Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/58/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212231183 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212231183.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ CHARTER TRAVEL s. r. o., Banšelova 23, 821 04 Bratislava, IČO: 36 291 251, 2/ FLASH HOLIDAYS SK, s.r.o., Krížna 21, 811 07 Bratislava, IČO: 36 284 858, proti odporcovi: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha, Česká republika, organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb/257/2012 - 161 zo dňa 20.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb/257/2012 - 161 zo dňa 20.11.2013 p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 16.11.2012 sa navrhovatelia v 1/ a 2/ rade domáhali, aby súd určil, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo: XXXXXXA/SB/XXXXX uzatvorená dňa 25.11.2009 medzi navrhovateľom v 1/ rade a odporcom, Zmluva o kontokorentnom úvere číslo: XXXXXX/SB/XX/XXX uzatvorená dňa 25.11.2009 medzi navrhovateľom v 2/ rade a odporcom, Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky číslo: XXXXXXB/SB/XX/XXX medzi vystaviteľom zmenky navrhovateľom v 2/ rade, zmenečný ručiteľ č. I. R. Y., Y. XXXX/XX, U., Q.. XX.XX.XXXX, zmenečný ručiteľ č. II. D. Y., N.. R., Y. XXXX/XX, U., Q.. XX.XX.XXXX, zmenečný ručiteľ III. U. Y., Y. XXXX/XX, U., Q.. XX.XX.XXXX a veriteľom, t.j. odporcom sú od počiatku neplatné a súčasne aby súd určil, že navrhovateľ v 1/ rade je výlučným vlastníkom bližšie špecifikovaných nehnuteľností. Mali za to, že v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu, kde bola narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi navrhovateľom v 2/ rade a odporcom bola uzavretá v písomnej forme dňa 25.11.2009 zmluva o kontokorentnom úvere, ktorá je platnou zmluvou v zmysle Obchodného zákonníka (absolútny obchod) a v žiadnom prípade ju nie je možné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko jej účelom bolo financovanie krátkodobých potrieb navrhovateľa v 2/ rade, ktorými bolo plnenie peňažných záväzkov navrhovateľa v 2/ rade za dodávky materiálových vstupov potrebných na prípravu a plnenie jeho záväzkov na dodávku tovaru a služieb potrebných na prípravu a plnenie jeho záväzkov z jeho hlavnej podnikateľskej činnosti podľa oprávnenia uvedeného v označení zmluvných strán, t.j. nesporne účel predmetnej zmluvy súvisel s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa v 2/ rade, v dôsledku čoho navrhovateľ v 2/ rade jednoznačne nie je spotrebiteľom, a to ani v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ v 2/ rade nie je fyzickou osobou a ani v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže účelom predmetnej zmluvy nebolo uspokojovanie osobných potrieb navrhovateľa v 2/ rade alebo potrieb príslušníkov jeho domácnosti. V nadväznosti na vyššie uvedené uviedol, že nie je možné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa vzťahovať ani na ďalšie právne úkony, ktorými bola predmetná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky, nakoľko tieto právne úkony priamo súviseli s predmetom zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 25.11.2013. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že navrhovatelia v danom konaní neosvedčili relevantným spôsobom ani naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe, a to predovšetkým v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva navrhovateľa v 1/ rade k bližšie uvedeným nehnuteľnostiam, nakoľko z predloženého listu vlastníctva je zrejmé, že navrhovateľ v 1/ rade je katastrom nehnuteľností riadne evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, pričom prípadný výkon záložného práva odporcom na základe platnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v dôsledku neplnenia zmluvných povinností dlžníkom nie je v žiadnom prípade možné považovať za spochybňovanie vlastníckeho práva navrhovateľa v 1/ rade k predmetnej nehnuteľnosti. Plný úspech vo veci mal odporca, ktorému však v priebehu konania žiadne trovy konania nevznikli a z toho dôvodu rozhodol konajúci súd o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja navrhovatelia. V prvom rade nesúhlasili s názorom, že nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Poukázali na to, že určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Vzhľadom k tomu, že dňa 15.11.2012 im bolo doručené oznámenie o dražbe s dátumom konania 07.11.2012, mali za to, že určovacia žaloba korešponduje s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ďalej uviedli, že účelom použitia úveru bolo financovanie krátkodobých prevádzkových potrieb klienta, kontokorentný úver slúži na krátkodobé financovanie výroby, obehu tovaru, skladových zásob a umožňuje využívanie lehôt doby splatnosti na získanie zliav a pod.. Mali za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti je predmetná zmluva o kontokorentnom úvere spotrebiteľskou zmluvou a možno ju zaradiť pod režim ust. § 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Za spotrebiteľský úver je potrebné považovať každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej dobe, že sa uzatvára medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy. Ďalej uviedli, že dňa 01.03.2012 boli na rokovaní v UniCredit Bank Slovakia a zo záznamu je evidentné, že klient sa s bankou riadne dohodol na platbe, ale nedohodol sa, že bude riešiť predmetnú nehnuteľnosť na U. I.. XX predajom. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 18.02.2016 bol odvolaciemu súdu doručený dodatok navrhovateľa v 2/ rade k odvolaniu, v ktorom poukázal na rozpor právnych úkonov s dobrými mravmi, keďže hodnota predmetu zabezpečenia je v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke, pričom poukázal na okolnosti výkonu záložného práva. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že navrhovateľ v 2/ rade pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľský subjekt a peňažné prostriedky boli využité na účely podnikania, preto sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľa a spotrebiteľskú zmluvu. Navrhovateľ, i keď je vedomý si svojho dlhu, vytvára obštrukcie nedôvodnými návrhmi. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľov dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné. Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 25.11.2009 sa odporca zaviazal dočasne poskytnúť v prospech navrhovateľa v 2/ rade (klienta) peňažné prostriedky do určitej sumy tak, že na ťarchu ním zriadeného bežného účtu, ktorého majiteľom je klient, vykoná po dojednanú dobu až do výšky úverového limitu príkazy klienta na platby, aj keď na to klient nemá na tomto účte potrebné vlastné peňažné prostriedky. Účelom použitia úveru bolo financovanie prevádzkových potrieb klienta. V zmysle čl. VI. predmetnej zmluvy sa navrhovateľ v 2/ rade zaviazal zabezpečiť úver vystavením zmenky podľa osobitnej dohody o vyplnení blankozmenky a zriadením záložného práva k bližšie špecifikovaným nehnuteľnostiam. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi rozpor v posúdení povahy zmluvy o kontokorentnom úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, s čím neoddeliteľne súvisí otázka primeranosti zabezpečenia úveru z hľadiska (ne)prijateľnosti zmluvných podmienok. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na úpravu spotrebiteľských zmlúv v čase uzavretia predmetnej zmluvy o kontokorentnom úvere. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z uvedeného vyplýva, že definícia spotrebiteľa v slovenskom práve bola v čase uzavretia zmluvy nejednotná, keď pre účely niektorých zákonov je priznaná spotrebiteľská ochrana len fyzickým osobám a v zákone o ochrane spotrebiteľa aj právnickej osobe (ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti). Odvolací súd poukazuje na to, že súčasná právna úprava už neumožňuje právnickú osobu považovať za spotrebiteľa, nakoľko novelou zákona č. 250/2007 Z.z. účinnou od 01.05.2014 došlo k zmene definície spotrebiteľa tak, že spotrebiteľom sa rozumie len fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Podľa čl. 2 písm. b) Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii. Zákon o ochrane spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy nad rámec tohto článku Smernice definoval za spotrebiteľa aj právnickú osobu, avšak nie akúkoľvek, ale iba právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že účel zmluvy o kontokorentnom úvere súvisel s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa v 2/ rade, nakoľko predstavoval financovanie krátkodobých prevádzkových potrieb navrhovateľa v 2/ rade. Navrhovateľ v 2/ rade tak nespadá pod zákonnú definíciu spotrebiteľa, a teda zmluvu o kontokorentnom úvere nemožno považovať za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z.. Navyše odvolací súd dodáva, že zákonná úprava umožňovala priznať status spotrebiteľa za zákonom stanovených podmienok právnickej osobe, ale len v režime príslušného právneho predpisu. Právnická osoba nepožíva a ani nepožívala spotrebiteľskú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa Občianskeho zákonníka, tá sa vzťahuje len na fyzické osoby. Odvolatelia správne poukázali na to, že pre posúdenie určitého právneho vzťahu ako spotrebiteľskej zmluvy je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej dobe, že sa uzatvára medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy. Rozhodujúcim je potom postavenie účastníkov zmluvy ako dodávateľa a spotrebiteľa, pričom v danom prípade nedošlo k naplneniu definície spotrebiteľa, a preto nie je možné daný vzťah posúdiť ako spotrebiteľský. Široko koncipovaný účel úveru - financovanie prevádzkových potrieb - nevyhnutne súvisí s podnikateľskou činnosťou klienta. Pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva navrhovateľa v 1/ rade k nehnuteľnosti, oznámenie o dražbe nehnuteľnosti nie je skutočnosťou zakladajúcou naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Práve naopak, skutočnosť, že prebieha dražba nehnuteľnosti len preukazuje vlastnícke právo navrhovateľa v 1/ rade. Určenie vlastníckeho práva by prichádzalo do úvahy vtedy, ak by dražbou prešlo vlastnícke právo z navrhovateľa v 1/ rade na tretiu osobu a boli by napríklad porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, alebo ak sa následne spochybňuje platnosť záložnej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov nepriznal, keď mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.