Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/291/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211230956 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211230956.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: SENES, spol. s r.o., so sídlom Vlčie hrdlo, Bratislava, IČO: 31 385 940, zastúpeného: Mgr. Adrianou Novomestskou, advokátkou so sídlom Trnavská 64, Bratislava, proti žalovanému: O. Z., N. R. XB, N., o zaplatenie 1.425,42 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 15. novembra 2013 č. k. 16C/123/2012-106 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. februára 2014, č. k. 16C/123/2012-116, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 425,42 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 143,35 eur za dobu od 01. 08. 2009 do 28. 11. 2011, ako aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.406,69 eur od 29. 11. 2011 do zaplatenia a náhradu iných trov konania vo výške 85,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 157,56 eur k rukám právnej zástupkyne žalobcu. Rozhodol tak podľa § 6 ods. 1,3, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. a § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 26. 06. 2009 žalobca vykonáva správu bytového domu súp. č. XXXXX, parc. č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX S. N. na R. X. X/B a žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX - XX nachádzajúcom sa na XX. A., vo vchode č. XB. V zmysle vyúčtovania nákladov na byt má žalovaný nedoplatok od 01. 08. 2009 do 28. 11. 2011 v sume 1.406,69 eur, ktorý žalobcovi neuhradil. Zo zmluvy o pristúpení o výkone správy č. 4810040 zo dňa 12. 08. 2009 vyplýva, že žalovaný pristúpil k zmluve o výkone správy zo dňa 26. 06. 2009, čo potvrdil svojím podpisom. Pristúpením žalovaného k zmluve o výkone správy sa žalovaný zaviazal uhrádzať od 01. 08. 2009 všetky platby podľa zmluvy o výkone správy. Dospel k záveru, že žalovaný ako vlastník bytu bol povinný uhrádzať za užívanie bytu zálohové mesačné platby a zároveň bol na základe vyúčtovania povinný uhradiť vzniknutý nedoplatok. Žalovaný však nezaplatil riadne a včas žalobcovi preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním a správou bytu za predmetné obdobie, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zz. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo zaviazať ho zaplatiť žalobcovi sumu 425,42 eur, t.j. zníženú o 1.000 eur oproti žalobe, a navrhol nepriznať žalobcovi náhradu trov konania, právneho zastúpenia a úroky z omeškania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho námietky a dôkazy nevzal do úvahy, keď v konaní bolo preukazné, že byt, ktorého je vlastníkom, nebol vôbec vykurovaný, a preto nehnuteľnosť nemohol riadne využívať, bola neobývateľná z dôvodu extrémne nízkej teploty v interiéri. Na jeho telefonické, ústne a písomné správy žalobca nereagoval, a až po mnohých ďalších urgenciách závadu úplne ku koncu vykurovacej sezóny odstránil. Podľa jeho názoru žalobca sa nemôže domáhať plnenia za niečo, čo mu nebolo poskytnuté a namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil ani skutočnosť ním tvrdenú v konaní, že žalobca mu spôsobil škodu tým, že si neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o výkone správy, v dôsledku čoho nemohol predmetný byt užívať na bývanie a nemohol ho ani prenajať, či inak s ním nakladať a pri priemernej cene prenájmov 400 eur mesačne mu žalobca svojou nečinnosťou spôsobil škodu v sume 2.000 eur z titulu, že nemohol nehnuteľnosť prenajať, čo bolo vtedy jeho zámerom. 3. Odvolací súd; s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané oneskorene. 4. Podľa § 204 ods. 1 O. s. p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 5. Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. 6. Podľa § 158 ods. 2 citovaného zákona rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom, do vlastných rúk. 7. Podľa § 47 ods. 2 citovaného zákona, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. 8. Podľa § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zásielka, ktorou sa žalovanému doručoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, mu bola doručovaná prostredníctvom pošty, a to po prvýkrát dňa 20. 12. 2010, následne po neúspešnom pokuse a po zanechaní výzvy, mu bola zásielka opätovne doručovaná dňa 23. 12. 2010, a keďže žalovaný nebol poštovým doručovateľom zastihnutý, bola predmetná zásielka uložená na pošte dňom 23. 12. 2010. Po uplynutí odbernej doby dňa 10. 01. 2014 bola zásielka vrátená súdu dňa 14. 01. 2014. Následne žalovaný listom, doručeným súdu dňa 27. 01. 2014, požiadal o opätovné doručenie predmetnej zásielky z dôvodu, že z objektívnych príčin si nemohol zásielku v čase doručovania prevziať, pretože bol v tom čase dlhodobejšie odcestovaný v zahraničí, čo preukáže cestovným pasom. Súd prvej inštancie následne opätovne doručoval žalovanému rozsudok zásielkou, ktorú žalovaný prevzal dňa 04. 02. 2014. 10. Odvolací súd listom zo dňa 11. 10. 2016 vyzval žalovaného v nadväznosti na jeho žiadosť o opätovné doručenie pošty zo dňa 23. 01. 2014, aby oznámil súdu, kde presne sa zdržiaval v čase od 20. 12. 2013 do 10. 01. 2014 a predložil listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie, že sa nezdržiaval v mieste bydliska. Táto výzva súdu bola doručená žalovanému dňa 07. 11. 2016, žalovaný však na výzvu súdu nereagoval. 11. Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému doručovaný zásielkou, ktorá po neúspešných pokusoch o doručenie žalovanému bola uložená na pošte, pričom žalovaný si zásielku počas jej uloženia nevyzdvihol, a napriek výzve súdu nepreukázal jeho tvrdenie, že v čase doručovania predmetnej zásielky sa v mieste doručenia nezdržiaval, a preto dňom, kedy bola zásielka vrátená súdu, t. j. 14. 01. 2014, považuje sa táto zásielka za doručenú v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj v čase podania odvolania žalovaným. 12. Z uvedeného dôvodu preto platí v danom prípade zákonom stanovená fikcia o doručení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie žalovanému dňom 14. 01. 2014 a následne doručovanie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie žalovanému na základe jeho žiadosti bolo nadbytočné. Dňom 15. 01. 2014 začala žalovanému plynúť zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá lehota márne uplynula dňom 29. 01. 2014 (streda - riadny pracovný deň). 13. Keď teda žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v danej veci odvolanie mailom dňa 19. 02. 2014, doplnené písomným podaním doručeným súdu dňa 21. 02. 2014, podal ho v lehote ustanovenej v § 204 ods. 1 O. s. p. účinného v čase podania odvolania, a teda oneskorene, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. a/ CSP odmietol. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, pretože výsledok konania je analogický ako pri zastavení konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).