Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/172/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211225060 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211225060.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudkýň JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcov v 1. rade: mal. X. P., nar. XX.X.XXXX a v 2. rade: mal. M. P., nar. XX.X.XXXX, obidve bytom P. XX, V. a obidve zastúpené zákonným zástupcom U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, V., v 3. rade: P.. P. P., nar. X.XX.XXXX, C. XX, V. a v 4. rade: U. P., nar. XX.X.XXXX, P. XX, V., žalobcovia v 1., 2. a 4. rade zastúpení advokátom JUDr. Pavlom Erbenom, Námestie SNP 22, Bratislava, proti žalovanej: H. nemocnica V., P. 4, V., o ochranu osobnosti a žiadosti žalovanej o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.12.2014, č.k. 17C/182/2011-404 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4.6.2015, č.k. 17C/182/2011-422, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.12.2014, č.k. 17C/182/2011-404, z r u š u j e . II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4.6.2015, č.k. 17C/182/2011-422, m e n í tak, že žalovanej p r i z n á v a oslobodenie od súdnych poplatkov. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením zo dňa 15.12.2014, č.k. 17C/182/2011-404, súd prvej inštancie vyrubil žalovanej súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7.10.2014, č.k. 17C/182/2011-385, vo výške 6.716,50 eur podľa položky č. 7 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). 2. Proti uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote dňa 29.12.2014 odvolanie, z obsahu ktorého vyplynulo, že sa domáha, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal jej oslobodenie od súdnych poplatkov na celé súdne konanie. Podľa jej názoru žalobné nároky žalobcov majú pôvod v poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovanou, a preto toto konanie je v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch od platenia súdnych poplatkov oslobodené. Pre prípad, že by odvolací súd dospel k inému názoru, požiadala zároveň o oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Poukázala na skutočnosť, že žalovaná je štátnou príspevkovou organizáciou, založenou za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme na báze verejných financií, pričom všetky finančné transakcie sú realizované výlučne cez štátnu pokladnicu. Hospodári s prostriedkami verejného zdravotného poistenia a s účelovo viazanými prostriedkami zo štátneho rozpočtu, pričom dlhodobo vykazuje akútny nedostatok finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na opakujúci sa záporný hospodársky výsledok, ako aj na skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva sa domnieva, že spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. 3. Napadnutým uznesením zo dňa 4.6.2015, č.k. 17C/182/2011-422, súd prvej inštancie žalovanej oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Pri svojom rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 138 ods. 1 OSP. Uviedol, že majetkové pomery právnickej osoby ako účastníka konania sa preukazujú výkazom o príjmoch a výdavkoch, výkazom o majetku a záväzkoch, potvrdením o podaní daňového priznania, výpismi z podnikateľských účtov a inými relevantnými dokladmi. Konštatoval, že žalovaná je právnickou osobu - štátnou príspevkovou organizáciu, ktorá okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti, je aj podnikateľom a jej stratové hospodárenie nemôže viesť k prenášaniu podnikateľského rizika na štát. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala existenciu takých pomerov, ktoré by oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňovali. Skutočnosť, že požiadavky na financovanie jej činností sú vyššie ako jej pravidelné reálne príjmy neznamená, že nedisponuje prostriedkami postačujúcimi na úhradu súdneho poplatku. 4. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Procesné právo, na rozdiel od hmotného práva, v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikácie nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa zrušených predpisov. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov predstavuje skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa vo svojich účinkoch prejavujú s relevanciou pre konanie aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Ustanovenie § 138 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval žiadosť žalovanej o oslobodenie od súdnych poplatkov, má svoj ekvivalent v § 254 CSP. V súlade s citovanými ustanoveniami krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie zo dňa 4.6.2015, č.k. 17C/182/2011-422, je potrebné zmeniť. 