Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/622/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213203629 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213203629.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: T.G. L., B.. X.X.XXXX, X. V. XXXX/XX, L., zast. JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, so sídlom Liptovská 2/A, P. O. Box 67, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o zaplatenie 63.000,- €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. apríla 2014 č. k. 20C/38/2013-111, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoj rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 120 ods. 1 a 130 O.s.p., 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 5a a § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov. Mal za preukázané, že žalobca bol rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Nitra, pod č. 4561-1-98/4 zo dňa 1.7.1998 zaradený do stálej štátnej služby colníka v služobnom pomere. Následne rozhodnutím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky pod č. MF/19118/2006-23 zo dňa 27.06.2006 bol žalobca na základe návrhu generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR v období od 10.07.2006 do 9.1.2007 vyslaný na plnenie úloh colnej správy v zahraničí v súvislosti s obsadením voľných pozícii v misii EUBAM Moldavsko - Ukrajina, v súlade s § 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. 3. Uvedené ustanovenie oprávňovalo v tom čase ministra k vyslaniu colníkov na plnenie úloh v zahraničí buď k colným správam alebo do medzinárodných organizácii. Po uplynutí vyslania, bolo žalobcove vyslanie opäť predĺžené, avšak uvedené predĺženie sa viazalo k prvotnému vyslaniu. Z toho dôvodu nemožno vyslanie právne posudzovať inak ako podľa zákona účinného v čase prvotného vyslania. Súd prvej inštancie v ďalej poukázal na žalobcov nárok, ktorý si uplatňuje v súlade s § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. Mal za to, že príspevok určoval minister na návrh prezidenta. Keďže v prvotnom rozhodnutí nie je uvedené, že žalobca bol vyslaný do zahraničia v rámci mierových pozorovateľských misií, z toho dôvodu mu ani nebol a zároveň nemohol byť určený respektíve priznaný, zahraničný príspevok. V tomto smere sa žaloba súdu prvej inštancie javila ako predčasne podaná, keďže ide o konanie vo veci služobného pomeru, teda konanie, ktoré je upravené osobitným zákonom. V danej veci je oprávnený konať príslušný správny orgán, až následne sa môže domáhať žalobca preskúmania právoplatného rozhodnutia súdom. 4. Žalobca v žalobnom návrhu poukázal aj na skutočnosť, že sa stal objektom diskriminácie v zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 200/1998, z dôvodu, že mu nebol vyplácaný zahraničný príspevok ako jeho kolegom pôsobiacim na misii. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal súdu, že sa stal objektom diskriminácie nakoľko uvedené zákonné ustanovenie taxatívne upravuje práva občanov pri vstupe do štátnej služby a práva colníkov pri vykonávaní štátnej služby, nie príslušníkov Policajného zboru, ktorých postavenie upravuje iné zákonné ustanovenie. Vypočutým svedkom, ktorí pôsobili v misii EUBAM Moldavsko - Ukrajina, boli vyplácané zahraničné príspevky. Svedok N.. T. W. v čase vyslania podliehal inému právnemu predpisu ako žalobca. Ďalší svedkovia boli vyslaní a pôsobili na misii ako policajti, nie je preto možné ustáliť že by navrhovateľ bol objektom diskriminácie, respektíve že by s ním bolo inak zaobchádzané ako s ostatnými colníkmi pri vykonávaní štátnej služby v rovnakom čase. Ďalší svedkovia boli vyslaní a pôsobili na misii ako policajti, nie je preto možné ustáliť že by žalobca bol objektom diskriminácie, respektíve že by s ním bolo inak zaobchádzané ako s ostatnými colníkmi pri vykonávaní štátnej služby v rovnakom čase. 5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si právo na náhradu trov konania neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 6. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel k právnemu názoru, že žalobca bol vyslaný rozhodnutím podpredsedu vlády na plnenie úloh colnej správy v zahraničí v misii EUBAM Moldavsko - Ukrajina v súlade s § 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. na obdobie od 10.7.2006 do 9.1.2007 a keďže žalobcovo vyslanie bolo opäť predlžované, viazalo sa k prvotnému vyslaniu a z tohto dôvodu nemožno žalobcov vyslanie právne posudzovať inak, ako podľa zákona účinného v čase prvotného vyslania. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nesprávne aplikoval právnu normu. Na žalobcu sa počas celého jeho pôsobenie v zahraničí vzťahoval zákon č. 200/1998 Z. z., ktorý v piatej časti upravuje platové náležitosti colníkov v štátnej službe, pričom ustanovenie § 101a ods. 9 bolo doňho zakomponované zákonom č. 251/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.9.2003, teda ešte pred vyslaním žalobcu do misie EUBAM Moldavsko - Ukrajina. V rozhodnutí podpredsedu vlády (č. MF/19118/2006-23 zo dňa 27.6.2006), ktorým vyslal žalobcu na plnenie úloh colnej správy v zahraničí v misii EUBAM Moldavsko - Ukrajina, je ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. označené len preto, že upravuje kompetenciu rozhodnúť o vyslaní colníkov na výkon štátnej služby do zahraničia. Zákon č. 652/2004 Z. z. neupravuje platové náležitosti colníkov. Svoj nárok žalobca odôvodňuje § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. V konaní bolo listinným dôkazom preukázané (webová stránka EUBAM Moldavsko - Ukrajina), že obsahom a účelom misie je práve operácia civilného krízového manažmentu organizovaná Európskou úniou, ktorej je Slovenská republika členom. Ak súd prvej inštancie dospel k názoru, že v prvotnom rozhodnutí nie je uvedené, že žalobca bol vyslaný do zahraničia v rámci mierových pozorovateľských misií a z toho dôvodu mu ani nebol a zároveň nemohol byť určený, resp. priznaný zahraničný príspevok, nie je taká okolnosť pre právne posúdenie uplatňovaného nároku rozhodná. 7. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, ku ktorej dospel súd prvej inštancie, podľa názoru žalobcu v § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. je zakotvené pravidlo, že výšku príspevku určuje minister, je teda zrejmé, že o výške príspevku nerozhoduje rozhodnutím podľa Správneho poriadku, ale jeho určenie je riadiacim aktom, ktorý minister vydáva v rámci výkonu svojich kompetencií. Žalobca teda v danej veci nie je v postavení účastníka správneho konania a preto proti určeniu výšky príspevku nemá ani žiaden opravný prostriedok a určenie výšky príspevku, ako riadiaci akt nemôže byť predmetom preskúmania v súdnom konaní. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že sa stal objektom diskriminácie. Žalobca mal za to, že diskriminácia bola preukázaná zo svedectva N.. T. W., ktorý potvrdil, že síce na začiatku jeho pôsobenia na misii zahraničný príspevok nepoberal, avšak od 1.12.2012 poberá zahraničný príspevok vo výške 500,- €. Keďže ďalší colníci na tejto misii nepôsobia, nebolo možné preukázať diskrimináciu výsluchom ďalších colníkov vykonávajúcich štátnu službu na tejto misii. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že svedok N.. T. W. v čase vyslania podliehal inému právnemu predpisu ako žalobca. Aký právny predpis mal na mysli súd prvej inštancie nie je z odôvodnenia zrejmé a je v tomto smere nepreskúmateľné. Skutočnosť, že minister neurčil žalobcovi výšku zahraničného príspevku a preto nebol žalobcovi vyplácaný ani v minimálnej výške, je porušením zákona, čím bol žalobca poškodený. Súčasne je neurčenie výšky zahraničného príspevku diskrimináciou žalobcu v porovnaní s ostatnými osobami činnými v štátnej službe v zahraničí. 8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že na základe prvotného rozhodnutia bol žalobca vyslaný v období od 10.7.2006 do 9.1.2007 na plnenie úloh colnej správy v zahraničí v misii EUBAM Moldavsko - Ukrajina. Po uplynutí doby vyslania bolo žalobcovi vyslanie viackrát predlžované. Vo všetkých prípadoch išlo o predĺženie pôvodného vyslania viažuce sa k prvotnému vyslaniu. Keďže prvotné vyslanie nemalo, ani nemohlo mať charakter mierových pozorovateľských misií alebo operácií civilného krízového manažmentu (platná právna úprava zákona č. 652/2004 Z. z. neumožňovala plnenie úloh colnej správy v zahraničí v rámci mierových pozorovateľských misií alebo operácií civilného krízového manažmentu), nemožno potom ani jednotlivé predĺženia tohto prvotného vyslania považovať za výkon štátnej služby v zahraničí v rámci mierových pozorovateľských misií alebo operácií civilného krízového manažmentu, a teda prekvalifikovať ho do iného právneho postavenia, než aké požíval žalobca v čase vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí. V závere rozhodnutia a vo všetkých ostatných rozhodnutiach o predĺžení vyslania je uvedená veta, že ostatné náležitosti vyplývajúce z vyslania colníka na plnenie úloh colnej správy v zahraničí sú v kompetencii riaditeľa príslušného služobného úradu. Žalobca bol v čase podania žaloby 21.12.2011 colníkom v služobnom pomere v stálej štátnej službe podľa zákona č. 200/1998 Z. z. Vzťah medzi nadriadeným a colníkom je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim zo služobného pomeru colníka. Konanie vo veciach služobného pomeru upravuje 12. časť zákona č. 200/1998 Z. z. Keďže konanie vo veci priznania zahraničného príspevku je vecou služobného pomeru colníka, mal sa žalobca obrátiť na príslušného nadriadeného s návrhom na začatie konania v predmetnej veci podľa príslušných ustanovení zákona č. 200/1998 Z. z. Až po vydaní rozhodnutia v predmetnej veci súdy v občianskom súdnom konaní na základe návrhu preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Svedkovi Y.. N. Š. bol príspevok priznaný personálnym rozkazom ministra vnútra, čo potvrdzuje, že ide o verejnoprávny vzťah. V prípade žalobcu však takéto rozhodnutie absentuje. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uvádza, že v uvedenej zahraničnej misii spolu s ním pôsobili aj policajti v štátnej službe, ktorým bol však počas celého pôsobenia platený zahraničný príspevok vo výške 1 750,- €. Žalovaný nepozná bližšie dôvody, rozsah, podmienky a charakter vykonávaných činností a mieru ohrozenia života a zdravia príslušníkov Policajného zboru počas ich pôsobenia v zahraničnej misii, keďže ich postavenie upravuje osobitný zákon (č. 73/1998 Z. z.). Právne postavenie žalobcu ako colníka upravuje v štátnej službe upravuje zákon č. 200/1998 Z. z. Preto akékoľvek porovnávanie plnenia úloh colnej správy v zahraničí žalobcom vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru je bezpredmetné, keďže ide o výkon služobných činností majúci právnu úpravu v rozdielnych právnych predpisoch a nemožno teda namietať nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca sa sám dobrovoľne prihlásil na prácu v misii EUBAM, pričom prehlásil, že je informovaný, čo prináša práca v zahraničnej misii a je si vedomý rizík, ktoré súvisia s touto prácou. Žalovaný nemá vedomosť, ani žiadne písomný doklad o tom, že by žalobca počas celého vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí požadoval platenie zahraničného príspevku. Žalovaný mal zásadnú pripomienku k názoru žalobcu uvedenom v odvolaní, že žalobca a svedok N.. T. W. podliehali tomu istému právnemu predpisu a to zákonu č. 200/1998 Z. z. V čase vyslania žalobcu (júl 2006) § 109a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. neumožňoval určenie zahraničného príspevku v čase vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, u svedka už takáto možnosť bola. Na základe uvedeného je aj logické rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k určeniu zahraničného príspevku, čo však nie je možné kvalifikovať ako nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania. 9. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a colníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.1a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 13. Podľa § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení účinnom od 1.9.2003 do 31.5.2008 colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci mierových pozorovateľských misií, na ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje, patrí služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) a r) v slovenskej mene a patrí mu zahraničný príspevok od 500 do 2 500 eur mesačne, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo iná medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Príspevok určuje minister na návrh generálneho riaditeľa v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej služby v zahraničí a od miery ohrozenia života alebo zdravia colníka. 14. Podľa § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení účinnom od 1.6.2008 colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci mierových pozorovateľských misií, na ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje alebo v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou (ďalej len „medzinárodné organizácie“), patrí služobný príjem podľa § 79 ods. 1 písm. a) až l) a r) v slovenskej mene a patrí mu zahraničný príspevok od 500 do 2 500 eur mesačne, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo iná medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Príspevok určuje minister na návrh generálneho riaditeľa v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej služby v zahraničí a od miery ohrozenia života alebo zdravia colníka. 15. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.5.2008 minister na návrh generálneho riaditeľa colného riaditeľstva po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky môže na plnenie úloh colnej správy v zahraničí vyslať colníkov do medzinárodných organizácií alebo k colným správam iných štátov. O vyslaní colníkov do zahraničia do mierových pozorovateľských misií rozhoduje vláda Slovenskej republiky. 16. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.6.2008 do 31.12.2011 minister na návrh generálneho riaditeľa colného riaditeľstva po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky môže na plnenie úloh colnej správy v zahraničí vyslať colníkov do medzinárodných organizácií, operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou alebo k colným správam iných štátov. O vyslaní colníkov do zahraničia do mierových pozorovateľských misií rozhoduje vláda Slovenskej republiky. 17. Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvej inštancie správne zistené (správnosť skutkového zistenia v tomto smere odvolateľ nenapáda), že žalobca bol rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Nitra, č. 4561-1-98/4 zo dňa 1.7.1998 zaradený do stálej štátnej služby colníka v služobnom pomere. Rozhodnutím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky č. MF/19118/2006-23 zo dňa 27.6.2006 bol žalobca na základe návrhu generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky na obdobie od 10.7.2006 do 9.1.2007 vyslaný na plnenie úloh colnej správy v zahraničí v súvislosti s obsadením voľných pozícii v misii EUBAM Moldavsko - Ukrajina. Po uplynutí tejto doby vyslania bolo žalobcovo vyslanie niekoľkokrát predĺžené a skončilo sa dňa 30.11.2011. 18. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia zahraničného príspevku podľa § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len ako „zákon č. 200/1998 Z. z.“) za obdobie od 1.11.2008 do 31.10.2011. 19. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou právomoci súdu konať v zmysle § 3 a 4 CSP. Žalobca bol v čase začatia konania colníkom podľa zákona č. 200/1998 Z. z., preto medzi ním a žalovaným existoval služobný pomer. Konanie vo veciach služobného pomeru colníkov upravuje zákon č. 200/1998 Z. z. vo svojej dvanástej časti. Odvolací súd má za to, že konanie v služobnej veci určenia zahraničného príspevku spadá pod režim konaní vo veciach služobného pomeru podľa citovaného zákona, a teda nepatrí do právomoci súdov. Prípadné rozhodnutie vydané v tomto konaní by po včerpaní riadnych opravných prostriedkov podľa zákona č. 200/1998 Z. z. mohlo byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. V súdenej veci však žiadne správne konanie vo veci určenia zahraničného príspevku neprebehlo. Podľa § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. [zahraničný] príspevok určuje minister na návrh generálneho riaditeľa. Zákon teda žalobcovi nedáva možnosť iniciovať konanie vo veci určenia zahraničného príspevku. Pokiaľ má generálny riaditeľ za to, že zahraničný príspevok vyslanej osobe nepatrí, nepodá ministrovi návrh, ten vo veci nekoná a nerozhoduje a vyslaná osoba nemá k dispozícií v rámci správneho konania účinné prostriedky, ako takéto konanie vyvolať. Ak by súd v danej veci nekonal, došlo by k odopretiu prístupu k spravodlivosti a porušeniu čl. 46 Ústavy. Odvolací súd sa preto nestotožnil s úvahou súdu prvej inštancie, ktorému sa žaloba javila ako predčasne podaná s tým, že ide o konanie vo veci služobného pomeru, o ktorom má rozhodovať príslušný správny orgán a až následne by sa žalobca mohol domáhať preskúmania jeho rozhodnutia súdom. Uvedené však nemá vplyv na správnosť ostatných záverov súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie, nakoľko napriek prezentovanému názoru súd prvej inštancie spor vecne prejednal a rozhodol. Navyše žalobca svoj nárok oprel aj o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania ustanovenej § 5a ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., pričom predmetný zákon v § 5a ods. 3 priamo zakladá právomoc súdu konať, keď na súd odkazuje osoby domnievajúce sa, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 5a ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. Zásada rovnakého zaobchádzania je okrem toho upravená i v osobitnom zákone č. 365/2004 Z. z., ktorý v § 9 ods. 2 umožňuje každému domáhať sa svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Odvolací súd má vzhľadom na uvedené za to, že prejednávaná vec patrí do právomoci súdov. 20. Žalobca bol vyslaný na misiu EUBAM Moldavsko - Ukrajina rozhodnutím zo dňa 27.6.2006. Ustanovenie § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. v čase prvotného vyslania žalobcu umožňovalo priznať zahraničný príspevok iba colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci mierových pozorovateľských misií. V konaní nebolo preukázané, že by misia EUBAM Moldavsko - Ukrajina mala povahu mierovej pozorovateľskej misie. Ako vyplýva z údajov uvedených na internetovej stráne tejto misie, ktoré boli samotným žalobcom predložené ako dôkaz v konaní, účelom tejto misie je asistencia Európskej únie Moldavsku a Ukrajine pri hraničných kontrolách. Nejde o misiu zameranú na vytvorenie podmienok pre udržanie mieru v oblasti. Označenie pôsobiska žalobcu v zahraničí ako mierovej pozorovateľskej misie absentuje i v rozhodnutí o jeho vyslaní zo dňa 27.6.2006. Súd prvej inštancie preto správne dospel k zisteniu, že neexistoval zákonný dôvod na priznanie zahraničného príspevku žalobcovi a tento mu nemohol byť priznaný. 