Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/60/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211201466 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211201466.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: H. Y. - Y. Y., D. N. XX, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Alena Kurecová, s.r.o., Fraňa Kráľa 31/100984, 811 05 Bratislava, IČO: 36 817 163, proti odporcovi: JURKI - HAYTON s.r.o., Prístavná 2, 821 09 Bratislava, IČO: 31 332 251, zast.: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, Piaristická 2, 949 01 Nitra, o zaplatenie 11.852,20 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25 Cb/41/2011 - 278 zo dňa 26.09.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25 Cb/41/2011 - 278 zo dňa 26.09.2013 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 590,90 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 11.852,20 eur spolu s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania od 07.08.2009 do zaplatenia, trovy konania v sume 711 eur ako aj trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 4.112,14 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 05.06.1995 uzavretá zmluva označená ako Kúpno - predajná zmluva č. XXXX, predmetom ktorej bolo prevádzkovanie terminálu - sklad Vajnory pre zásobovanie čerpacích staníc JURKI - HAYTON a ostatnej motoristickej verejnosti. K predmetnej zmluve boli následne prijaté dodatky č. 1 až č. 7. Dňa 01.01.1999 uzavreli účastníci konania zmluvu o zásobovaní čerpacích staníc JURKI. Na základe uvedených zmlúv a na podklade odporcom spracovaných údajov zo dňa 20.07.2009 (ligistické náklady), navrhovateľ vystavil faktúru č. XXXXX zo dňa 30.07.2009 na sumu 11.852,20 eur s lehotou splatnosti dňa 06.08.2009. Zaplatenia predmetnej sumy 11.852,20 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka sa navrhovateľ domáhal návrhom prvostupňovému súdu doručeným dňa 27.01.2011. Medzi účastníkmi konania bola dňa 10.06.2005 uzavretá Zmluva o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľnosti a práve jej odkúpenia, predmetom ktorej bol spoločný postup pri nájme nehnuteľnosti - budova postavená na parcele číslo XXXX/XX v katastrálnom území Prievoz zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Odporca faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 13.11.2009 navrhovateľovi vyúčtoval náklady na opravu terminálu vo výške 15.144,67 eur, so splatnosťou dňa 27.11.2009. Listom zo dňa 22.12.2009 odporca oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok jednostranne započítal svoju pohľadávku z faktúry č. XXXXXX (na 15.144,67 eur) s pohľadávkou navrhovateľa z faktúry č. XXXXXXX (na 11.852,20 eur). Navrhovateľ v prílohe listu zo dňa 23.12.2009 odporcovi faktúru vrátil a zároveň vyslovil nesúhlas s vykonaným zápočtom. Odporca v priebehu pojednávania argumentoval tým, že jeho pohľadávka vznikla zo Zmluvy o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľnosti a práve jej odkúpenia, na základe ktorej pre navrhovateľa vybudoval terminál v Prievoze, ktorý mal okrem iného slúžiť ako sklad pre zásobovanie čerpacích staníc JURKI a odberateľov odporcu. Podľa tejto zmluvy sa odporca zaviazal zrekonštruovať predmetnú nehnuteľnosť, pričom základná cenová kalkulácia rekonštrukcie nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 830.000,- Sk (27.550,95 eur) bez DPH, pričom účastníkmi zmluvy bola dohodnutá aj možnosť navýšenia tejto ceny v prípade dodatočne vzniknutých požiadaviek zo strany navrhovateľa, odporcu, alebo prenajímateľa skladu, avšak po odsúhlasení tohto navýšenia na kontrolnom dni všetkými účastníkmi zmluvy. Základom argumentácie odporcu bolo tvrdenie, že ku dňu ukončenia obchodnej spolupráce zostal odporcovi voči navrhovateľovi neuhradený peňažný záväzok v sume 15.144,67 eur predstavujúci investície odporcu na dodatočne vzniknuté náklady na rekonštrukciu skladu vopred odsúhlasené účastníkmi predmetnej zmluvy. Nakoľko odporca vo svojom účtovníctve evidoval voči navrhovateľovi vzájomnú a splatnú pohľadávku, následne po odoslaní faktúry navrhovateľovi, vykonal prostredníctvom listu zo dňa 22.12.2009 započítací prejav. Jednostranný zápočet, ktorý urobil