Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/162/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212226706 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212226706.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: PhMr. Ervín Pochmarský - Lekáreň MAGMA, Rusovská cesta 3298/17, Bratislava, IČO: 30805813, zast. X. V., B.. XX.XX.XXXX, G. XXXXX/X, X. proti žalovanému: BTK - bývanie, teplo, klimatizácia s.r.o., Hradská 1/a, Bratislava, IČO: 35 786 418, zast. PROLEGAL, s. r. o., Dunajská 15/A, Bratislava o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 12.728,47 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/208/2012-1156 zo dňa 09.06.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/208/2012-1156 zo dňa 09.06.2014 p o t v r d z u j e . Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/208/2012-1156 zo dňa 09.06.2014, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Bratislava II zamietol žalobný návrh žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 12.728,47 eur s príslušenstvom v celom rozsahu a vo veci trov konania na súde prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 3.473,12 eur ako náhradu trovy právneho zastúpenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 12.10.2012 domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 12.728,47 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Svoj návrh žalobca dôvodil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 28.02.2007 zmluvu o dielo č. 002/2007, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre žalobcu dielo „Prístavba a nadstavba objektu Lekáreň a zdravotnícke potreby Magma" a žalobca sa zaviazal zaplatiť cenu za dielo v sume 2.651.552,40 eur. Strany sporu počas vykonávania diela uzavreli dodatky č. 1 až 6 k zmluve, ktorými rozšírili rozsah diela a navýšila sa cena za dielo na sumu 3.813.289,72 eur. Žalovaný sa zaviazal odovzdať žalobcovi dielo najneskôr dňa 18.04.2008, no dielo odovzdal až dňa 08.07.2009. Žalobca uzatvoril dňa 17.05.2007 s Č. C. X., H..U.., zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0360/07/8644, prostredníctvom ktorého financoval časť ceny za dielo. Pri uzatváraní úverovej zmluvy, resp. pri dohadovaní podmienok splácania úveru vychádzal žalobca z predpokladu, že dielo bude zhotovené v termíne uvedenom v zmluve. Tým, že zo strany žalovaného došlo k omeškaniu s odovzdaním diela, žalobca nemohol speňažiť byty, ktoré tvoria dielo, a z tohto dôvodu nemohol ani splatiť úver v čase uvedenom v zmluve o úvere, čím vznikla žalobcovi škoda vo výške úrokov, ktoré musel banke v zmysle zmluvy uhradiť. Z dôvodu omeškania žalovaného s dodaním diela uzatvoril žalobca s bankou dodatky k úverovej zmluve za účelom predĺženia doby, počas ktorej bude čerpať peňažné prostriedky potrebné pre dokončenie diela. Nakoľko žalobca nemohol z dôvodu porušenia povinností žalovaného splatiť úver podľa úverovej zmluvy, bol povinný zaplatil banke sumu vo výške 12.728,47 eur, čo predstavuje sumu úrokov za obdobie po 18.04.2008, resp. za obdobie od 13.10.2008 do 30.10.2009. Výška zaplatených úrokov bola vyčíslená bankou na základe žiadosti žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 12.728,47 eur s tým, že žalovaný je povinný sumu 12.728,47 eur uhradiť do 01.10.2012. Žalovaný však túto sumu žalobcovi neuhradil. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.06.2013, v ktorom poukázal na to, že strany sporu sa v predmetnej zmluve o dielo v čl. X ods. 3 dohodli na zmluvnej pokute v prospech žalobcu v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s odovzdaním diela. Taktiež poukázal aj na dohodu strán sporu obsiahnutú v čl. X ods. 4 o práve žalobcu finančne sankcionovať žalovaného o preukázaný ušlý zisk vyplývajúci z nedodržania lehoty na odovzdanie diela, okrem prípadov nedodržania tejto lehoty v dôsledku omeškania na strane žalobcu podľa čl. IV ods. 3. Ďalej uviedol, že ak sa strany nedohodli na úprave vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody odchylne od ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak žalobca nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta a domáhať sa náhrady škody presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Strany sa na modifikácii vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody dohodli, avšak len vo vzťahu k prípadnému ušlému zisku podľa v čl. X ods. 4 zmluvy o dielo a len v obmedzenom rozsahu. Vo vzťahu ku skutočnej škode sa strany nedohodli na úprave vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody odchylne od ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto žalobca nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta a ani sa domáhať náhrady škody presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Nakoľko žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorý mu mal vzniknúť v dôsledku omeškania žalovaného s vykonaním diela, pričom ide o náhradu škody, ktorá by mala predstavovať skutočnú škodu v zmysle § 379 Obchodného zákonníka a mala vzniknúť žalobcovi porušením povinnosti žalovaného, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta podľa čl. X ods. 3 zmluvy o dielo, žalovaný mal za to, že žalobca nemá nárok na náhradu tejto škody v dôsledku dojednania zmluvnej pokuty (čl. X ods. 3 zmluvy o dielo). Žalovaný ďalej uviedol, že počas vykonávania diela kontinuálne vznikali a existovali okolnosti na strane žalobcu ako objednávateľa, ktoré spôsobovali omeškanie žalobcu s plnením jeho povinností podľa predmetnej zmluvy o dielo. Tieto omeškania žalobcu boli v príčinnej súvislosti s nemožnosťou žalovaného ako zhotoviteľa vykonať dielo za podmienok a najmä v čase podľa zmluvy. Išlo napríklad o nesprávnu a chybnú projektovú dokumentáciu v časti statiky diela, nesprávnu a neúplnú projektovú dokumentáciu, vykonávanie častí diela tretími osobami zazmluvnenými žalobcom a pod. Žalovaný mal za to, že zo žiadneho dokumentu nevyplýva, na základe akých úvah žalobca dospel k záveru, že platenie úrokov banke podľa úverovej zmluvy práve v období od 13.10.2008 do 31.10.2009 je škodou žalobcu, za vznik ktorej by bol žalovaný zodpovedný podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru žalobca do spisu nezaložil žiadne dokumenty, ktoré by preukazovali, že tvrdené porušenie povinnosti žalovaného vykonať dielo včas podľa zmluvy je jedinou priamou, bezprostrednou a neprerušenou príčinou vzniku údajnej škody žalobcu. Žalobca nepreukázal účel použitia čerpaných peňažných prostriedkov podľa úverovej zmluvy ako i použitia nadmerného odpočtu DPH v súvislosti s výstavbou diela, nepreukázal ani nemožnosť speňažovať byty v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného vykonať dielo včas a podľa zmluvy. Početnosť a rozsiahlosť zmien projektovej dokumentácie uskutočnených na základe žiadostí žalobcu mala priamy negatívny vplyv na včasnú výstavbu diela, výsledkom čoho bolo znemožnenie splnenia povinností žalovaného zo zmluvy o dielo. Podľa jeho názoru, žalobca ani v prípade preukázania splnenia všeobecných podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu, nemá nárok na náhradu škody uplatnenej v konaní aj z dôvodu jej nepredvídateľnosti v čase uzavretia zmluvy o dielo. Nepredvídateľnosť škody je podľa jeho názoru daná tým, že žalobca uzavrel úverovú zmluvu s bankou až dňa 17.05.2007 napriek tomu, že v čl. VI ods. 8 zmluvy o dielo zo dňa 28.02.2007 záväzne prehlásil žalovanému, že už má zabezpečené finančné prostriedky na výstavbu diela. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04.09.2013 uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdil obsah ustanovení predmetnej zmluvy o dielo o zmluvnej pokute. Z čl. X bod 3 a 4 celkom jasne vyplýva, že právne následky spojené so zmluvnou pokutou vznikajú až momentom, kedy si objednávateľ uplatní voči zhotoviteľovi nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia zmluvy. Žalobca nikdy nepožiadal žalovaného o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvy. Ďalej uviedol, že práve tým, že využil svoje právo neuplatniť si zmluvnú pokutu, mal možnosť uplatniť si náhradu škody, čím splnil podmienky § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka na uplatnenie si náhrady škody. Žalobca uviedol, že omeškanie výstavby diela bolo od začiatku v priamej príčinnej súvislosti spôsobené žalovaným a tretími osobami ako dodávateľmi v priamom zmluvnom vzťahu so žalovaným, za ktoré podľa čl. VII ods. 2 zmluvy zodpovedá, akoby dielo vykonával sám. 5. Žalobca svoj nárok preukazoval listinným dôkazom Zmluvou od