Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/193/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212234844 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212234844.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, IČO 36 856 592, zastúpený: JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, Niťová 3, Bratislava, proti žalovanej: A.. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, L., o zaplatenie istiny 366,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 19C/151/2013-38 zo dňa 21. 11. 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 19C/151/2013-38 zo dňa 21. 11. 2013 p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 366,75 Eur s úrokom z omeškania X.% ročne od 08.03.2012 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok 21,50 Eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou podanou na súd dňa 18.12.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 366,75 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených a žalovanej vyčíslených dňa 20.02.2012 právnych služieb v trestnej veci obžalovaného E. F., stíhaného pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby na Okresnom súde Bratislava III, pod spisovou značkou 3T/63/2010. Pohľadávka bola splatná dňa 07.03.2012. Dňa 09.03.2012 bola žalovaná doporučeným listom vyzvaná na jej zaplatenie, avšak žalovaná sumu neuhradila. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Po nariadení pojednávania na deň 08.10.2013, na ktoré bola riadne predvolaná, požiadala súd podaním doručeným súdu elektronicky dňa 07.10.2013 o jeho odročenie z dôvodu ochorenia, avšak nepredložila súdu lekárske potvrdenie. Na ďalšie pojednávanie nariadené na 21.11.2013 sa tiež nedostavila a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila údajným pojednávaním na inom súde, čo nepreukázala žiadnym listinným dôkazom. Ospravedlnenie doplnila aj tým, že sa chcela skontaktovať s E.. C. (žalobcom), čo sa jej nepodarilo, a chcela sa s ním dohodnúť. Súd prvej inštancie prejednal vec podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) v jej neprítomnosti. 2. V rámci dokazovania súd zistil, že vyúčtovaním právnej pomoci zo dňa 20.02.2012, ktorú poskytol žalovanej v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III č. k. 3T/63/2010-288, žalobca vyčíslil žalovanej odmenu za 7 úkonov právnej pomoci podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytované služby (ďalej len vyhl. MS SR) , v celkovej sume 366,75 Eur. Súd poukázal na ustanovenia § 9 ods. 1, a § 12 ods., 3, písm. a) citovanej vyhlášky a po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca poskytol žalovanej služby právnej pomoci riadne a správne jej po ukončení trestného konania vyúčtoval trovy právneho zastúpenia. Žalovaná neuviedla v konaní žiadne dôvody, pre ktoré by súd o správnosti vyúčtovanej odmeny právnej pomoci mal pochybovať. Jej argument, že sa snažila o mimosúdne vyriešenie predmetu tohto sporu ničím nepreukázala, pričom kontakty na žalobcu jej boli známe z podanej žaloby. Vzhľadom na to, že žalobkyňa riadne neospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, súd nemal dôvod ho odročiť a na základe vykonaného dokazovania žalobe vyhovel. K priznanému úroku z omeškania súd uviedol, že postupoval podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou vyúčtovania, ktoré mala uhradiť do 07.03.2010, počnúc dňom 08.03.2010 . O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 21,50 Eur. 3. Rozsudok v zákonnej lehote napadla odvolaním žalovaná, podaním zo dňa 12.1.2014, z dôvodu, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázala na ustanovenia § 42, 101, 205 a 221 ods. 1, písm. f) OSP; a čl. XX Ústavy SR. Bez bližšieho zdôvodnenia žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu doložila elektronické ospravedlnenia na súdne pojednávania zo 7.10 2013 a 8.11.2013. 4. V priebehu odvolacieho konania žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta a prostredníctvom neho sa k odvolaniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 20.6.2014. Poukázal na to, že v ospravedlnení doručenom súdu dňa 8.11.2013 žalovaná tvrdila, že sa na pojednávanie dňa 21.11.2013 nemôže dostaviť pre kolíziu s iným pojednávaním, na ktoré sa mala dostaviť ako svedkyňa s tým, že o tomto termíne pojednávania sa dozvedela dňa 24.9.2013. Podľa § 119 ods. 2 OSP bola povinná dôvod na odročenie pojednávania oznámiť bez zbytočného odkladu, pričom žalovaná tento dôvod oznámila súdu až 8.11.2013. O termíne pojednávania nariadenom na 21.11.2013 sa pritom žalovaná mohla dozvedieť už dňa 8.10.2013 na pojednávaní, na ktorom bol oznámený tento termín ďalšieho pojednávania. Čiže žalovaná sa neospravedlnila včas. Súd prvej inštancie preto oprávnene konal na pojednávaní 21.11.2013 v jej neprítomnosti. Rovnako neúčinne sa ospravedlnila už na pojednávanie nariadené na 8.10.2013, ktoré odôvodnila zdravotnými dôvodmi bez toho, aby v súlade s § 119 ods. 3 OSP predložila potvrdenie lekára. Vlastnou chybou sa tak žalovaná nedozvedela o ďalšom termíne pojednávania. Nepravdivé je aj tvrdenie žalovanej, že sa snažila so žalobcom o mimosúdnu dohodu. Všetky kontakty žalobcu boli rovnaké ako v čase, keď ju zastupoval v trestnom konaní. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok potvrdil. 5. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovanej ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 6. Žalovaná odvolanie odôvodnila výlučne procesnou námietkou, že jej postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom, bez uvedenia bližších dôvodov. Z obsahu spisu vyplýva, že súd neporušil jej procesné práva, keď na pojednávaní dňa 21.11.2013 prejednal vec v jej neprítomnosti a rozhodol vo veci rozsudkom. O prvom nariadenom pojednávaní dňa 8.10.2013 žalovaná vedela a ospravedlnila svoju neprítomnosť elektronickým podaním zo 7.10.2013 (č.l.XX) z dôvodu ochorenia a súčasne požiadala o jej predvolanie na ďalšie pojednávanie len elektronicky. Potvrdenie od lekára o jej ochorení súdu nepredložila, čím nesplnila zákonnú podmienku § 119 OSP pre ospravedlnenie z vážnych dôvodov, ktoré je potrebné preukázať. Napriek tomu súd pojednávanie odročil na 21.11.2013 a predvolanie doručil žalovanej elektronicky. Až dňa 8.11.2013 doručila žalovaná súdu ďalšie elektronické podanie, ktorým opätovne požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a navyše tvrdila, že sa so žalobcom pokúsila 3 krát kontaktovať, ale nepodarilo sa jej to. Tvrdený dôvod neúčasti na pojednávaní opätovne nepreukázala. Súd preto v súlade s § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti žalovanej. Odvolaním žalovaná nespochybnila hmotnoprávny nárok žalobcu, odvolací súd preto nemal žiaden dôvod skúmať správnosť záverov súdu prvej inštancie čo do dôvodov a výšky priznanej pohľadávky. 7. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Podľa 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal úspešnej strane žalobcu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 8. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).