Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/537/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212202529 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212202529.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, IČO: 603 147, so sídlom Vajanského nábrežie 3, Bratislava proti žalovanej: G. I., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, R., zastúpenej: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, so sídlom Nezábudkova 22, Bratislava o zaplatenie 7 125,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.7.2013, č.k. 16C/138/2012-124, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 6 925,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6 925,69 eur od 16.8.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 415,50 eur. Zároveň vyslovil, že v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, § 110 ods. 1, 2, § 558, § 565, § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a vecne tým, že žalovaná užívala nebytové priestory zverené žalobkyni do správy Hlavným mestom SR bez právneho dôvodu vychádzajúc z jej písomného uznania dlhu čo do dôvodu a výšky, ktorý sa stal splatným dňa 16.8.2012, čím jej vznikla povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 7 125,69 eur zníženú o úhradu vykonanú počas konania (v ktorej časti žaloby bolo konanie zastavené) spolu s úrokom z omeškania odo dňa splatnosti až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a v časti zastavenia konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. 3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez riadneho zistenia stavu veci. Namietala, že bola v priebehu celého sporu (rokovania so žalobkyňou) sústavne uvádzaná do omylu, čo sa malo prejaviť v tom, že žalobkyňa zásadne menila svoje stanoviská, nakoľko nemala jasno, kto je pre ňu konkrétnou osobou v záväzkovom vzťahu, keďže nemala ujasnenú otázku ako je ukončený vzťah s hlavným nájomcom, pričom táto časť právnej veci nebola ani súdom prvej inštancie riadne zistená. Poukázala na to, v dôsledku toho, že žalobkyňa menila svoje stanoviská a nútila ju k právnym úkonom (uznanie záväzku), dospela k záveru, že od takejto zmluvy odstúpi, pričom žalobkyňa sa s touto otázkou nevysporiadala, nepodala žalobu o neplatnosť tohto odstúpenia a ani súd prvej inštancie nemal zistené, aký je konkrétny vzťah medzi stranami sporu. Rozsudok prvoinštančného súdu považovala za predčasný s poukazom na oznámenie spoločnosti INTERMONT, a.s. ako hlavnej strany v právnom vzťahu so žalobkyňou, že je to jeho právna stránka veci s tým, aby počkala na jej vyriešenie, pričom žalovaná podala na Okresný súd Banská Bystrica žalobu proti uvedenej spoločnosti a výsledok tohto sporu je významný pre posúdenie právneho stavu v tejto veci. Poukázala ďalej na to, že v dôsledku viacnásobnej zmeny (úpravy) žalobného petitu žalobkyňou pre neujasnenosť žalobného návrhu bolo konanie vedené v dlhšom časovom úseku. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, alebo ho zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej náhradu trov konania. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 15.8.2013, v ktorom uviedla, že z doposiaľ vykonaného dokazovania je preukázaná dôvodnosť a opodstatnenosť žalobného návrhu, pričom žalovaná stav vo veci nepopiera (užívanie nebytových priestorov bez právneho dôvodu, nárok vydanie bezdôvodného obohatenia čo do dôvodu a výšky) a neznalosť zásady ignorantia juris non excusat nemôže byť prikladaná ku škode žalobkyne. Poukázala na naplnenie obsahu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s odkazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/52/2005. Vyjadrenia žalovanej považovala za nedôvodné, zaujaté a účelové, keď žalovaná vlastné pochybenie, resp. nedostatok právneho vedomia zastiera poukazovaním na údajné nekorektné správanie žalobkyne. Odvolanie podľa jej názoru neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jeho podanie a odkaz na súdne konanie prebiehajúce na Okresnom súde v Banskej Bystrici nepovažuje za významnú skutočnosť pre posudzovaný prípad, keďže ide o spor výlučne medzi žalovanou a treťou osobou bez účasti žalobkyne a bez relevantného dopadu na vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa ako prenajímateľ mala uzatvorenú so spoločnosťou INTERMONT a.s. ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov; predmetom nájmu boli nebytové priestory nachádzajúce sa na prízemí a suteréne domovej nehnuteľnosti súp.č. XXX, postavenej na pozemku parc.č. 8385 na O. Z.. č. XX v R., zapísanej na na LV č. XXXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu o celkovej podlahovej ploche 102,96 m2. Následne dňa 21.4.2006 bola medzi spoločnosťou INTERMONT a.s. ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom uzatvorená zmluva, na základe ktorej boli nájomcovi prenechané do užívania predmetné nebytové priestory. Po tom, čo žalobkyňa listom zo dňa 19.6.2009 doručila spoločnosti INTERMONT a.s. výpoveď z nájmu nebytových priestorov, vyzvala žalovanú na vypratanie a odovzdanie nebytových priestorov z titulu ich užívania bez právneho dôvodu. Strany sporu uzavreli dňa 18.11.2009 Dohodu o odovzdaní a vyprataní nebytových priestorov a vydaní bezdôvodného obohatenia, pričom dňa 18.2.2010 bolo žalobkyni doručené odstúpenie žalovanej od uvedenej Dohody s odvolaním sa na jej uzavretie v tiesni a uvedením do omylu. Predmetné nebytové priestory boli žalobkyni odovzdané dňa 1.7.2010. V priebehu súdneho sporu predložila žalobkyňa listinu - Uznanie dlhu a dohodu o jeho zaplatení, v ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobkyni dlh uznaný čo do dôvodu a výšky ako úhradu za užívanie nebytových priestorov bez právneho dôvodu vo výške 8 349,19 eur, a to v pravidelných mesačných splátkach vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca vo výške 70 eur s tým, že v prípade omeškania s ktoroukoľvek splátkou sa stáva splatná celá dlžná suma. Prvoinštančný súd uznesením zo dňa 22.4.2013 zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 200 eur, zmluvnej pokuty vo výške 100 eur za každý deň omeškania od 16.1.2010 do 1.7.2010, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7 125,69 eur od 1.8.2010 do 15.8.2010 a vo výške 9% ročne zo sumy 200 eur od 16.8.2010 do zaplatenia pre späťvzatie tejto časti žaloby žalobkyňou. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovanej rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 9. Odvolací súd zároveň konštatuje, že predmetom odvolacieho prieskumu je (vychádzajúc z obsahu odvolania podaného žalovanou) iba prisudzujúci výrok súdu prvej inštancie, keďže výrok, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, nebol žiadnymi dôvodmi uvedenými v odvolaní napadnutý. 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 11. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak vo vzťahu k uplatňovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal existenciu a trvanie zmluvného nájomného vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou INTERMONT a.s., od ktorého následne záviselo posúdenie nájomného (podnájomného) vzťahu medzi spoločnosťou INTERMONT a.s. a žalovanou k rovnakým nebytovým priestorom. Teória práva totiž vymedzuje podnájom ako nájom nájomného práva, pričom predstavuje od nájomcu odvodené užívacie právo k predmetu podnájmu za odplatu. Podnájomný vzťah je vzťahom odvodeným od nájomného vzťahu a je od tohto hlavného nájomného vzťahu závislý čo do svojho vzniku a čo do svojho trvania. Táto akcesorická povaha podnájmu sa prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný vzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený, t.j. podnájomný vzťah. Tento následok platí bez ohľadu na to, či podnájom bol dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú. Súd prvej inštancie tiež správne ustálil zánik hlavného nájomného vzťahu (medzi žalobkyňou a spoločnosťou INTERMONT a.s.), keď z vykonaného dokazovania vyvodil riadne a účinné doručenie výpovede zo strany žalobkyne spoločnosti INTERMONT a.s. ako aj uplynutie výpovednej lehoty dňom 1.9.2009. V tejto súvislosti odvolací súd iba na okraj dáva do pozornosti, že argumentácia spoločnosti INTERMONT a.s., ktorú adresovala žalovanej ohľadom obnovenia hlavného nájomného vzťahu nepodaním žaloby na vypratanie a odovzdanie nebytového priestoru zo strany žalobkyne, sa vzťahuje len na prípad skončenia nájmu uplynutím doby, na ktorú sa dojednal (§ 676 Občianskeho zákonníka), nie na prípad skončenia nájmu výpoveďou (čo je aj prípad skončenia nájmu spoločnosti INTERMONT a.s.). Odvolací súd (v súlade s názorom súdu prvej inštancie) konštatuje, že od 2.9.2009 vznikol žalovanej majetkový prospech z užívania predmetných nebytových priestorov, a to až do času, kým ich nevypratala, bez ohľadu na to, na aký čas bol podnájomný vzťah uzavretý a bez ohľadu na to, či žalovaná uhrádzala platby v súvislosti s nájomným spoločnosti INTERMONT a.s. V tomto smere potom je pre posúdenie žalobného nároku irelevantný výsledok sporu žalovanej so spoločnosťou INTERMONT a.s. (o vydanie bezdôvodného obohatenia). Odvolací súd ďalej konštatuje, že aj v otázke skúmania a vyhodnotenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (obdobia a výšky) prvoinštančný súd postupoval správne vychádzajúc z písomného (v poradí druhého) uznania dlhu žalovanou dňa 25.7.2012 (bez zreteľa a bez právneho významu predchádzajúceho uznania dlhu zo dňa 18.11.2009). Argumentácii žalovanej ohľadom uvádzania do omylu a nútenia zo strany žalobkyne k podpisu uznania dlhu tak nemožno priznať úspech, keďže jednak uvedené námietky smerovali k právnemu úkonu uznania dlhu zo dňa 18.11.2009, ktorý v konaní ani nebol súdom posudzovaný, naviac, uvedené skutočnosti žalobkyňa ničím nepreukázala, resp. jej tvrdenia nemožno kvalifikovať ako absenciu náležitostí vôle žalobkyne pri podpise uznania dlhu (slobodná a vážna vôľa bez omylu). Odvolací súd na záver konštatuje, že aj otázka premlčania časti uplatneného nároku (hoci nebola predmetom odvolacích námietok), bola súdom prvej inštancie správne posúdená. 12. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a argumentácii žalovanej, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, príp. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemožno priznať úspech. 13. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnej žalobkyni voči neúspešnej žalovanej s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).