Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/185/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212217184 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212217184.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: CONAMIS TRADING TRANSPORT spol. s r.o., so sídlom Krajná 86, 821 04 Bratislava, IČO: 31 359 256, zastúpeného: JUDr. Zoltán Koreň, advokát, AK Hrnčiarska 2/A, 040 10 Košice, o zaplatenie 11.166,86 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/75/2013-329 zo dňa 10.2.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/75/2013-329 zo dňa 10.2.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.166,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne: zo sumy 4.122,82 € od 29.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 3.810,91 € od 26.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 3.233,13 € od 28.3.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného ďalej zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 669,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.608,23 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania štátu vo výške 26,24 € na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 13.7.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 11.166,86 € s príslušenstvom titulom neuhradenia sumy vyúčtovanej žalobcom vo finančnom vyúčtovaní pri predčasnom ukončení leasingových zmlúv č. LZC 08/02359, č. LZC 08/02361, č. LZC 08/02360 zo dňa 7.10.2008. Vo veci bol pod číslom konania 33 Rob/1515/2012-29 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. Vo svojom odpore uviedol, že počas leasingového obdobia uplatňoval voči žalobcovi reklamáciu z dôvodu vád leasingových vozidiel. V dôsledku týchto vád nebolo možné v plnom rozsahu využívať predmety leasingu, čo v konečnom dôsledku žalobca po rokovaniach uznal jednak znížením splátok leasingu, ktoré však neriešili podstatu problému a žalobca v ďalšej časti už odmietol žalovaného, podľa jeho názoru oprávnené nároky uplatnených vád akceptovať aj napriek tomu, že žalovaný k predmetným leasingovým vozidlám zabezpečil znalecký posudok, ktorý osvedčoval zásadné a dôvodné vady, ktoré žalovaný namietal a uplatnil. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zo Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu pre dopravnú techniku 02/08/ ďalej len VZP/, ktoré tvorili neoddeliteľnú prílohu leasingových zmlúv vyplýva najmä, že účelom finančného leasingu resp. finančných strát nesie v celom rozsahu leasingový nájomca / žalovaný / i keď na tom nenesie vinu. Súd vo veci vykonal dokazovanie a ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 7. 10. 2008 uzatvorená Leasingová zmluva č. LZC/08/02359 (ďalej len LZ), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len VZP). Na základe zmluvy žalovaný užíval za úhradu hnuteľnú vec - ojazdené nákladné vozidlo RENAULT Magnum 500.19 s tým, že vlastníctvo k PL pri dodržaní všetkých podmienok v LZ a VZP prejde zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný sa zaviazal splácať žalobcovi nájomné v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.658,76 €. Z dôvodu, že žalovaný nesplácal dohodnuté leasingové splátky riadne a včas, žalobca v súlade s ustanovením čl. 4.4.1 VZP vypovedal leasingovú zmluvu a to listom zo dňa 21.7.2011. Žalovaný bol zároveň vyzvaný na odovzdanie PL ako aj úhradu všetkých peňažných záväzkov ako aj nákladov. Žalobca vyhotovil a zaslal žalovanému finančné vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingu, z ktorého vyplýva, že celkový nedoplatok žalovaného, ktorý vznikol z leasingovej zmluvy predstavuje sumu 4.122,80 €. Uvedená suma je určená ako rozdiel medzi nárokom žalobcu v celkovej výške 29.122,82 € a nárokom žalovaného v celkovej výške 25.000,- € (výťažok z predaja). Vo finančnom vyúčtovaní bola daná lehota na úhradu nedoplatku do 28.3.2012, finančné vyúčtovanie bolo doručené žalovanému 21.3.2012 (č. l. 14). Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 7. 10. 