Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/352/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212216309 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212216309.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Ing. Jozef Struhár - JOST, Hlaváčikova 3105/19, Bratislava, IČO: 32 110 642, práv. zast. JUDr. Ludmila Lorencová s.r.o., Metodova 7, Bratislava, proti žalovanému JAZASPOL, s.r.o., Zvolenská 35, Bratislava, IČO: 35 941 863, práv. zast. Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, o zaplatenie 17.650,14 EUR s príslušenstvom, a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/124/2012-156 zo dňa 9.9.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/124/2012-156 zo dňa 9.9.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného sumu 413,97 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.006,47 EUR, na účet právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého uviedol, že výsledkom vykonaného dokazovania a to výsluchom žalobcu, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkov pána Ľ. B., X. O., F. X., E. Q., F. B., oboznámením sa s vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-2409/DN - B4-2011, prehratím obsahu obrazového záznamu zachyteného na DVD nosiči predloženého žalobcom, prehratím obsahu zvukového záznamu zachyteného na CD nosiči predloženého žalovaným ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, mal za preukázané, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o poskytovaní služieb centralizovanej ochrany elektronickou zabezpečovacou signalizáciou č. 347 zo dňa 1.1.2010, predmetom ktorej bolo spracovanie poplachového signálu z objektu chráneného poplachovým systémom na hlásenie narušenia. Z obsahu spisu Obvodného oddelenia policajného zboru Bratislava IV sp. zn. ORP-2409//DN-BA-2011 súd zistil, že uznesením zo dňa 26.11.2011 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin krádeže, ktoré však bolo uznesením zo dňa 17.01.2012 prerušené z dôvodu nezistenia skutočností oprávňujúcich vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z prednesu právnej zástupkyne žalobcu , ako aj jej písomných podaní súd zistil, že žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v žalobe a žiadal, aby žalovaný nahradil škodu v sume 17.650,14 EUR s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť tým, že žalovaný žalobcovi neoznámil, že došlo k narušeniu objektu, nakoľko žalovaný po obhliadke objektu vyhodnotil, že objekt narušený nebol, nemohol žalobca skontrolovať svoj objekt tak, ako mu to vyplýva zo zmluvy. Žalobca mal za to, že žalovaný nemal skúmať ako došlo k narušeniu objektu, ale mal si splniť svoju zmluvnú povinnosť a upovedomiť o tejto skutočnosti žalobcu, nakoľko ak by si bol žalovaný túto svoju povinnosť splnil už pri prvom narušení objektu bolo by po skontrolovaní objektu zistené, že prebehla príprava na vlámanie. Žalovaný mal svoju právnu povinnosť porušiť tým, že neinformoval žalobcu o narušenom objekte. Táto jeho povinnosť mu vyplývala z článku III a z článku IV. Zmluvy. Žalobca si nemohol skontrolovať svoj objekt tak, ako to vyplýva zo zmluvy. Žalovaný poukázal na to, že žalovaný strážil aj rodinný dom žalobcu , kde pri každom poplachu bol žalobca informovaný o poplachu a pracovníci žalovaného telefonovali, že výjazd je na mieste, skontrolovali objekt a spýtali sa , či majú ostať pri objekte na fyzickú kontrolu, alebo môžu odísť. Každý výjazd, ktorý bol zbytočný, bol účtovaný navyše žalovaným sumou 16,60,-€ + DPH, táto suma nebola zo strany žalovaného účtovaná a preto považuje žalobca výjazd za oprávnený. Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané , že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služieb centralizovanej ochrany elektrickou zabezpečovacou signalizáciou. Podľa názoru súdu žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť konkrétne ust. čl. III bod 2 ani ust .