Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/190/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212224443 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212224443.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: LUMAX, s.r.o., Železničná 4745, 903 01 Senec, IČO: 36 675 148, zast. splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Mária Rimovská, Dubová 41, Bernolákovo 900 27, proti odporcovi: Promys Trade Slovakia, a.s., Prievozská 18, 824 51 Bratislava, IČO: 35 905 247, zast.: JUDr. Dušan Moravec, advokát, Riečna 2, Bratislava 811 02, o zaplatenie 2.568,69 EUR s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/13/2013-209 zo dňa 26.2.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/13/2013-209 zo dňa 26.2.2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.568,69 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 353,12 EUR od 1.4.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 146,84 EUR od 23.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 213,66 EUR od 29.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 172,80 EUR od 30.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 93,62 EUR od 14.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 185,16 EUR od 27.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,20 EUR od 4.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 420,96 EUR od 10.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 59,90 EUR od 11.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 214,- EUR od 18.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 248,57 EUR od 24.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 49,96 EUR od 1.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 103,76 EUR od 9.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 272,14 EUR od 15.7.2011 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 371,72 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.9.2012 domáhal zaplatenia sumy 2.568,69 EUR s prísl., titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Návrh odôvodnil tým, že vyfakturoval odporcovi ako podnikateľskému subjektu tovar nasledovnými faktúrami: - faktúrou č. 110605, zo dňa 1.3.2011, splatnou dňa 31.3.2011, vystavenou na sumu 353,12 EUR, - faktúrou č. 110865, zo dňa 23.3.2011, splatnou dňa 22.4.2011, vystavenou na sumu 146,84 EUR, - faktúrou č. 110922, zo dňa 29.3.2011, splatnou dňa 28.4.2011, vystavenou na sumu 213,66 EUR, - faktúrou č. 110935, zo dňa 30.3.2011, splatnou dňa 29.4.2011, vystavenou na sumu 172,80 EUR, - faktúrou č. 111100, zo dňa 13.4.2011, splatnou dňa 13.5.2011, vystavenou na sumu 93,62 EUR, - faktúrou č. 111215, zo dňa 26.4.2011, splatnou dňa 26.5.2011, vystavenou na sumu 185,16 EUR, - faktúrou č. 111338, zo dňa 4.5.2011, splatnou dňa 3.6.2011, vystavenou na sumu 34,20 EUR, - faktúrou č. 111403, zo dňa 10.5.2011, splatnou dňa 9.6.2011, vystavenou na sumu 420,96 EUR, - faktúrou č. 111416, zo dňa 11.5.2011, splatnou dňa 10.6.2011, vystavenou na sumu 59,90 EUR, - faktúrou č. 111495, zo dňa 18.5.2011, splatnou dňa 17.6.2011, vystavenou na sumu 214,- EUR, - faktúrou č. 111575, zo dňa 24.5.2011, splatnou dňa 23.6.2011, vystavenou na sumu 248,57 EUR, - faktúrou č. 111660, zo dňa 31.5.2011, splatnou dňa 30.6.2011, vystavenou na sumu 49,96 EUR, - faktúrou č. 111764, zo dňa 8.6.2011, splatnou dňa 8.7.2011, vystavenou na sumu 103,76 EUR, - faktúrou č. 111852, zo dňa 14.6.2011, splatnou dňa 14.7.2011, vystavenou na sumu 272,14 EUR, K úhrade vystavených faktúr však odporca, napriek uplynutej dobe splatnosti, nepristúpil. K úhrade pohľadávky navrhovateľ odporcu niekoľkokrát vyzýval, naposledy výzvou zo strany právneho zástupcu zo dňa 3.8.2012. Prevzatie