Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/165/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212203435 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212203435.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Mesto Levoča, so sídlom Nám. Majstra Pavla 4, Levoča, IČO: 00 329 321, zast. Advokátska kancelária Hovan, Hospůdka, s.r.o., so sídlom Ing. Kožucha 1, Spišská Nová Ves, proti odporcovi: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, o zaplatenie 29.995,22 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. novembra 2013 č. k. 11C/157/2012-159, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 29 995,22 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 18.2.2010 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania v sume 1 799,50 € do rúk navrhovateľa a trov právneho zastúpenia 4 999,64 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa všetko v lehote 3dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal, zistil, že Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa (ďalej len „DZP“) bola dňa 1.7.1999 zrušená a vstúpila do likvidácie, Krajský súd v Bratislave dňa 20.4.2001 vyhlásil na jej majetok konkurz. Konkurzný súd opatrením zo dňa 22.6.2005 súhlasil s predajom súboru pohľadávok úpadcu, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.6.2005. Predmetom predaja boli rôzne pohľadávky úpadcu voči zdravotníckym zariadeniam, ostatným platiteľom poistného a voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2015 uzatvorenou medzi JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu a odporcom, nadobudol odporca súbor pohľadávok úpadcu vrátane pohľadávky tvoriacej predmet sporu. Exekúcia na podklade exekučného titulu - platobného výmeru č. 112/2005 zo dňa 24.5.2005 vydaného JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu - Perspektívy družstevnej zdravotnej poisťovne, začala dňa 26.2.2009. Okresný súd Spišská Nová Ves vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 6.4.2009 pod č. 5810*046716, na vymoženie istiny 29.995,22 € s príslušenstvom. Uznesením sp. zn. 8Er/107/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.1.2010 súd námietky povinného proti exekúcií zamietol. Podaním doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 25.2.2010 súdy exekútor vrátil poverenie z dôvodu, že exekúcia skončila vymožením pohľadávky a trov exekúcie dňa 19.2.2010. Po právnej stránke prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18 ods. 8, § 23 ods. 1, 2, 4 a § 59 zákona č. 273/1994 Z.z., § 107 ods. 1, § 122 ods. 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka tak, že exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky a trov exekúcie dňa 19.2.2010. V tento deň bola súdnemu exekútorovi pripísaná na jeho účet vymožená suma od navrhovateľa. Koniec premlčacej lehoty pripadol na 19.2.2012, avšak nakoľko išlo o nedeľu, posledným dňom premlčacej lehoty bol pondelok 20.2.2012. Návrh na začatie konania bol podaný faxom dňa 20.2.2012, teda v posledný deň premlčacej lehoty a bol doplnený písomne dňa 21.2.2012. Preto súd prvého stupňa námietku premlčania nevzhliadol ako dôvodnú. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné postúpenie pohľadávky DZP na odporcu. Spornými boli skutočnosti, či bola exekúcia vykonaná na základe existujúceho exekučného titulu, a ak nie čo došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu. Platobný výmer, ktorý bol exekučným titulom, bol vydaný správcom konkurznej podstaty DZP, nie zdravotnou poisťovňou. Zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva oprávnenie správcu konkurznej podstaty vydať akty aplikácie práva, t.j. individuálne akty orgánu verejnej moci. Pod správou majetku úpadcu nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovni). Prvostupňový súd tiež zdôraznil, že predmetné pohľadávky na nezaplatenom poistnom zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle ust. § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Ak teda správa konkurznej podstaty nemal zákonné oprávnenie vydávať platobné výmery, ktorým navrhovateľovi predpísal poplatok z omeškania za neuhradené poistné, ide o právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval, preto nemôže byť spôsobilým titulom na vykonanie exekúcie. Nakoľko nejde o akt verejnej moci, neobstojí argument odporcu, že navrhovateľ mal podať žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Odporca ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 8Er/107/2009 a u súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša, nikdy nedisponoval materiálne vykonateľným (existujúcim) exekučným