2008 uzatvorená Leasingová zmluva č. LZC/08/02361 (ďalej len LZ), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len VZP). Na základe zmluvy žalovaný užíval za úhradu hnuteľnú vec - ojazdené nákladné vozidlo: RENAULT Magnum T4x2/1100/44 s tým, že vlastníctvo k PL pri dodržaní všetkých podmienok v LZ a VZP prejde zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný sa zaviazal splácať žalobcovi nájomné v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.658,76 €. Z dôvodu, že žalovaný nesplácal dohodnuté leasingové splátky riadne a včas, žalobca v súlade s ustanovením čl. 4.4.1 VZP vypovedal leasingovú zmluvu a to listom zo dňa 21.7.2011. Žalobca vyhotovil a zaslal žalovanému finančné vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingu, z ktorého vyplýva, že celkový nedoplatok žalovaného, ktorý vznikol z leasingovej zmluvy predstavuje sumu 3.810,91 €. Uvedená suma je určená ako rozdiel medzi nárokom žalobcu v celkovej výške 28.810,91 € a nárokom žalovaného v celkovej výške 25.000,- € (výťažok z predaja). Vo finančnom vyúčtovaní bola daná lehota na úhradu nedoplatku do 25.6.2012. Ďalej súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 7. 10. 2008 uzatvorená Leasingová zmluva č. LZC/08/02360 (ďalej len LZ), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len VZP). Na základe zmluvy žalovaný užíval za úhradu hnuteľnú vec - ojazdené nákladné vozidlo: RENAULT Magnum 500.19 s tým, že vlastníctvo k PL pri dodržaní všetkých podmienok v LZ a VZP prejde zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný sa zaviazal splácať žalobcovi nájomné v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.658,76 €. Z dôvodu, že žalovaný nesplácal dohodnuté leasingové splátky riadne a včas, žalobca v súlade s ustanovením čl. 4.4.1 VZP vypovedal leasingovú zmluvu a to listom zo dňa 21.7.2011. Žalovaný bol zároveň vyzvaný na odovzdanie PL ako aj úhradu všetkých peňažných záväzkov ako aj nákladov. Žalobca vyhotovil a zaslal žalovanému finančné vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingu, z ktorého vyplýva, že celkový nedoplatok žalovaného, ktorý vznikol z leasingovej zmluvy predstavuje sumu 3.233,13 €. Uvedená suma je určená ako rozdiel medzi nárokom žalobcu v celkovej výške 29.133,13 € a nárokom žalovaného v celkovej výške 25.900,- € (výťažok z predaja). Vo finančnom vyúčtovaní bola daná lehota na úhradu nedoplatku do 27.3.2012. Súd prvého stupňa konštatoval, že vo všetkých vyššie uvedených leasingových zmluvách bola doba finančného prenájmu určená na dobu 48 mesiacov od dátumu prevzatia PL leasingovým nájomcom s tým, že dodatkom zo dňa 15.2.2011 k leasingovým zmluvám bola určená nová dĺžka leasingu na 50 mesiacov. Súd prvého stupňa poukázal na stanovisko žalovaného, že požiadal žalobcu 9.5.2011 o zníženie splátok z dôvodu značných vád vozidiel, ktoré boli predmetom leasingu. V tejto skutočnosti sa uskutočnili rokovania so zástupcami žalobcu, pričom bol prísľub, že práve pre tieto zásadné vady vozidiel dôjde k zníženiu splátok. Vzhľadom k tomu, že vozidlá neboli použiteľné, boli dňa 21.7.2011 vrátené žalobcovi a z tohto dôvodu už nedošlo k tzv. zníženiu leasingových splátok. Právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ sa jedná o vady leasovaných vozidiel, žalovaný predložil znalecký posudok spoločnosti ALFA znalecká s.r.o. (znalecký posudok sa v spise nenachádza) a zároveň predložil znalecký posudok spoločnosti EXPERT Group s.r.o., ktorý bol vypracovaný ako objednávka pre súdny spor, ktorý sa vedie medzi žalovaným a spoločnosťou Galimpex s.r.o., ktorý je vedený na Krajskom súde v Prahe. Spor sa týka nekvality motorových vozidiel, ktoré boli predmetom leasingu so žalobcom, pričom týmto spôsobom osvedčuje, že pohľadávky žalovaného na zohľadnenie neschopnosti plnenia leasingových splátok neboli svojvoľným rozhodnutím žalovaného. Žalovaný si uvedomuje VZP, podľa ktorých žalobca nezodpovedná za vady, ale podľa názoru žalovaného je to skutočnosť, na ktorú je potrebné prihliadať aj v tomto konaní. Zdôraznil, že spoločnosť Galimpex s.r.o. je spoločnosť, od ktorej boli predmetné motorové vozidlá kúpené. Znalecký posudok sa týka posúdenia technického stavu motora na súbore 18 vozidiel Renault Magnum, v súbore týchto vozidiel sú aj 3 vozidlá, ktoré boli predmetom leasingu u žalobcu. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že z listinného dokladu - znaleckého posudku znalca Ing. Jána Svoreňa, č. 2/2012 zistil, že všeobecná hodnota vozidla Renault Magnum 500 - ťahač návesov EČ: BA 501 UO predstavuje ku dňu 2.1.2012 čiastku vrátane DPH 22.495,76 € (týka sa LZ č. 08/02359), z listinného dokladu - znaleckého posudku znalca Ing. Jána Svoreňa, č. 3/2012 zistil, že všeobecná hodnota vozidla Renault Magnum 500 - ťahač návesov EČ: BA 502 UO predstavuje ku dňu 2.1.2012 čiastku vrátane DPH 22.695,68 € (týka sa LZ č. 08/02360) a z listinného dokladu - znaleckého posudku znalca Ing. Jána Svoreňa, č. 4/2012 bolo zistené, že všeobecná hodnota vozidla Renault Magnum 500 - ťahač návesov EČ: BA 503 UO predstavuje ku dňu 2.1.2012 čiastku vrátane DPH 22.433,88 € (týka sa LZ č. 08/02361). Súd prvého stupňa konštatoval, že z výsluchu Ing. Jána Svoreňa vyplýva, že sa v plnom rozsahu pridržiava a trvá na skutočnostiach, ktoré uviedol v znaleckých posudkoch č. 2/2012, 3/2012 a 4/2012. Určenie všeobecnej hodnoty vozidla je dané vyhláškou ako postup a všeobecná hodnota vozidla je vecou ponuky a dopytu k určitému dátumu v danom regióne. Pri všetkých znaleckých posudkoch znalec vychádzal z hodnoty motorového vozidla ku dňu 2.1.2012. Zdôraznil, že v znaleckom posudku č. 2/2012 na strane 4. znalec uviedol, že pri päťročnom vozidle nastala mierna korózia rámu a znalec uviedol 1% zrážky technickej skupiny vozidla, čo zhruba zodpovedá finančným nákladom na opravu vozidla. Pokiaľ by vozidlo obsahovalo také vady, ktoré by bránili jeho riadnemu užívaniu, tieto vady by boli uvedené v znaleckom posudku. Znalec takéto vady na vozidlách nezistil. Pri znaleckom posudku č. 3/2012 znalec uviedol zrážku -0,50% a pri znaleckom posudku č. 4/2012 znalec uviedol zrážku -1%. Tieto zrážky sú úplne minimálne, pokiaľ by znalec zistil horší stav vozidla, zrážky by boli vyššie. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 269 ods. 2 Och. zák., podľa ktorého si účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Súd prvého stupňa poukázal na body 1.3.1 a 1.4.1 VZP LN ako aj na bod 1.4.2 VZP. Poukázal tiež na to, že podľa bodu 4.4.4 písm. a) až f) VZP, v prípade ukončenia LZ podľa bodu 4.4 je ČSOBL oprávnený okrem iného vyúčtovať LN: a) všetky do tej doby splatné a neuhradené peňažné záväzky vrátane ich príslušenstva (leasingové splátky, zmluvné pokuty a pod.). V prípade leasingových splátok platených ku koncu obdobia mesačných resp. kvartálnych splátok je ČSOBL oprávnený LN vyúčtovať aj alikvotnú časť nesplatnej splátky za obdobie, v ktorom PL používal; b) škodu vo výške nákladov spojených s vymáhaním splnenia povinnosti (bod 5.1) a nákladov spojených s odobratím, prepravou, skladovaním, ocenením, opravou, údržbou a ďalším predajom (prenájmom) PL; c) škodu vo výške nákladov na PZP a havarijné poistenie PL, ktorú ČSOBL v súlade s dojednanými poistnými zmluvami uhradil alebo je povinný uhradiť poistiteľovi odo dňa ukončenia LZ do dňa predaja PL (prenájmu PL), resp. hodnotu poistného (PZP, havarijné poistenie) zaplateného ČSOBL v mene a na účet LN do poisťovne v súlade s dojednanými poistnými zmluvami za obdobie odo dňa ukončenia LZ zo dňa predaja PL; d) škodu vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia LZ, ktorý sa rovná rozdielu medzi vstupnou cenou PL a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa ukončenia LZ, v prípade, ak LN nevráti ČSOBL PL; e) škodu vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia LZ, ktorý sa rovná rozdielu medzi vstupnou cenou PL a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa ukončenia LZ; f) škodu z titulu finančných nákladov odo dňa predčasného ukončenia LZ do dňa skutočnej realizácie PL. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 365 ods. 1 Obch. zák., § 369 ods. 1 Obch. zák., § 3 os. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995. Súd prvého stupňa uzavrel, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 7.10.2008 k platnému uzatvoreniu leasingovej zmluvy č. LZ č. 08/02359, LZ č. 08/02360 a LZ č. 08/02361. Je nesporné, že žalovaný v rozpore so zmluvnými podmienkami neplatil dohodnuté mesačné leasingové splátky riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobca v súlade s článkom 4.4.1 VZP vypovedal všetky tri leasingové zmluvy listom zo dňa 21.7.2011 a vystavil žalovanému konečné vyúčtovanie na sumu 4.122,82 €, sumu 3.810,91 € a sumu 3.233,13 €. Žalovaný bol povinný aj naďalej platiť leasingové splátky riadne aj včas a to aj napriek skutočnostiam, že nemohol predmety leasingu riadne užívať. Ak aj prebiehali rokovania medzi účastníkmi konania o znížení leasingových splátok podstatné je, že v konaní nebolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o znížení leasingových splátok. Nakoľko žalobca platne ukončil všetky leasingové zmluvy, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, žalovaný bol povinný uhradiť vzniknutý nedoplatok v zmysle finančných vyúčtovaní. Tým, že žalovaný nedoplatky neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením svojho záväzku a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny spolu s úrokom z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca vo finančnom vyúčtovaní vychádzal z ceny predmetu leasingu tak, ako ich určil znalec Ing. Ján Svoreň vo svojich znaleckých posudkoch č. 2/2012, 3/2012 a 4/2012. Hodnotu predmetov leasingu znalec vysvetlil na pojednávaní a uviedol, že pri každom predmete leasingu v znaleckom posudku určil zrážku technickej skupiny vozidla, ktorá predstavovala opotrebovanie predmetu leasingu a zodpovedala finančným nákladom na opravu vozidla. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že dňa 9.5.2011 požiadal žalobcu o zníženie splátok z dôvodu - závažných a opakujúcich sa vád na predmete leasingu, ktorú požiadavku žalobca prevzal 12.5.2011. Uviedol, že prebiehali rokovania - za účasti p. Vajgela a Palatinusa a smerovalo sa k tomu, aby k ukončeniu leasingu došlo bez uplatnenia si nezaplatených splátok, resp. k zníženiu leasingových splátok vzhľadom na opakujúce sa vady vozidiel o čom predložil dôkaz. Uviedol tiež, že z dôvodu neúnosnosti pokračovaniu v leasingu zo strany žalovaného došlo po dohode strán k odovzdaniu vozidiel dňa 12.8.2011, pričom protokoly o odovzdaní vozidiel obsahovali aj vady, ktoré boli dôvodom ukončenia leasingu. Poukázal tiež na to, že ukončenie leasingového vzťahu nebolo svojvoľným konaním žalovaného, ktoré by vyplývalo len z toho, aby zámerne, bez objektívnej skutočnosti, neplnil zmluvné podmienky. V tejto súvislosti dal do pozornosti nie len otázku zmluvnej povinnosti či záväzku, ale aj princíp práva - dobré mravy. Poukázal tiež na § 3 ods. 1 Obč. zák. a uviedol, že porušením dobrých mravov je konanie, ktoré je: a/ v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazujú zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri obchodnej činnosti, b/ môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, pri ktorom sa využíva najmä omyl, výrazná nerovnosť zmluvných strán a pod. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu zamietol a zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd v predmetnej veci s poukazom na ust. § 156 ods. 3 O.s.p. nenariadil ústne pojednávanie, ale oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z predložených listinných dôkazov vyvodil správny právny záver. Z obsahu spisu je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu troch leasingových zmlúv a to LZ č. 08/02359, č. 08/02361 a č. 08/02360. Predmetom leasingových zmlúv bolo užívanie hnuteľnej veci - ojazdených nákladných motorových vozidiel zn. RENAULT Magnum, ktoré žalovaný na základe leasingových zmlúv ako nájomca užíval a súčasťou leasingových zmlúv boli všeobecné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je nesporné, že žalovaný namietal počas leasingového vzťahu so žalobcom vady leasingových vozidiel a v tejto súvislosti vo vzťahu k žalobcovi uplatňoval zníženie leasingových splátok, avšak odvolací súd poukazuje na všeobecné zmluvné podmienky leasingu a to konkrétne na bod 1.3.1 VZP, kde sa uvádza, že leasingový nájomca nesie riziká výskytu nedostatok, zničení, strát, odcudzenia a predčasného opotrebovania predmetu leasingu, i keď na tom nenesie vinu. V prípade, že takáto skutočnosť nastane, je leasingový nájomca povinný ihneď informovať ČSOBL a je povinný i naďalej platiť leasingové splátky riadne, včas a v plnej výške, ale len v prípade, ak si ČSOBL riadne a včas splnil