Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/151/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212206530 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212206530.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenom: SHM PARTNERS, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, o zaplatenie 361,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.11.2012, č.k. 7C/105/2012-101, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 361,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 361,95 eur od 29.6.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 361,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 361,95 eur od 29.6.2011 do zaplatenia a trovami konania titulom poistného plnenia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 21,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 427 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, 2 a § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“), § 4 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. d), § 15 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. d), ods. 3, ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) a vecne tým, že vychádzal z nespornej skutočnosti ohľadom vzniku dopravnej nehody, pri ktorej boli poškodené zvodidlá a dopravné značenie, ďalej, že správcom komunikácie bol žalobca ako poškodený a že tento vynaložil v súvislosti s odstránením poškodenia náklady v celkovej výške 3 724,83 eur. Vyvodil, že na daný prípad v súvislosti s posúdením rozsahu plnenia je potrebné aplikovať ust. zákona č. 381/2001 Z.z. predovšetkým § 4 a 5 ods. 1 písm. d), podľa ktorého poisťovňa nie je povinná nahrádzať škodu nad rámec ustanovený osobitnými predpismi s odkazom na §§ 442 až 449 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že poisťovňa postupovala správne, keď pri náhrade škody z ceny novej veci odpočítala tzv. zhodnotenie. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, uzavrel, že táto vyplýva zo znenia § 16 ods. 1 a 3 zákona č. 381/2001 Z.z., keď povinnosť žalovaného poskytovať poistné plnenie z garančného fondu sa vzťahuje aj na prípady fikcie uzavretia hraničného poistenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému, spočívajúcej v zaplatenom súdnom poplatku; pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, vzhľadom na to, že si ich žalobca nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote, žalovanému ich náhradu nepriznal. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou ust. § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 381/2001 Z.z. na daný prípad, pričom bez ohľadu na uvedené nemožno podľa jeho názoru použiť ohľadom náhrady škody ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže existuje cestný zákon ako špeciálny právny predpis, použitie ktorého má prednosť. Poukázal na to, že správca komunikácie je povinný odstrániť závady v zjazdnosti pozemných komunikácií bez prieťahov. V otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 13.2.2013, v ktorom poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí sa neuvádza, že ust. § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné aplikovať na predmetnú vec a je uvedené ako súčasť komplexného výkladu ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie ohľadom použitia §§ 442 až 449 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých je rozsah poistného plnenia limitovaný rozsahom spôsobenej škody. Podľa jeho názoru ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. nie je lex specialis k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne, poukázal pritom podporne na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 7C/226/2012 zo dňa 10.12.2012 v obdobnej veci. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 23.11.2016 za účasti sporových strán a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne. 6. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.3.2012 domáhal zaplatenia 361,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 361,95 eur od 29.6.2011 do zaplatenia a trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.5.2010 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla V.: XBX-XX-XX, „., a to na komunikácii D1, km 27,7, pri ktorej boli poškodené zvodidlá, stĺpiky a zvislé dopravné značenie a jeho súčasti, čím došlo ku škode na majetku žalobcu vo výške 3 724,83 eur. Náhradu škodu si uplatnil u žalovaného, ktorý mu oznámil postúpenie vysporiadania nároku korešpondenčnému partnerovi zodpovednostného poisťovateľa škodcu (Generali Slovensko poisťovňa, a.s.). V prospech účtu žalobcu bolo uhradené poistné plnenie vo výške 3 362,88 eur, pričom z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti vyplynulo, že plnenie bolo krátené titulom amortizácie o sumu 361,95 eur (ktorá tvorí žalobný nárok). 7. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 8. Podľa § 382 C.s.p. odvolací súd výzvou zo dňa 6.10.2016 vyzval strany sporu k použitiu na vec sa vzťahujúcich ustanovení právnych predpisov, ktoré neboli pri doterajšom rozhodovaní veci použité (a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce), a to § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., § 12 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., § 1 a prílohy č. 1 bod 0511 a 0514 vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 158/2004 Z.z., bod 3.5.2 Technického predpisu TP SSC 07/2000 (Smernica na údržbu diaľnic vydaná Slovenskou správou ciest). 9. Žalobca sa k uvedenej výzve vyjadril v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 26.10.2016, v ktorom poukázal na to, že ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym právnym predpisom, a že žalovaný je povinný uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. V súvislosti s § 9 ods. 1 cestného zákona uviedol, že musí udržiavať diaľnice v stave zjazdnosti nepretržite. K § 12 vyhlášky č. 35/1984 Zb. uviedol, že v prípade poškodenej diaľnice je pôvodným stavom stav zabezpečujúci bezpečné užívanie komunikácie, ktorý musí byť konštantný, a to postupom reflektujúcim technické predpisy, ktorou je aj Smernica na údržbu diaľnic, teda výmenou poškodenej časti zvodidiel a dopravného značenia za nové, pričom vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č. 158/2004 Z.z. ustanovuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémy posudzovania parametrov, medzi ktoré patria aj zvodidlá a dopravné značenie, ktoré podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných výrobkov. V ďalšom sa vyjadroval k argumentácii žalovaného v súvislosti s možným bezdôvodným obohatením, k princípu úplnej náhrady škody, k aplikácii § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 381/2001 Z.z. Zároveň vo vyjadrení poukázal na rozhodnutia Krajských súdov v obdobných veciach, Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu ČR. 10. Žalovaný sa k výzve vyjadril v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 27.10.2016, v ktorom uviedol, že použitie právnych noriem uvedených vo výzve súdu potvrdzuje správnosť jeho argumentácie, že uplatňovanie náhrady vynaložených nákladov žalobcom je nedôvodné a zotrváva na argumentácii, že žalobca si voči žalovanému môže uplatňovať iba skutočnú škodu vzniknutú poškodením súčastí komunikácie a treba prihliadať na životnosť, príp. ich opotrebenie v čase dopravnej nehody. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne. 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1991 Zb. pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vodič cudzozemského motorového vozidla je povinný uzavrieť s kanceláriou zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla na území Slovenskej republiky (ďalej len "hraničné poistenie"). Hraničné poistenie sa vzťahuje iba na škodové udalosti, ktoré vznikli na území Slovenskej republiky a na území iného členského štátu. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť hraničné poistenie podľa odseku 1 sa považuje za splnenú, ak a) na dobu prevádzky motorového vozidla na území Slovenskej republiky sa vodič preukáže zelenou kartou platnou na území Slovenskej republiky, b) ide o motorové vozidlo, na ktorého poistenie zodpovednosti sa vzťahuje Mnohostranná dohoda o zárukách medzi Národnými kanceláriami poisťovateľov, c) ide o motorové vozidlo, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu, d) ide o motorové vozidlo uvedené v zozname motorových vozidiel, na ktoré sa vzťahuje výnimka z poistenia zodpovednosti, odovzdanom členským štátom Európskej komisii a kancelárii spolu s určením subjektu zodpovedného za náhradu škody spôsobenej prevádzkou týchto motorových vozidiel. Podľa § 24 ods. 2 písm. d) zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené, ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb. zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 158/2004 Z.z. táto vyhláška upravuje a) skupiny stavebných výrobkov a systémy preukazovania zhody, ktoré sa vzťahujú na ich preukazovanie, b) podrobnosti o používaní značiek zhody vrátane obsahu a umiestnenia sprievodných údajov. Podľa bodu 0511 a 0514 prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 158/2004 Z.z. medzi skupiny stavebných výrobkov s určenými systémami preukazovania zhody patria cestné záchytné systémy - zvodidlá, nárazové vankúše, premiestniteľné, bariéry, laná a rímsy, zvislé dopravné značky, premenné dopravné značky, stĺpy dopravných značiek a svetelnej signalizácie, reflexné stĺpiky, bariérové stĺpiky a vodiace zariadenia. Podľa bodu 3.5.2 