Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/277/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212224154 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212224154.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, Bratislava, zastúpená: JUDr. Anna Lišková, advokátka, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, o zaplatenie 687,75 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8. januára 2014 č. k. 52C 247/2012-90 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 687,75 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nedodržania dohodnutých podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. 2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 10.6.2010, § 52 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 100 ods. 1, 101, 103 a 565 OZ majúc za to, že nárok žalobcu je premlčaný a žalovanou vznesená námietka premlčania je dôvodná. Uviedol, že záväzok vznikol medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a fyzickou osobou spotrebiteľom, z ktorého dôvodu premlčacia doba plynie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácia je v prospech žalovanej. 3. Z predloženej zmluvy o úvere zistil, že splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá 7 dní po príslušnom dni platby uvedenom v zmluve o úvere, t.j. 7 dní po 16. dni v mesiaci, teda 23. deň v mesiaci. Poukázal na Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorých veriteľ je oprávnený zosplatniť celý dlh pre omeškanie dlžníka s platením viac ako troch splátok zároveň. Z platobnej histórie mal za preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením piatich splátok splatných 23.4.2009, 23.5.2009, 23.6.2009, 23.7.2009 a 23.8.2009, splatnosť splátky, pre ktorú bol zosplatnený celý dlh teda nastala dňa 23.8.2009. Mal za to, že všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 23.8.2009 a uplynula dňa 23.8.2012. Žalobu podanú dňa 18.9.2012 teda vyhodnotil za podanú po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“) a v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. 5. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že postupca pohľadávky pristúpil k ukončeniu zmluvy dňa 17.9.2009 vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, z ktorého dôvodu podľa jeho názoru premlčacia doba začala plynúť dňom 18.9.2009 a uplynula dňa 18.9.2012, kedy bola podaná žaloba vo veci. Nárok teda nemal za nepremlčaný. Taktiež dôvodil, že daný zmluvný vzťah je nutné považovať za tzv. absolútny obchod s nutnosťou aplikácie Obchodného zákonníka vrátane premlčacej doby, ktorá je 4 roky. V tomto smere poukázal na niektoré výsledky súdnej praxe (rozhodnutia NS SR 2MCdo 3/2011, 6MCdo 4/2012, rozhodnutia KS v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co 132/2013 a sp.zn. 15Co 28/2013). 6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015, ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite novej procesnej normy podaním odvolania žalobcu proti danému rozsudku tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a v ich zmysle o odvolaní i rozhodnúť. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací teda prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o premlčaní nároku uplatneného žalobou, ktorý je nárokom vyplývajúcim zo zmluvy spotrebiteľskej a je naň nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka pre žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšie. Z uvedených dôvodov sa vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobcu. 9. Odvolací súd sa tak najskôr nestotožnil s námietkou žalobcu, že vzhľadom na to, že vzťah medzi stranami sporu treba charakterizovať ako absolútny obchod, je potrebné pri jej posudzovaní aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu na otázku premlčania nároku z nej vyplývajúceho je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu strán sporu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto právne posúdenie je už v aplikačnej praxi súdov ustálené a odobril ho aj Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený Obchodným zákonníkom nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Odvolací súd nemal dôvod sa od ním vysloveného právneho názoru odchýliť. Napokon novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, odstúpenia od zmluvy, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. I keď je toto ustanovenie účinné od 1.5.2014, predstavuje výkladový status, ktorého cieľom je iba expresis verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. I NS SR vo svoje aktuálnej rozhodovacej praxi zaujal názor, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva obchodného, sa od jeho účinnosti (1.5.2014) vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (napr. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015, 2MCdo 2/2015 zo dňa 29.2.2016). Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom stotožnil, keď spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (občanom) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy je nutné považovať za typické občianskoprávne vzťahy regulované osobitnou úpravou a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, keď úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je potom náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je nutné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie právo podnikateľské. Niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna prax regulujúca vzťahy medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia. 10. So zreteľom na uvedené sa potom odvolací súd nestotožnil ani s odvolacou námietkou o začatí premlčacej doby dňom 18.9.2009, nakoľko podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka potom pojednáva o možnosti zosplatnenia celého dlhu veriteľom, ktoré ustanovenie však začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie dlhu, ktorý mal byť plnený v splátkach, žiadnym spôsobom nedeterminuje. Premlčacia doba tak v danom prípade začala plynúť najneskôr zročnosťou poslednej relevantnej splátky, t.j. dňom 23.8.2009. K uplynutiu zákonnej trojročnej premlčacej doby došlo dňa 23.8.2012, žaloba podaná dňa 18.9.2012 je teda podaná po jej márnom uplynutí. Námietka premlčania vznesená žalovanou bola teda vznesená dôvodne. 11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnej žalovanej v plnom rozsahu, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 3 CSP). 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ako to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).