21. S účinnosťou od 1.6.2008 bolo ustanovenie § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. novelizované tak, že priznávalo zahraničný príspevok i colníkovi vyslanému na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou. Predmetná zmena zákonnej úpravy sa však nijako nedotýkala žalobcu, ktorý bol do zahraničia vyslaný rozhodnutím zo dňa 27.6.2006 podľa § 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.5.2008, pričom uvedené ustanovenie vtedy neumožňovalo vyslať colníka do zahraničia na operácie civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou. Hoci žalobcovo vyslanie celkovo pokračovalo až do 30.10.2011 (teda aj počas účinnosti novelizovaného znenia § 101a ods. 9), ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, vyslanie žalobcu trvalo len na základe viacnásobného predlžovania jeho pôvodného vyslania zo dňa 27.6.2006. Nedošlo teda k situácií, že by po 1.6.2008 bol žalobca nanovo vyslaný a to na operáciu civilného krízového manažmentu. Na platové nároky žalobcu v súvislosti s jeho vyslaním do zahraničia preto nemožno aplikovať § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2008, keďže mu nemožno podľa tohto ustanovenia priznať zahraničný príspevok. 22. Napokon sa odvolací súd stotožňuje i s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že by v jeho prípade došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z., ktorý upravuje vo všeobecnej rovine ochranu osôb pred diskrimináciou, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 23. Žalobca síce preukázal, že iné osoby vyslané Slovenskou republikou na misiu EUBAM Moldavsko - Ukrajina poberali zahraničný príspevok, avšak tieto osoby podliehali inému právnemu režimu ako žalobca. Pokiaľ išlo o príslušníkov Policajného zboru, ich pôsobenie na tejto misii upravoval zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorý ustanovuje odlišné podmienky priznania zahraničného príspevku, preto inštitúty zahraničného príspevku podľa zákonov č. 200/1998 Z. z. a 73/1998 Z. z. nemožno zamieňať. Náplň práce policajtov a colníkov je podstatne odlišná, dokonca aj v prípade, že policajt a colník vykonávajú svoju službu spoločne, nie je možné z tejto skutočnosti vyvodiť, že obsahom výkonu ich služby je rovnaká činnosť. Odvolací súd má z vyššie uvedených dôvodov za to, že žalobca nebol v porovnaní s príslušníkmi Policajného zboru vyslanými na misiu z dôvodu svojho postavenia ako colníka alebo z akéhokoľvek iného dôvodu diskriminovaný. 24. Vyslanie svedka N.. T. W., ktorý je colník, oproti tomu síce bolo upravené rovnakým zákonom č. 652/2004 Z. z. ako vyslanie žalobcu, avšak svedok bol vyslaný do zahraničia až odo dňa 1.9.2011, t.j. za účinnosti novelizovaného znenia § 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. (od 1.6.2008), ktorý umožňoval vyslať colníka do zahraničia (aj) na operácie civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou. Ako už bolo uvedené, v čase vyslania žalobcu (27.6.2006), t.j. v znení účinnom do 31.5.2008, citovaný § 4 ods. 4 umožňoval vyslať colníka iba do medzinárodných organizácií, k colným správam iných štátov alebo do mierových pozorovateľských misií, nie do operácií civilného krízového manažmentu. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že mal na mysli práve dané novelizované zákonné ustanovenie, keď skonštatoval, že menovaný svedok v čase vyslania podliehal inému právnemu predpisu ako žalobca. 25. Je to práve účel vyslania, ktorý je určujúci pre posúdenie skutočnosti, či vyslanému colníkovi patrí zahraničný príspevok, pretože § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2008 umožňuje priznať zahraničný príspevok iba colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci mierových pozorovateľských misií, na ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje alebo v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou. V konaní bolo preukázané, že žalobca nebol vyslaný na mierovú pozorovateľskú misiu (misia EUBAM Moldavsko - Ukrajina takúto povahu nemá) a zároveň vzhľadom na čas jeho prvotného vyslania (dňa 27.6.2006) nemohol byť vyslaný ani na operáciu civilného krízového manažmentu, nakoľko platné znenie § 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. takéto vyslanie colníka neumožňovalo. Z tohto dôvodu zahraničný príspevok žalobcovi nepatril, keď jeho vyslanie do zahraničia nezodpovedalo žiadnemu účelu predpokladanému § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z., či už v znení do 31.5.2008 alebo od 1.6.2008. Oproti tomu svedok N.. T. W., pokiaľ bol vyslaný na operáciu civilného krízového manažmentu v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2008, zahraničný príspevok mal dostať. 26. O diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Rozdielne zaobchádzanie z dôvodu v čase sa meniacej právnej úpravy nemožno kvalifikovať ako porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca nepreukázal, že by bol v porovnaní so svedkom N.. T. W. diskriminovaný z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v § 5a ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. alebo v § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. 27. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 381 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia § 432 ods.2 C.s.p. ).