Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/255/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213204737 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213204737.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Geláčikovej a sudkýň JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o deti B.: A.. O., D.. XX.XX.XXXX V. O.. I. D.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, deti rodičov: matka - O. B., N. N., I. XX, zast. JUDr. Beatricou Babačovou, advokátkou, AK Šamorín, Hlavná 43, a otec - I. B., N. U. XXX, H., Č. F., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/35/2013-221 zo dňa 05. 02. 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na vtedy maloletú O., D.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne a k maloletému I., D.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky od 25.02.2013. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Zročné výživné na vtedy maloletú O. sa obdobie od 25.02.2013 do 05.02.2015 v sume X.XXX,XX €, povolil súd prvého stupňa splácať otcovi po XX € mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok od marca 2015. Zročné výživné na maloletého I. za to isté obdobie v sume X.XXX,XX €, povolil súd prvého stupňa otcovi splácať po XX € mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok od marca 2015. Súd prvého stupňa upravil styk otca s deťmi, vtedy maloletou O. a maloletým I. každý prvý víkend v kalendárnom mesiaci od soboty 08.00 hod do nedele 17.00 hod., pričom stanovil miesto odovzdania a prevzatia detí bydlisko matky. Týmto rozsudkom zmenil súd prvého stupňa rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.10.2006, č.k. 21C/88/2006-16 v časti o výživnom na deti B.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa skonštatoval, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, v časti ako zvýšil výživné, vo zvyšnej časti ho zamietol. Súd prvého stupňa mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného od roku 2006 sa pomery na strane maloletých výrazným spôsobom zmenili a ich náklady na výživu a odôvodnené potreby si vyžadujú vyššie náklady, ako tomu bolo pred 9 rokmi. Obidve deti sú liečené v ortopedickej ambulancii, pričom ich zdravotný stav si vyžaduje nosenie riadnej ortopedickej obuvi, O. kvôli skolióze potrebuje chodiť na rehabilitácie, ktorá každá stojí XX €, maloletý I. má problémy so zubami. S prihliadnutím na vek detí v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, konštatoval súd prvého stupňa, že ich uspokojovanie potrieb je jednoznačne finančne náročnejšie, ako potreby v čase poslednej úpravy, keď mali deti 5 a 8 rokov. Počas 9 rokov sa výživné žiadnym spôsobom neupravovalo. Maloletí začali navštevovať strednú školu, venovať sa rôznym aktivitám, ich potreby súvisia s ošatením, drogériou, voľno časovými aktivitami a tieto sa tiež zvyšujú. Súd prvého stupňa vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov obidvoch rodičov a s ohľadom na odôvodnené potreby maloletých detí. Prihliadol na porovnanie okolností, ktoré boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia a ktoré sa následne zmenili. Na strane matky sa výrazným spôsobom pomery nezmenili, v práci dosahuje príjem X.XXX € mesačne, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a platí úver vo výške XXX € mesačne. Na strane otca pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletú dcéru, ktorú má so svojou súčasnou manželkou, pričom otec uviedol, že s manželkou nežije v spoločnej domácnosti a bude sa rozvádzať. Príjem otca predstavuje sumu XX.XXX Y., mesačne XXX €. Súd zvýšil výživné tak, aby odzrkadlilo zvýšenú životnú úroveň obidvoch rodičov. Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti, dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že otec si zobral niekoľko úverov aj po začatí konania o zvýšenie výživného, pričom dal do pozornosti skutočnosť, že aj napriek tomu, že so svojou súčasnou manželku si zobrali spoločný úver na kúpu rodinného domu, ktoré mesačne spláca po XXX €, nie je jeho spoluvlastníkom. Otec po začatí konania, t.j. od 25.02.2013 si zobral tri nové úvery, pričom mesačná splátka predstavuje čiastku cca X.XXX Y.. Výdavky na zhoršený zdravotný stav a lieky otec nijak nepreukázal. Súd prvého stupňa zohľadnil, že matka sa o deti osobne stará, otec sa s deťmi stretáva len raz ročne, žiadnym iným spôsobom sa nepodieľa na plnení svojej vyživovacej povinnosti. Otec plnenia nad rámec výživného deklaroval menšími darmi, čo matka nevyvrátila, avšak sa nejedná o pravidelné darčeky pre maloletých, jedná sa skôr o výnimočné nepravidelné