Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/393/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211217498 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211217498.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: ČESMAD Slovakia, so sídlom Levická 1, Bratislava, IČO: 30779553, zastúpeného SODOMA VULGAN spol. s r.o., advokátska kancelária so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, proti žalovanému: UNION poisťovňa. a.s., so sídlom Bajkalská 29/ A, Bratislava, IČO: 31322051, o určenie neplatnosti časti zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 19. apríla 2013 č. k. 50C/134/2011-93 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti časti právneho úkonu strán ohľadne vzniku a existencie práva žalovaného na vrátenie vyplateného poistného plnenia od žalobcu bez ďalšieho, a to konkrétne bližšie ustanoveného v ustanovení článku VIII poistnej zmluvy č. 1161852, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28. 11. 2008 a bližšie upraveného v článku 13 príslušných Všeobecných poistných podmienok VPPGP/0604. Rozhodol tak podľa § 488 ods. 1, § 778 ods. 1, § 791 ods. 1, § 558, § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 80 O. s. p., keď vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 28. 11. 2008 žalobca ako mandatár uzatvoril s Národnou diaľničnou spoločnosťou a. s. Bratislava (ďalej len "NDS") ako mandantom, dodatok č. 7 k mandátnej zmluve č. 6/2200/2005, predmetom ktorej je záväzok mandatára zabezpečiť predaj a distribúciu nálepiek, ktorými sa preukazuje zaplatenie úhrady na rok 2009 za užívanie pozemných komunikácií v súlade s § 6 zákona č. 135/1961 Zb. v mene a na účet mandanta a záväzok mandanta zaplatiť mu za to odplatu. Dňa 28. 11. 2008 uzatvoril žalobca ako poistený so žalovaným ako poisťovateľom poistnú zmluvu č. 1161852, predmetom ktorej bolo poistenie na povinnosť poisteného voči NDS vyplývajúcu z dodatku č. 7 k mandátnej zmluve č. 6/2200/2005 o zabezpečení distribúcie a predaja nálepiek, ktorými sa preukazuje zaplatenie úhrady za rok 2009 za užívanie pozemných komunikácií, uzavretej medzi poisteným a NDS a povinnosti uhrádzať cenu odobratých nálepiek podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01. 12. 2008 do 28. 02. 2010. Podľa čl. VIII bod 1 tejto zmluvy sa strany dohodli na sankčnom postihu, a to v prípade, že žalovaný vyplatil poistné plnenie poškodenému (NDS) z dôvodu porušenia mandátnej zmluvy zo strany poisteného, má žalovaný voči žalobcovi právo na vrátenie poistného plnenia, a to v celej výške poskytnutého poistného plnenia. Podľa čl. 13 Všeobecných poistných podmienok garančného plnenia VPPGP/0604, účinných odo dňa 20. 11. 2004, žalovaný má právo voči poistenému - žalobcovi na náhradu súm, ktoré za neho zaplatil z titulu poistného plnenia. Poistený je povinný uhradiť Union zaplatenú sumu do 10 dní od doručenia výzvy na jej úhradu. V prípade nedodržania tejto lehoty má Union právo uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 10 % zo sumy, ktorú za neho Union uhradil. Toto ustanovenie neplatí v prípade, ak k porušeniu zmluvnej povinnosti došlo v dôsledku okolností, ktoré poistený nemohol odvrátiť, a ktorých následky odstrániť nebolo v jeho moci. Dôkaz o tom, že takáto skutočnosť nastala, je povinný predložiť poistený. Za takúto okolnosť sa nepovažuje nesplnenie zmluvnej povinnosti v dôsledku zlyhania subdodávateľa poisteného. Dňa 03. 05. 2010 žalobca písomne uznal záväzok, čo do dôvodu a výšky voči žalovanému z titulu uplatnenia práva žalovaného na úhradu vyplateného poistného plnenia z poistnej udalosti vedenej pod č. 1453 - 2010 z poistnej zmluvy č. 1161852, čl. VIII uzavretej medzi stranami dňa 28. 11. 