Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/30/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212208830 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212208830.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu: JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMAŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnému: F. B., Z.. XX.X.XXXX, B. D. C. XX, XXX XX B., zast. JUDr. Radoslav Olijáš, advokát so sídlom Grösslingová 58, Bratislava, pre vymoženie 2.373,73 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 5302/2012 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/773/2012-114 zo dňa 22.4.2015, v spojení s opravným uznesením č.k. 56Er/773/2012-117 zo dňa 25.5.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 56Er/773/2012-114 zo dňa 22.4.2015, v spojení s opravným uznesením č.k. 56Er/773/2012-117 zo dňa 25.5.2015 p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave povinnej p r i z n á v a voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, konajúci vyšším súdnym úradníkom, aplikujúc ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej „EP“), rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie tak, že I. výrokom uznesenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a II. výrokom exekúciu zastavil. V odôvodnení uznesenia uviedol, že v zmysle právneho záveru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 21CoE/317/2014-111 zo dňa 24.2.2015 skúmal platnosť rozhodcovskej doložky podľa § 53 ods. 4 OZ. Preskúmaním rozhodcovskej doložky, v rozsahu uloženom mu odvolacím súdom dospel k záveru, že táto je absolútne neprijateľným zmluvným dojednaním pre nedostatok písomnej formy vyžadovanej § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZoRK“) a pre vylúčenie možnosti voľby spotrebiteľa iného ako rozhodcovského súdu. Podstatnú okolnosť pre vyslovenie absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky videl v tom, že táto nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie opätovne konal a rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie potom, ako jeho predchádzajúce uznesenie č.k. 56Er/773/2012-80 z 28.3.2014 bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 21CoE/317/2014-111 zo dňa 24.2.2015. 2. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolacej argumentácii uviedol, že súd prvej inštancie prekročil rozsah preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu ale len jeho materiálnu a formálnu vykonateľnosť. Namietal nesprávny preklad a nesprávnu interpretáciu rozhodnutia Súdneho dvora vo veci ASTURCOM, pričom zo správneho prekladu rozsudku vyplýva, že slovenský exekučný súd by bol povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku. Odvolateľ mal za to, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice 93/13/EHS. Zo správneho prekladu ustanovenia písm. q) prílohy 1. smernice vyplýva, že dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, v zmysle ktorého je preskúmavanie rozhodcovského rozsudku exekučným súdom podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK, v súvislosti s rozhodcovskými zmluvami viazané len na plnenie a nie na to, či rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by ovplyvnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. V odvolacej argumentácii poukázal na to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave č.k. 21CoE/317/2014-111 zo dňa 24.2.2015, ktorým mu bolo uložené preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods. 4 OZ. V prejednávanej spotrebiteľskej veci je nepochybne preukázané a podložené, že a) rozhodcovská doložka nebola so individuálne dojednaná, spôsobuje hrubú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán, v dôsledku čoho je absolútne neplatná, b) exekučný súd je v spotrebiteľských veciach oprávnený a povinný preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, c) exekučný titul nie je vykonateľný pre závadu v doručení povinnej. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP) a zákonný sudca súdu prvej inštancie odvolaniu nemienil vyhovieť. Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., OSP, tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2,4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Podľa § 243d ods. 2 (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (pozn. súdu, t.j. spotrebiteľské spory), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že právny predchodca oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. a povinná uzavreli dňa 25.11.2004 zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, v znení dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2004. Nevysporiadané záväzky povinnej z tejto zmluvy boli predmetom rozhodcovského konania pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave. Rozhodcovský súd rozsudkom sp.zn. II/2011-826 zo dňa 18.11.2011 povinnú zaviazal na zaplatenie istiny 2.373,73 Eur spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania špecifikovanými vo výroku rozsudku. 10. Dňa 10.4.2012, spísaním návrhu do zápisnice súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, začalo exekučné konanie, v ktorom oprávnený (právny nástupca pôvodného veriteľa) navrhol vykonanie exekúcie na vymoženie plnenia z uvedeného exekučného titulu. 11. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 Exekučného poriadku jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Citované ust. zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly, vrátane rozhodcovských rozsudkov, a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. 12. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). 13. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenom rozsahu teda, vzhľadom na vyššie uvedené, logicky musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou doložkou (zmluvou). Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. 14. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej doložky prekročil svoju zákonnú právomoc preto nie je dôvodná. 15. Konštantná judikatúra súdov zaujala prevládajúci názor o prípustnosti a dôvodnosti prieskumu rozhodcovskej doložky aj z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 52 a nasl. OZ). 16. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka nemožnosť skúmania rozhodcovskej doložky/zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 52 a nasl. OZ). Konštantná judikatúra súdov v tejto oblasti zaujala prevládajúci názor o prípustnosti a dôvodnosti takéhoto prieskumu. 17. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu z neprípustnú a túto zastavil, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v nepodpísaných obchodných podmienkach priložených k návrhu na vykonanie exekúcie. Neplatnosť rozhodcovskej doložky vzhliadol v absencii jej obligatórnej písomnej formy a v neprijateľnom zmluvnom charaktere tohto dojednania pre vylúčenie možnosti spotrebiteľa riešiť spory zo zmluvy podaním žaloby na všeobecnom súde. 18. Záver o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie odvodil zo znenia všeobecných obchodných podmienok (VOP), časť C čl. 18, účinných od 1.9.2004, založených na čl. 56-68 spisu, tvoriacich súčasť zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty. V článku 18. týchto podmienok sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke, v zmysle ktorej všetky spory zo zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. 19. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky len z dôvodu jej technického zapracovania do nepodpísaných VOP, odvolací súd s poukazom na svoje predchádzajúce rozhodnutia (vo veci 21 CoE 80/2014, 21CoE 81/2014, 21CoE 478/2014, 21 CoE 488/2014, 21CoE 501/2014 a iné), od ktorých nemá dôvod sa odkloniť uvádza, že technický spôsob umiestnenia rozhodcovskej doložky do VOP, ktoré nie sú osobitne podpísané nemožno automaticky a bez ďalšieho považovať za nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky. Odvolací súd preto záver súdu prvej inštancie o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky len pre jej umiestnenie v nepodpísaných obchodných podmienkach nepovažuje za správny a nestotožňuje sa s ním. 20. Odvolací súd sa v rozsahu odvolacích dôvodov ďalej zameral na skúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie o neprijateľnom charaktere zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom charaktere tohto zmluvného dojednania je správny. 21. Z obsahu rozhodcovskej doložky uvedenej v účastníkmi podpísanej zmluve ani z ustanovení obchodných podmienok, ani z textu samotnej, účastníkmi podpísanej zmluvy, nevyplýva poučenie (usmernenie) spotrebiteľa zo strany banky (dodávateľa), že v zmysle zákona nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd SR už vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil právny názor o ochrane práv spotrebiteľa ako slabšej strany ( napr. MCdo 9/2012, 5 Cdo 61/2012, 5 Cdo 232/2012, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo 217/2012, 6 Cdo 1/2012). 22. Exekučný súd je v prípadoch rozhodcovských rozsudkov vydaných v spotrebiteľských veciach oprávnený skúmať súlad rozhodcovskej doložky so zákonom z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré je v týchto prípadoch dôvodné aplikovať. 23. Súdna prax rovnako ustálila, že rozhodcovský rozsudok pre exekučné konanie netvorí prekážku rozhodnutej veci a exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. a/ až c/ ZoRK oprávnený na jeho preskúmanie vrátanie preskúmania rozhodcovskej doložky, od ktorej sa odvodzuje právomoc rozhodcovského (titulového) súdu. V tejto súvislosti je súd oprávnený podrobiť rozhodcovskú doložku prieskumu aj z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok (NS SR 6Cdo 135/2012). Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko iba rozhodcovská zmluva, ktorá platne uzavretá môže založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní ( NS SR 2Oboer 68/2013, obdobne NS SR 6 Cdo 105/2011, 5 Cdo 230/2011, 6 Cdo 4/2013, KS Prešov 3CoE 29/2010). 24. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie vyvodil z obmedzenia práva spotrebiteľa (povinnej), ako slabšej zmluvnej strany, domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. Táto výluka bola vo vzťahu k povinnej ako spotrebiteľovi podstatnou a základnou klauzulou rozhodcovskej doložky vo VOP vypracovaných a predložených jej zo strany dodávateľa (veriteľa) bez možnosti povinnej ovplyvniť ich obsah. 