dielo č. 002/2007 zo dňa 28.02.2007. V zmysle čl. X ods. 3 zmluvy o dielo objednávateľ má právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk, ak: - je zhotoviteľ viac ako 30 dní v omeškaní s odovzdaním diela, - v prípade omeškania s vyprataním staveniska, - v prípade, že zhotoviteľ nenastúpi v dohodnutej lehote na odstránenie vád diela. Zmluvnú pokutu je možné uplatniť aj opakovane, ak aj napriek výzve objednávateľa zhotoviteľ neodstráni vytknuté nedostatky ani v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu poskytol. V zmysle čl. X ods. 4 zmluvy objednávateľ má právo zhotoviteľa finančne sankcionovať o preukázaný ušlý zisk vyplývajúci z nedodržania lehoty na odovzdanie diela (neodovzdanie bytov užívateľom, zdržanie prevádzky ambulancií lekárov a prevádzky lekárne) s výnimkou prípadov uvedených v čl. IV ods. 3. V zmysle čl. IV ods. 3 zmluvy zhotoviteľ nie je v omeškaní v plnení predmetu diela z dôvodov: - vis major, napr. živelných pohrôm, vojny a pod., - archeologických nálezov v mieste vykonávania diela, - znemožnenia niektorého technologického postupu poveternostnými vplyvmi, - neodovzdania staveniska objednávateľom, - neprevzatia riadne zhotoveného diela alebo jeho časti, - meškania prác objednaných objednávateľom u iného zhotoviteľa. 6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne I. T., zamestnankyne Č. X., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že so žalobcom podpísali úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na rekonštrukciu lekárne. V roku 2009 sa vzťah medzi zmluvnými stranami narušil, nakoľko žalobca začal vyvíjať aktivitu v súvislosti s realizáciou dvoch nadzemných podlaží, čo nebolo kryté úverovou zmluvou. S konaním žalobcu banka nesúhlasila z dôvodu obáv, že poskytnuté úverové prostriedky rozšírené dielo nepokryjú a banka stratí návratnosť tohto úveru následkom nedokončenia diela. V roku 2009 banka poskytla žalobcovi finančné prostriedky vo výške 18.000.000,- Sk na to, aby stavba mohla byť skolaudovaná. V momente, keď došlo k dohode o výstavbe nadzemných podlaží, banka stopla financovanie projektu žalobcu v zmysle úverovej zmluvy, keďže od tohto momentu prevzala na seba záväzok financovať nadzemné podlažia spoločnosť žalovaného. Až vydaním stavebného povolenia banka poskytla žalobcovi sumu 18.000.000,- Sk. Svedkyňa zároveň uviedla, že kontokorentný úver bol poskytnutý výlučne na financovanie DPH a mal sa splácať výlučne z vratiek DPH. Podľa názoru svedkyne nie je možné oddeliť fungovanie pôvodného úverového vzťahu a kontokorentného úverového vzťahu, keďže DPH bolo nevyhnutne závislé na schválení faktúry v pôvodnom úverovom vzťahu. Žalovaný mohol ovplyvniť čerpanie kontokorentného úveru, keďže ako dodávateľ stavby predkladal faktúry. Banka by nepreplatila faktúru za služby, ktoré neboli vykonané. V prípade úveru, či už investičného alebo kontokorentného, existujú úroky jednak zo sumy čerpanej a jedna zo sumy nečerpanej. V prípade ak investor zastaví stavbu a nevystavuje faktúry, tak osobe, ktorá si vezme úver sa v tomto čase navyšujú úroky zo sumy čerpanej a v prípade ak úverové prostriedky nevracia, tak aj úroky z nečerpanej sumy až do momentu, kým táto osoba vyčerpá a splatí celý dohodnutý úver. Na záver svedkyňa dodala, že nemá informáciu o tom, že by žalobca rok predtým, ako do projektu bol zainteresovaný žalovaný, požiadal o zmenu stavebného povolenia. 7. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vyššie uvedeného dokazovania prostredníctvom listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, na základe výpovedí svedkov, ako aj z vyjadrení žalobcu a žalovaného k veci. Súd prvej inštancie zhodnotil, že prejednávaný spor je sporovým konaním v pravom zmysle slova a je podriadený zásade kontradiktórnosti. Na základe uvedeného súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného podľa dôkazov navrhnutými sporovými stranami a výsledok rozhodovania závisel od miery úspešnosti sporových strán preukázať svojou iniciatívou svoje tvrdenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri sporovom konaní je neunesenie dôkazného bremena spojené s následkom „straty“, resp. prehratia sporu. 