Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/174/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210228767 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210228767.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava, IČO: 00 603 155, zast. Advokátskou kanceláriou HPP s.r.o., Záhradnícka 30, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. decembra 2013 č.k. 58C 245/2010-95 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu (po späťvzatí návrhu a zastavení konania proti Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s.) domáhal zaplatenia 168.411,37 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, tvrdiac, že žalovanú sumu podľa presne špecifikovaných faktúr zaplatil za rok 2009 Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., bez právneho dôvodu za odvádzanie odpadových vôd z povrchového odtoku komunikácií III. a IV. triedy a verejných priestranstiev, ktoré sú vo vlastníctve odporcu, a jemu boli zverené do správy, pričom s poukazom na ust. § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, podľa ktorého odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a ich zneškodňovanie zo stavby alebo z pozemku, ktorá slúži na výkon samosprávy obce alebo na verejné účely, alebo z verejných priestranstiev, zabezpečuje vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady, mal za to, že faktúry zaplatil za vlastníka nehnuteľností, teda za odporcu, hoci nemal povinnosť tak urobiť, a odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ zaplatil Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., žalovanú sumu v celkovej výške 168.411,37 eur na základe vystavených faktúr za odvádzanie odpadových vôd z povrchového odtoku komunikácií III. a IV. triedy a verejných priestranstiev, nachádzajúcich sa v bratislavskej mestskej časti Ružinov, za obdobie roku 2009. Uviedol, že navrhovateľ s poukazom na ust. § 23 ods. 9 špeciálneho zákona č. 442/2002 Z.z. tvrdil, že žalovanú sumu bol povinný zaplatiť odporca ako vlastník týchto nehnuteľností, a keďže plnil za odporcu, tento sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Odporca s návrhom nesúhlasil, keď mal za to, že navrhovateľ plnil riadne sám za seba, pretože nehnuteľnosti mu boli zverené do správy protokolom podľa Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, a ich zverením na neho prešli práva aj povinnosti vyplývajúce vlastníkovi zo všeobecne záväzných právnych predpisov, teda aj povinnosť podľa ust. § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z.. Súd prvého stupňa posúdil vec právne podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., ust. § 2 ods. 2 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave, § 6 ods. 2 a 3 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, časti II. čl. 6 ods. 1 písm. a) e), časti V. čl. 36 ods. 1, 5 a 6, časti VI. čl. 38 ods. 1, čl. 81 ods. 2, čl. 82 ods. 5 a čl. 90 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, ust. § 1 ods. 3 a 4, § 3d ods. 3 zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ust. § 8 ods. 4 vyhl. č. 35/1984 Zb. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Mal za preukázané, že predmetné komunikácie III. a IV. triedy boli na základe Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len „Štatút“) zverené protokolom do správy navrhovateľovi. Uviedol, že zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v § 6 ods. 3 definuje, že správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom mesta. Ustálil, že citované ustanovenie zákona umožňuje hlavnému mestu SR Bratislave štatútom priamo určiť rozsah práv a povinností pri správe jej majetku, pričom Štatút stanovuje, že mestská časť vykonáva správu, údržbu a výstavbu miestnych komunikácií III. a IV. triedy (ulice, cestičky, chodníky, samostatné cyklistické cestičky, samostatné chodníky, schody) vrátane k nim patriacej cestnej zelene a stromoradia, ako aj správu a údržbu verejných priestranstiev. Vyhodnotil, že s takto zvereným majetkom boli navrhovateľovi zverené i súvisiace majetkové práva, a na navrhovateľa prechádzajú do výšky zvereného majetku všetky súvisiace záväzky. V súvislosti s tým, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil ustanovením § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, podľa