KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava6. 12. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/240/2014 z 6. 12. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. decembra 2016, sp. zn. 8Cob/240/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1212233667.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/240/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212233667
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212233667.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: MED - ART, spol. s r.o.,
Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, IČO: 34 113 924, zast.: Mgr. Peter Mesároš, advokát, Bottova 34,
949 01 Nitra, proti žalovanému: NzPharm s.r.o., Račianska 153, 831 54 Bratislava, IČO: 34 149 287,
(predtým NZ Pharm, s.r.o.), zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát,
Šafárikovo námestie č. 2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 9.105,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26 Cb/39/2013 - 93 zo dňa 07.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26 Cb/39/2013 - 93 zo dňa
07.01.2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov
konania žalovaného. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 9.105,34 eur s prísl.
za dodanie liekov žalovanému. Žalovaný sa bránil tým, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným
započítaním zo strany žalovaného v auguste 2012, tri mesiace pred podaním žaloby. Pohľadávka
žalovaného voči žalobcovi mala vzniknúť postúpením pohľadávky, ktorú mala voči žalobcovi spoločnosť
LEASEPHARM, spol. s r.o.. Počas konania vzal žalobca žalobu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní
žaloby pohľadávku uhradil. Žalovaný nesúhlasil so späťvzatím z dôvodu, že pohľadávku žalobcu
dobrovoľne neuhradil a k úhrade peňazí došlo omylom.

2. Konajúci súd poukázal na ust. § 580, 581, § 451, 454, 455 Občianskeho zákonníka a § 409
Obchodného zákonníka. Uzavrel, že pohľadávka žalobcu nebola sporná čo do základu a výšky, sporné
bolo, či došlo k jej zániku započítaním. Žalobca sa bránil, že spoločnosť LEASEPHARM, spol. s
r.o. voči žalobcovi nedisponovala pohľadávkou. Súd prvej inštancie mal preukázané, že spoločnosť
LEASEPHARM, spol. s r.o. mala voči žalobcovi pohľadávku, ktorá vznikla na základe dodania tovaru
žalobcovi, pričom cena za dodanie tovaru bola faktúrovaná fa č. 201200004, splatnou dňa 02.08.2012.
Konajúci súd uviedol, že skutočnosť, že žalobca tento tovar prevzal, vyplývala z mailovej komunikácie
medzi žalobcom a pôvodným veriteľom spoločnosťou PHARMACO NITRA, s.r.o., kde spoločnosť
žalobcu potvrdila prevzatie tovaru od PHARMACO NITRA, s.r.o.. Konajúci súd mal za to, že túto
pohľadávku si žalovaný platne započítal voči pohľadávke žalobcu, nakoľko šlo o pohľadávky spôsobilé
na započítanie podľa § 580 Občianskeho zákonníka a § 529 Obchodného zákonníka.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prvom rade namietal, že proti splatnej pohľadávke



nemožno započítať nesplatnú pohľadávku. Uviedol, že v zmysle prípisu zo dňa 24.08.2012 s označením
„Dohoda o zápočte pohľadávok podľa § 580 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka ako aj § 358 a
§ 364 Obchodného zákonníka“ je zrejmé, že zo strany žalovaného došlo k započítaniu jeho záväzkov,
ktoré v čase jednostranného započítania, neboli splatné.

4. Tiež vytkol konajúcemu súdu, že sa nezaoberal skutočnosťou, či došlo platne k postúpeniu pohľadávky
pôvodného veriteľa spoločnosti PHARMACO NITRA, s.r.o. na spoločnosť LEASEPHARM, spol. s
r.o., nakoľko pôvodným veriteľom nebola spoločnosť LEASEPHARM, spol. s r.o., ale spoločnosť
PHARMACO NITRA, s.r.o.. Podľa jeho názoru pokiaľ nedošlo k platnému postúpeniu medzi týmito
spoločnosťami, nemohlo následne dôjsť ani k postúpeniu zo spoločnosti LEASEPHARM, spol. s r.o.
na žalovaného. Predmetný tovar nedodala spoločnosť LEASEPHARM, spol. s r.o., ale spoločnosť
PHARMACO NITRA, s.r.o. na základe čoho žalobca spoločnosti LEASEPHARM, spol. s r.o. aj vrátil
dve vystavené faktúry. Navyše nedošlo k dohode o cene, preto ani nemohlo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy.

