Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/185/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212222390 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212222390.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Skanska SK, a.s., Krajná 29, 821 04 Bratislava, IČO: 31 611 788, proti povinnému: Stavebné elementy Slovakia s.r.o., Cesta na Senec 2/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 954 213, pre vymoženie uloženej povinnosti, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Annou Michnicovou, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Sartorisova 21, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 2054/12, o odvolaní súdneho exekútora proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 53Er/2009/2012-14 zo dňa 08.10.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 53Er/2009/2012-24 zo dňa 14.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie súdneho exekútora proti II. výroku o trovách exekúcie o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením, súd prvého stupňa konajúci zákonným sudcom, zastavil exekučné konanie (správne má byť exekúciu, pozn. odvolacieho súdu) podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,79 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 196 Exekučného poriadku a § 14 a § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Proti výroku o trovách exekúcie tohto uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a priznania náhrady hotových výdavkov. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podané odvolanie je potrebné odmietnuť. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 23.08.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa udelil dňa 13.09.2012 súdnemu exekútorovi Mgr. Anne Michnicovej poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 53Er/2009/2012-14 zo dňa 08.10.2015 súd zastavil predmetnú exekúciu a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 46,79 Eur. Dňa 14.12.2015 vydal súd prvého stupňa osobou vyššieho súdneho úradníka, opravné uznesenie č.k. 53Er/2009/2012-24 zo dňa 14.12.2015, v časti poučenie o neprípustnosti odvolania proti výroku o trovách exekúcie. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 201 prvá veta O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní a môže tak odvolaním napadnúť každé rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylúči (§ 201 Os.p.). Občiansky súdny poriadok zároveň vo svojom ustanovení § 202 O.s.p. upravuje práve tie skupiny prípadov, resp. rozhodnutí, proti ktorým odvolanie nie je prípustné alebo sú obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým rozhodnutiam vo veci samej (rozsudkom). Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Jednu skupinu prvostupňových rozhodnutí (§ 202 ods. 3 O.s.p.), proti ktorým nie je prípustné odvolanie tvoria uznesenia, pri ktorých možnosť podať odvolanie by bola v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania. Druhou skupinou sú uznesenia vydané v exekučnom konaní. Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. totiž vyplýva, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní vykonávanom podľa Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne umožňuje a pripúšťa. V exekučnom konaní totiž platí opačná zásada ako v občianskom súdnom konaní, kde odvolanie je univerzálnym opravným prostriedkom a je prípustné proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo. Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z.z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie vypustilo. Vo vzťahu k prechodným ustanoveniam týkajúcich sa predmetnej novely Exekučného poriadku je potrebné poukázať na § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. V tomto prípade odsek 3 ustanovuje inak a upravuje, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Z uvedeného je zrejmé, že iba o odvolaniach podaných pred 1. novembrom 2013 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 (samozrejme okrem odvolaní podaných proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca). O odvolaniach podaných po 1. novembri 2013 sa rozhodne podľa predpisov účinných od 1. novembra, čo je aj tento prípad. V tomto prípade sa jednalo o odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou, smerujúce proti rozhodnutiu sudcu o trovách exekúcie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku), čo znamená, že napadnuté uznesenie zo dňa 08.10.2015 obsahovalo nesprávne poučenie o možnosti podania odvolania. Ani nesprávnosť poučenia obsiahnutého v rozhodnutí súdu prvého stupňa o tom, že je proti nemu prípustné odvolanie, nemohla založiť prípustnosť odvolania oprávneného, neprípustnosť ktorého vyplývala priamo zo zákona (§ 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku). Nesprávne poučenie o odvolaní má význam len vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné. Opravným uznesením č.k. 53Er/2009/2012-24 zo dňa 14.12.2015 bolo nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania proti výroku o trovách exekúcie opravené. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že odvolanie povinného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd toto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.