5. Pre rozhodnutie o odvolaniach žalovanej proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a proti uzneseniu, ktorým jej súd prvej inštancie nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, musel odvolací súd prioritne vyriešiť otázku, či takéto konanie je vecne oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch. Podľa citovaného ustanovenia je od poplatku oslobodené aj súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia. V danom prípade však ide o konanie na ochranu osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy, na ktoré sa podľa právneho názoru odvolacieho súdu vecné oslobodenie v zmysle uvedeného ustanovenia nevzťahuje; a to napriek tomu, že nárok žalobcov vznikol v dôsledku porušenia povinností zo strany žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Pre posúdenie otázky možnosti aplikácie ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch je rozhodujúci charakter pohľadávky, t.j. nárok vzniknutý z titulu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Vo všeobecnosti pod konaním vo veciach zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti možno rozumieť konanie, predmetom ktorého sú nároky vyplývajúce z právnych vzťahov upravovaných právnymi predpismi o zdravotnom poistení a poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konkrétne môže ísť o nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (lekára, zdravotníckeho zariadenia) voči zdravotnej poisťovni z neuhradenej faktúry za výkony zdravotnej starostlivosti, poskytnuté poistencom poisťovne. Podľa § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti sa za poskytovanie zdravotnej starostlivosti považuje aj poskytovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi voči fyzickým osobám, ktorým sú lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny určené. Aj z uvedeného vyplýva, že na dané konanie sa vecné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch nevzťahuje. 6. Vzhľadom na právny názor vyslovený v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolací súd preskúmal správnosť uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým žalovanej nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovaná je právnická osoba, ktorá je štátnou príspevkovou organizáciou, naviazanou na štátny rozpočet. Jej podnikateľská činnosť, na ktorú sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odvolával, spočíva prevažne v prenájme žalovanou nevyužívaných priestorov externým lekárom. Príjmy z takejto podnikateľskej činnosti predstavujú len nepatrný príjem oproti nemalým finančným prostriedkom, ktoré sú poskytované žalovanej zo štátneho rozpočtu. Jej hlavnou činnosťou je poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s jej poskytovaním. Je notoricky známou skutočnosťou, že zdravotnícke zariadenia, hlavne nemocnice, sú v Slovenskej republike veľmi predĺžené. Toto konštatovanie sa týka aj žalovanej, ktorá má štyri nemocnice (E., M., P. a F. mesto). Tieto sú v zlom technickom stave a ich rekonštrukcia by vyžadovala značné finančné prostriedky. Z údajov uvedených v Tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania vyplýva, že žalovaná svojim veriteľom dlhuje celkom 84,624.827,41 eur a má nevymožené pohľadávky vo výške 27,890.798,95 eur. Z prehľadu stavu na účtoch je zrejmé, že väčšina finančných prostriedkov na účtoch sú účelovo viazané a suma 267.313,41 eur, ktorú má žalovaná k dispozícii pre všetky štyri nemocnice, je nepostačujúca a zanedbateľná, a to aj vzhľadom na výšku záväzkov žalovanej. Žalovaná vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme a úroveň poskytovaných zdravotníckych služieb je často ovplyvnená práve nedostatkom finančných prostriedkov (nedostatočné technické vybavenie nemocníc; obmedzená možnosť výkonu konkrétnych zdravotníckych úkonov a pod.). 7. Podľa § 254 ods. 1 CSP súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. 8. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku splnenia podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalovanej v zmysle ust. § 138 ods. 1 OSP, ktorý bol v čase jeho rozhodovania ešte účinný. Odvolací súd tak dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre oslobodenie žalovanej od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 254 ods. 1 CSP. Napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP preto zmenil tak, že žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov priznal. 9. Rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 15.12.2014, č.k. 17C/182/2011-404, ktorým bol vyrubený súdny poplatok žalovanej za podané odvolanie proti rozsudku, záviselo od výsledku rozhodnutia o jej odvolaní proti uzneseniu zo dňa 4.6.2015, č.k. 17C/182/2011-422, ktorým jej nebolo súdom prvej inštancie priznané oslobodenie od súdneho poplatku. Vzhľadom na zmenu uvedeného uznesenia odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP uznesenie o vyrubení súdneho poplatku zrušil, nakoľko zanikli dôvody, pre ktoré bolo vydané. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).