2008 a čl. 13 Všeobecných poistných podmienok garančného poistenia VPPG/0604. Dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení čiastočnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 80, písm. c/ O. s. p. z dôvodu, že mu nič nebráni uplatniť svoju požiadavku proti žalovanému na súde žalobou na plnenie, v ktorom konaní súd ako predbežnú otázku bude riešiť otázku čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha. S poukazom na rozhodnutie NS SR spis. značky 2Cdo 32/98 a rozhodnutie spis. značky 2Cdo 131/06 konštatoval, že obsahom žaloby môže byť len existencia práva, prípadne právneho vzťahu, existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku; obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú, a ani do budúcnosti. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že žalovaný si trovy konania neuplatnil. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Uviedol, že svoj právny záujem na určení neplatnosti časti poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok osvedčil už v žalobe, v ktorej uviedol, že nemá právnu istotu v právnom vzťahu k žalovanému ohľadne existencie, resp. neexistencie peňažného nároku žalovaného voči nemu, a to vzhľadom na to, že počas trvania poistnej zmluvy došlo k poistnej udalosti, k vyplateniu poistného plnenia zo strany žalovaného, ktorý si v rámci mimosúdnej korešpondencie uplatnil sumu rovnajúcu sa sume poistného plnenia u žalobcu na zaplatenie súm podľa čl. VIII ods. 1 poistnej zmluvy. Predmetnú sumu plnil žalobcovi z opatrnosti a v právnej neistote, najmä pod hrozbou zmluvnej pokuty vo výške 10% z výšky poistného plnenia. Naliehavosť právneho záujmu podľa jeho názoru spočíva v tom, že podľa znenia zmluvy vznikol na túto sumu nárok a zároveň v prípade neuhradenia tejto sumy riadne a včas by si ju žalovaný uplatnil na súde. V súčasnosti stále existuje naliehavý právny záujem, pretože žalobca je stále v právnej neistote o tom, či plnil žalovanému bez právneho dôvodu. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 09. 2010 sp. zn. 4Cdo 56/2009 namietal, že vzhľadom na charakter a povahu subjektu na strane žalovaného, ktorým je poisťovňa a inštitúcia pod dohľadom NBS možno dôvodne predpokladať, že žalovaný po rozhodnutí vo veci samej, teda určení, či je poistná zmluva v napadnutej časti platná, usporiada vzťahy so žalobcom aj bez potreby podania ďalšej žaloby na plnenie. Poukázal aj na rozhodnutie Zo súdnej praxe, 40/1996, z ktorého vyplýva, že za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu, môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobcu pravdepodobne k podaniu určovacej žaloby namiesto žaloby na plnenie viedla výška súdneho poplatku. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti v prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a potrebu určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane preukázať, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Tieto skutočnosti žalobca neosvedčil, keď nárok žalovaného uznal, čo do dôvodu a aj výšky a na základe uznania aj celý dlh uhradil, čo by neurobil, ak by mal za to, že poistná zmluva je v tejto časti neplatná a navyše sa mohol svojho nároku domáhať žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že určovacou žalobou nie je možné sa domáhať určenia práva za dobu minulú alebo budúcu, teda určenia, či tu právo bolo alebo bude; určiť je možné len právo v súčasnosti, t. j. či právo je alebo nie je. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že podanie určovacej žaloby bol procesne vhodný nástroj právnej ochrany žalobcu a v čase podania predmetnej žaloby existoval naliehavý právny záujem na požadovanom právnom určení, keď v čase podania určovacej žaloby bola (a stále aj je) platná poistná zmluva č. 1161852 uzavretá medzi stranami. Uviedol, že samotné tvrdenie žalobcu o neplatnosti časti zmluvy ešte nezakladá neplatnosť, o ktorej má právo rozhodnúť iba súd a podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia by podľa jeho názoru v tomto prípade bolo predčasné. Namietal tiež, že v čase, keď bola podaná žaloba, bolo žalovanému plnené na základe uzatvorenej poistnej zmluvy v tom čase platnej a účinnej, a teda predmetné plnenie malo právny dôvod a k bezdôvodnému obohateniu by došlo až vtedy, keby súd svojím rozhodnutím určil časť zmluvy, príp. celú zmluvu za neplatnú. Zotrval na svojom tvrdení, že časť poistnej zmluvy ako aj časť Všeobecných