Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/370/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200248 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211200248.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľa: SENES, spol. s r.o., so sídlom Vlčie hrdlo, Bratislava, IČO: 31 385 940, právne zastúpeného JUDr. Annou Ďurkovičovou, advokátkou, Galvaniho 25, Bratislava (do 18.12.2015 zastúpeného advokátkou Mgr. Adrianou Novomestskou), proti odporcovi: AVIDOL, s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 10, Bratislava, IČO: 35 931 299, o zaplatenie 95,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 25.5.2012, č. k. 50C/157/2011-53, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 25.5.2012, č. k. 50C/157/2011-53, v znení opravného uznesenia zo dňa 30.4.2014, č. k. 50C/157/2011-74, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom, v znení opravného uznesenia zo dňa 30.4.2014, č. k. 50C/157/2011-74, súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 195,23 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 95,90 eur od 5.1.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 112,98 eur k rukám Mgr. Adriany Novomestskej, advokátky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 10.1.2011 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 95,90 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania ku dňu 4.1.2011 v sume 62,03 eur, úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 95,90 eur od 5.1.2011 do zaplatenia, sumy 37,30 eur ako ďalších nákladov a náhrady trov konania, a to z titulu nedoplatku nákladov za byt. Odporca vo svojom odpore proti platobnému rozkazu č. k. 31Ro24/2011-33 zo dňa 9.3.2011 namietal, že predmetné náklady spojené s užívaním bytu za dané obdobie sú nesprávne vyúčtované, v neprimerane vysokej celkovej sume za byt, došlo k neodôvodnenému prefakturovaniu nákladov, čím došlo k viacerým pochybeniam zo strany správcovskej spoločnosti. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za zistené, že dňa 1.6.2008 uzavrel odporca ako vlastník bytu č. 4 s navrhovateľom ako správcom domu na O. V. v C. zmluvu o výkone správy č. XX/ XXXX. Podľa zmluvy bol vlastník bytu a nebytových priestorov bytového domu povinný poukazovať správcovi mesačne preddavky, úhrady za užívanie bytu a správu vždy do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca (čl. III., bod 2, 3 zmluvy). Podľa čl. II., bod 7 zmluvy, bol správca povinný do 31.5. nasledujúceho roka vykonať celkové vyúčtovanie nákladov za správu a služby spojené s užívaním bytov. Dňa 10.11.2010 vystavil navrhovateľ odporcovi opravné vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009, z ktorého súd zistil, že odporcovi boli skutočné náklady (nedoplatok) vyúčtované v sume 95,90 eur. Podľa tvrdenia navrhovateľa, pri označení vyúčtovania ako „Opravné vyúčtovanie“, išlo o nedbanlivostnú chybu účtovníčky, lebo toto vyúčtovanie je riadnym vyúčtovaním. Odporca nedoplatok navrhovateľovi doposiaľ nezaplatil. Súd návrhu navrhovateľa vyhovel s poukazom na § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a odporcu zaviazal na úhradu sumy celkom vo výške 195,93 eur s tým, že táto suma pozostáva z nedoplatku vo výške 95,90 eur, zo sumy vo výške 62,03 eur ako vyčísleného úroku z omeškania ku dňu 4.1.2011 a zo sumy vo výške 37,30 eur ako ďalších nákladov (náklady za upomienku 8,33 eur, poštovné 1,- euro a za spracovanie podkladov pre súdne vymáhanie 27,97 eur podľa Cenníka správy bytov a nebytových priestorov) v súlade s čl. III. zmluvy o výkone správy. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd zaviazal odporcu aj k úhrade zákonného úroku z omeškania, a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. k náhrade trov konania navrhovateľa (titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 96,48 eur za 4 úkony právnej služby). Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Namietol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom. Vo výroku rozsudku je uvedená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania od 5.1.2001, v odôvodnení od 5.1.2011 a uvedené je tiež nesprávne priezvisko advokátky navrhovateľa (tieto zrejmé nesprávnosti boli odstránené súdom prvého stupňa postupom podľa § 164 O.s.p. - vydaním opravného uznesenia zo dňa 30.4.2014, č. k. 50C/157/2011-74 - poznámka odvolacieho súdu). Podľa odporcu je nárok navrhovateľa na ďalšie náklady vo výške 37,30 eur nepreskúmateľný, keď absentuje relevantný doklad - Cenník správy bytov a nebytových priestorov pre rok 2011. Za relevantný doklad súd považoval výpočtový list odporcu zo dňa 10.11.2010 napriek tomu, že žalovaná suma 95,90 eur bola vyčíslená za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 a od 1.1.2009 do 31.12.2009. Za relevantný doklad súd tiež považoval „opravné vyúčtovanie“ nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 zo dňa 10.11.2010, pričom súd zároveň vychádzal z toho, že odporca vyúčtovanie prevzal už 13.7.2010. Pritom upomienka je ešte zo dňa 9.7.2010. Súd sa uspokojil s tvrdením navrhovateľa, že označenie „opravné vyúčtovanie“ je riadnym vyúčtovaním, a že išlo o nedbanlivostnú chybu účtovníčky v označení vyúčtovania. V dôsledku uvedeného je nepreskúmateľné, či a kedy sa odporca dostal do omeškania. Tým, že pojednávanie prebehlo bez účasti odporcu, tento nemal možnosť poukázať na skutočnosť, že sa mu napriek jeho snahe doposiaľ nepodarilo zabezpečiť účtovné podklady vzťahujúce sa k danému bytu z dôvodu neprevzatia účtovnej agendy spoločnosti AVIDOL, s.r.o. od predchádzajúcich konateľov. Skutočnosť, že pri posudzovaní oprávnenosti nároku navrhovateľa musí odporca vychádzať len z dôkazov predložených navrhovateľom, je takou zásadnou a závažnou skutočnosťou, ktorá musí mať rozhodný vplyv na hodnotenie dôkazov vykonávané súdom. Navrhovateľ pritom nepreukázal, že nedoplatky na úhradách za správu bytu existovali aj v čase jeho prevodu z odporcu na nového vlastníka. Pritom vyhlásenie správcu je zákonom vyžadovanou prílohou pre konanie o vklade vlastníckeho práva. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že odvolanie odporcu považuje len za účelovú obranu a podané bez právneho dôvodu v snahe odporcu vyhnúť sa povinnosti zaplatiť dlh. Cenník správy bytov a nebytových priestorov za rok 2011, absenciu ktorého odporca napáda, nie je pre posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa relevantný. V žalobe si navrhovateľ uplatnil náhradu ďalších nákladov, ktoré mu vznikli v roku 2010 v súvislosti s vymáhaním dlžnej sumy uplatnenej v predmetnom konaní. Preto aj navrhovateľ pripojil k žalobe Cenník správy bytov a nebytových priestorov za rok 2010. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že odporca vlastnil byt C. X.X na O. XX/A do roku 2009. Riadne vyúčtovanie nákladov za rok 2009 bolo v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. spracované v máji 2010 a odporcovi bolo zaslané ešte 28.5.2010. Odporca proti vyúčtovaniu nákladov nevzniesol žiadne námietky. Následne navrhovateľ zistil, že vo vyúčtovaní na strane 3 nebola vyplnená časť hornej tabuľky, a to údaj - číslo merača, dátum montáže a stav k 31.12.2008. Preto navrhovateľ vyúčtovanie doplnil o tieto údaje a doplnené vyúčtovanie poslal odporcovi. Nedopatrením bolo vyúčtovanie označené ako opravné. Skutočne išlo len o chybu pracovníčky, ktorá primeranie neupravila v počítači názov, respektíve neuviedla, že sa jedná len o doplnenie tabuľky. Žiadna z účtovných položiek sa však nezmenila a všetky číselné údaje zostali bez zmeny. Na robenie opravného vyúčtovania nebol dôvod. Tvrdenia odporcu, že je nepreskúmateľné, či a kedy sa odporca dostal do omeškania, je teda bezdôvodné, pretože termín splatnosti riadneho vyúčtovania sa nezmenil. Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že odporca sa súdneho pojednávania dňa 25.5.2012 nezúčastnil bez ospravedlnenia, pričom doručenie predvolania mal súd vykázané uložením na pošte. Takýto prístup odporcu - nepreberanie zásielok, nezúčastňovanie sa pojednávaní, opakované žiadosti o odročenie pojednávaní, je bežnou praxou u odporcu. V rovnakom období navrhovateľ podal na Okresný súd Bratislava II proti odporcovi 30 žalôb, ktoré sa týkali dlhov odporcu za správu a úkony súvisiace s užívaním jeho bytov na O. V.. Svoj prístup k veci odporca odôvodňuje tým, že nemá k dispozícii účtovné doklady, pretože mu ich predchádzajúci konateľ neposkytol. V skutočnosti odporca nepodnikal žiadne relevantné kroky na zabezpečenie týchto dôkazov, ani proti bývalému konateľovi nepodnikol relevantné kroky na zabezpečenie (vydanie) dokumentácie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, vec prejednal v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa považoval odvolací súd za postačujúce pre rozhodnutie vo veci a z týchto zistení vyvodené skutkové závery za správne, pretože súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, priebeh konania opísal primeraným spôsobom, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Svoje právne závery aj náležitým spôsobom vysvetlil. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd správne a v súlade so zákonom, podľa zásady úspešnosti v spore. S odôvodnením súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa preto plne stotožňuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie námietky odporcu týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnych skutkových zistení, nie sú opodstatnené, lebo navrhovateľ riadne preukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Naproti tomu odporca nepredložil v konaní pred súdom prvého stupňa žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že vyúčtovanie nedoplatkov nie je správne. V prvostupňovom konaní bol úplne nečinný, súdne zásielky doručované do sídla spoločnosti nepreberal. Len v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietol „viaceré pochybenia“ zo strany navrhovateľa - správcovskej spoločnosti, tieto ale bližšie nekonkretizoval. Bližšie neuviedol ani to, v čom vidí nesprávnosť vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za dané obdobie. Neuniesol teda dôkazné bremeno, ani bremeno tohto svojho tvrdenia. Až vo svojom odvolaní vzniesol odporca konkrétne námietky týkajúce sa nároku uplatneného navrhovateľom, a preto pre rozhodnutie o napadnutom rozsudku má zásadný význam skutočnosť, že odporca bol riadne písomne poučený prvostupňovým súdom dňa 4.5.2012 (§ 46 ods. 1, 2 O.s.p.) o tom, že účastníci musia všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za splnenia podmienok uvedených v § 205a O.s.p. (poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.). Napriek takémuto riadnemu poučeniu a napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie konané dňa 25.5.2012 sa odporca už k veci nevyjadril a nárok navrhovateľa uplatnený žalobou ničím konkrétnym nespochybnil. Za tohto stavu bol súd prvého stupňa oprávnený vec prejednať na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, pričom mal povinnosť prihliadať len na obsah spisu a dovtedy vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Za tohto stavu potom odporca mohol ako odvolací dôvod účinne uviesť len skutočnosti alebo dôkazy uvedené v § 205a ods. 1 písm. a), b), d) O.s.p.. Podmienky v zmysle ust. § 205a ods. 1 písm. a), b), d) O.s.p. v predmetnej veci neboli naplnené. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, ale náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p.), a preto mu nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.