25. Najvyšší súd SR, ako súd dovolací vo svojej judikatúre už poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá v prípade ak je žalobcom poskytovateľ úveru (služby), resp. jeho právny nástupca, spotrebiteľovi neumožňuje brániť sa mimo rozhodcovského súdu, sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (NS SR 6 Cdo 4/2013). 26. Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu posúdeniu veci, keď rozhodcovskú doložku v celom rozsahu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatoval jej neplatnosť pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa. 27. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ako sa nesprávne domnieva oprávnený, dôvodiac, že súd prvej inštancie vydaním napadnutého uznesenia povinnú neprimerane zvýhodnil. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie, a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j. či dohoda o rozhodcovskej doložke je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany) bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. 28. Exekučný súd je v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný, vždy dôsledne skúmať či prípadný nesúlad exekučného titulu so zákonom, resp. rozhodcovská zmluva alebo doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. 29. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa dojednaním rozhodcovskej doložky vylučujúcej možnosť podania žaloby na všeobecný súd, podľa názoru odvolacieho súdu existuje. 30. Súd prvej inštancie preto na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku, obsiahnutú v obchodných podmienok tvoriacich súčasť Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, posúdil a vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku pre vylúčenie možnosti spotrebiteľa dosiahnuť súdne prejednanie veci, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Toto rozhodnutie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ako aj v rozhodnutiach ústavného súdu ( IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16). 31. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom (dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a tento následne mohol byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonávanie exekúcie. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu veriteľom určenému rozhodcovskému súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný. 32. Dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej je na prejednanie a rozhodnutie sporov zo zmlúv uzavretých so spotrebiteľom oprávnený len rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením § 54 OZ, v znení k 25.11.2004 (ku dňu uzavretia zmluvy účastníkov). Odvolací súd dodáva, že aj na posúdenie zmlúv upravených v inom než Občianskom zákonníku (v prejednávanej veci zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty), ktoré boli uzavreté so spotrebiteľom do 1.1.2008 sa vzťahujú ust. § 53 a § 54 OZ. Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku zákonom lex specialis, preto tam kde osobitný zákon (ObZ) nemá vlastnú právnu úpravu je potrebné aplikovať úpravu všeobecnú (OZ). Navyše vymedzenie spotrebiteľa a spotrebiteľskú zmluvu upravoval už zákon č. 634/1992 Z.z., ktorý z hľadiska výkladu pojmu spotrebiteľská zmluva v kontexte s úpravou spotrebiteľských zmlúv podľa § 53 a § 54 OZ nemožno opomenúť (obdobne KS Prešov, 19CoE 99/2010, 6 Co 210/2012, KS Trnava 21CoE 366/2012 a iné). 33. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, tento správne vyhodnotil a správne právne posúdil. Zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 35. K námietke povinnej o nedostatku vykonateľnosti exekučného titulu pre závadu v doručení, uvedenú v návrhu na zastavenie exekúcie ( s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal napriek povinnosti uloženej mu krajským súdom v uznesení 21CoE/317/2014-111), ako aj vo vyjadrení k odvolaniu, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu, je dokazovanie tejto inak právne významnej a podstatnej skutočnosti už nadbytočné. Je však nutné dosvedčiť námietkam povinnej, že v prípade ak by na zásielke, ktorou jej bol doručovaný exekučný titul absentovali údaje o dátume jej opätovného doručovania a o dátume jej uloženia, vyžadované v danom čase účinným ust. § 47 OSP, aplikovaným aj na doručovanie rozhodcovských rozhodnutí, nie je možné konštatovať splnenie podmienok fikcie doručenia. Tento záver vyplýva z konštantnej judikatúry súdov, ktorá ustálila, že pre úspešné doručenie rozhodnutia fikciou doručenia sa vyžaduje, aby príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, obsahovala údaje vyžadované ustanovením § 47 ods. 2 OSP, vrátane údaju, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval a mal tak reálnu možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa ( viď NS SR 6 Cdo 109/2011 a iné). 36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnej povinnej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, predstavujúcich trovy jej právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci z 22.10.2015 - vyjadrenie povinnej k odvolaniu oprávneného zo dňa 22.4.2015 č.k. 56Er/773/2012-114 (čl. 129/130 spisu OS). O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 37. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).