poistných podmienok VPPGP/0604 je v rozpore so zákonom a s poukazom na § 788 Občianskeho zákonníka namietal, že je nepochopiteľné, aký význam by malo uzatvorenie poistnej zmluvy, keď v tomto prípade žalovaný vyžadoval celé uhradené poistné plnenie od žalobcu vrátiť. Konštatoval, že uzatvorená poistná zmluva nemohla byť poistnou zmluvou v pravom zmysle slova, ale zrejme skôr išlo o zastretý právny úkon napr. pôžičky. Samotný význam poistenia v danom prípade je otázny, prieči sa dobrým mravom, poctivému obchodnému styku a obchodným zvyklostiam všeobecne zachovávaným v príslušnom obchodnom odvetví. Uviedol, že v prípade, ak by súd vyhlásil poistnú zmluvu, príp. jej časť za neplatnú, následne by išlo o absolútne neplatný právny úkon a akékoľvek plnenia z tejto zmluvy, príp. jej časti by nemali právny základ, a teda aj samotné uznanie záväzku a dohoda o spôsobe jeho úhrady zo dňa 03. 05. 2010, na ktorú sa žalovaný odvoláva, by bola absolútne neplatná. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom názore, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a poukázal na obsah jeho doterajších vyjadrení, a to najmä na vyjadrenie k žalobe, ako aj na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. 6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Zz., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Podľa § 137 písm. c/ CSP (§ 80 písm. c/ O. s. p. účinného v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 8. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je zákonom stanoveným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby a základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania je daný naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. 9. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie), pokiaľ má žalobca na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu, alebo bez tohto určenia aby sa stalo jeho právne postavenie neistým a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ohrozenie, či neistota právneho postavenia žalobcu znamená, že buď musí ísť u neho o právny vzťah (právo) už existujúci alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. 10. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V prípade, ak možno žalovať o splnenie povinnosti, môže však byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi stranami a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o plnenie nerieši a ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Určovacie žaloby však slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť ku zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný len vtedy, ak je toto určenie objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva, keďže cieľom určovacej žaloby je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. 11. Súd prvej inštancie v súlade s vyššie uvedeným skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti časti právneho úkonu strán ohľadne vzniku a existencie práva žalovaného na vrátenie vyplateného poistného plnenia od žalobcu bez ďalšieho, a to konkrétne bližšie upraveného v čl. VIII poistnej zmluvy č. 1161852 zo dňa 28. 11. 2008 a čl. 13 príslušných Všeobecných podmienok VPPGP/0604, určenia ktorého sa žalobca žalobou domáhal. Predmetom poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami bolo poistenie povinnosti žalobcu voči NDS vyplývajúcej z dodatku č. 7 k mandátnej zmluve č. 6/2200/2005 o zabezpečení distribúcie a predaja nálepiek, ktorými sa preukazuje zaplatenie úhrady na rok 2009 za užívanie pozemných komunikácií, uzavretej medzi žalobcom a NDS a povinnosti uhrádzať cenu odobratých nálepiek podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01. 12. 2008 do 28. 02. 2010. Žalovaný bol v zmysle poistnej zmluvy povinný v prípade neuhradenia ceny nálepiek žalobcom na vyzvanie NDS zaplatiť jej sumu vo výške dlžnej sumy, t. j. poistné plnenie v prípade, ak žalobca neplnil svoje zmluvné povinnosti podľa mandátnej zmluvy v nej určenej výške a termíne. Zároveň bol žalobca v zmysle čl. VIII ods. 1 poistnej zmluvy a čl. 13 Všeobecných poistných podmienok zaviazaný uhradiť sumu rovnajúcu sa zaplatenému poistnému plneniu žalovanému. 