5. Ďalej uviedol, že je právne bezvýznamné, že žalovaný vykonal mylne platbu voči žalobcovi, okamihom
pripísania tejto sumy na účet žalobcu mal žalobca záväzok predmetnú sumu vrátiť žalovanému. V danom
čase však existoval záväzok žalovaného voči žalobcovi, preto si tieto pohľadávky žalobca započítal.
Zvyšnú časť vrátil žalovanému.

6. Na záver namietol, že súd mu odňal právo konať pred súdom, pretože neboli splnené podmienky
na rozhodnutie v jeho neprítomnosti. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal o
odročenie pojednávania.

7. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca sa bránil len tým, že pohľadávka LEASEPHARM,
spol. s r.o. je neexistujúca, nakoľko nebola žiadna objednávka na tovar. Prevzatie tovaru žalobcom od
spoločnosti LEASEPHARM, spol. s r.o. je však podľa jeho názoru preukázané emailovou komunikáciu
medzi zástupcami sporových strán a prevzatie a ponechanie tohto tovaru potvrdil aj sám žalobca dňa
30.04.2013, kedy upresnil, že tovar prevzal za žalobu p. K. Y..

8. Ďalej mal za to, že žalobca nepreukázal, že tovar neprevzal od spoločnosti LEASEPHARM, spol. s r.o.,
ale od spoločnosti PHARMACO NITRA, s.r.o.. Ide podľa jeho názoru o účelové tvrdenie, ktoré žalobca
tvrdí až v odvolacom konaní. Žalobca do skončenia dokazovania nepredložil žiadne dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Námietky v odvolaní žalovaný považoval za ničím nepodložené a oneskorené vzhľadom
na ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Skonštatoval, že pokiaľ mal žalobca za to, že započítanie je neplatné z
dôvodu rozporu s ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. § 358 Obchodného zákonníka, bol
povinný svoje tvrdenia riadne preukázať riadnym skutkovým vymedzením svojho uplatňovaného nároku.
Žalovaný ďalej uviedol, že nie je vylúčená možnosť započítania splatnej pohľadávky proti nesplatnej.
Pohľadávka žalovaného bola splatná dňa 02.08.2012.

9. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, uviedol, že
žalobca nepreukázal existenciu tvrdeného dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania, a to trvanie
práceneschopnosti právneho zástupcu k dátumu 29.10.2012 a včasnosť oznámenia vopred plánovanej
pracovnej cesty ku dňu 07.04.2014.

10. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 13.06.2016, v ktorom zopakoval
argumenty prezentované v odvolaní. Rovnako žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.09.2016 opätovne
uviedol skutočnosti na vyvrátenie tvrdení žalobcu.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

12. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými



skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:

13. V prvom rade sa odvolací súd vysporiadal s otázkou možnosti jednostranného započítania splatnej
pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej a dospel k záveru, že doručením jednostranného započítania
žalovaného žalobcovi došlo k zániku ich vzájomne sa kryjúcich pohľadávok.

14. Žalobca si uplatňuje pohľadávku z titulu faktúr za dodávku liečiv č. 20036193, 20036386, 20036446,
20221414, 20037073, 20037425, 20039806, 20040299 v celkovej výške 9.105,34 eur splatných dňa
19.08.2012, 22.08.2012, 25.08.2012, 26.08.2012, 12.09.2012, 14.09.2012. Pohľadávka nebola sporná
čo do základu ani výšky.

15. Žalovaný si voči pohľadávke žalobcu započítal pohľadávku z titulu faktúry č. 20120064, splatnej dňa
02.08.2012. Časť tejto pohľadávky vo výške 9.105,34 eur bola postúpená na žalovaného Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 24.08.2012. V spise sa nachádza ešte jedna faktúra s rovnakým číslom
znejúca na tú istú sumu, ale so skorším dátumom splatnosti 28.07.2012. Žalobca tiež potvrdil, že
spoločnosť LEASEPHARM, spol. s r.o. mu doručila dve faktúry s tým istým číslom a s rozdielnym
dátumom splatnosti. Oba dátumy splatnosti však nastali predo dňom, kedy si žalovaný započítal túto
pohľadávku voči pohľadávke žalobcu. Žalovaný doručil žalobcovi jednostranný zápočet pohľadávok
dňa 27.08.2012, čo je preukázané doručenkou založenou v spise. Ku dňu doručenia započítania bola
pohľadávka žalovaného splatná. Ku dňu doručenia zápočtu žalobcova pohľadávka bola splatná len
čiastočne, pokiaľ ide o faktúry č. 20039806 a 20040299, splatnosť týchto nastala až dňa 12.09.2014 a
14.09.2012. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si započítal svoju splatnú pohľadávku proti nesplatnej
(resp. čiastočne nesplatnej) pohľadávke žalobcu.

16. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

17. Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

18. Podľa citovaných ustanovení nemožno započítať proti splatnej pohľadávke pohľadávku nesplatnú,
avšak nie naopak. V danom prípade došlo k započítaniu splatnej pohľadávky proti nesplatnej, čo zákon
nevylučuje. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Obo/33/2010: „Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny
úkon jednostranného započítania odporcu je neplatný z dôvodu započítania jeho splatnej pohľadávky s
nesplatnou pohľadávkou navrhovateľa, pretože zákon v zásade nesplatné pohľadávky z tohto spôsobu
zániku záväzku nevylučuje, a ako z ust. § 580 veta druhá Obč. zák., ani z ust. § 581 ods. 2 veta
druhá Obč. zák., resp. ust. § 359 Obch. zák. neprípustnosť takéhoto zápočtu nevyplýva....V prípade
započítania pohľadávky splatnej proti pohľadávke nesplatnej momentom stretu a tým i momentom ich
zániku je účinnosť právneho úkonu smerujúceho k započítaniu.“

19. Tiež Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 32Odo/1143/2004 zo dňa 31.01.2006 uviedol, že: „...
okamžikem setkání pohledávky splatné s pohledávkou nesplatnou (či obou pohledávek nesplatných) a
tím i okamžikem jejich zániku je okamžik účinnosti právního úkonu směřujícího k započtení, tedy okamžik
vzniku (účinnosti) dohody, resp. u jednostranné kompenzace okamžik dojití projevu vůle kompenzujícího
druhému účastníku, neboť obě pohledávky se setkají v důsledku kompenzačního projevu účastníků
(účastníka), v němž jsou k započtení postaveny proti sobě. Nejvyšší soud uzavřel, že ani z ustanovení
§ 580, věty druhé, obč. zák., ani z ustanovení § 581 odst. 2, věty druhé, obč. zák., resp. z ustanovení §
359 obch. zák. nevyplývá nepřípustnost jednostranného započtení splatné pohledávky proti nesplatné,
a že v důsledku toho úkon kompenzujícího směřující k takovému zápočtu není neplatný podle § 39 obč.
zák. pro rozpor s těmito ustanoveními...“



20. Ďalej odvolací súd posudzoval námietku nepreukázania postúpenia pohľadávky od spoločnosti
PHARMACO NITRA, s.r.o. na spoločnosť LEASEPHARM, spol. s r.o., v dôsledku čoho následne
podľa odvolateľa nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti LEASEPHARM, spol.
s r.o. na žalovaného.

21. Skutočnosť, že pohľadávka mala patriť spoločnosti PHARMACO NITRA, s.r.o. žalobca namietol
až v odvolacom konaní. V konaní na súde prvej inštancie síce uviedol, že tovar nepatril spoločnosti
LEASEPHARM, spol. s r.o., ďalej však nekonkretizoval, komu mal tovar patriť. Odvolací súd má za to,
že nie je pravda, že žalobca faktúry vystavené spoločnosťou LEASEPHARM, spol. s r.o. vrátil z dôvodu,
že tovar dodala spoločnosť PHARMACO NITRA, s.r.o.. Zo stanoviska žalobcu zo dňa 31.08.2012
adresovanému spoločnosti LEASEPHARM, spol. s r.o. vyplýva, že faktúry vrátil z dôvodu, že faktúra
obsahuje tovar, ktorý žalobca neprevzal a uvedená cena nepredstavuje cenu tovaru, na ktorej sa mali
dohodnúť pred jeho prevzatím. Z e-mailovej komunikácie medzi p. Y. (konateľom žalobcu) a p. Y. (v
tom čase konateľom PHARMACO NITRA, s.r.o. aj LEASEPHARM, spol. s r.o.) vyplýva, že p. Y. potvrdil
cenu dodaného tovaru vo výške 17.096,36 eur. Námietka žalobcu, že nedošlo k dohode o cene je teda
neopodstatnená. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca na pojednávaní dňa 30.04.2013
potvrdil, že tovar je u nich, ale vyzval žalovaného na prevzatie, lebo nedošlo k dohode o cene.

