Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212225445 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212225445.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému: W. K., R.. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX D., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martin Hermanovský, so sídlom Exekútorského úradu Moskovská 18, 811 08 Bratislava, pod č. EX 3975/12, na vymoženie uloženej povinnosti na sumu 52,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 39Er/2248/2012-10 zo dňa 04.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 39Er/2248/2012-10 zo dňa 04.10.2012, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s tým odôvodnením, že ako exekučný súd, na ktorý sa obrátil súdny exekútor so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, ktorý disponuje exekučným titulom - rozhodcovským rozhodnutím, je nadelený právomocou, odvolávajúc sa na ust. § 45 ods. 1, ods. 2, zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“), preskúmavať takýto exekučný titul. Skúmal, či exekučný titul nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré by bolo objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ktoré by odporovalo dobrým mravom. Pohľadávku oprávneného hodnotil tak, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné aplikovať v prvom rade podľa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ako normy lex specialis, podporne treba postupovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a nakoľko sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu, treba brať na zreteľ aj všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku. S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákonníkov a po oboznámení sa s obsahom a charakterom zmluvy o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, prvostupňový súd konštatoval, že vzťah medzi účastníkmi zmluvy (oprávneným a povinným), vzhľadom na účel uzavretia zmluvy (t.j. poskytnutie peňažného úveru) je nepochybne nielen vzťahom obchodnoprávnym (v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov - ďalej len „Obch. zák.“), ale vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvného vzťahu a charakter zmluvy aj vzťahom spotrebiteľským (§ 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník - ďalej len „Obč. zák.“). To znamená, že v prípade sporu zo zmluvy o úvere, sa bude právny vzťah prioritne posudzovať podľa ustanovení Obch.zák. Poukázal na to, že jedným z účastníkov zmluvného vzťahu je fyzická osoba (t.j. povinný). Základnými znakmi podnikateľa sú obchodné meno (t.j. názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti v zmysle § 8 Obch. zák.), sídlo a identifikačné číslo. Zo zmluvy o úvere však nevyplýva, že by povinný uzatváral zmluvu pod obchodným menom. Preto povinného nemožno považovať za podnikateľský subjekt (§ 2 ods. 2 Obch. zák.). Povinný pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba v postavení spotrebiteľa. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti oprávneného je aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. To znamená, že oprávnený mal pri uzatváraní zmluvy postavenie dodávateľa. Pokiaľ ide o vyhodnotenie zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy (22.12.2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Odpoveď na otázku, či zmluvu o úvere uzavretú dňa 22.12.2008 možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu alebo nie, dáva ust. § 1 ods. 2 druhej vety Obch. zák., podľa ktorého ak nie je možné vyhodnotiť zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú podľa ustanovení Obch. zák., treba uvedenú zmluvu vyhodnotiť podľa ustanovení občianskeho práva a teda § 52 ods. 1 Obč. zák. možno v tomto prípade aplikovať na zmluvu o úvere, keďže ide o odplatnú zmluvu, ktorá sa svojim charakterom najviac približuje zmluve o pôžičke (upravenej v ôsmej časti Obč. zák., § 657 a § 658 Obč. zák.). Zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľskej zmluvy a podlieha nielen úprave Obch. zák. (§ 497 a nasl.), ale aj úprave § 52 a nasl. Obč. zák. Kým ustanovenia § 497 a nasl. Obch. zák. riešia otázky náležitostí zmluvy o úvere a možností ukončenia zmluvného vzťahu, ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. riešia otázky spotrebiteľské, t.j. aké ustanovenia nemôže zmluva obsahovať (tzv. neprijateľné podmienky). Preto exekučný súd v rámci skúmania toho, či exekučný titul obsahuje výrok o plnení, ktorý je právom dovolený alebo nie (§ 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK), skúmal aj to, či zmluva o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku (a teda aj pre výrok o plnení, ktoré je právom dovolené), neobsahovala neprijateľné podmienky, ktoré by mali za následok nedovolenosť plnenia podľa práva. Exekučný súd pri skúmaní zmluvných podmienok zameral svoju pozornosť predovšetkým na rozhodcovskú doložku (t.j. dohodu strán, že v prípade sporu zo zmluvy o úvere budú spornú vec riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní). Podľa prvej vety a druhej vety Hlavy 14, § 19 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, nar. 17.02.1962, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč a to zo Zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený tiež určiť za rozhodcu sám seba. V posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Z obsahu Hlavy 14, § 19 Všeobecných zmluvných podmienok nevyplýva, že by rozhodcovská doložka bola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednaná. Podľa názoru prvostupňového súdu je uvedenie rozhodcovskej doložky vo forme predtlače v spotrebiteľskej zmluve bez predchádzajúceho individuálneho dojednania so spotrebiteľom, ktoré vyžadujú v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní neprijateľnou podmienkou (§ 53 ods. 3 Obč. zák.), pričom táto podmienka je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd opieral o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah z dôvodu, že dodávateľ pri uzatváraní zmluvy používa typové spotrebiteľské zmluvy vo forme predtlače. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. To znamená, že dodávateľ nesie zodpovednosť za to, aby všeobecné zmluvné podmienky neobchádzali zákon a nepriečili sa dobrým mravom. Všeobecné zmluvné podmienky nemôžu legalizovať to, čo odporuje zákonu, preto ak prípadná (individuálne nedojednaná) rozhodcovská doložka vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, uvedená okolnosť zaťažuje dodávateľa. Ak na ňu neprihliadol rozhodca v rozhodcovskom konaní, nemožno žiadať od exekučného súdu, aby v nadväznosti na ust. § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 písm. c) ZoKR a najmä na ust. § 53 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 a § 54 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., uvedenú okolnosť pri posúdení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia len tak prehliadol. Súd prvého stupňa plne rešpektoval právo oprávneného na zaplatenie dlžnej sumy, avšak uplatnenie tohto práva sa nesmie priečiť zákonu alebo ho obchádzať. Navyše, oprávnený ako poskytovateľ úverov si musí byť plne vedomý existencie spotrebiteľského práva, preto pri uzatváraní zmlúv s osobami (resp. fyzickými osobami v zmysle zákona NR SR č. 379/2008 Z.z.), ktoré nemajú postavenie podnikateľa, musí obzvlášť dbať na dodržanie ustanovení § 52 a nasl. Obč. zák.. Rozhodca, ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných právnych noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k názoru, že individuálne nedojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, nakoľko je v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Obč. zák., čo má za následok absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky. Vyhodnotenie rozhodcovskej doložky ako neplatnej ešte neoprávňuje exekučný súd, aby zastavil exekučné konanie (§ 45 ods. 1 písm. b/ ZoRK). Na druhej strane, exekučný súd môže preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky a posúdiť jej vplyv na plnenie uvedené v rámci výrokovej časti rozhodcovského rozsudku (§ 45 ods. písm. c/ ZoRK). Samotná neplatnosť rozhodcovskej doložky nespôsobuje zastavenie exekučného konania, avšak ak výrok o plnení v rámci rozhodcovského rozsudku bol vyslovený na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky, musí súd prihliadnuť na uvedenú skutočnosť a posúdiť príčinnú súvislosť medzi neplatnou rozhodcovskou doložkou a plnením uvedeným vo výrokovej časti rozhodcovského rozsudku z hľadiska jeho právnej dovolenosti a materiálnej vykonateľnosti. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka je vyjadrená vo forme všeobecných obchodných podmienok, ktoré nemajú charakter individuálnych dojednaní medzi oprávneným a povinným. Obsahom rozhodcovskej doložky je dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Plnenie je vyjadrené vo forme rozhodcovského rozsudku sp. zn. PEC-E 311/2011 zo dňa 20.07.2011, vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Obsahom plnenia je, aby povinný zaplatil oprávnenému sumu vo výške 201,34 Eur spolu s úrokom z omeškania, kapitalizovanom ku dňu 23.06.2011 vo výške 1,81 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne z čiastky 201,34 Eur odo dňa 24.06.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Ďalej bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému trovy konania vo výške 96,48 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vyplýva, že povinný čiastočne uhradil pohľadávku, a to vo výške 149,97 Eur, ako aj trovy konania vo výške 96,48 Eur. Z tohto dôvodu požadoval vymôcť pohľadávku vo výške 52,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,26 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 52,72 Eur od 20.09.2012 do zaplatenia, trovy oprávneného v exekučnom konaní a trovy exekúcie. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi neplatnou rozhodcovskou doložkou a plnením uvedeným vo výroku rozsudku prvostupňový súd k tomu uviedol, že bez rozhodcovskej doložky by nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku a súčasne rozhodca by nemohol zaviazať povinného k úhrade dlžnej sumy. Vydanie rozsudku na základe neplatnej rozhodcovskej doložky tak spôsobuje neplatnosť individuálneho právneho aktu ako celku, vrátane jeho výrokovej časti, pričom plnenie v ňom obsiahnuté nezaväzuje povinného a je teda z hľadiska práva nedovolené. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neplatnej rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, ods. 5 Obč. zák.) má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Uvedené zistenia však nevylučujú, aby sa oprávnený domáhal svojho práva voči povinnému z titulu zmluvy o úvere pred vecne a miestne príslušným všeobecným súdom. Po preskúmaní všetkých okolností daného prípadu, nakoľko súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, po preskúmaní zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul zistil, že táto zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neplatné, nakoľko ho je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, prvostupňový súd mal za to, že nie sú splnené predpoklady vyžadované ust. § 44 ods. 2 EP, za ktorých môže exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie udeliť. Keďže predmetné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia, prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonnej lehote oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora, aby vymohol pohľadávku vo výške 52,72 Eur spolu s úrokom vo výške 5,26 Eur, ďalej s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne z čiastky 52,72 Eur odo dňa 20.09.2012 do zaplatenia, poplatok za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 Eur a trovy konania vo výške 53,72 Eur. Odvolanie odôvodnil tým, že závery exekučného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, exekučný súd neskúmal podmienky za akých bola zmluva o úvere uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvy a či oprávnený tieto pripomienky odmietol. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez vypočutia povinného, ktorému tým, že spor vyplývajúci z úverovej zmluvy bol podriadený rozhodcovskej činnosti rozhodcu nebolo umožnené, aby ovplyvnil alternatívne riešenia sporu. Oprávnený si dovolil nesúhlasiť s uvedenými tvrdeniami, nakoľko rozhodca po podaní žaloby oprávneným, vyzval povinného k súčinnosti a to tak, že mu dňa 13.04.2011 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k predkladanému návrhu, pričom bol povinný riadne poučený o následkoch nedodržania tejto výzvy a neodoslania vyjadrenia v lehote. Povinný túto výzvu prevzal dňa 14.04.2011 a vyjadril sa tak, že zaslal kópiu vkladového dokladu. Oprávnený potvrdil platbu povinného vo výške 99,98 Eur a dňa 11.07.2011 vzal žalobu do čiastky 99,98 Eur späť s tým, že v ostatnom zostal návrh nezmenený. Poukázal na to, že súd nesprávne vyhodnotil procesnú nečinnosť povinného pred rozhodcovským súdom v neprospech oprávneného a ostatne upozornil na nesprávnu transpozíciu ustanovenia Prílohy 1 písm. q) Smernice 93/13/EHS do § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák., na základe ktorého je možné rozhodcovskú doložku ako takú považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že zmysel uvedenej smernice v originálnom znení smeruje k tomu, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich z uzatvorenej zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. Ostatne poukázal na to, že podstatná časť odôvodnenia zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie je postavená na úniovom práve, konkrétne Smernici č. 93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu rozhodnutie exekučného súdu hodnotil ako nesprávne a nepreskúmateľné, keďže Smernice EHS nie sú priamo aplikovateľné a zastávajú v prvom rade úlohu interpretačného pravidla. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je nepreskúmateľné. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že svojim návrhom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku (nie zmluvy o úvere) vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom Sibírska 1329/2, 908 51 Holíč, pod. PEC-E 311/2011 dňa 20.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2011 a vykonateľnosť dňa 25.07.2011, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 201,34 Eur spolu s úrokom z omeškania kapitalizovanom ku dňu 23.06.2011 vo výške 1,81 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne z čiastky 201,34 Eur odo dňa 24.06.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 96,48 Eur a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Konanie zastavil vo výške 86,65 Eur na istinu a vo výške 13,33 Eur na úrok z omeškania. Z exekučného titulu vyplýva, že záväzok povinného voči oprávnenému vznikol na základe Úverovej zmluvy č. 3812144716, uzatvorenej dňa 22.12.2008. Dňa 02.10.2012 požiadal súdny exekútor súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal exekučný titul, úverovú zmluvu a úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., a dospel k záveru, že dotknutá zmluva obsahuje neprimerané zmluvné podmienky. Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, § 8 OSP), ktorým sa má zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov, ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie: - podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a nesporové, - podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne). Z uvedeného plynie, že v občianskom súdnom konaní a to ako v konaní základnom a vykonávacom, tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na úrovni osobitných procesných vzťahov upravených Občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne odlišných. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu), je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t.j. práva už judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod fázu základného konania). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom, musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie. Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom konaní podľa tretej časti OSP. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130). Práve tieto náležitosti robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa napriek tomu nesprávne vedená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods. 1 písm. a/ EP). Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení ďalších noviel, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP, teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok, formálnu vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní. Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmto zákonným ustanovením i bez návrhu, pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) a b) ZoRK teda, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), resp. či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Tu je nutné si všimnúť, že ďalšie dôvody šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu), inak daných pre podanie žaloby na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu nie sú zverené. Vecnou správnosťou podkladových titulov sa exekučný súd zaoberať nemôže. Keďže v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a v zásade nemožno pripustiť, „aby cestou námietok proti exekúcii boli uplatňované také formálne vady konania, z ktorého vzišiel právoplatný exekučný titul, ktoré vady môžu byť uplatňované len opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vo veci samej“ (R 48/1957), exekučný súd je oprávnený a súčasne povinný skúmať (nielen pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj v jej priebehu), či po formálnej stránke (§ 4 ZoRK) rozhodnutie vydal príslušný rozhodcovský súd v rámci svojej právomoci. To znamená, že rieši len formálnu existenciu niektorej z foriem rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania rovnako ako je oprávnený posudzovať, či je formálne vykonateľný (§ 42 ods. 2 EP /pozri Zborník NS ČSSR IV. strana 776/). Exekučné konanie nie je prieskumnou inštitúciou základného konania; ak je exekučný súd povolaný k posúdeniu, či vykonávané rozhodnutie je materiálne vykonateľné, sleduje len vlastné hľadiská výkonu, teda tie, ktoré sa spájajú s jeho faktickou vykonateľnosťou. Teda exekučný súd v rámci nadelenej kompetencie, nemá ďalšiu prieskumnú právomoc ako tú, ktorú predpokladá § 45 ZoRK, (netýka sa materiálneho posúdenia rozhodcovskej doložky, ktorá môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZoRK). Treba konštatovať, že rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi bola dojednaná formou rozhodcovskej doložky (Hlava 14, § 19 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.) a jej text nevylučuje možnosť prejednania prípadného sporu všeobecným súdom. Ostatne, exekučný súd môže bez návrhu skúmať, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Teda takto formulované skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, ktorými sú: - predmetom skúmania (vyplývajúcim z písm. b/ cit. ustanovenia) je rozhodcovský rozsudok, ale len v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b), čo na strane druhej znamená, že niet priestoru pre skúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia z dôvodov obsiahnutých v § 40 ZoRK pod písmenami c) až j), - predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolností, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Pritom o objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka (teda nielen spotrebiteľa). Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna (napr. právny predpis účinný po vzniku záväzku zakazuje toto plnenie), alebo faktická (napr. vec individuálne určená podľahla skaze). Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými v spoločnosti, panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Dôvody zistenia, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský úver a preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37 EP (oprávnený vs. povinný) a niet pre to dôvodu pre podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku. Okolnosti zakladajúce zistenie, že zmluvné podmienky neboli osobitne so spotrebiteľom vyjednané, neprimeranosť podmienok, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán nemožnosť individuálne, podstatne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, názor o nemožnosti, či neschopnosti spotrebiteľa, náležite si naplánovať prípadný neskorší rozhodcovský proces, zjavnú neprimeranosť plnenia vyplývajúcu z rozhodcovského rozsudku, ale ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia ako takej, exekučný súd riadne nezdôvodnil. Absencia takejto argumentácie súdu bráni účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti riadne konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f) OSP významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Osobitne, ak sa odvolateľ na takéto porušenie práva vo svojom odvolaní odvoláva. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom, na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06). Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. US 14/2001, z 13. novembra 2002 II. US 132/02, III. US 171/2006 z 5. apríla 2007). Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých, alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie, súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa. Zákon o rozhodcovskom konaní, ako to bolo uvedené vyššie, pozitívnou enumeráciou stanovuje materiálne podmienky, ktoré je exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia oprávnený, resp. povinný skúmať. Tento okruh šetrenia nemôže exekučný súd svojvoľne rozširovať. Existenciu okolností majúcich za následok niektorý z dôvodov neprípustnosti exekúcie a teda povedzme i iných okolností, môže exekučný súd až v neskorších štádiách exekučného konania, § 45 ods. 1 písm. a) ZoRK, pri tomto exekučnom titule sa však predpokladá návrh účastníka exekučného konania. Uvedené je dôsledkom podmienok, ktoré kladie zákon o rozhodcovskom konaní na rozhodcovské rozhodnutie, napr. v § 33 ods. 2 ZoRK. Z uvedeného potom vyvstanú rôzne modality postupu exekučného súdu od vydania poverenia na vykonanie exekúcie v požadovanom rozsahu cez rozhodnutie, ktorým sa v časti poverenie vydá a v časti sa žiadosť o vydanie poverenia zamietne, až po zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia ako takej. Práve táto kompetencia exekučného súdu preskúmať validitu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v rigorózne vymedzenom rozsahu, kladie zvýšený dôraz pre kvalitu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorým exekučný súd nevyhovie celkom, či v určitom rozsahu žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. So zreteľom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, riadiac sa citovaným ustanovením zrušil a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude v prípade zotrvania na názore smerujúcom k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo i len do elementárnej časti, svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Najmä uviesť: 1/ Dôvody, ktoré ho viedli k aplikovaniu noriem spotrebiteľského práva v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37 EP a niet preto dôvodu pre podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku, a teda ani kategórie spotrebiteľ. Hodnotenie vzťahu dodávateľ vs. spotrebiteľ vyplýva z exekučného titulu. 2/ Ozrejmiť, nakoľko v tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP), s výnimkou ustanovenia § 43 EP, na báze akého zákonného ustanovenia a akých dôkazov vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku za neplatnú, osobitne, ak existujúcu, dojednanú rozhodcovskú doložku všeobecný súd v základnom konaní nevyhodnotil ako neprijateľnú a jej neplatnosti sa nikto nedovolával. 3/ Preukázať vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, keďže to z predloženého spisu nie je zrejmé, na základe čoho dospel exekučný súd ku zisteniam, že: - zmluvné podmienky neboli osobitne so spotrebiteľom vyjednané, - podmienky, ktoré spôsobujú hrubý nepomer spotrebiteľa, založili nápadný (nie prostý) nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, sú neprimerané (v čom), - možnosť individuálneho, podstatného ovplyvnenia obsahu dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy bola spotrebiteľovi zamedzená, - možnosť, či schopnosť spotrebiteľa náležite si naplánovať prípadný neskorší rozhodcovský proces, bola znemožnená. 4/ Ozrejmiť svoj pohľad na rovnosť postavenia účastníkov konania pri poskytnutí nadštandardnej ochrany povinnému, teda ozrejmiť pomer medzi princípmi: - ochrana spotrebiteľa, - „vigilantibus iura sripta sunt“, - „ignorantia iuris non excusat“, - ochrana vlastníctva a rovnosť pri dovolaní sa jeho ochrany, - absencia práva požiadať o súdnu ochranu. 5/ Tiež z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako sa exekučný súd pri určení, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný, vysporiadal s požiadavkou preukázania naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ OSP) na takomto určení, osobitne, ak povinný nevyužil inštitút svojej ochrany umožňujúci mu spochybniť rozhodcovskú doložku spôsobom, ktorý predpokladá § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK. Exekučný súd sa pri svojich úvahách o neprijateľnej rozhodcovskej doložke odvoláva na ustanovenia Smernice 93/13/EHS. Zaoberá sa jej hodnotením v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) tejto smernice, ktorá hodnotí, čo je možné považovať za neprijateľnú podmienku, pričom táto interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu, nakoľko vychádzajúc z originálu tohto ustanovenia, ktorý znie: „excluding or hindering the costumer's right to take legal action or exercise any other legal remedy, particularly by requiring the costumer to take legal disputes exclusively to arbitration not covered by any legal provision“ by mal slovenský preklad znieť: „Nekalou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov“. V tomto kontexte potom nemožno ujednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Inak je povinnosťou exekučného súdu poverenie na vykonanie exekúcie vedenej na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydať. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP). Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.