Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/586/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212202998 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212202998.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti odporcovi: C. A., bytom M. X, F., o zaplatenie 5.583,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9. mája 2013 č.k. 52C 140/2012-240 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o trovách konania p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odvolací súd opravuje dátum rozhodnutia uvedený v písomnom vypracovaní rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 52C 140/2012-240 tak, že správny dátum vyhlásenia rozsudku je 9. mája 2014. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 3.037,90 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.285,26 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 58,42 eur od 21.04.2013 do zaplatenia, a zo sumy 58,42 eur od 21.05.2013 do zaplatenia, a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 15.02.2012, od odporcu domáhal zaplatenia sumy 5.583,90 eur s príslušenstvom, s čím odporca nesúhlasil, a vzniesol námietku premlčania. Vykonaným dokazovaním zistil, že odporca uzatvoril dňa 12.06.2006 so Slovenskou sporiteľnou, a.s. (ďalej len „banka“) zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu banka poskytla úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur) pri úrokovej sadzbe 10,4 % ročne, ktorý mal byť splatený 83 splátkami vo výške 1.760,- Sk (58,42 eur), s tým, že splatnosť prvej splátky bola dňa 20.07.2006, ďalšie splátky boli splatné vždy k 20-temu dňu v mesiaci, a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.05.2013. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE vyplynulo, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca postúpila na navrhovateľa ako postupníka súbor pohľadávok, medzi iným aj pohľadávku voči odporcovi vo výške 5.583,90 eur. Z listu zo dňa 17.02.2011, ktorý odporcovi zaslala spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o., zistil, že táto spoločnosť vyzvala odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 5.727,95 eur, a zároveň mal týmto veriteľ odstúpiť od zmluvy o úvere, čím sa mal stať záväzok odporcu splatný v celom rozsahu spolu s príslušenstvom. Poukázal na to, že navrhovateľ zotrval v konaní na názore, že pohľadávka nie je premlčaná, keď argumentoval tým, že nakoľko odporca svoj záväzok neplnil, pohľadávku listom zo dňa 17.02.2013 zosplatnil, pričom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 17.02.2013 bolo odporcovi doručené dňa 03.03.2011, a premlčacia doba začala plynúť až od uvedeného momentu, a preto bol návrh na súd podaný včas. Navrhovateľ mal tiež za to, že v prípade, ak by zaslaním výzvy na zaplatenie nedošlo k zosplatneniu celého úveru, tak návrh na začatie konania treba posúdiť ako odstúpenie od zmluvy, nakoľko jasne prejavil svoju vôľu smerujúcu k vráteniu dlžnej sumy s úrokmi, a jeho odstúpením od zmluvy sa stal celý úver splatný. Odporca tvrdil, že pohľadávku nezosplatnila banka, ale navrhovateľ ako postupník, hoci tento nemohol pokračovať v úvere ako banková inštitúcia a nemohol sám zosplatniť celý úver. Zistený skutkový stav posúdil právne podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 1 a4, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 559 a § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák., a bodov 7.6.1. písm. a) a b) a bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len „VOP“), a vzhľadom na vykonané dokazovanie s prihliadnutím na námietku premlčania vznesenú odporcom, dospel k záveru, že návrhom uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy vo výške presahujúcej 3.037,90 eur s príslušenstvom je premlčaný. Skonštatoval, že obsahom listu zo dňa 17.02.2011 nebolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ale informácia, že veriteľ odstupuje od zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na VOP právneho predchodcu navrhovateľa, podľa ktorých nastáva účinnosť odstúpenia od zmluvy okamžite dňom jeho doručenia dlžníkovi, a vyhodnotil, že navrhovateľ nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy odporcovi, preukázal iba podanie zásielky na pošte. I keď podľa VOP sú zásielky zasielané obyčajne, a považujú sa za doručené tretí deň po ich odoslaní, takýto spôsob doručovania upravený ustanovením VOP, ktoré nebolo pri právnom úkone takého významu, akým je odstúpenie od zmluvy, ktorý spôsobuje okamžité zosplatnenie celého spotrebiteľského úveru, osobitne dojednané, vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ohľadom tohto záveru vysvetlil, že spotrebiteľ nemá v prípade nedoručenia obyčajnej poštovej zásielky možnosť dozvedieť sa o odstúpení od zmluvy a o s tým spojených právnych následkoch, a preto je toto ustanovenie VOP, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatné. Nestotožnil sa ani s argumentáciou navrhovateľa, že za odstúpenie od zmluvy sa považuje návrh na začatie konania, keď poukázal na to, že žiadna taká výslovná formulácia sa v návrhu na začatie konania nenachádza. Dospel potom k záveru, že zo strany navrhovateľa nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy ani k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a preto pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania vznesenej odporcom skúmal premlčanie pri každej splátke úveru osobitne. Vysvetlil, že podľa ust. § 101 Obč. zák. je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, a že premlčacia doba jednotlivých splátok začala plynúť odo dňa ich zročnosti. Keďže návrh navrhovateľa bol na súd podaný dňa 15.02.2012, vyhodnotil, že jednotlivé splátky splatné odo dňa 20.07.2006 do dňa 20.01.2009 v celkovej výške 1.811,06 eur sú potom premlčané. S poukazom na námietku premlčania a vyššie uvedené právne závery návrh navrhovateľa v časti splátok splatných do 20.01.2009 v celkovej výške 1.811,06 eur ako premlčaný zamietol. Uviedol, že všetky odporcove úhrady na dlžnú sumu boli započítané na už premlčané splátky, a preto je odporca po zohľadnení premlčania jednotlivých splátok povinný zaplatiť zvyšok dlžných splátok splatných od 20.01.2009 do 20.05.2013, teda sumu 3.037,90 eur, ktorá zahŕňa splátky istiny, riadnych úrokov i poplatkov, ktoré neboli ku dňu podania návrhu premlčané. Ohľadom navrhovateľom uplatneného úroku z omeškania vyhodnotil, že úrok z omeškania vo výške 618,47 eur nijako bližšie nešpecifikoval. Uviedol, že nakoľko nárok navrhovateľa je v časti istiny čiastočne premlčaný, premlčané je i jej príslušenstvo. Preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z jednotlivých nepremlčaných splátok odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, pričom v prípade splátok splatných pred 22.12.2010 mu priznal iba úrok z omeškania odo dňa 22.12.2010, nakoľko nemohol navrhovateľovi priznať viac, než čoho sa domáhal. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a s poukazom na čiastočný úspech navrhovateľa a odporcu žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a to podľa jeho obsahu proti časti zamietnutia jeho návrhu na zaplatenie vo výške 701,06 eur s príslušenstvom a proti časti o trovách konania, a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym posúdením veci podľa Občianskeho zákonníka ani s posudzovaním premlčania v zmysle lehôt podľa Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že uplatnené nároky sú premlčané len čiastočne a odporca mu má zaplatiť sumu 3.738,96 eur s príslušenstvom, keď poukázal na to, že predmetná úverová zmluva je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, a keďže je tzv. absolútnym obchodom, vždy sa potom spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. S poukazom na ust. § 52 Obč. zák. účinného v čase uzatvorenia zmluvy argumentoval, že Občiansky zákonník v tom čase nezaraďoval úverovú zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka pod režim spotrebiteľských zmlúv, a v tejto súvislosti poukázal na zákaz retroaktivity. Mal tiež za to, že inštitút premlčania nie je zmluvnou podmienkou, a je upravený zákonom. Uviedol, že i keď sa na posudzovaný záväzkový vzťah môžu použiť niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, táto skutočnosť nezakladá občianskoprávny charakter vzťahu, a keďže v prípade úverovej zmluvy ide o absolútny obchod, podlieha vždy režimu Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave z roku 2012 a Najvyššieho súdu SR z roku 2013. Uviedol, že i z novely ust. 52 ods. 2 Obč. zák., vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že do jej účinnosti (do 12.06.2014) je na predmetný právny vzťah nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. S poukazom na ust. § 392 ods. 2 Obch. zák. zastával potom názor, že ním uplatnená pohľadávka je čiastočne premlčaná, pričom má však nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok podľa Obchodného zákonníka, teda splátok splatných od 20.02.2008. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil, nakoľko je vecne správny, a keďže sa stotožnil i s jeho odôvodnením, poukazuje naň. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v odvolaním napadnutej časti rozhodol o zamietnutí navrhovateľom uplatnenom nároku prihliadnuc na námietku premlčania, vznesenú odporcom. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, keď riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vyhodnotením predložených listinných dôkazov dospel aj k správnemu záveru, že zo strany navrhovateľa nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy ani k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, keď vyhodnotil ustanovenie VOP právneho predchodcu navrhovateľa upravujúce spôsob doručovania písomností za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatné, a preto pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania, vznesenej odporcom, potom skúmal premlčanie pri každej splátke úveru osobitne. Napokon, tieto závery súdu prvého stupňa akceptoval aj navrhovateľ, keďže ich vo svojom odvolaní nerozporoval. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa do detailov vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a vyvodil správny záver o premlčaní nároku navrhovateľa v časti jednotlivých splátok úveru splatných od 20.07.2006 do 20.01.2009 (v celkovej výške 1.811,06 eur), keď na premlčanie prihliadol na námietku odporcu. S týmto jeho záverom, ktorý viedol k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v napadnutej časti (vo výške 701,06 eur s príslušenstvom) sa stotožnil aj odvolací súd, pretože po preskúmaní celého súdneho spisu a vychádzajúc zo skutkového stavu, zisteného súdom prvého stupňa, dospel k rovnakému záveru, že navrhovateľ podal návrh na súd ohľadom splátok úveru splatných do 20.01.2009 po uplynutí premlčacej doby. Právne posúdenie premlčania zo strany súdu prvého stupňa, ktorý aplikoval ust. § 101 Obč. zák., teda trojročnú premlčaciu dobu, vyhodnotil ako správne. Niet totiž žiadnych pochýb o tom, že úverová zmluva, z ktorej žalovaný záväzok vznikol, je zmluvou spotrebiteľskou. So všetkými závermi, ku ktorým súd prvého stupňa vo svojom rozsudku dospel, sa odvolací súd stotožnil, a preto ich nepovažuje za potrebné opakovať, a odkazuje na dôvody, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Na odvolacie námietky navrhovateľa uvádza, že tieto neboli dôvodné a spôsobilé spochybniť správne rozhodnutie súdu prvého stupňa. Navrhovateľ nesúhlasil s posúdením premlčania podľa ust. § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že v predmetnej veci bolo potrebné aplikovať 4-ročnú premlčaciu dobu upravenú v ust. § 397 Obchodného zákonníka. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď na prejednávanú vec aplikoval ust. § 101 ods. 1 Obč. zák. o premlčaní. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania práva na zaplatenie jednotlivých splatných splátok úveru je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu účastníkov konania aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto právne posúdenie je už v aplikačnej praxi súdov ustálené, a odobril ho aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Napokon, novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. I keď je toto ustanovenie účinné od 01.04.2015, predstavuje výkladový status, a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Záverom považuje odvolací súd za potrebné poukázať na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý zaujal právny názor, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (účinný od 01.04.2015), sa od jeho účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (napr. rozhodnutia sp. zn. 3M Cdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 2M Cdo 2/2015 zo dňa 29.02.2016). Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je i v tejto časti správny. Nakoľko navrhovateľ ohľadom výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania v odvolaní ničím neargumentoval, a nenamietal ani právne posúdenie, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Ak o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. pri čiastočnom úspechu navrhovateľa a čiastočnom úspechu odporcu v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich náhradu návrhom neuplatnil, a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd zistil, že v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa je v dôsledku zjavnej pisárskej chyby, ku ktorej došlo pri vyhotovovaní rozsudku, uvedený nesprávny dátum jeho vyhlásenia (9. mája 2013), keď správne a v súlade so zápisnicou z pojednávania, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, mal byť uvedený dátum 9. mája 2014. S poukazom na ust. § 164 a § 222 ods. 3 O.s.p. preto túto chybu odstránil vo výroku svojho rozhodnutia, pričom uvedené pochybenie nepredstavuje takú vadu konania pred súdom prvého stupňa, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 212 ods. 3 O.s.p.), preto na ňu neprihliadal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.