svoj záväzky na základe tejto leasingovej zmluvy. Podľa bodu 1.4.1 VZP LN si aj jeho dodávateľa zvolil sám a podpisom protokolu o prevzatí predmetu zmluvy prehlasuje, že je s PL, jeho súčasťami a príslušenstvom ako aj so záručnými, prevádzkovými a servisnými podmienkami dodávateľa PL oboznámený. ČSOBL neručí za žiadnu vlastnosť alebo spôsobilosť PL, hlavne nie za jeho vhodnosť na použitie predpokladané LN, a tak ani za to, či je použitie PL v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a normami. Podľa bodu 1.4.2. VZP ak LN nie je spotrebiteľom podľa OZ, ČSOBL nezodpovedá žiadnym spôsobom za akékoľvek škody vzniknuté z dôvodov závad alebo funkčnosti PL (prevádzkové riziká). LN preto nie je oprávnený voči ČSOBL uplatňovať náhradu škody, ktorá by mu vznikla v súvislosti s odstránením nedostatkov na PL, poprípade v súvislosti s vyradením PL z prevádzky. V rámci vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalovaný v rozpore so zmluvnými podmienkami neplatil dohodnuté mesačné leasingové splátky riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobca v súlade s článkom 4.4.1 VZP vypovedal všetky tri leasingové zmluvy listom zo dňa 21.7.2011 a vystavil žalovanému konečné vyúčtovanie na sumu 4.122,82 €, sumu 3.810,91 € a sumu 3.233,13 €. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu predmetných leasingových zmlúv, a že žalovaný mal možnosť sa s leasingovou zmluvou ako aj VZP riadne oboznámiť, a že s týmito súhlasil. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že namietal nekvalitu predmetu leasingu a reklamácie z dôvodov vád leasingových vozidiel, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca vzhľadom na ustanovenia bodov 1.3.1, 1.4.1 a 1.4.2 VZP nenesie žiadnu zodpovednosť a preto je podľa názoru odvolacieho súdu v tejto veci právne bez významu, či predmety leasingu vykazovali vady a či tieto vady žalovaný riadne reklamoval. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k meritu veci právne irelevantný aj znalecký posudok č. 6/2012, ktorý žalovaný predložil na pojednávaní dňa 10.2.2015 vo veci posúdenia technického stavu na súbore 18 vozidiel Renault Magnum 460.19T a 500.19T. Odvolací súd poukazuje na to, že je nesporné, že medzi účastníkmi došlo k ukončeniu všetkých leasingových zmlúv a žalovaný bol povinný uhradiť vzniknutý nedoplatok v zmysle finančných vyúčtovaní. Žalobca vo finančnom vyúčtovaní vychádzal z ceny predmetu leasingu tak, ako ich určil znalec Ing. Ján Svoreň vo svojich znaleckých posudkoch č. 2/2012, 3/2012 a 4/2012. Zo záverov znaleckých posudkov vyplýva, že u vozidla sa nevyskytli také vady, ktoré by vadili riadnemu užívaniu predmetných vozidiel, a že pokiaľ došlo k zníženiu technickej hodnoty vozidiel, toto znalec vyčíslil aj percentuálne nie len v minimálnom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mal odvolací súd za to, že žalobca si predmetnú pohľadávku spolu s príslušenstvom uplatnil dôvodne a preto súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol správne, keď žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o námietky žalovaného v danom prípade je rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa dobrovoľne rozhodol, že nebude splácať riadne splátky premetu leasingu, žalobca využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy z dôvodu porušenia na strane žalovaného, skutočnosť, že sa na predmetných vozidlách vyskytli technické závady, ktoré však podľa znaleckého posudku nebránili riadnemu využívaniu predmetných motorových vozidiel je vzhľadom k VZP a k vyššie cit. článkom VZP irelevantná, keďže za tieto skutočnosti samotný žalobca nenesie zodpovednosť a tieto skutočnosti neboli ani dôvodom na to, aby žalovaný ako nájomca prestal platiť leasingové splátky. Tejto skutočnosti si musel byť žalovaný, vzhľadom na VZP vedomý pri uzatváraní LZ, a preto nemožno akceptovať v odvolaní tvrdenú námietku žalovaného, že žalobca sa správa v rozpore s dobrými mravmi, a že uvedenú skutočnosť bolo potrebné zohľadniť pri rozhodovaní vo veci samej. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu by bol priznal žalobcovi ak by si trovy odvolacieho konania uplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.