odporca, navrhovateľ neakceptoval, nakoľko ho považoval za nedôvodný a neopodstatnený, keďže odporca nepreukázal existenciu nákladov, ktoré účtoval vo faktúre, ktorá bola predmetom započítania. Zdôraznil, že k navýšeniu sumy, ktorá je uvedená v predmetnej zmluve, mohlo dôjsť iba na základe obojstranne podpísaných záznamov. Odporca mal za to, že výška započítanej sumy zodpovedá oprávnenému nároku odporcu na plnenie zo strany navrhovateľa, nároku, ktorý bol v konaní preukázaný. Všetky naviac práce vykonané nad rámec cenovej ponuky a rozpočtu boli konzultované a priebežne odsúhlasované navrhovateľom. Rozdiely oproti pôvodnej cenovej ponuke a rozpočtu vznikli na základe potreby vykonať aj naviac práce. Z faktúr, výkresov a zápisov, fotodokumentácie a výpovedí svedkov je zrejmé, že reálne došlo k rekonštrukcii stavby uvádzanej odporcom. Neprihliadnutím na jednostranný zápočet vykonaný odporcom v rozsahu, v ktorom sa vzájomné pohľadávky navrhovateľa a odporcu kryli, čím došlo k zániku celej pohľadávky voči odporcovi, by podľa názoru odporcu došlo na strane navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor. Prvostupňový súd vo veci vypočul konateľa odporcu Z.. J. H. a svedkov Š. J. G. Š. W.. Predmet sporu posúdil podľa §§ 269 ods. 2 Obch. zák., 323 ods. 1 Obch. zák., § 365 Obch. zák., § 369 ods. 1 Obch. zák., ako aj § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je skutkovo i právne opodstatnený, keď medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu takzvaných nepomenovaných zmlúv v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák., keďže účastníci v nich dostatočným spôsobom určili predmet svojich záväzkov. Cenu poskytnutého plnenia - províziu navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. XXXXX, ktorú odporca neuhradil, nakoľko si voči nej započítal svoj nárok na refakturáciu nákladov na opravu terminálu faktúrou č. XXXXXXXX. Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok, posudzujúc ho podľa jeho obsahu a vôle konajúcej osoby, má podľa záveru prvostupňového sudu, charakter písomného uznania konkrétneho záväzku. Odporca nenamietal nesprávne účtovanú cenu plnenia - províziu, ani samotnú faktúru, keďže navrhovateľ túto faktúru vystavil na podklade údajov, ktoré mu odsúhlasil a predložil samotný odporca. Spornou ostala otázka, či došlo k platnému započítaniu pohľadávky odporcu a zániku pohľadávky navrhovateľa. Konajúci súd dospel k záveru, že podľa Zmluvy o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľnosti a práve jej odkúpenia sa odporca zaviazal zrekonštruovať predmetnú nehnuteľnosť v intenciách dohody s prenajímateľom a nájomcom na základe cenovej kalkulácie v sume 830.000,- Sk bez DPH, ktorá tvorí prílohu tejto dohody. Táto suma mohla byť navýšená na základe vzniknutých požiadaviek zo strany odporcu, navrhovateľa alebo Poľnohospodárskeho družstva Prievoz, musela byť však odsúhlasená na kontrolnom dni všetkými účastníkmi písomnou formou. Z predložených zápisov z kontrolných dní vyplýva, že iba na kontrolnom dni konanom dňa 04.07.2005 boli uvedené naviac práce (osadenie mreží na vonkajšie okná, náter podlahy poteru - farbou na betón), avšak bez toho, aby bola zároveň uvedená a odsúhlasená cena týchto prác. Z výpovedí svedkov síce vyplynulo, že mali byť realizované aj určité naviac práce, avšak tieto neboli premietnuté do zápisov z kontrolných dní, keďže nie z každého sa zápis vyhotovoval. Odporca podľa záveru prvostupňového súdu nepreukázal, že mu vznikol nárok na refakturáciu nákladov účtovaných faktúrou č. XXXXXXXX v sume 15.144,67 eur. Je nesporné, že navrhovateľ formou mesačných splátok uhradil celkovo 1.000.000,- Sk (33.193,92 eur). Pohľadávku odporcu tak prvostupňový súd vyhodnotil ako nedôvodnú a následné započítanie ako neplatné, čím k zániku žalovanej pohľadávky navrhovateľa nedošlo. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 11.852,20 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške % ročne, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Prvostupňový súd nevyhovel návrhu odporcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, za účelom určenia rozsahu a hodnoty rekonštrukčných prác. Keďže rozsah a cena naviac prác neboli podľa záveru súdu písomne dohodnuté účastníkmi, nie je podľa jeho názoru podstatné a účelné, v akom rozsahu a hodnote by boli určené v znaleckom posudku. Súd preto považoval doplnenie dokazovania v tomto smere za neúčelné a nadbytočné. O trovách konania Okresný súd Bratislava II rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu účastníkov v konaní a určil povinnosť odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, tak ako ich špecifikoval na strane 8 a 9 svojho rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodov v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O. s. p., t. j. že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., keď súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ uviedol, že prvostupňový súd dospel k záveru, že z dôvodu absencie písomnej formy súhlasu navrhovateľa, je pohľadávka odporcovi voči navrhovateľovi nedôvodná a zápočet vykonaný odporcom neplatný. Odporca je toho názoru, že pokiaľ súd dospel k uvedenému záveru, mal vec posúdiť na základe ustanovení o bezdôvodnom obohatení a v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie. Podľa názoru odporcu - odvolateľa, bolo v konaní preukázané, že všetky naviac práce vykonané nad rámec cenovej ponuky, boli konzultované a priebežne odsúhlasované navrhovateľom. Poukázal tiež na skutočnosť, že z faktúr, výkresov, zápisov, z fotodokumentácie, obsiahnutej v spise, ako aj z výpovedí svedkov, je zrejmé, že reálne došlo k rekonštrukcii nehnuteľnosti vo vyššom rozsahu ako bolo pôvodne dohodnuté medzi navrhovateľom a odporcom v Zmluve o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľností a práve jej odkúpenia. Na strane navrhovateľa preto podľa názoru odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže navrhovateľ neposkytol odporcovi protiplnenie v podobe náhrady nákladov rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktorú užíva. Prvostupňový súd odmietol doplniť dokazovanie znaleckým skúmaním, ktoré by podľa odvolateľa, zodpovedalo otázku zhodnotenia nehnuteľnosti a skutočný rozsah bezdôvodného obohatenia, ktorý navrhovateľ získal stavebnou činnosťou vykonanou na náklady odporcu a vynaloženou odporcom. Odvolateľ tiež považuje za nedostatočné odôvodnenie rozsudku, keď prvostupňový súd v odôvodnení neuviedol dôvody pre prijatie alebo odmietnutie argumentov účastníkov. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd nariadil vykonanie a doplnenie dokazovania, ktorého predmetom bude preukázanie rozsahu rekonštrukčných prác a určenie tak prípadného rozsahu bezdôvodného obohatenia navrhovateľa na úkor odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25 Cb/41/2011 zo dňa 26.09.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že tvrdenie odporcu, že je nesporné a že v konaní aj bolo preukázané, že náklady na rekonštrukciu terminálu Prievoz boli vyššie, ako navrhovateľom zaplatená sumy vo výške 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk), a tiež, že všetky naviac práce vykonané nad rámec cenovej ponuky boli konzultované a priebežne odsúhlasované navrhovateľom, je podľa jeho názoru absurdné a zavádzajúce, pretože odporca v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz o svojom tvrdení. Navrhovateľ poukázal na dohodu, podľa ktorej suma 830.000,- Sk bez DPH mohla byť navýšená na základe vzniknutých požiadaviek zo strany odporcu, navrhovateľa alebo Poľnohospodárskeho družstva Prievoz, avšak musela byť odsúhlasená na kontrolnom dni všetkými účastníkmi písomnou formou. Z predložených zápisov z kontrolných dní však vyplýva, že iba na kontrolnom dni dňa 04.07.2005 sú uvedené naviac práce, osadenie mreží na vonkajšie okná, náter podlahy, poteru - farbou na betón, avšak bez toho, aby bola zároveň uvedená a odsúhlasená cena týchto prác. Navrhovateľ zdôraznil, že znalecké dokazovanie odporca navrhol až na poslednom pojednávaní konanom dňa 26.09.2013, navrhovateľ však nevidí dôvodnosť posudzovať odporcom tvrdené naviac práce, pretože neboli splnené podmienky zmluvy na ich vykonanie. Uvedené zistenia vyplývajú z dôkazov predložených účastníkmi, ako aj z výpovede navrhovateľa a jeho vyjadrení k jednotlivým zápisom z kontrolných dní a faktúram. Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25 Cb/41/2011 - 278 zo dňa 26.09.2013 ako vecne správny potvrdil a priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 295,18 eur, predstavujúce trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu + 1 x režijný paušál v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p.. Po oboznámení sa s dokladmi tvoriacimi obsah spisu, dospel odvolací súd k nasledovným zisteniam. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil voči odporcovi pohľadávku, voči ktorej sa odporca bránil tvrdením o započítaní vzájomných pohľadávok. Pohľadávka odporcu mala vzniknúť z titulu rekonštrukcie skladu Poľnohospodárskeho družstva Prievoz. Právnym podkladom pre vykonanie rekonštrukcie odporcom, bola Zmluva o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľností a práve jej odkúpenia (č. l. 57 spisu). Odporca sa zaviazal, že zrekonštruuje nehnuteľnosť v intenciách dohody s prenajímateľom a nájomcom, na základe cenovej kalkulácie v sume 830.000,- Sk bez DPH, ktorá tvorí prílohu dohody. Táto suma mohla byť navýšená na základe vzniknutých požiadaviek zo strany odporcu, navrhovateľa, alebo Poľnohospodárskeho družstva Prievoz, avšak musela byť odsúhlasená na kontrolnom dni všetkými účastníkmi písomnou formou. Odporca v priebehu konania nerozporoval, že navrhovateľ za vykonané práce zaplatil sumu 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk). Sporné zostalo množstvo vykonaných prác ako aj ich cena, ako aj otázka, či započítanie pohľadávky odporcom bolo vykonané platne a či tým došlo k zániku pohľadávky navrhovateľa. V Zmluve o spoločnom postupe pri nájme nehnuteľnosti a práve jej odkúpenia je uvedené, že predmetom rekonštrukcie je celková úprava podlahy skladu, nátery vnútorné a vonkajšie, oprava strechy, výmena okien, postavenie vnútorných kancelárií zo sadrokartónu a zavedenie vodo a elektroinštalácie, vybudovanie žumpy 5 m3, klampiarina na streche, automatická brána typu Mostová, zateplenie 210 m2 strechy + 10 %, úprava okolia, prípadný celkový náter budovy. Odvolací súd účastníkom konania oznámil, že na pojednávanú vec sa vzťahuje aj ustanovenie § 536 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré pri rozhodovaní súdu prvého stupňa nebolo použité, aj keď je pre posúdenie veci rozhodujúce. Preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 3 O. s. p. vyzval účastníkov, aby sa k možnému použitiu vyššie uvedených zákonných ustanovení písomne vyjadrili. Podľa § 536 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu opakovane zdôraznil, že dohodnutá cenová kalkulácia v sume 830.000,- Sk bez DPH mohla byť podľa príslušných ustanovení zmluvy navýšená na základe vzniknutých požiadaviek zo strany odporcu, navrhovateľa alebo PD Prievoz, avšak musela byť odsúhlasená na kontrolnom dni, všetkými účastníkmi písomnou formou, čo sa nikdy nestalo. Uviedol tiež, že o tzv. naviac prácach (fakturovaných odporcom faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 13.11.2009 na sumu 15.144,67 eur) sa navrhovateľ dozvedel až po ôsmich rokoch od ich splatnosti, keď ich odporca predložil dňa 20.03.2013 do konania pred prvostupňovým súdom dva roky po jeho začatí. Navrhovateľ má za to, že zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že pokiaľ bolo dohodnuté v zmluve písomné odsúhlasenie navýšenia nákladov/naviac prác účastníkmi tým, že nebola zachovaná písomná forma, nedošlo v ústnej forme k ich odsúhlaseniu. Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava II potvrdil ako vecne správny a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za spísanie tohto vyjadrenia vo výške 295,72 eur. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval aj odporca, ktorý uviedol, že v prvostupňovom konaní preukázal, že na náklady na rekonštrukciu boli vyššie ako navrhovateľom zaplatená suma vo výške 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk). Odporca má tiež za to, že v konaní bolo preukázané, že všetky naviac práce vykonané nad rámec cenovej kalkulácie, boli konzultované a priebežne odsúhlasované navrhovateľom, ktorý ako budúci užívateľ nehnuteľnosti určoval rozsah rekonštrukcie. Svedok Š. J. potvrdil, že navrhovateľ mal vedomosť o naviac prácach. Rovnako uviedol svedok Š. W., že počas rekonštrukcie sa vyskytli ďalšie naviac práce, ktoré boli ocenené na základe cenovej ponuky a táto bola daná na schválenie navrhovateľovi. Odporca je preto presvedčený, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, keďže došlo k jednostrannému zápočtu, ktorého predmetom bolo započítanie pohľadávky odporcu pozostávajúcej zo sumy nákladov účelne vynaložených na naviac práce vyvolané a odsúhlasené navrhovateľom, voči pohľadávke navrhovateľa, pozostávajúcej z nezaplatenej provízie, v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryli. Po posúdení písomných dokladov tvoriacich obsah spisu (č. l. 66 až 75 zápisy z kontrolných dní) odvolací súd dospel k záveru, že z nich nevyplýva, že by sa účastníci dohodli na zmene diela - naviac prácach. Iba v zápise z kontrolného dňa konaného dňa 04.07.2005 sú uvedené naviac práce (č. l. 70 - 71) nie sú však odsúhlasené navrhovateľom. Z podpisu navrhovateľa na zápise z tohto dňa, ktorý je uvedený pri jeho mene v hornej časti zápisu, ako potvrdenie je prítomnosti na kontrolnom dni, nemožno vyvodiť, že dal výslovný súhlas s uvedenými prácami naviac, navyše absentuje údaj o cene týchto prác. Nemožno preto aplikovať ustanovenie § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý sa vzťahuje na situáciu, kedy sa účastníci zmluvy dohodli na zmene diela, avšak nedojednali dôsledky tejto zmeny na výšku ceny, nakoľko v danom prípade jednoznačne nedošlo k dohode o zmene diela. Odporca navrhoval, aby súd nariadil vykonanie a doplnenie dokazovania, ktorého predmetom bude preukázanie rozsahu rekonštrukčných prác a určenie tak prípadného rozsahu bezdôvodného obohatenia navrhovateľa na úkor odporcu. V tejto súvislosti odvolací poukazuje na ustálenú judikatúru ako aj komentár k ustanoveniu § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, podľa ktorého od situácie, keď sa strany dojednali na zmene diela, ale nedojednali zmenu ceny, je potrebné odlíšiť situácie, keď zhotoviteľ zvýši rozsah diela bez dohody strán. V takom prípade zhotoviteľ nemá zásadne nárok na zaplatenie zvýšenej ceny diela, pretože plnil bez príslušnej zmeny zmluvy. Nejde ani o bezdôvodné obohatenie, o ktoré by mohlo ísť jedine vtedy, pokiaľ by plnenie poskytnuté nad rámec dohody strán, nesúviselo s pôvodným plnením. Judikatúra dospela k záveru, že plnenie z titulu nadpráce, bez zmeny uzavretej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením objednávateľa na úkor zhotoviteľa, pretože v takom prípade nie je naplnená žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upravených v ustanovení § 451 až 454 Občianskeho zákonníka, lebo v takom prípade nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe zmluvy o dielo, pri ktorom neboli splnené podmienky pre úhradu týchto prác. Tento záver je potrebné aplikovať aj na posudzovanú vec, keď sa plnilo nad rámec uzavretej zmluvy bez toho, aby došlo k jej zmene (rozsudok NS ČR sp. zn. 23 Cdo 3798/2009, 23 Cdo 1903/2010...). Iba v prípade, že by poskytnuté plnenie nebolo späté s pôvodným plnením (t. j. nebola by daná vzájomná súvislosť týchto plnení, bolo by možné aplikovať ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení). Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nešlo jednoznačne o bezdôvodné obohatenie, nakoľko plnenie poskytnuté nad rámec uzatvorenej dohody, preukázateľne súvisel s pôvodným plnením. Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strania predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania (v prejednávanej veci odporcovi) teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Na záver považuje odvolací súd za potrebné poukázať na rozhodnutie NS SR zo dňa 16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu účastníkov v konaní, keď odvolací súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi na adresu jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 590,90 eur za 2 úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu a vyjadrenie k výzve odvolacieho súdu + 2 x režijný paušál), 2 x 287,14 eur + 8,04 + 8,58 v súlade s § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.