný znášať aj objektívne riziko vyplývajúce z možných havárií na vodovodných potrubiach. Odporca sa v súdom stanovenej lehote k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné: Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, a to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania týchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka konania za jeho výsledok, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010). V prejednávanej veci sa možno len stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo porušenie povinnosti odporcu (zákonných či zmluvných) spôsobilé založiť jeho zodpovednosť za škodu predstavujúcu hodnotu vody vytečenej mimo vodovodnú prípojku a privodiť tak zánik jeho práva na vyúčtované vodné za poskytnutý vtok vody. Navrhovateľom uvádzané dôvody, ktoré mali zakladať zodpovednosť odporcu za vznik spôsobenej škody (vysoký vodný tlak, neodborná montáž meradla, mechanické poškodenie súčiastky pri montovaní meradla), sú len relevantne nepodložené domnienky a dohady produkované navrhovateľom, ktoré vedú k záveru o možnej, nie však preukázanej príčine havárie na predmetnom potrubí. Sám navrhovateľ aj v odvolaní v tejto súvislosti používa slovné spojenie pravdepodobná príčina havárie, čo pre úspešné unesenie dôkazného bremena, ktoré ho v spore zaťažovalo nie je dostačujúce. Naviac pre úspešné preukázanie predpokladov zodpovednosti za spôsobenú škodu musí byť bezpečne preukázané, že navrhovateľom tvrdený vzťah príčiny a následku bol priamy, bezprostredný a neprerušený (nestačí, ak je iba sprostredkovaný). Navrhovateľ si v tejto súvislosti nesprávne vysvetľuje obsah dôkazného bremena, keď zodpovednosť odporcu za spôsobenú škodu vyvodzuje zo skutočnosti, že on žiadnym spôsobom nezavinil vznik havárie, nakoľko pokiaľ sa žalobným návrhom domáha určenia, že odporca v celom rozsahu zodpovedá za škodu, tak preukázať musí túto skutočnosť, a nie to, že navrhovateľ neporušil žiadne povinnosti. Rozhodnou v tejto súvislosti je aj skutočnosť, že k havárii došlo v časti za meradlom a podľa § 28 ods. 5 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, za okolnosti ktoré vznikli za meradlom nesie zodpovednosť navrhovateľ ako vlastník, ktorý je povinný na vlastné náklady zabezpečiť údržbu a opravu aj samotnej vodovodnej prípojky. Neobstojí preto ani tvrdenie navrhovateľa, že vodu, ktorá mu bola vyúčtovaná vo forme vodného neodobral, keďže táto riadne prešla cez meradlo a k jej vytekaniu došlo až v časti patriacej navrhovateľovi. Na uvedené zistenia a právne závery prijaté súdom prvého stupňa nemá žiaden vplyv postavenie navrhovateľa ako spotrebiteľa v zmluvnom záväzkovom vzťahu s odporcom, ktoré ho nezbavuje povinností uložených všeobecne záväzným právnym predpisom (nie jednostranne odporcom v zmluve o dodávke vody) a nie je spôsobilé spochybniť záväznosť platnej právnej úpravy. Objektívne riziko, ktoré má ktoré má podľa navrhovateľa znášať odporca ako dodávateľ vody, sa vzťahuje len na úsek potrubia tvoriaci verejný vodovod. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal zodpovednosť odporcu za prasknutie navrhovateľom inštalovaného t - kusu, nebolo možné vyhovieť ani jeho požiadavke na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v navrhovateľom uhradených nákladoch vo výške 31,83 eur za odčerpanie vody pracovníkmi havarijnej služby, ktoré bolo riadne vykonané. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil a ani mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.