Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/132/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211211933 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211211933.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľky: T. Q., N. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sovietskych hrdinov 66, Svidník, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane navrhovateľky: OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov, Šrobárova 30, Poprad, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová 14, Košice, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 20C/94/2011-97, zo dňa 14.11.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. P. X. zo dňa 7.3.2011 č. RK-81/11-EK s tým, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 28.6.2006 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver 3.984,07 eura. Súčasťou tejto zmluvy boli zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia, spol. s r.o. Podľa čl. 18 bod 18.1 VZP akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2 zmluvy; výber z jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa čl. 18 bod 18.2 VZP akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú riešené s konečnou platnosťou a rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. E. N., JUDr. H. Y., JUDr. J. J., Mgr. J. X.; v prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Z rozhodcovského spisu súd prvého stupňa zistil, že odporca podal žalobu voči navrhovateľke o zaplatenie 2.043,13 eura s prísl. rozhodcovi JUDr. P. X. dňa 28.1.2011. Dňa 7.3.2011 vydal tento rozhodca rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-81/11-EK, ktorým navrhovateľku zaviazal povinnosťou zaplatiť odporcovi 2.043,13 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 2.153,80 eura od 30.12.2009 do 21.2.2010, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.043,13 eura od 22.2.2010 až do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania 49,79 eura. Navrhovateľka si rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 13.4.2011. Dňa 9.5.2011, v zákonnej 30-dňovej lehote, navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala návrh na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na viazanosť skutkovým opisom žaloby a v nej označeným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sa súd prvého stupňa zameral na posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky dojednanej účastníkmi vo VZP na základe § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. Nakoľko bola rozhodcovská doložka dojednaná v rámci záväzkovoprávneho vzťahu účastníkov konania založeného zmluvou o revolvingovom úvere, pričom navrhovateľka nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, či podnikateľskej činnosti, súd prvého stupňa preskúmal rozhodcovskú doložku z hľadiska spotrebiteľského práva. Zistil, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá dňa 28.6.2006 medzi navrhovateľkou ako dlžníčkou a odporcom ako veriteľom je spotrebiteľskou zmluvou spravujúcou sa mimo iných aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z.z. Odporca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v zmysle predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľka vystupuje v zmluve ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z tejto zmluvy je evidentné, že je uzavretá na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o navrhovateľke a výške úveru. Navrhovateľka nemala možnosť zmeniť obsah zmluvných podmienok zmluvy, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka. Navrhovateľka teda mala možnosť len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu a VZP ako celok. Rozhodcovskú doložku si navrhovateľka osobitne nevyjednala a nemala na výber rozhodnúť sa inak. Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Navrhovateľka teda mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky so spotrebiteľom. V každom jednom prípade však musí byť rozhodcovská zmluva dojednaná oboma zmluvnými stranami v zmysle § 3 ods. 1, § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. aj voľba rozhodcu, resp. postupného dodatočného ustanovenia. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo 217/2012 zo dňa 21.3.2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V danom prípade však bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu bolo súčasťou pretlačeného formulára, preto možno mať pochybnosti o danosti slobodnej vôle navrhovateľky uzavrieť rozhodcovskú doložku, keďže túto musela akceptovať podpisom zmluvy o revolvingovom úvere. Preskúmaním čl. 18 VZP označeného ako riešenie sporov - rozhodcovská doložka vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní neprijateľnú zmluvnú podmienku. V týchto zmluvných dojednaniach je totiž upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere, jednak cestou všeobecného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíva na žalobcovi. Podľa názoru súdu prvého stupňa je možnosť výberu len zdanlivá. Z jeho činnosti je známe, že v prevažnej väčšine sporov so spotrebiteľských úverov je žalobcom veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd prvého stupňa vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Podľa súdu prvého stupňa má nekalú povahu aj samotné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením a neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov - JUDr. E. N., JUDr. H. Y., JUDr. J. J., Mgr. J. X.“. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania vzhliadol súd prvého stupňa v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom, je v tomto prípade veriteľ, čiže odporca, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V predmetnej veci táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že odporcov výber rozhodcov zrejme nebol náhodný. Odporca ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, kde vystupujú opakovane rovnakí rozhodcovia. V tomto smere sa preto vynárajú určité pochybnosti o nezaujatosti rozhodcov určených v takto pretlačených zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere. Pokiaľ by zrejme takto určený rozhodca posudzoval prípadné spory vzniknuté z týchto zmlúv tak, že by neboli celkom v súlade s predstavou, akou boli tieto zmluvy zostavované, o ktoré sa opierajú žaloby v rozhodcovskom konaní, bolo by pre veriteľa dlhodobo výhodnejšie obrátiť sa na iného rozhodcu, ktorý s veriteľom zaujíma zhodný výklad práva. Prípadná argumentácia odporcu opierajúcu sa o možnosť namietať predpojatosť ustanoveného rozhodcu z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie podľa názoru súdu prvého stupňa neobstojí. Ak by aj druhá strana - dlžník - spotrebiteľ osobu odporcu namietala, resp. všetkých v rozhodcovskej doložke uvedených, je výber náhodného rozhodcu znova na veriteľovi, teda na odporcovi (článok 18 ods. 18.2.1 VZP). V takomto prípade by spotrebiteľ nemal možnosť sa k výberu rozhodcu vyjadriť, čo považoval súd prvého stupňa za výrazne jednostrannú a pre spotrebiteľa poškodzujúcu úpravu rozhodcovskej doložky. Veriteľ si v predmetnej veci poistil situáciu nielen v prípade, ak na strane vopred určených rozhodcov by došlo k zmene pomerov znemožňujúcich im výkon funkcie rozhodcu od uzatvorenia doložky, ale aj prípad, keď spotrebiteľ doručí v stanovenej lehote rozhodcovi žalobnú odpoveď voči vydanému rozhodcovskému rozsudku. Takýto rozsudok pritom preskúmava iný rozhodca uvedený v čl. 18.2 ods. 18.2.1 VZP, t.j. znova len rozhodca, ktorého vybral odporca. V predmetnej veci nie je zrejmé, prečo odporca nerešpektoval rozhodcovskú doložku, ktorú sám naformuloval a žalobu adresoval rozhodcovi JUDr. P. X., ktorý nie je rozhodcom určeným odporcom v čl. 18.2.1 VZP. Z rozhodcovského spisu nevyplýva, že by v tomto prípade nastala situácia, že ani jeden z rozhodcov uvedených vo VZP nemohol funkciu prevziať a teda odporca určil náhradného rozhodcu. Rozhodca, ktorého si vybral odporca, bol oprávnený vydať aj bez vypočutia druhej strany rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočnosti uvedených žalobcom. Aj v prejednávanej veci rozhodca súčasne doručoval navrhovateľke výzvu na vyjadrenie sa k žalobe a zároveň jej doručil aj rozhodcovský rozsudok. Žalovaná strana, teda spotrebiteľka, nemala žiadnu možnosť ovplyvniť výber rozhodcu a vyjadriť sa k návrhu. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v predmetnej veci od možnosti výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie, jednostranný výber rozhodcu ako aj náhradného rozhodcu, rozhodcu, ktorý rozhodcovský rozsudok preskúmava, až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považoval súd prvého stupňa takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takáto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii odporcom vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochranných spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere súd prvého stupňa z pohľadu § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice Rady 93/13/EAS, posúdil ako neprijateľnú. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z., a teda je neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej doložky má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca alebo neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil a na tomto základe následne vydal napadnutý rozsudok, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľky, nakoľko napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Nakoľko súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., v súlade s § 43 bude po právoplatnosti rozsudku pokračovať vo veci v rozsahu uvedenom v pôvodnej žalobe podanej rozhodcovi dňa 28.1.2011. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, návrh zamietnuť, resp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa uvádza, že nekalosť dojednania rozhodcovskej doložky má spočívať v tom, že ju navrhol a formuloval odporca ako veriteľ, tak z napadnutého rozsudku nevyplýva označenie žiadneho zákonného ustanovenia, kedy by neprijateľnosť nejakého ustanovenia v zmluve mala byť odvodená len na základe toho, kto toto zmluvné ustanovenie navrhol. Súd prvého stupňa sa nezaoberal dostatočne vecou, keď uviedol tvrdenie, že navrhovateľ v rozhodcovskom konaní nemal možnosť ovplyvniť výber rozhodcu a ani sa k veci vyjadriť. Voči osobe rozhodcu je vždy možné uplatniť námietku zaujatosti. K samotnej žalobe v rozhodcovskom konaní sa navrhovateľ mohol vyjadriť vo forme žalobnej odpovede. Súd prvého stupňa síce uviedol, že rozhodcovská doložka má spôsobovať značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, no v čom táto nerovnováha spočíva už bližšie neuviedol. Odporca záverom dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/24/2012, kde bolo skonštatované, že „z revolvingovej úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnými a zo všeobecných úverových podmienok čl. 18 bod 18.1 vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18 bod 18.2 tejto zmluvy o revolvingovom úvere. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že sporovým stranám bolo dané na výber, či spory budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou príslušného súdu. Z uvedeného dôvodu preto nemožno vyvodiť záver, že dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku je v rozpore s dobrými mravmi a že podľa § 39 Obč. zákonníka je dojednanie o rozhodcovskej doložke neplatným právnym úkonom, keďže uzavretím rozhodcovskej doložky nedošlo k oslabeniu práva spotrebiteľov a rozhodcovská doložka nespôsobila hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľmi v neprospech spotrebiteľov. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola ako spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinnými stanovená výlučne bez možnosti voľby.“ Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že v spotrebiteľských úveroch je neplatnou doložka, ktorou sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom vopred vybraným dodávateľom. Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.6.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že odporca ako veriteľ a navrhovateľka ako dlžník uzavreli dňa 28.6.2006 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je svojím charakterom spotrebiteľským úverom. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania, ktoré v článku 18 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 18.2 rozhodcovskej doložky, akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. E. N., JUDr. H. Y., JUDr. J. J., Mgr. J. X.. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu, v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Z formy a obsahu zmluvy o revolvingovej pôžičke je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal odporca už pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa navrhovateľky, pričom navrhovateľka obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Rozhodcovská doložka teda nesporne nebola individuálne dojednaná. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ustanovení § 52 rozdielne v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v znení v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Uzavretá zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28.6.2006 má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka; je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007. Zároveň je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení platnom od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že navrhovateľka ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnila. Odporca teda pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že navrhovateľka pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere sa zaviazal odporca ako dodávateľ navrhovateľke ako spotrebiteľovi dočasne poskytnúť peňažné prostriedky a navrhovateľka ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z., keď zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Na základe vyššie uvedeného sa preto odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd dospel k súladnému záveru so súdom prvého stupňa, že rozhodcovská doložka, s poukazom na argumentáciu súdu prvého stupňa, ktorá bola založená na konštatovaní, že formulácia rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v prípade podania žaloby veriteľom na rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a ako taká je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre rozhodcovský rozsudok, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ proti spotrebiteľovi podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo. Rozhodcovská doložka v danom prípade má síce charakter tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky, pretože žalobcovi dáva na výber medzi všeobecným súdom a rozhodcom. Avšak v prípade podania žaloby pred dodávateľom vopred zvoleného rozhodcu zakladá nerovnováhu v postavení spotrebiteľa, ktorý je v tom prípade povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, bez možnosti dosiahnuť riešenie veci nezávislým a nestranným všeobecným súdom. Ustanovenie rozhodcovskej doložky je síce formulované alternatívne, čiže ponecháva možnosť voľby riešenia sporu všeobecným súdom, ale to nič nemení na tom, že toto ustanovenie je spôsobilé založiť nerovnovážne postavenie spotrebiteľa, tak ako sa stalo aj v tomto konkrétnom prípade. Podľa odvolacieho súdu ide o formuláciu, ktorej cieľom je obchádzať ustanovenia Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa, kedy takáto formulácia ponecháva dodávateľovi možnosť voľby a rovnakú možnosť voľby dáva i spotrebiteľovi, ak by bol žalobcom, avšak v prevažnej väčšine prípadov je žalobcom práve dodávateľ, čo má za následok odňatie možnosti spotrebiteľovi na prejednanie veci všeobecným súdom. Z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nie je možné ani čiastočne ponechať v platnosti. Rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom bol obsahom zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcu objektívne. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi zmluvy o revolvingovom úvere je v priamom rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy Občiansky zákonník citované ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou od 1.1.2008, neobsahoval a v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 1.1.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky je potrebné vyvodiť s použitím § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR. Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy preto neplatnou. Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z., nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Na uvedených záveroch nemôže nič zmeniť ani poukaz odporcu na citované odôvodnenie rozhodnutia v označenom exekučnom konaní. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.