Technického predpisu TP SSC 07/2000 (Smernica na údržbu diaľnic vydaná Slovenskou správou ciest) údržba zvislých dopravných značiek a kilometrovníkov (ďalej len značiek) spočíva v čistení a výmene značiek, údržbe stĺpikov značiek a nosných konštrukcií a v likvidácii alebo osadení nových značiek. a/ Značky sa čistia vždy, ak príde k ich nadmernému znečisteniu . b/ Výmena dopravných značiek sa vykonáva ihneď po zistení mechanického poškodenia, odcudzenia, alebo pri čiastočnej nečitateľnosti vplyvom odpadnutia reflexnej fólie alebo náteru. Nová značka sa osadí ihneď po odstránení poškodenej. Je zakázané dlhodobo ponechať nosnú konštrukciu bez značky. Celková výmena značiek spočíva vo výmene všetkých reflexných značiek na udržovanom úseku diaľnice, na ktorých sa zreteľne prejavil pokles reflexnosti. Pokles reflexnosti sa spravidla začne prejavovať v dobe zániku záručnej lehoty použitej fólie. 12. V posudzovanej veci bolo nesporné, že v dôsledku dopravnej nehody cudzozemským motorovým vozidlom došlo k poškodeniu zvodidiel, stĺpikov a zvislého dopravného značenia a jeho súčastí, pričom žalobca ako poškodený si nárok na poistné plnenie uplatnil voči žalovanému. V otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného sa odvolací súd plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným v tejto súvislosti súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, z ktorého vyplýva povinnosť žalovaného poskytovať poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla s použitím fikcie uzavretia hraničného poistenia (a možnosť poškodeného uplatniť si nárok priamo proti žalovanému). Strany sporu v konaní pred odvolacím súdom (vo svojich písomných podaniach ako aj na pojednávaní dňa 23.11.2016) zotrvali na svojich argumentáciách uvádzaných pred súdom prvej inštancie. 13. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak na daný prípad aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa náhrady škody. Odvolací súd totiž zastáva názor, že pre vyriešenie otázky výšky poistného plnenia je v danom prípade rozhodujúce, že vec sa riadi právnym režimom upraveným v zákone č. 135/1961 Zb., ktorý je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Z § 9 ods. 6 cestného zákona pritom vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Správcom komunikácie je v danom prípade žalobca, ktorý má v zmysle § 9 ods. 1 cestného zákona povinnosť odstraňovať závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií bez prieťahov. Aplikáciou ďalších na vec sa vzťahujúcich ustanovení právnych predpisov (§ 12 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., § 1 a bod 0511 a 0514 prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 158/2004 Z.z., bod 3.5.2 Technického predpisu TP SSC 07/2000) je nutné dospieť k záveru, že žalobca ako správca komunikácie má povinnosť udržiavať tieto komunikácie v stave zabezpečujúcom bezpečnú jazdu a v prípade ich poškodenia uviesť komunikácie do pôvodného stavu iba za použitia nových dielov zvodidiel, stĺpikov a dopravného značenia, keďže tieto podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo zároveň bráni pri výmene použitiu starých a opotrebovaných dielov. S poukazom na uvedené možno uzavrieť, že odstránenie poškodenia komunikácie a jej uvedenie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu škodovej udalosti. Opravou (výmenou) týchto dielov pritom nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného (žalobcu), keďže výmena nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Nemožno v danom prípade prenášať povinnosť k úhrade ani len časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi, keď účelom právnej úpravy týkajúcej sa náhrady škody je zaistiť, aby poškodenému bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Z tohto dôvodu bol potom odpočet opotrebenia materiálu vo výške 361,95 eur z poistného plnenia vykonaný neopodstatnene. Samotnú výšku poistného plnenia (ani odpočtu) žalovaný nerozporoval, rovnako a na pojednávaní pred odvolacím súdom nerozporoval ani iné okolnosti vo vzťahu k predmetu sporu. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalobca podal žalobu dôvodne a je potrebné mu vyhovieť, a to v časti istiny ako aj príslušenstva, t.j. úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške (podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.) odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty po skončení prešetrenia poistnej udalosti (podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.). 14. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 361,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 361,95 eur od 29.6.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. , a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).