22. Pán Y., ktorý bol v čase dodania tovaru konateľom aj v spoločnosti LEASEPHARM, spol. s r.o. aj
v spoločnosti PHARMACO NITRA, s.r.o. na pojednávaní dňa 29.10.2013 vysvetlil, že tovar, ktorý bol
dodaný žalobcovi, pôvodne patril spoločnosti PHARMACO NITRA, s.r.o., ktorá však tento tovar potom
predala spoločnosti LEASEPHARM, spol. s r.o., aby im táto spoločnosť pomohla s predajom tovaru.
Nakoľko G.. Y. bol konateľom v oboch uvedených spoločnostiach, skutočnosť, že došlo k prevodu tovaru
z jednej spoločnosti na druhú, je preukázaná jeho výpoveďou, keďže vystupoval ako štatutárny orgán
oboch spoločností. Preto neobstojí námietka žalobcu, že nebolo preukázané postúpenie pohľadávky
zo spoločnosti PHARMACO NITRA, s.r.o. na spoločnosť LEASEPHARM, spol. s r.o.. Tovar, ktorý bol
predmetom kúpnej zmluvy, dodala žalobcovi spoločnosť LEASEPHARM, s.r.o., ktorá ho nadobudla od
spoločnosti PHARMACO NITRA, s.r.o..

23. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa započítania uplatňovanej pohľadávky proti
pohľadávke žalovaného na vrátenie mylnej platby, odvolací súd uvádza, že nakoľko k zániku
pohľadávky žalobcu došlo pred začatím konania jednostranným započítaním zo strany žalovaného,
žalobca si nemohol započítať túto pohľadávku proti pohľadávke žalovaného na vrátenie bezdôvodného
obohatenia, pretože v čase uskutočnenia mylnej platby už pohľadávka žalobcu neexistovala.

24. Na záver odvolací súd konštatuje, že námietka žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, je neopodstatnená. Žalobca sa nezúčastnil pojednávaní uskutočnených dňa 06.08.2013,
29.10.2013 a 07.01.2014. Neúčasť na pojednávaní dňa 06.08.2013 žalobca neospravedlnil. Z
pojednávania konanom dňa 29.10.2013 sa žalobca ospravedlnil faxom v deň pojednávania z dôvodu
akútneho ochorenia právneho zástupcu. Nedoložil však vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ktoré bolo
vyžadované ust. § 119 ods. 3 O.s.p., a teda dôležitý dôvod na odročenie pojednávania nepreukázal.

25. Dňa 30.12.2013 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré sa malo
uskutočniť dňa 07.01.2014, z dôvodu dlhodobo vopred dohodnutých obchodno-pracovných ciest. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/136/2010 zo dňa
31.01.2012 podľa ktorého „žiadosť o odročenie pojednávania je podložená „dôležitým dôvodom“ vtedy,
ak právny zástupca účastníka tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé
jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Ak je takouto prekážkou účasť zástupcu účastníka na
pracovnej ceste, nestačí na splnenie podmienky „dôležitého dôvodu“, že právny zástupca žalovaného
takúto skutočnosť iba súdu oznámil; je naopak primerané žiadať, aby oznámil ďalšie údaje o tom, prečo
sa nemôže pojednávania zúčastniť (napr. preukázaním, že pracovná cesta nezniesla odklad, za akým
účelom je pracovná cesta podniknutá, či mohol termín cesty ovplyvniť a pod.), kedy sa o termíne cesty
dozvedel (že o ňom bol uzrozumený skôr ako o pojednávaní, kde sa ospravedlňuje, resp., že kolidujúci
úkon je inak naliehavejší), a že časovú kolíziu viacerých konaní nebolo možné vyriešiť inak.“

26. Žalobca neoznámil bližšie dôvody pracovnej cesty, nepreukázal, že ide o naliehavejší právny úkon,
resp. že cesta neznesie odklad. Navyše, ak právny zástupca mal pracovnú cestu dlhodobo naplánovanú,
mohol toto oznámenie vykonať skôr, alebo sa dať zastúpiť iným advokátom. V tejto súvislosti odvolací



súd poukazuje na znenie ust. § 183 ods. 2 CSP, podľa ktorého od advokáta možno okrem dôvodov,
ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú
zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa
dal zastúpiť iným advokátom.

27. Odvolací súd má za to, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý konal v neprítomnosti žalobcu a
jeho právneho zástupcu, nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené
odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1212233667)

  1. 7. 1. 2014Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/39/2013 z 7. 1. 2014
  2. 6. 12. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/240/2014 z 6. 12. 2016 (toto rozhodnutie)

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)