12. Žalobca tvrdil, že naliehavý právny záujem na tomto určení spočíva v tom, že existuje právna neistota v právnom vzťahu k žalovanému ohľadne existencie, resp. neexistencie peňažného nároku žalovaného voči nemu. Podľa neho vznikol na sumu nárok a v prípade neuhradenia tejto sumy riadne a včas, si ju bude žalovaný uplatňovať na súde. Medzi stranami však bolo nesporné, že žalobca písomne uznal záväzok čo do dôvodu a výšky voči žalovanému z titulu uplatnenia práva žalovaného na úhradu vyplateného poistného plnenia z poistnej udalosti na základe poistnej zmluvy a to čl. 8, uzavretej medzi stranami dňa 20. 11. 2008 a čl. 13 Všeobecných poistných podmienok garančného poistenia VPPG/0604 a nesporné je tiež, že žalobca následne na základe uznania záväzku aj plnenie žalovanému poskytol. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva existencia právnej neistoty žalobcu v jeho právnom vzťahu k žalovanému ohľadne existencie, resp. neexistencie peňažného nároku žalovaného voči žalobcovi, keď sám žalobca tento nárok žalovaného uznal a tiež uspokojil. Ohrozenie práva alebo právneho postavenia žalobcu nemožno vyvodzovať ani zo samotnej skutočnosti, že v prípade neuhradenia tejto sumy žalobcom, uplatňoval by si ju žalovaný na súde. Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti právnych úkonov uzavretých medzi stranami a správne pritom vychádzal aj zo skutočnosti, že predmetom určovacej žaloby môže byť len určenie existencie práva alebo právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozsudku avšak nemôže byť predmetom určovacej žaloby určenie práva alebo vzťahu za dobu minulú a ani do budúcnosti. Preto aj vzhľadom na to, že predmetná poistná zmluva, resp. dodatok, bola uzavretá na dobu určitú do 28. 02. 2010, nemá žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti jej časti po uplynutí doby platnosti poistnej zmluvy, pretože po uplynutí doby platnosti tejto zmluvy nemôže už byť ňou ohrozené právo žalobcu alebo jeho právne postavenie. Správne tiež súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si môže svoju pohľadávku voči žalovanému uplatniť na súde žalobou na plnenie, a to vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ sa žalobca domnieva, že plnil bez právneho dôvodu, v ktorom konaní sa bude platnosť časti právnych úkonov uzavretých medzi stranami posudzovať ako predbežná otázka. Z tvrdení žalobcu, že mieni sa domáhať voči žalovanému vrátenia zaplatenej sumy, rovnajúcej sa výške poistného plnenia, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keď podľa jeho názoru v časti upravujúcej predmetné plnenie sú právne úkony medzi stranami neplatné, vyplýva tiež, že právo žalobcu nie je ohrozené, ale podľa názoru žalobcu už bolo porušené, a to obohatením sa žalovaného na jeho úkor, keď sa mieni domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Vzhľadom na to vhodným procesným prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žalobcu je žaloba o plnenie, vzhľadom na to, že záväzok voči žalovanému vyplývajúci z namietaných častí právnych úkonov uzavretých medzi stranami, uznal a aj plnil, a preto určovacia žaloba, ktorá má preventívnu povahu, nemôže naplniť svoj účel v danom prípade, ktorým je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo jeho práva. 13. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu, že rozhodnutím o jeho určovacej žalobe sa predíde žalobe na plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prejednávanej veci nemožno určovaciu žalobu v danom prípade považovať za procesný prostriedok, ktorým by sa vytvoril pevný základ pre právne vzťahy medzi stranami, keď z uznania záväzku voči žalovanému žalobcom, ako aj z poskytnutia plnenia na základe tohto uznania záväzku čo do dôvodu a výšky voči žalovanému nevyplýva stav takej právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva, ktoré by bola určovacia žaloba objektívne spôsobilá odstrániť. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).