tovaru odporcom je potvrdené podpisom priamo na faktúrach. Odporca bol na pojednávanie konané dňa 26.2.2015 predvolaný (predvolanie prevzal právny zástupca dňa 16.12.2014), svoju neúčasť nijako neospravedlnili, preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti odporcu. Súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania, podľa ktorého mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa (Ľuboslav Majerovský - LUMAX, Sokolská 17, Senec 903 01, IČO: 34 536 892) dodal odporcovi tovar, prevzatie, ktorého potvrdil na faktúrach, ktorými zároveň vyúčtoval cenu dodaného tovaru, a to faktúrami č. 110605 zo dňa 1.3.2011 na sumu 353,12 EUR, č. 110865 zo dňa 23.3.201 na sumu 146,84 EUR, č. 110922 zo dňa 29.3.2011 na sumu 213,66 EUR, č. 110935 zo dňa 30.3.2011 na sumu 172,80 EUR, č. 111100 zo dňa 13.4.2011 na sumu 93,62 EUR, č. 111215 zo dňa 26.4.2011 na sumu 185,16 EUR, č. 111338 zo dňa 4.5.2011 na sumu 34,20 EUR, č. 111403 zo dňa 10.5.2011 na sumu 420,96 EUR, 111416 zo dňa 11.5.2011 na sumu 59,90 EUR, č. 111495 zo dňa 18.5.2011 na sumu 214,- EUR, č. 111575 zo dňa 248,57 EUR, č. 111660 zo dňa 31.5.2011 na sumu 49,96 EUR, č. 111764 zo dňa 103,76 EUR a č. 111852 zo dňa 14.6.2011 na sumu 272,14 EUR. Odporca predmetné faktúry v celkovej výške 2.568,69 EUR doposiaľ neuhradil. Zmluvou o vklade časti podniku zo dňa 1.12.2011 boli predmetné pohľadávky vložené do základného imania navrhovateľa, o čom bol odporca informovaný listom zo dňa 1.12.2011. Na základe predloženého návrhu a listinných dôkazov súd dňa 21.9.2012 vydal platobný rozkaz v konaní č. k. 33Rob/2015/2012, voči ktorému žalovaný podal odpor. Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že uvedenú čiastku odmieta uhradiť z dôvodu dodávania tovarov v nie požadovanej kvalite, neboli dodržané všetky obchodné podmienky a niektoré faktúry uvedené v spise neobsahujú podpis ani pečiatku, resp. podpis nie je čitateľný. Náhradu škody v niektorých prípadoch musela znášať ich spoločnosť, čím zároveň došlo i k poškodzovaniu dobrého mena spoločnosti, z čoho plynie i pozastavenie spolupráce. Na základe výzvy súdu sa navrhovateľ vyjadril k obsahu podaného odporu podaním zo dňa 17.03.2014, v ktorom uviedol, že tvrdenia odporcu považuje za účelové. Neeviduje žiadnu reklamáciu na dodaný tovar podanú zo strany odporcu, ba dokonca ani len ústnou formou. Obchodná spolupráca s odporcom prebiehala bez problémov, o čom svedčí počet uzavretých obchodov v priebehu prvého polroka 2011. V zásade sa jednalo o pravidelný odber tovaru v dvojtýždňovej frekvencii v kalendárnom mesiaci. Odporca bol priebežne vyzývaný k úhrade už splatných faktúr, avšak v záujme dobrých obchodných vzťahov v rámci rokovaní vždy súhlasili s predĺžením termínu úhrady. V prípade, ak by zodpovedalo skutočnosti tvrdenie odporcu, že dodávaný tovar nebol v požadovanej kvalite, predpokladá, že by mu boli doručené reklamácie, v rámci ktorých by si odporca uplatňoval nároky z prípadných vád tovaru. Avšak k uvedenému do dnešného dňa nedošlo, preto považuje dodaný tovar za bezvadný. Navrhovateľ uviedol, že neexistencia podpisu, resp. nečitateľnosť podpisu a absencia pečiatky na vystavenej faktúre nezakladajú právo neuhradiť dodaný tovar. Úhrada tovaru sa viaže na okamih jeho dodania, nie na vystavenie faktúry. Navyše, odporca nikdy nereklamoval vystavené faktúry, nikdy nepožadoval ich opravu. Odporca nepoprel dodanie tovaru fakturovaného jednotlivými faktúrami, ba dokonca možno tvrdiť, že dodanie tovaru potvrdil svojim vyjadrením ohľadom námietky vád tovaru. V poslednom období (prelom rokov 2013/2014) prebehlo niekoľko rokovaní so zástupcami odporcu, kde sa prejednávala možnosť mimosúdneho vysporiadania právnej