čl. IV. bod 3 zmluvy, nakoľko po prijatí informácie o narušení chráneného objektu vykonal fyzický zákrok smerujúci k odvráteniu škody na chránenom objekte, t.j. dostavil sa po prijatí poplachového signálu do chráneného objektu, tento skontroloval a keď nezistil narušenie objektu, nemal povinnosť informovať žalobcu ani políciu. V zmluve bolo účastníkmi dojednané, že o narušenom objekte informuje žalovaný ako zhotoviteľ žalobcu ako objednávateľa. V konaní neboli splnené podmienky pri zodpovednosti za škodu a to porušenie povinnosti zo záväzku a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Aj keď žalobcovi škoda vznikla, konštatoval, že táto nie je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Vyslovil názor, že žalovaný mal zo zmluvy povinnosť informovať žalobcu o narušení objektu, t.j. keď je objekt skutočne narušený. Konštatoval, že žalovaný pri prvom výjazde do objektu nezistil narušenie objektu, čo potvrdili aj svedkovia - pracovníci žalovaného F. X. a E. Q., ktorí zhodne uviedli, že objekt skontrolovali a nezistili narušenie objektu. Pracovníci žalovaného objekt zvonka skontrolovali/ okná, mreže, autoumyvárku /, do vnútra nemali pracovníci žalovaného prístup, preto nemohli tento objekt zvnútra skontrolovať. Obaja zhodne uviedli, že pracovník žalobcu, ktorý prišiel do objektu otvoril dva visiace zámky na mrežiach , potom normálnu zámku na dverách vošiel dnu a išiel odkódovať systém. Taktiež zhodne uviedli, že vo dverách, ktoré viedli do skladu bol zväzok kľúčov v zámke, ktoré pasovali do visiacich zámkov na mrežiach. Pri druhom výjazde pracovníci žalovaného rovnako ako pri prvom skontrolovali objekt a nezistili žiadne narušenie objektu. Keďže však išlo o narušenie systému /slučka Tampér/, upovedomili kontaktnú osobu za žalobcu. Žalovaný v tomto prípade vyhodnotil chránený objekt ako nenarušený, nakoľko nezistil žiadne fyzické narušenie objektu a preto nebol povinný informovať žalovaného ako objednávateľa. Aj z listinného dokladu - zápisnice o ohliadke MV súd zistil, že aj privolaná hliadka polície skonštatovala, že visiace zámky na mrežiach v zadnej časti objektu neboli poškodené. Túto skutočnosť potvrdili a j svedkovia ako X. O., ktorý uviedol, že po príchode do objektu si otvoril dvere kľúčom, následne odomkol ďalšie dvere ktoré sú medzi potravinovým a olejovým skladom a až po zapnutí svetla si všimol prázdne regále s cigaretami a že chýba trezor. Dvere do objektu neboli porušené, tieto si svedok otvoril kľúčom. Kľúče od visiacich zámkov na mrežiach sa nechávali zvnútra vo dverách do potravinového skladu, ktorými si pravdepodobne páchateľ otvoril zámky na mrežiach. Poukázal na to, že takto sa vyjadril aj svedok Ľ. B.. Zo záznamu na DVD nosiči mal súd preukázané, že pracovníci žalovaného skutočne prišli a vykonali kontrolu objektu tak pri prvom ako aj pri druhom poplachu. Konštatoval, že je irelevantné, či vykonávali kontrolu 3 minúty alebo 10 minút , ako to namietal žalobca. Kamerový systém preukázal, že kontrola objektu zo strany žalovaného bola vykonaná. Nebolo preukázané ako dlho a akým spôsobom bola vykonaná kontrola zadnej časti objektu, kadiaľ pravdepodobne vnikol páchateľ, nakoľko v zadnej časti objektu nebola namontovaná kamera. Preto tvrdenie žalobcu, že pracovníci žalovaného nepoužili ani baterky a kontrola zadnej časti prebehla za cca 20 sekúnd považoval za ničím podložené. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť a postupoval v súlade so zmluvou a preto nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi ako objednávateľovi. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom trovy konania žalovaného výške 3.006,47 EUR pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne posúdenie vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na body III, V bod 1,2,3,4 účastníkmi uzatvorenej zmluvy a konštatoval, že zo zmluvy vyplýva, že žalovaný po pripojení poplachového signálu na pult centralizovanej ochrany mal vyslať zásahovú skupinu a túto aj vyslal ale bez ohľadu na ním vyhodnotenú situáciu na chránenom objekte, mal o prijatí poplachového signálu informovať žalobcu, tak ako mu to ukladá čl. IV bod 3 zmluvy. Namietal, že ak žalovaný