Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/230/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212205229 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212205229.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: Rekoma GmbH, Einchehainstrasse 22, D 91207 Lauf a.d. Pegnitz, Nemecká spolková republika, zast.: Mgr. Tomáš Saladiak, advokát, M.R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou proti odporcovi: BALKO s.r.o., Lotyšská 28, Bratislava, IČO: 35 739 495, zast.: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891 o zaplatenie sumy 1.139,67 eur s prísl. a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb 116/2012-125 zo dňa 16.1.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb 116/2012-125 zo dňa 16.1.2014 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,34 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti istiny 539,67 eur zastavil, vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.3.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.139,67 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že odporca si u neho zakúpil tovar v hodnote 1.139,67 eur. Na zakúpený tovar vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. 1120 na sumu 1.139 eur, ktorú odporca neuhradil. Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ, ktorý bol zastúpený D.. G. dodal odporcovi tovar, ktorý je dodnes na predajni odporcu. Odporca taktiež vykonal pre p. G. dve prepravy, ktorých cena nebola uhradená. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu ďalej uviedol, že viackrát komunikoval s právnym zástupcom p. G., niekoľkokrát zadal aj príkaz na úhradu rozdielu sumy po vzájomnom zápočte pohľadávok oboch spoločností, ale číslo účtu bolo nesprávne. Po doručení výzvy právneho zástupcu pána G., ktorým bol C.. R., odporca rozdiel 539,67 eur navrhovateľovi uhradil. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.8.2013 si odporca uplatnil voči navrhovateľovi vzájomným návrhom svoj nárok na zaplatenie sumy 539,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 23.7.2013 do zaplatenia. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.8.2012 vzal navrhovateľ svoj návrh späť v časti istiny 539,67 eur, nakoľko odporca dňa 26.7.2012 túto sumu uhradil. Na pojednávaní konanom dňa 16.1.2014 vzal odporca vzájomný návrh voči navrhovateľovi späť. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu a vzájomného návrhu prvostupňový súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v časti istiny 539,67 eur zastavil. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku, nakoľko nepreukázal vznik právneho vzťahu medzi ním a odporcom. Navrhovateľom pôvodne uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1.139,67 eur mal predstavovať nezaplatenú kúpnu cenu za sedaciu súpravu dodanú odporcovi. V priebehu dokazovania však nemal prvostupňový súd za preukázané, že by medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na tento tovar. Z vykonaného dokazovania naopak vyplývalo, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom mal charakter komisionárskeho vzťahu, v ktorom navrhovateľ vystupoval ako komitent a odporca ako komisionár. Odporca teda nikdy nenadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré mu boli zverené. Z toho dôvodu mu nikdy ani nemohla vzniknúť povinnosť uhradiť navrhovateľovi cenu zvereného tovaru. Z uvedených skutočností prvostupňový súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, a preto ho zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku, proti jeho zamietajúcej časti a proti výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Uviedol, že spoločnosť Albert Ponsel GmbH & Co. KG sa s odporcom cestou navrhovateľa dohodla na zapožičaní vybraných sedacích súprav, ktoré mali byť prezentované na výstavisku v Nitre. V rámci dohody si spoločnosť Albert Ponsel GmbH & Co. KG objednala u odporcu prepravu uvedeného tovaru. Pred začiatkom výstavy sa konateľ uvedenej spoločnosti rozhodol, že odporca mal tieto modely uhradiť pred vystavením, pretože mal dôvodné podozrenie, že odporca tieto modely skopíruje, keďže odporca sa zaoberá okrem predaja aj výrobou takýchto výrobkov. Keďže navrhovateľ považoval takéto jednanie za neseriózne, v rámci udržania si dobrých vzťahov s odporcom, odkúpil sedacie súpravy od spoločnosti Albert Ponsel GmbH & Co. KG. Po ukončení výstavy oznámil odporca navrhovateľovi, že našiel záujemcu o kúpu jednej sedacej súpravy, ktorej hodnota bola 1.407 eur. Vzhľadom na výšku ceny požadoval poskytnutie zľavy. Po poskytnutí zľavy bola cena sedacej súpravy 1.139,67 eur. Na túto sumu zaslal navrhovateľ odporcovi faktúru. Navrhovateľ ďalej uviedol, že s odporcom bol v neustálom emailovom kontakte, z ktorého vyplýva, že odporca si bol vedomý svojej povinnosti voči navrhovateľovi, čo potvrdzuje skutočnosť, že sa pokúšal o úhradu svojej pohľadávky prostredníctvom internetbankingu. Keďže k realizácii platby nedošlo, odporca prisľúbil úhradu platby v hotovosti, k čomu však taktiež nedošlo. Podľa názoru navrhovateľa skutočnosť, že medzi navrhovateľom a odporcom existuje právny vzťah preukazuje okrem emailovej komunikácie aj čiastočná úhrada záväzku 539,67 eur. Odporca svojím konaním takto spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní navrhovateľ domáha. Naopak, odporca nepreukázal existenciu akéhokoľvek právneho vzťahu so spoločnosťou Albert Ponsel GmbH & Co. KG. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.6.2014 uviedol, že s obsahom predmetného odvolania nesúhlasí, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že argumentácia navrhovateľa nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu veci. Okrem uvedeného má odporca za to, že všetky skutočnosti uvádzané v odvolaní sú argumentmi, ktoré boli navrhovateľovi známe a ktoré mohol predložiť, resp. označiť pred súdom prvého stupňa, avšak tak nekonal, teda že všetky navrhovateľom uvedené dôvody odvolania sú skutočnosťami navrhovateľom nepredloženými, resp. neoznačenými do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie pred súdom prvého stupňa. Ďalej uviedol, že pre ich použitie ako odvolacieho dôvodu nie sú splnené podmienky stanovené § 205a O.s.p, a preto na ne súd v konaní vo veci a rozhodovaní o odvolaní nemôže prihliadať. V ďalšom sa odporca pridŕža svojich písomných a ústnych podaní, keď v konaní pred súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom nikdy nedošlo k vzniku žiadneho právneho vzťahu, na základe ktorého by odporcovi mohla vzniknúť platobná povinnosť voči navrhovateľovi. Zopakoval, že medzi ním a odporcom nikdy nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej by bola povinnosť navrhovateľa previesť na odporcu vlastnícke právo k akémukoľvek tovaru (ani k sedacej súprave) a tomu zodpovedajúca povinnosť odporcu zaplatiť kúpnu cenu za tovar. Pokiaľ ide o úhradu sumy 539,67 eur dňa 25.7.2012, táto bola uhradená z dôvodu omylu na strane odporcu, a preto túto úhradu nemožno považovať za skutočnosť preukazujúcu existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Na základe uvedených skutočností odporca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Odporca v podanom odvolaní uviedol, že spoločnosť Albert Ponsel GmbH & Co. KG sa s odporcom cestou navrhovateľa dohodla na zapožičaní vybraných sedacích súprav, ktoré mali byť prezentované na výstavisku v Nitre. V rámci dohody si spoločnosť Albert Ponsel GmbH & Co. KG objednala u odporcu prepravu uvedeného tovaru. Prezentovanými skutočnosťami navrhovateľ potvrdil vyjadrenia odporcu, ktorý vo svojom písomnom podaní zo dňa 9.11.2012 uviedol, že „v rámci predaja nábytku spolupracoval aj s D. G., obchodným zástupcom spoločnosti Albert Ponsel GmbH & Co. KG pre územie Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorého uzavrel odporca so spoločnosťou Albert Ponsel GmbH & Co. KG komisionársku zmluvu“. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z dodacieho listu zo dňa 3.3.2011, z ktorého je zrejmé, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť Albert Ponsel GmbH & Co. KG, zástupcom D. G. a že ide o komisionálny predaj na veľtrhu nábytku v Nitre. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že pred začiatkom výstavy sa konateľ spoločnosti Albert Ponsel GmbH & Co. KG rozhodol, že odporca mal tieto modely uhradiť pred vystavením, pretože mal dôvodné podozrenie, že odporca tieto modely skopíruje. Keďže navrhovateľ považoval takéto jednanie za neseriózne, v rámci udržania si dobrých vzťahov s odporcom, odkúpil sedacie súpravy od spoločnosti Albert Ponsel GmbH & Co. KG. K vyššie uvedenému tvrdeniu navrhovateľa o odkúpení sedacích súprav od spoločnosti Albert Ponsel GmbH & Co. KG odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ na preukázanie tejto skutočnosti neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, a teda kvalifikovane nepreukázal, že je vlastníkom sporných sedacích súprav. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. V danej veci je nutné konštatovať, že navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia o odkúpení sedacích súprav od spoločnosti Albert Ponsel GmbH & Co. KG. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že v konaní nebol preukázaný žiadny záväzkovo - právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorého by odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Pokiaľ ide o čiastočnú úhradu sumy vo výške 539,67 eur zo strany odporcu, táto bola uhradená v domnení, že navrhovateľ je oprávnený požadovať a prevziať uvedenú platbu v mene spoločnosti Albert Ponsel GmbH & Co. KG. Preto z uvedenej skutočnosti nemožno vyvodzovať existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku, ktorý mal predstavovať nezaplatenú kúpnu cenu za sedaciu súpravu, v odvolacom konaní navrhovateľom označený ako škoda, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 83,34 eur vyčíslených v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za jeden úkon právnej služby vo výške 61,41 eur, režijný paušál vo výške 8,04 eur, plus 20% DPH. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.