veci. Odporcovi bolo predložených niekoľko návrhov na uzavretie dohody o mimosúdnom jednaní, avšak ku konsenzu nedošlo. Odporca argumentoval svojou zlou finančnou situáciou, čo však nepovažuje za jeho oprávnenie k odkladaniu úhrady faktúr splatných niekoľko rokov. Ani v priebehu mimosúdnych rokovaní odporca nepoukázal na vady dodávaného tovaru, taktiež nepoprel dodávku tovaru. Dodanie tovaru preukázal tak listinnými dôkazmi, keď priamo vystavená faktúra obsahovala informáciu o prevzatí tovaru, a teda slúžila ako dodací list, ako i neexistenciou námietky nedodania tovaru, resp. jeho neprevzatia. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia §324 ods. 1, § 325, § 365, 369 ods. 1 § 409, §427, § 428 ods. 1, ods.2, § 450 ods. 1, Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd uviedol, že základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1 % ročne, v období od 13.4.2011 do 12.7.2011 vo výške 1,25 % ročne a v období od 13.7.2011 do 8.11.2011 vo výške 1,5 % ročne. Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že návrh je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tovaru špecifikovaného v dodacích listoch ako aj vo faktúrach. Pre spôsob platenia kúpnej ceny sú predovšetkým rozhodujúce platobné podmienky, ktoré si účastníci dohodli v zmluve, inak platia osobitné ustanovenia § 449 a 450 a všeobecné ustanovenia § 337 až 339 Obch. zák. "Ak v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu na základe osobitnej výzvy predávajúceho s dohodnutou lehotou splatnosti, právo na zaplatenie kúpnej ceny môže byť vykonané prvý raz, keď predávajúci v súlade so zmluvou a Obchodným zákonníkom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom" (R 124/1999). Odporca tovar prevzal dňom zhodným s dňom vystavenia tej ktorej faktúry (1.3.2011, 23.3.2011, 29.3.2011, 30.3.2011, 13.4.2011, 26.4.2011, 4.5.2011, 10.5.2011, 11.5.2011, 18.5.2011, 24.5.2011, 31.5.2011, 8.6.2011 a 14.6.2011), nárok na zaplatenie kúpnej ceny teda navrhovateľovi vznikol už uvedenými dňami, keďže dohoda upravujúca splatnosť ceny medzi účastníkmi uzavretá nebola, a dňami nasledujúcimi (2.3.2011, 24.3.2011, 30.3.2011, 31.3.2011, 14.4.2011, 27.4.2011, 5.5.2011, 11.5.2011, 12.5.2011, 19.5.2011, 25.5.2011, 1.6.2011, 9.6.2011 a 15.6.2011) je odporca s jej zaplatením v omeškaní. Kúpna cena nebola odporcom doposiaľ zaplatená, a to ani čiastočne. Súd preto návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie istiny 2.568,69 EUR. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Súd uviedol, že dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie (nárok mu pritom vznikol už dňom nasledujúcim po prevzatí tovaru), ktorý bol aj súdom vo výške 9 % ročne, 9,25 % ročne a 9,5 % ročne za požadované obdobie priznaný. Podľa súdu prvého stupňa odporca nepreukázal a nepredložil relevantné dôkazy, že by medzi účastníkmi malo dôjsť k inej dohode ohľadne splatnosti kúpnej ceny, medzi ktoré nepatria výpisy z mailovej komunikácie. Zároveň súd prvého stupňa v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 371,72 EUR (zaplatený súdny poplatok v sume 154,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 217,72 EUR [2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu - á 101,25 EUR, 2 krát režijný paušál 7,61 EUR]). Proti rozsudku podal odporca odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ustanovením § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - nakoľko rozhodnutie súdu vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci a v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1) písm. h) O.s.p. súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Odporca namieta s poukazom na podaný odpor proti platobnému rozkazu