tvrdení, že informačná povinnosť mu vyplývala iba v prípade, že narušený objekt je fyzicky poškodený, mal túto skutočnosť v zmluve uviesť, nakoľko zmluvu vyhotovil žalovaný. Žalobca mal za to, že žalovaný ho bude vždy po prijatí poplachového signálu na pult centralizovanej ochrany informovať, inak by takúto zmluvu neuzatvoril. Poukázal na § 266 ods. 1 až 4 Obch. zák., podľa ktorého mal súd prvého stupňa postupovať pri posudzovaní zmluvy. Nesplnením informačnej povinnosti zo strany žalovaného bola odňatá možnosť kontroly chráneného objektu žalobcom. Vyslovil názor, že nie je možné, aby za čas, kedy bola zásahová skupina vyslaná po druhý raz k chránenému objektu mohol páchateľ vybrať trezor a odniesť ho spolu s ostatným tovarom uvedeným v žalobe. Porušením informačnej povinnosti žalovaný umožnil vlámanie do chráneného objektu. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že z vykonaného dokazovania a najmä z uzatvorenej zmluvy nepochybne vyplýva, že povinnosť hlásiť poplach vzniká iba v prípade skutočného narušenia objektu a nie v prípade prijatia signálu o poplachu. Takýto výklad pojmu „narušenie objektu“ zodpovedá aj § 56 ods. 5 zák. č. 473/2005 Z.z. navyše si žalobca mohol v zmluve vymeniť povinnosť žalovaného hlásiť prijatie každého poplachového signálu. Takémuto výkladu pojmu „narušenie objektu“ zodpovedá aj správanie sa účastníkov, o ktorom svedčí aj výpoveď samotného žalobcu na pojednávaní dňa 9.9.2014. Hypotézou žalobcu o priebehu krádeže označil za ničím nepodloženú. Poukázal na to, že objekt nebol narušený zvonku a preto je otázne ako a hlavne kedy krádež prebehla. Napokon poukázal na to, že na zabezpečovanom poplachovom systéme u žalobcu nebola vykonávaná riadne údržba a že za tento zlý technický stav žalovaný nezodpovedá. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. ktoré z dôvodu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v prejednávanej veci nepreukázal splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvého stupňa, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že by žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce zo z účastníkmi uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb centralizovanej ochrany elektrickou zabezpečecovacou signalizáciou č. 347 z 1.1.2010. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že z účastníkmi uzatvorenej zmluvy nevyplýva pre žalovaného povinnosť informovať žalobcu už po prijatí poplachového signálu na pult centralizovanej ochrany. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal, že výraz „narušenie objektu“ je treba vykladať tak, že žalovaný bol povinný hlásiť prijatie signálu o poplachu. O takomto výklade pojmu „narušený objekt“ nesvedčí ani znenie čl. IV zmluvy o poskytovaní služieb centralizovanej ochrany elektrickou zabezpečovacou signalizáciou č. 347 keď z ods. 2 vyplýva, čo je povinný žalovaný urobiť po prijatí samotného poplachového signálu o narušení objektu, pričom medzi povinnosťami nie je uvedené, že je povinný informovať žalobcu. Podľa čl. IV bod 3 bol povinný informovať žalobcu ale o narušenom chránenom objekte. Totožným spôsobom sú povinnosti žalovaného upravené aj v čl. III zmluvy. Z čl. III a IV. zmluvy teda nepochybne vyplýva, že zmluva odlišuje povinnosti, ktoré mal žalovaný ihneď po prijatí samotnej informácie o narušení chráneného objektu a povinnosť po zistení skutočného narušenia objektu. Tvrdenie, že bol žalovaný povinný hlásiť každé prijatie signálu o poplachu nepotvrdzuje ani výpoveď samotného žalobcu na pojednávaní 9.9.2014, ktorý vypovedal, že medzi účastníkmi bolo zaužívané, že v prípade, že sa spustí alarm, pracovníci žalovaného ho neinformovali ani jeho zamestnancov o spustení poplachového systému. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, má preto právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.12.2014 v sadzbe 336,94 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov 1 x 8,04 EUR a náhrade DPH v sume 68,99 EUR, t.j. v celkovej sume 413,97 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.