titulom, v dôsledku čoho sa odporca bezdôvodne obohatil získaním peňažných prostriedkov z exekučného konania. Na túto skutočnosť nemá vplyv, že exekučný súd právoplatne zamietol námietky navrhovateľa (povinného) proti exekúcií. Rozhodnutie exekučného súdu nevytvorilo prekážku res iudicata, pretože bolo vydané v rámci exekúcie vedenej na podklade nulitného exekučného titulu. Pretože k porušeniu práv navrhovateľa už došlo, vo veci neprichádza do úvahy určovacia žaloba o určenie neexistencie exekučného titulu, ktorá má preventívny charakter, ale práve žaloba o plnenie, vydanie bezdôvodného obohatenia. Všetky peniaze vymožené exekúciu vedenou na základe nevykonateľného exekučného titulu by mali byť navrhovateľovi vrátené s poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom prípade išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Argument odporcu s poukazom na ust. § 61 Exekučného poriadku bol súdom prvého stupňa vyhodnotený ako právne irelevantný. Súd prvého stupňa tiež posúdil ako neopodstatnenú argumentáciu odporcu, že hmotnoprávny nárok na zaplatenie poplatku z omeškania za neuhradené poistné je napriek nulite exekučného titulu daný, preto k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť. Aby bolo subjektívne právo odporcu na zaplatenie dlžného poistného priznané súdom, musí mať formu nároku, ktorý je právne akceptovateľný. V danej veci mal prvostupňový súd za ustálené, že nárok odporcu uplatnený prostredníctvom platobného výmeru nebol uplatnený v zákonom prípustnej forme, preto došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu. Odporca si v priebehu konania relevantným spôsobom neuplatnil nárok na zaplatenie dlžného poistného, súd prvého stupňa sa ním preto nezaoberal. Argumenty odporcu o existencii jeho hmotnoprávneho oprávnenia zostali len v teoretickej rovine, preto súd prvého stupňa v tomto smere dokazovanie nevykonával. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 4.999,64 € a iné trovy konania vo výške 1.799,50 €. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolal odporca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa nestotožnil. Mal zato, že rozsudok je zjavne nesprávny, nezákonný a arbitrárny, keďže je iba stroho, nenáležite a formalisticky odôvodnený. Rozsudkom sa podľa odporcu rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov a v konaní existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Odporca nadobudol pohľadávku voči navrhovateľovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005, pričom mu bol postupcom odovzdaný platobný výmer. Odporca na základe tohto exekučného titulu navrhol začať exekučné konanie, na základe ktorého došlo k vymoženiu pohľadávky. Exekučné konanie bolo vedené v zmysle ustanovení právneho poriadku, pričom súd s vykonávaním exekúcie súhlasil vydaním poverenia. Exekučné konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky a exekučný titul - platobný výmer, nebol vyhlásený za nulitný správny akt a to ani v rámci správneho súdnictva, a ani v rámci exekučného konania. Podľa názoru odporcu súd vo vedenom konaní zjavne nemal právomoc opätovne preskúmavať platobný výmer a to jednak z dôvodu, že bol už predmetom preskúmavania v rámci exekučného konania, ktorého výsledkom bolo vydanie právoplatného uznesenia (res iudicata) a jednak z dôvodu, že uvedený prieskum by bolo možné realizovať len v rámci správneho súdnictva. Prvostupňový súd sa postavil skôr do pozície súdu v rámci správneho súdnictva, keďže argumentoval preventívnym charakterom určovacej žaloby o vyhlásenie neexistencie exekučného titulu. Súd v rámci konania o vydanie údajného bezdôvodného obohatenia zjavne nemá právomoc revidovať právoplatné rozhodnutie správneho orgánu a už vôbec nie právoplatné rozhodnutie súdu a dokonca suplovať pasivitu údajne dotknutého účastníka, ktorý ani len nepoužil základné opravné prostriedky, ktoré ju právny poriadok núkal. Platobný výmer, ktorý bol exekučným titulom, nebol do dňa vynesenia napadnutého rozsudku vyhlásený za nulitný právny akt. Pritom odporca bol vlastníkom pohľadávky voči právnemu predchodcovi navrhovateľa vyplývajúcej z nesplnenia povinností a neuhradenia poplatku z omeškania v zmysle ustanovení zákona č. 273/1994 Z.z. V zmysle uvedeného zákona vznikol DZP nárok na zaplatenie poplatku z omeškania z nezaplateného poistného na zdravotné poistenie na základe poistného vzťahu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa (ako poistenému na zdravotné poistenie) priamo z tohto zákona. Tento hmotnoprávny nárok odporcu voči navrhovateľovi existoval bez ohľadu na existenciu resp. platnosť platobného výmeru. Platobný výmer bol len procesným rozhodnutím o hmotnoprávnom nároku voči navrhovateľovi a tento nepochybne vznikol a existoval až do jeho uhradenia. Ku dňu 24.5.2005 viedol pôvodný veriteľ DZP voči právnemu predchodcovi navrhovateľa dlh na nezaplatenom poplatku z omeškania z nezaplateného poistného na zdravotné poistenie na základe zákona č. 273/1994 Z.z. vo výške 889 566,- Sk. Odporca celkom jednoznačne preukázal aj oprávnenosť nadobudnutia pohľadávky, k čomu sa prvostupňový súd vyjadril tak, že postúpenie pohľadávky z DZP na odporcu nebolo medzi účastníkmi sporné. Hmotnoprávny nárok DZP voči navrhovateľovi, ktorý bol riadne postúpený na odporcu, existoval a bol vymožený v exekučnom konaní. Odporca nemohol získať plnenie bez právneho dôvodu. Bezdôvodným obohatením sa samozrejme môže stať aj plnenie prijaté alebo vymožené na základe vykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené (v tomto prípade k zrušeniu platobného výmeru ani nedošlo). Pokiaľ sa ten, čo plnil na základe povinnosti mu uloženej súdom (prípadne správnym orgánom) domáha vrátenie plnenia, dôvodnosť takejto požiadavky potom závisí na tom, či podľa hmotného práva, teda aj bez rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo ktorú nemal. Túto otázku rieši súd ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade že právny dôvod plnenia nespočíval v hmotnom práve. Hmotnoprávny nárok odporcu na vymožené plnenie existoval. Pokiaľ by došlo k procesným pochybeniam na strane súdu, je za takýto postup zodpovedný jedine súd, a teda štát. Povinnosť platiť poistné vzniká ex lege a na jej vznik nie je potrebná žiadna ďalšia právna skutočnosť (ako napr. predpísanie poistného alebo poplatku z omeškania). Prípadná nulita platobného výmeru by sa nijako nedotkla povinnosti platiť poistné či poplatok z omeškania. Podľa názoru odporcu by k bezdôvodnému obohateniu došlo jedine vtedy, ak by navrhovateľ namietal a následne preukázal, že jeho dlh voči DZP nevznikol, bol už splnený alebo zanikol iným spôsobom. Odporca má zároveň za to, že o uplatnenom nároku navrhovateľa mal právomoc rozhodnúť jedine Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, nakoľko podľa ust. § 19 ods. 16 zákona č. 580/2004 Z.z. si platiteľ poistného, jeho právny nástupca alebo poistenec, ktorému vznikol preplatok, môže uplatniť nárok na tento preplatok na úrade. Najvyšší súd SR v spore o právomoc uznesením sp. zn. 6 Rks 1/2010 zo dňa 21.4.2010 rozhodol tak, že na rozhodnutie o nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. je daná právomoc Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Prvostupňový súd rozsudkom prisúdil navrhovateľovi aj úrok z omeškania od 18.8.2010, pričom počítanie úroku od práve tohto dátumu nijako nezdôvodnil, tiež rozsudkom zaviazal odporcu na náhradu trov konania vo výške 1.799,50 € titulom navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku, pritom ide o konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku. Prvostupňový súd tiež žiadnym relevantným spôsobom neskúmal obsah, dôvodnosť a účelnosť uskutočnenia jednotlivých úkonov právnej služby, za ktoré boa navrhovateľovi priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu rozsudku. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z.z. pohľadávky podľa tohto zákona sú dlžné poistné, prirážka k poistnému, poplatok z omeškania, pokuta a poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti predpísané platobným výmerom príslušnej poisťovne. Predmetom konania je nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal na jeho úkor získať odporca a to podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Odporca ako oprávnený vymohol prostredníctvom exekučného konania od navrhovateľa ako povinného pohľadávku, ktorá mala byť na odporcu postúpená správcom konkurznej podstaty úpadcu - DZP. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní bol Platobný výmer č. 112/2005 zo dňa 24.5.2005 vydaného JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu - Perspektívy družstevnej zdravotnej poisťovne. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí argumentoval, že výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným právnym aktom, nakoľko správca nie je v zmysle žiadneho zákonného ustanovenia oprávnený vydávať platobné výmery. Vzhľadom na nulitu platobného výmeru boli podľa názoru prvostupňového súdu peňažné prostriedky v exekučnom konaní vymožené neoprávnene, preto mali byť navrhovateľovi (povinnému v exekučnom konaní) vydané ako bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že pokiaľ ide o hmotnoprávny nárok odporcu voči navrhovateľovi, týmto sa nezaoberal. Pokiaľ ide o nulitu platobného výmeru, ktorý bol vydaný správcom konkurznej podstaty DZP, odvolací súd sa v tomto smere aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR ( sp. zn. 3 M Cdo 20/2008, sp. zn. 5 Cdo 109/2010) stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že správca konkurznej podstaty DZP nemal postavenie orgánu verejnej moci a nemal právomoc vydávať individuálne správne akty - platobné výmery. Úlohou správcu bolo nakladať s majetkom úpadcu, neprešli však na neho právomoci úpadcu ako orgánu verejnej moci. Odvolací súd preto považuje platobný výmer vydaný správcom za nulitný právny akt, ktorý nikoho nezaväzuje a je potrebné naň hľadieť, ako keby neexistoval. Nulita právneho aktu je stav objektívne existujúci, prirodzene naň nemá vplyv rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol námietky navrhovateľa (povinného) proti exekúcií, ktorá bola na základe tohto platobného výmeru vykonaná, navyše exekučný súd sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal oprávnením správcu vydať platobný výmer, v odôvodnení rozhodnutia riešil iba otázku, či platobný výmer vo všeobecnosti môže byť exekučným titulom a či navrhovateľ (povinný) proti nemu podal odvolanie. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. V zmysle ustálenej judikatúry podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný ( Rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 92/2010). Bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok, a teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinnosti na jeho vydanie naisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (nie je rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné alebo bolo vymožené v exekučnom konaní), bolo následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti (Rozhodnutie NS SR sp. zn.5 M Cdo 17/2009). Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení správne skonštatoval, že platobný výmer, ktorý bol exekučným titulom, bol nulitným právnym aktom, pričom však tento platobný výmer považoval za základ pre existenciu pohľadávky odporcu (oprávneného v exekučnom konaní) voči navrhovateľovi. Nezohľadnil pritom skutočnosť, že platobný výmer je iba deklaratórnym rozhodnutím, ktorým poisťovňa predpíše dlžníkovi dlžné poistné alebo dlžné poplatky z omeškania, pričom pohľadávka dlžníka voči poisťovni existuje aj bez vydania platobného výmeru, nakoľko povinnosť platiť poistné a súvisiace plnenia vyplýva povinným subjektom priamo zo zákona. Právnym dôvodom plnenia preto nemožno rozumieť samotný exekučný titul (v tomto prípade platobný výmer), právny dôvod plnenia spočíva v hmotnom práve. Preto pre posúdenie otázky vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu nepostačuje zaoberať sa len otázkou existencie (nulity) platobného výmeru tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Navrhovateľ sa domáha vydania plnenia, ktoré bolo od neho exekučne vymožené, a ku ktorému bol zaviazaný nulitným platobným výmerom. Posúdenie jeho nároku je závislé od skutočnosti, či pre jeho plnenie existoval právny dôvod vyplývajúci z hmotného práva. Ak na strane navrhovateľa existovala povinnosť plniť majúca základ v hmotnom práve, potom táto existuje nezávisle od rozhodnutia, ktorým bola deklarovaná a ani prípadné neskoršie zrušenie alebo (v tomto prípade) právna neexistencia rozhodnutia ex tunc neznamená jej zánik. Nie je pritom dôležité, či povinný subjekt plnil dobrovoľne alebo bola pohľadávka voči nemu vymožená exekučne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa sa nijakým spôsobom nezaoberal otázkou, či mal navrhovateľ podľa hmotného práva povinnosť plniť odporcovi. (Porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 85/2013). Pritom práve posúdenie otázky existencie hmotnoprávnej povinnosti navrhovateľa plniť odporcovi, je rozhodujúce pre určenie, či sa odporca bezdôvodne obohatil alebo nie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný. Úlohou súdu prvého stupňa bude ďalším dokazovaním vyriešiť podľa ust. § 23 ods. 1, ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. ako predbežnú otázku existenciu (hmotnoprávnej) povinnosti navrhovateľa voči odporcovi plniť poplatok z omeškania s tým, že prvostupňový súd musí najmä ustáliť, či a v akom rozsahu vznikla pohľadávka DZP voči právnemu predchodcovi navrhovateľa a posúdiť či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z DZP na odporcu. Po vyriešení tejto prejudiciálnej otázky môže súd prvého stupňa pristúpiť k vyhodnoteniu dôvodnosti nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.