sp. zn. 33Rob/2015/2012 zo dňa 5.11.2012 správnosť vydaného rozsudku, nakoľko dostatočne nezohľadnil obsah podania spočívajúci v skutočnosti, že dodaný tovar nebol v požadovanej kvalite, neboli dodržané všetky obchodné podmienky a niektoré faktúry neobsahovali podpis ani pečiatku. Odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 16.6.2015 bolo doručené súdu vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu. Navrhovateľ uviedol, že neeviduje žiadnu reklamáciu na dodávaný tovar, podanú zo strany odporcu, dokonca ani ústnou formou. Právny zástupca odporcu neuviedol na žiadnom pojednávaní, že by dodávaný tovar bol zo strany odporcu reklamovaný, resp. že by bola namietaná jeho kvalita. Navrhovateľ ďalej uviedol, že obchodná spolupráca prebiehala bez problémov, o čom môže tiež svedčiť počet uzavretých obchodov v priebehu prvého polroka 2011. Jednalo sa o pravidelný odber tovaru v dvojtýždňovej frekvencii v kalendárnom mesiaci. Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ by sa tvrdenie odporcu zakladalo na pravde, predpokladá, že by odporca uplatnil svoje práva v rámci reklamácie a neuzavieral by ďalšie obchody s navrhovateľom. Nakoľko do dnešného dňa k uplatneniu reklamácie zo strany odporcu neprišlo, dodaný tovar považuje navrhovateľ za bezvadný. Navrhovateľ je navyše názoru, že reklamácia dodaného tovaru nezakladá dôvod na neuhradenie faktúry vystavenej za dodanie tovaru. Úhrada tovaru sa viaže na okamih jeho dodania, nie na vystavenie faktúry. Podľa navrhovateľa odporca nikdy nenamietal vystavené faktúry ani nepožadoval ich opravu. Odporca nikdy ani nepoprel dodanie tovaru fakturovaného jednotlivými faktúrami. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/13/2013 zo dňa 26.2.2015 v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil a zároveň súhlasil, aby odvolací súd rozhodol aj bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 16.5.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: Z podanej žaloby vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie 2.568,69 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr vystavených za dodanie tovaru špecifikovaného v jednotlivých faktúrach. Jednotlivé faktúry zároveň slúžili aj ako dodacie listy. Súd prvého stupňa správne posúdil nárok navrhovateľa podľa § 409 ods. 1 a nasl. Obch. zák. ako nárok z titulu kúpnej zmluvy. Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 450 ods. 1 Obch. zák., ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Odporca svoje tvrdenia o tom, že dodaný tovar nebol v požadovanej kvalite a že neboli dodržané obchodné podmienky ničím nepreukázal. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V zmysle ods. 2 cit. ust., len vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 4 cit. ust., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 O.s.p.), jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. V danej veci zaťažovalo odporcu dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia o nekvalite a nedodržaní obchodných podmienok. Odporca však svoje tvrdenia ničím nepreukázal, ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, hoci bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Dôvody odvolania odporcu súd preto právne irelevantné. V rovine ničím nepodloženého tvrdenia je i námietka odporcu, že niektoré faktúry neobsahovali podpis ani pečiatku. Odporca dodanie tovaru fakturovaného jednotlivými faktúrami nepoprel a nerozporoval, preto je i táto námietka nedôvodná. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 102 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože nepodal návrh na ich priznanie, ani mu žiadne nevznikli. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.