ktorého, odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a ich zneškodňovanie zo stavby alebo z pozemku, ktorá slúži na výkon samosprávy obce alebo na verejné účely, alebo z verejných priestranstiev, zabezpečuje vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady, dospel k záveru, že i keď vlastníkom predmetných komunikácii III. a IV. triedy je odporca, zákon mu umožňuje delegovať (preniesť) svoje práva a povinnosti štatútom na mestské časti, spolu so všetkými záväzkami z toho vyplývajúcimi, a podľa čl. 82 ods. 5 štatútu, so zvereným majetkom sa mestským častiam zverujú i súvisiace majetkové práva, a na mestské časti prechádzajú do výšky zvereného majetku všetky súvisiace záväzky. Vyhodnotil, že zákonnou delegáciou práv a povinností prešli z odporcu na navrhovateľa súvisiace majetkové práva a záväzky, a teda nemohlo dôjsť zo strany odporcu k bezdôvodnému obohateniu. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a ich náhradu odporcovi nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď zotrval na názore, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pretože za neho zaplatil náklady na odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd z nehnuteľností, ktoré mal len zverené do správy, hoci v zmysle ust. § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z. je povinný odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd z nehnuteľností v jeho vlastníctve zabezpečiť na vlastné náklady odporca. Skutočnosť, že odporca mu predmetné nehnuteľnosti zveril v súlade s ust. § 6 ods. 2 a 3 zákona o majetku obcí do správy, považoval pre aplikáciu ust. § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z. za irelevantnú, pretože zákonodarca v tomto vo vzťahu k zákonu o majetku obcí a Štatútu špeciálnom zákone jednoznačne vymedzil povinný subjekt, a nestanovil možnosť, že by nositeľom zákonnej povinnosti mohol byť niekto iný ako vlastník nehnuteľností. Vyjadril názor, že ust. § 23 ods. 9 nemožno vykladať extenzívne, a rozširovať okruh povinných subjektov aj na správcu, pretože v tomto ustanovení nie je spomenutý, a vôľu zákonodarcu nemožno pri aplikácii zákona meniť ani rozhodnutím súdu, a súd prvého stupňa teda rozhodol v rozpore s vôľou zákonodarcu. S poukazom na ust. § 6 ods. 4 zákona o majetku obcí a § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu mal za to, že dôležitým aspektom je, že správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku v mene obce a zároveň koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú spravovaného a zvereného majetku obce, z čoho je zrejmé, že všetky právne úkony, ktoré vykonáva navrhovateľ pri správe zvereného majetku, vykonáva v mene odporcu, a nie vo svojom mene, nemôže pri správe zvereného majetku vstupovať do záväzkových vzťahov vo svojom mene ale len v mene odporcu, a pred súdom tiež koná v mene odporcu. Z uvedeného vyvodzoval, že nemôže byť nositeľom žiadnej subjektívnej povinnosti vznikajúcej pri správe zvereného majetku, nakoľko koná v mene odporcu, ktorý je nositeľom povinností, a nemôže byť účastníkom súdneho konania v žiadnej veci týkajúcej sa správy zvereného majetku, pretože môže konať len za odporcu. Vyjadril názor, že nie je možné, aby akákoľvek zákonná povinnosť týkajúca sa správy zvereného majetku mala prejsť z odporcu na neho, a teda súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, ak rozhodol o prechode povinností vyplývajúcich z ust. § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z. z odporcu na neho. V tejto súvislosti poukázal na analógiu so vzťahom medzi štátom a správcom majetku štátu. S poukazom na čl. 85 ods. 5 Štatútu, podľa ktorého na jednotlivé mestské časti prechádzajú do výšky zvereného majetku všetky súvisiace záväzky, mal za to, že takýto prechod záväzkov sa nemôže týkať povinností vyplývajúcich z ust. § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z.. Podľa jeho názoru sa mal súd prvého stupňa zaoberať aj otázkou, aká je výška záväzkov, ktoré mali prejsť na neho v porovnaní s výškou odporcom mu zvereného majetku. Súdu prvého stupňa vytkol, že sa nezaoberal čl. 28 ods. 1 písm. e) štatútu, podľa ktorého odporca zabezpečuje odvádzanie odpadových vôd, a čl. 29 ods. 2 písm. g) bod 5 Štatútu, podľa ktorého mestská časť zabezpečuje len nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp, pričom uvedené ustanovenia svedčia o tom, že úprava nakladania s odpadovými vodami je špeciálna k všeobecným povinnostiam spravovať zverený majetok. Mal potom za to, že súd prvého stupňa neposúdil vec po právnej stránke správne. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Opätovne zdôraznil, že v konaní ide o odvádzanie vôd z povrchového odtoku komunikácií III. a IV. triedy a verejných priestranstiev, ktoré sú v jeho vlastníctve, ale všetky práva a povinnosti vlastníka boli prenesené v súlade s § 6 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a čl. 6 ods. 2 písm. e) štatútu na navrhovateľa. Uviedol, že podľa čl. 36 ods. 5 a 6 Štatútu zverenie do správy znamená, že so zvereným majetkom sa mestským častiam zverujú i súvisiace záväzky, a do výkonu správy zvereného majetku patrí teda aj plnenie povinností, vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, vrátane povinnosti mestskej časti znášať náklady spojené s odvádzaním odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku miestnych komunikácií III. a IV. triedy. Citoval znenie § 6 a 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 2 ods. 2, § 7a ods. 2 písm. e) a § 7b ods. 1 zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave, a konštatoval, že predmetné komunikácie boli zverené v zmysle platnej legislatívy do správy mestskej časti Ružinov zverovacím protokolom zo dňa 23.03.1992, ktorým bola podľa čl. 36 ods. 1 písm. b) a ods. 6 čl. č. 41 štatútu navrhovateľovi zverená správa, údržba a výstavba komunikácií III. a IV. triedy vrátane k nim patriacej cestnej zelene, stromoradia, ako aj správa a údržba verejných priestranstiev, uvedených v prílohe protokolu. Uviedol, že v súlade s prílohou č. 2 protokolu o zverení miestnych komunikácií III. a IV. triedy mestskej časti dňom 01.04.1992 prechádzajú na mestskú časť práva a povinnosti súvisiace so zvereným majetkom, zakotvené hlavne v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa zákon o pozemných komunikáciách vykonáva a práva a povinnosti uvedené v Štatúte ako aj vo všeobecných právnych predpisoch. Poukázal na čl. 3 ods. 2, čl. 6 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 1, 5 a 6, čl. 38 ods. 1, čl. 39 ods. 1. čl. 81 ods. 2, čl. 82 ods. 5 a čl. 90 Štatútu, a tiež § 1 ods. 3 a 4 a § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a § 8 ods. 4 vyhl. č. 35/1984 Zb., a považoval za nesporné, že k bežnému hospodáreniu a správe miestnych komunikácií prináleží aj povinnosť zabezpečiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku z miestnych komunikácií, pretože ak by sa kanalizačné vpusty stali nepriepustnými, voda by zaplavovala komunikácie. Túto vodu by potom z komunikácií odstraňoval navrhovateľ, ktorému prináleží povinnosť udržiavať kanalizačné vpusty v stave, aby zrážková voda mohla riadne odtekať z komunikácií do kanalizácie. Z toho potom vyplýva aj povinnosť navrhovateľa zabezpečovať odvádzanie povrchových vôd z miestnych komunikácií III. a IV. triedy cez kanalizačné vpusty. Mal potom za to, že Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., vystavila navrhovateľovi faktúry za odvádzanie odpadových vôd z povrchového odtoku za obdobie roku 2009 oprávnene. Zdôraznil, že k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane preto nedošlo. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu navrhovateľa proti odporcovi na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.), a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal zaplatenia istiny 168.411,37 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné zverenie miestnych komunikácií III. a IV. triedy odporcom do správy navrhovateľa. S poukazom na ust. § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2009, podľa ktorého odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a ich zneškodňovanie z nehnuteľností, ktorá slúži na výkon samosprávy obce alebo na verejné účely, alebo z verejných priestranstiev, zabezpečuje vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady, bolo medzi nimi sporné, či sa odporca ako vlastník predmetných nehnuteľností na úkor navrhovateľa, ktorý uhrádzal v roku 2009 faktúry Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., za odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku z predmetných nehnuteľností, bezdôvodne obohatil. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že delegáciou práv a povinností prešli z odporcu na navrhovateľa súvisiace majetkové práva a záväzky, a teda nemohlo dôjsť zo strany odporcu k bezdôvodnému obohateniu. So zvereným majetkom v zmysle čl. IV protokolu o zverení miestnych komunikácií zo dňa 23.03.1992 totiž súviseli i práva a záväzky uvedené v prílohe č. 2 ako neoddeliteľnej súčasti protokolu, a podľa tejto prílohy na navrhovateľa prešli dňom zverenia práva a povinnosti súvisiace so zvereným majetkom, zakotvené v zákone o pozemných komunikáciách, vo vyhl. č. 35/1984 Zb., práva a povinnosti uvedené v Štatúte odporcu a vo všeobecných právnych predpisoch. Na navrhovateľa teda prešli v súlade s ust. § 6 ods. 2 a 3 zák. č. 138/1991 Zb. aj povinnosti súvisiace s vlastníctvom zvereného majetku, pričom v zmysle čl. 36 ods. 5 štatútu, prílohy č. 2 protokolu a § 7 ods. 2 zákona o majetku obcí prešla na navrhovateľa najmä generálna povinnosť udržiavať (užívať, zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať) zverený majetok a tiež povinnosť uvedená v čl. 3d ods. 6 cestného zákona udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Povinnosť mestskej časti zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií III. a IV. triedy a verejných priestranstiev je uložená § 7a ods. 2 písm. e) zákona o hlavnom meste. Článok 38 ods. 1 štatútu opätovne uvádza povinnosti obsiahnuté aj v čl. 7 ods. 2 zákona o majetku obcí a sú vymenované aj v prílohe č. 2 protokolu, a to povinnosť mestských častí zverený majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade so štatútom a tiež povinnosť zveľaďovať, chrániť, zhodnocovať, udržiavať a užívať majetok, ktorý im bol zverený. Podľa § 1 ods. 3, 4 cestného zákona a § 8 ods. 4 vyhlášky k cestnému zákonu sú dažďové vpusty na odtok vody z povrchového odtoku súčasťou miestnych komunikácií, pričom zabezpečenie odvádzania vôd z povrchového odtoku z miestnych komunikácií je súčasťou bežného hospodárenia a správy miestnych komunikácií, bez ktorého by nebolo možné užívať predmetné komunikácie na účel, na ktorý boli určené a nemohla by byť zabezpečená bezpečná prevádzka a zjazdnosť predmetných komunikácií. Na navrhovateľa prešla generálna povinnosť majetok udržiavať (§ 7 ods. 2 písm. a) zákona o majetku obcí), resp. povinnosť vlastníka pozemných komunikácií miestne komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené (§ 3d ods. 6 cestného zákona), ktorá zahŕňa aj povinnosť zabezpečenia odvodu povrchových vôd zo zvereného majetku, teda miestnych komunikácií, ktoré prešli do správy navrhovateľa spolu s dažďovými vpustami na odtok povrchových vôd do verejnej kanalizácie, ako ich súčasťou. Ako už konštatoval Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí č.k. 8Co/404/2010-260 zo dňa 30.12.2011, v prípade, ak by sa uzatvorili všetky vpuste, a voda by stála na komunikáciách, odstraňoval by ju navrhovateľ, z čoho vyplýva jeho povinnosť zabezpečovať riadne odvádzanie povrchových vôd z miestnych komunikácií III. a IV. triedy cez dažďové vpusty. S týmto právnym názorom súhlasí aj odvolací súd. Je potom možné uzavrieť, že povinnosť odporcu ako vlastníka v zmysle § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z. prešla na navrhovateľa v rámci generálnej povinnosti udržiavať a užívať majetok (v súlade s § 7 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb.) a tiež v rámci všeobecného odkazu na povinnosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov (t.j. aj povinnosť v zmysle § 23 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z.z.). Odvádzanie vôd z povrchového odtoku miestnych komunikácií je súčasťou zákonnej povinnosti navrhovateľa udržiavať zverený majetok, a ak si ju navrhovateľ splnil (prostredníctvom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti za úhradu), náklady, ktoré vynaložil, nie sú nákladmi, ktoré by vynaložil za odporcu. Odvolací súd záverom už len uvádza, že považuje právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za správne, a poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože si právo na ich náhradu neuplatnil návrhom (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.