8. Súd prvej inštancie posudzoval prejednávaný nárok žalobcu, ako nárok vyplývajúci z porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktorým bola v tomto prípade Zmluva o dielo z ustanovenia § 373, 376, 379 a 757 a 545 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo zdôvodnil v odôvodnení rozsudku na strane 5 a 6. Pokiaľ ide o procesný postup a vykonávané dokazovanie, súd prvej inštancie posúdil konanie vzhľadom k ustanoveniam § 101 OSP, § 120 OSP a § 153 OSP, ktoré ustanovenia boli platné a účinné v čase rozhodovania vo veci. Ustanovenia sa viažu k zásade kontradiktórnosti sporového konania a dôkaznej povinnosti sporových strán a ich zodpovednosti za spor a jeho výsledok. 9. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že sporové strany dňa 28.02.2007 uzatvorili zmluvu o dielo č. 002/2007, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre žalobcu dielo a žalobca sa zaviazal zaplatiť cenu za dielo. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný odovzdá dielo žalobcovi najneskôr dňa 18.04.2008, avšak tento termín nebol dodržaný. Žalobca na financovanie časti diela uzatvoril dňa 17.05.2007 so spoločnosťou Č. C. X., H..U.., zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0360/07/8644. Žalobca v konaní tvrdil, že kvôli omeškaniu žalovaného s plnením diela nemohol speňažiť byty, ktoré tvoria dielo a z tohto dôvodu nemohol ani splatiť úver v čase uvedenom v zmluve o úvere, čím mu vznikla škoda vo výške úrokov, ktoré musel banke v zmysle zmluvy a jej dodatkov uhrádzať, v celkovej sume 12.728,47 eur za obdobie od 13.10.2008 do 30.10.2009. Podľa názoru žalobcu, žalovaný porušil povinnosti dohodnuté v zmluve o dielo, pričom medzi porušením povinnosti a vznikom škody existuje príčinná súvislosť, čím došlo k splneniu podmienky pre zodpovednosť žalovaného za túto škodu. 10. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že si strany sporu v predmetnej zmluve dohodli ustanovenie, ktoré by upravovalo právo zmluvných strán požadovať od strany, ktorá porušila zmluvnú povinnosť, zaplatenie náhrady škody, príp. domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu. Z dôvodu dojednania zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvných povinností a absencie akejkoľvek úpravy vzťahujúcej sa na náhradu škody, zmluvné strany v zmysle § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie sú oprávnené požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, keďže z dojednania zmluvných strán o zmluvnej pokute nevyplýva nič iné. Účastníci zmluvy nie sú oprávnení domáhať sa ani náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, keďže si to v zmluve výslovne nedohodli. Dohodou zmluvných strán o zmluvnej pokute v prípade porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle čl. X zmluvy o dielo a absenciou ďalších ustanovení upravujúcich prípadnú náhradu škody účastníci zmluvy stratili právo požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, pričom nie je podstatné, či si nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty uplatnili alebo nie. Podľa názoru súdu prvej inštancie mal žalobca právo uplatniť si u žalovaného nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk v okamihu, keď bol žalovaný viac ako 30 dní v omeškaní s odovzdaním diela. Zo žiadneho zákonného ani zmluvného ustanovenia nevyplýva právo žalobca požadovať od žalovaného náhradu škody za porušenie zmluvnej povinnosti v prípade, že si neuplatní dohodnutú zmluvnú pokutu vzťahujúcu sa na porušenie povinnosti zo zmluvy. 11. Za daných okolností a z vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo možné žalobcovi nárok na náhradu škodu priznať, a preto súd prvej inštancie tento nárok zamietol. Súd prvej inštancie konštatoval, že jednak si strany sporu v zmluve o dielo v čl. X ods. 3 výslovne dohodli pre prípad porušenia zmluvných povinností právo požadovať od strany, ktorá zmluvu porušila, zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk a zároveň, že na uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody nie je možné aplikovať ani ustanovenie čl. X ods. 4 predmetnej zmluvy o dielo, nakoľko predmetom konania je nárok na náhradu škody, ktorú žalobca špecifikoval ako úroky, ktoré musel uhradiť banke v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného, z čoho mal súd prvej inštancie za preukázané, žalobca nesankcionuje žalovaného za ušlý zisk vyplývajúci z nedodržania lehoty na odovzdanie diela. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebol splnený ani predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu predstavujúci príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Pokiaľ ide o trovy súdneho konania, o tých rozhodoval súd prvej inštancie v súlade s § 142 ods. 1 prvá veta OSP a teda strane úspešnej v spore, ktorou je žalovaný, priznal náhradu trov konania a to vo výške 3.473,12 eur, čo predstavuje náhradu za trovy právneho zastúpenia a zaviazal žalobcu na jeho nahradenie. 12. Žalobca podal dňa 15.08.2014 voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolanie dôvodil odvolacími dôvodmi, a teda že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil Zmluvu o dielo. Žalobca v odvolaní uviedol, že práva a povinnosti zmluvných strán týkajúce sa zmluvnej pokuty rieši článok X. Zmluvy o dielo. Z tohto dojednania Zmluvy jasne vyplýva dohoda zmluvných strán na tom, že právne následky vyplývajúce zo zmluvnej pokuty nastávajú až potom, čo objednávateľ - žalobca urobí úkon voči žalovanému ako zhotoviteľovi, ktorým ho požiada o úhradu zmluvnej pokuty. Žalobca uviedol, že žiadny takýto úkon nikdy neurobil, nepožiadal žalovaného o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti zo Zmluvy. Ustanovenie bodu 3 a 4 článku X. Zmluvy je formulované tak, že žalobca má právo sa rozhodnúť, či si zmluvnú pokutu voči zhotoviteľovi uplatní alebo nie. Toto ustanovenie nie je konštruované ako povinnosť ale ako dispozícia, resp. právo. Podľa názoru žalobcu vzhľadom k tomu, že je bod 3 a 4 článku X. Zmluvy konštruovaný ako právo, tak najširším spôsobom výkonu práva je, že subjekt, ktorému toto právo patrí, toto právo nevyužije a za toto nevyužitie nemôže byť sankcionovaný. Na rozdiel od povinnosti, kde je práve opačný postup, kedy právna norma stanovuje určité správanie sa a v prípade, ak sa subjekt nespráva, tak ako určuje právna norma resp. povinnosť, tak je za toto konanie alebo nekonanie sankcionovaný. Podľa Zmluvy žalobca ako objednávateľ nebol povinný uplatniť si zmluvnú pokutu, a z toho dôvodu preto podľa jeho názoru nemohli nastať ani následky, že uplatnením zmluvnej pokuty, nemá nárok na náhradu škody, nakoľko nie je v zmluve dohodnuté, že uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok na náhradu škody. Žalobca sa rozhodol, že nevyužije svoje právo uplatniť si zmluvnú pokutu zo Zmluvy, a podľa jeho názoru sa žalovaný nemôže domáhať toho, aby si toto právo uplatnil. Týmto postupom žalovaného by sa z práva žalobcu stala povinnosť, čo je v priamom rozpore s tým, čo si zmluvné strany dohodli v Zmluve. Podľa žalobcu sa žalovaný snaží navodiť situáciu, že žalobca porušil nejakú svoju povinnosť, keď si neuplatnil svoje právo na zmluvnú pokutu. Žalobca má za to, že práve tým, že využil svoje právo neuplatniť si zmluvnú pokutu, mal možnosť uplatniť si náhradu škody. Žalobca si je vedomý ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia § 300 až 302 Obchodného zákonníka, a to že uplatnením zmluvnej pokuty, by podľa znenia Zmluvy, stratil právo uplatniť si náhradu škody, ak by si svoje právo na zmluvnú pokutu uplatnil. Z tohto dôvodu neurobil žiadny úkon, ktorým by si uplatnil zmluvnú pokutu. Využil svoje právo neuplatniť si zmluvnú pokutu, čím podľa jeho názoru splnil podmienky § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka na uplatnenie si náhrady škody. Vyjadrenia žalovaného, týkajúce sa neexistencie nároku na náhradu škody považuje žalobca za právne irelevantné, nezakladajúce sa na skutočnostiach a nerešpektujúce právny stav medzi stranami sporu. Podľa jeho názoru na uplatnenie si náhrady škodu sú splnené všetky zákonné podmienky, nakoľko mu vznikla škoda, a to ako priama škoda na majetku ale aj škoda vo forme ušlého zisku, jej výšku vyčíslil a podal žalobu na súd. Rovnako je podľa neho splnená aj podmienka kauzálneho nexusu, a teda že porušenie povinnosti žalovaného zo Zmluvy a následný vznik škody žalobcu sú v priamej príčinnej súvislosti. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania. 13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním, doručeným súdu dňa 23.09.2014, v ktorom uviedol, že žalobca ako jediný odvolací dôvod uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu Zmluvy o dielo. Žalovaný mal za to, že argumentácia žalobcu v odvolaní je nesprávna. Strany sporu sa v čl. X ods. 3 Zmluvy dohodli, že žalobcovi prislúcha právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s odovzdaním diela. V tejto súvislosti je vhodné prihliadať aj na dohodu navrhovateľa a odporcu obsiahnutú v čl. X ods. 4 Zmluvy o práve žalobcu finančne sankcionovať zhotoviteľa o preukázaný ušlý zisk vzniknutý z nedodržania lehoty na odovzdanie diela, okrem prípadov nedodržania tejto lehoty v dôsledku omeškania na strane žalobcu podľa čl. IV ods. 3 zmluvy. Z ustanovení zmluvy je zrejmé, že sa strany sporu na modifikácii vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody dohodli, avšak len vo vzťahu k prípadnému ušlému zisku podľa čl. X. ods. 4 zmluvy a to len v obmedzenom rozsahu. Vo vzťahu ku skutočnej škode sa strany nedohodli na úprave vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody odchylne od ustanovenia § 545 ods. 2 OZ, a preto žalobca nie je oprávnený požadovať náhradu škody formou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta a ani sa domáhať náhrady škody presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Žalobca si konaní uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 12.728,47 eur (predstavujúcej úroky, ktoré bol povinný zaplatiť peňažnému ústavu), ktorý mu mal vzniknúť v dôsledku omeškania žalovaného s vykonaním diela. Keďže si žalobca v konaní uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá by mala predstavovať skutočnú škodu v zmysle § 379 ObZ; a mala vzniknúť žalobcovi porušením povinnosti žalovaného, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta podľa čl. X, ods. 3 Zmluvy, žalovaný má za to, že žalobca nemá nárok na náhradu škody v dôsledku dojednania zmluvnej pokuty v čl. X ods.3 Zmluvy o dielo, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax všeobecných súdov SR a ČR. Žalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu, že samotný žalobca má právo sa rozhodnúť, či si zmluvnú pokutu uplatní alebo nie. Toto ustanovenie nie je konštruované ako povinnosť ale ako dispozícia. Ak sa teda žalobca rozhodol, že nevyužije svoje právo uplatniť si zmluvnú pokutu zo Zmluvy, tak sa žalovaný nemôže domáhať toho, aby si toto právo uplatnil. Podľa názoru žalovaného, však toto nič nemení na skutočnosti, že ak zmluvné strany slobodne a dobrovoľne zahrnuli do príslušných ustanovení zmluvy o dielo dohodu o zmluvnej pokute, pričom takúto dohodu zmluvných strán zákon takisto výslovne predpokladá a umožňuje v § 544 a nasl. OZ, žalobca nemá právo na uplatnenie samostatného nároku na náhradu škody, ale iba právo na uplatnenie plnenia zo zmluvnej pokuty, a to len do výšky dohodnutej zmluvnej pokuty, pokiaľ nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že zmluvná strana je oprávnená požadovať plnenie aj nad jej rámec. Pokiaľ totiž zmluvné strany modifikujú práva a povinnosti porušujúcej zmluvnej strany týkajúce sa náhrady škody dohodou o zmluvnej pokute, dôsledkom dojednanej zmluvnej pokuty je strata nároku na náhradu škody, ak ide o porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Uvedené potvrdzuje tak právna teória ako aj rozhodovacia prax súdov Českej a Slovenskej republiky. Žalovaný považuje za neprípustné tvrdenia žalobcu, podľa ktorých využil svoje právo a neuplatnil si nárok na zmluvnú pokutu ale uplatnil si tým nárok na náhradu škody. Uvedená argumentácia žalobcu je podľa názoru žalovaného právne irelevantná, nakoľko zákon v danom prípade neumožňuje žalobcovi právo voľby medzi uplatnením si nároku na náhradu škody alebo nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu na uhradenie trov odvolacieho konania žalovanému vo výške 354,22 eur. 14. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 16.11.2016, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 17. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 18. Odvolací súd má za to, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o dielo, ktorú ani jedna zo strán sporu nerozporovala. Strany sporu si v zmluve o dielo v čl. X výslovne dohodli pre prípad porušenia zmluvných povinností právo požadovať od strany, ktorá zmluvu porušila, zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk. Podľa čl. X ods. 2 má zhotoviteľ právo požadovať zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty, ak je objednávateľ v omeškaní s úhradou faktúry o viac ako 30 dní po lehote splatnosti alebo ak objednávateľ bez dôvodu odmietne prevziať dielo po jeho ukončení. Podľa čl. X ods. 3 má aj objednávateľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk, ak je zhotoviteľ viac ako 30 dní v omeškaní s odovzdaním diela, v prípade omeškania s vyprataním staveniska, alebo v prípade, že zhotoviteľ nenastúpi v dohodnutej lehote na odstránenie vád diela. Odvolací súd mal zároveň za preukázané, že si strany sporu v zmluve nedohodli žiadne iné ustanovenie, ktoré by upravovalo právo zmluvných strán požadovať od strany, ktorá porušila zmluvnú povinnosť, zaplatenie náhrady škody, príp. domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie preto správne skonštatoval, že dohodou zmluvných strán o zmluvnej pokute, v prípade porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle čl. X zmluvy o dielo a absenciou ďalších ustanovení upravujúcich prípadnú náhradu škody účastníci zmluvy stratili právo požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, pričom nie je podstatné, či si nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty uplatnili alebo nie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca mal právo uplatniť si u žalovaného nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v okamihu, keď bol žalovaný viac ako 30 dní v omeškaní s odovzdaním diela. Zo žiadneho zákonného ani zmluvného ustanovenia nevyplýva právo žalobca požadovať od žalovaného náhradu škody za porušenie zmluvnej povinnosti v prípade, že si neuplatní dohodnutú zmluvnú pokutu vzťahujúcu sa na porušenie povinnosti zo zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nebolo možné žalobcovi nárok na náhradu škodu priznať, nakoľko na uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody nie je možné aplikovať ani ustanovenie čl. X ods. 4 predmetnej zmluvy o dielo, vzhľadom k tomu, že predmetom konania je nárok na náhradu škody, ktorú žalobca špecifikoval ako úroky, a nie nárok žalobcu na ušlý zisk vyplývajúci z nedodržania lehoty na odovzdanie diela. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nebol splnený ani predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu predstavujúci príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Zmluvné strany si v zmysle platnej právnej úpravy § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedojednali, že zmluvná strana je oprávnená popri zmluvnej pokute požadovať aj náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. V takomto prípade zmluvná pokuta plní reparačnú funkciu, čo sa prejavuje v tom, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Právna úprava vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a má dispozitívny charakter. Obchodný zákonník túto úpravu pre oblasť obchodných vzťahov nemodifikuje. Ak škoda vznikne v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, plní reparačnú funkciu, čo sa prejavuje v tom, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta sa akcentuje ako spôsob paušalizácie škody (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2012, č.k. 4MObdo 8/2011). Vzhľadom na ustanovenie § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka mohol žalobca požadovať len zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko zo zmluvy o dielo vyplýva, že si strany sporu nedohodli jej vzťah k náhrade škody. Žalobca si toto ustanovenie vysvetľuje nesprávne, keď tvrdí, že neuplatnením si nároku na zmluvnú pokutu, mu vzniká právo uplatniť si nárok na náhradu škody. Toto by platilo len v prípade, keď by si strany sporu v dohode o zmluvnej pokute dohodli právo voľby medzi zmluvnou pokutou a náhradou škody. 19. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 20. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 33Cb/170/2011-72 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 21. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako na konaní súdu prvej inštancie úspešný v plnej miere, má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, na základe uvedeného odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).