plnenia. Súd prvého stupňa určil aj zročné výživné a stanovil podmienky jeho splatnosti. Styk otca s deťmi upravil súd prvého stupňa v nevyhnutnej miere, a to vzhľadom na vzdialenosť bydlísk (A. - N.), ako aj vek maloletých detí, ktoré už vedia slobodne a rozumne vyjadriť svoj názor, ako aj citové vzťahy, ktoré v priebehu posledných rokov zo strany detí ochladli. Otec sám v konaní nepreukázal úprimný záujem budovať si s deťmi vzájomne pevný vzťah, naopak svojim laxným postojom k prebiehajúcemu konaniu, ako i reálnemu využívaniu možnosti kontaktu s deťmi mal za to, že takto upravený styk je postačujúci. Zmena bydliska otca bolo jeho dobrovoľné slobodné rozhodnutie a nemožno nútiť deti, aby pravidelne absolvovali cestu za otcom do A.. V súčasnosti ani jedno dieťa neprejavuje záujem o stretnutia s otcom, na čom má jasný podiel nezáujem otca o potreby detí, čo deti aj pociťujú. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal v časti zvýšenia výživného odvolanie otec detí, ktorý nesúhlasil s takto zvýšeným výživným, pretože je pre neho likvidačné. Namietal, že súd prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav, neprihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Uhradil platby nad rámec výživného v čase od 01.11.2006 do 31.12.2008 vo výške XX.XXX,-Sk a za obdobie od 01.12.2009 do 31.12.2013 vo výške XXX €. Vyššie uvedené jednoznačne popiera, že nedostatočne zabezpečuje potreby detí. Pokiaľ ide o úvery nie je pravdou, že by si tieto bral až potom, keď bol podaný návrh na zvýšenie výživného. Úvery potreboval na nevyhnutnú výmenu tepelného zariadenia, práve z pôžičky uhradil obratom výživné na maloleté deti. S deťmi nemal možnosť sa stretávať, preto tiež nie je pravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, že nemá o ne záujem a nepodieľa sa na plnení svojej vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil aj majetkové pomery matky. Nevlastní žiaden nehnuteľný ani cennejší hnuteľný majetok, jeho finančné pomery nedovoľujú platiť súdom stanovené výživné. Súd prvého stupňa nezohľadnil pôžičky, ktoré musí splácať. Deti žijú na oveľa vyššej úrovni, ako on, rozsudok je pre neho likvidačný. Má povinnosť vyplatiť ku dňu 18.04.2015 čiastku X.XXX,XX € neteri G. B. titulom dedičského konania. Žiadal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť na ďalšie konanie, a to vo veci zníženia výživného, žiadal o vynesenie rozsudku, ktorý by bol pre neho splniteľný a žiadal aj stanoviť životné minimum pre jeho živobytie. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny, keď poukázala na to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie. Poukázala na to, že už v čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal otec dlh na výživnom, ktorý potom po podaní návrhu uhradil 21.05.2013, príspevky nad rámec výživného predstavujú čiastku X.XXX,XX € za 86 mesiacov, čo vychádza XX € mesačne, čo predstavujú sumu X,X € na jedno dieťa mesačne. Otec detí sa síce v odvolaní venuje aktívne minulosti, avšak zabudol uviesť, že za obdobie od 2005 až do 11 mesiaca 2006 na výživu detí neprispel žiadnou čiastkou, za mesiac február 2015, marec 2015, apríl 2015 nezaplatil výživné na obe deti, čo v súčasnosti predstavuje aktuálny dlh vo výške XXX €, výzvy na zaplatenie výživného odignoroval. Otec detí na jednej strane považuje takto stanovené výživné za likvidačné, avšak spláca úver na nehnuteľnosť, ktorej nie je vlastníkom. Zdôraznila, že úverové zmluvy uzavrel otec po podaní návrhu na zvýšenie výživného. Výška výživného má odzrkadľovať potreby dieťaťa, zohľadňovať vek, zdravotný stav, prípravu na ďalšie povolanie. Otec detí nepreukázal, že sa ide rozvádzať a takisto nepreukázal ani svoj zhoršený stav, a pokiaľ toto preukazovala ona, lekárske správy spochybňoval. Zdôraznila, že výživné na obe maloleté deti bolo upravené v roku 2006, od ktorej doby sa pomery detí podstatne zmenili. Potreby maloletých detí lekárskymi správami preukázala, súčasný zdravotný stav si vyžaduje a v budúcnosti bude vyžadovať zvýšené výdavky. Úverovou zaťaženosťou si otec detí vzal na seba neprimerané majetkové riziká, hoci sa v priebehu konania sústreďoval na úpravu styku, od jesene 2013 sa s deťmi nestretol. Aj aktuálny dlh na výživnom dokazuje prístup otca maloletých detí k plneniu vyživovacej povinnosti. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia, podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne, odvolaniu otca detí nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne konštatoval zmenu pomerov, ktorá je hmotnoprávnou podmienkou zmeny rozhodnutia o vyživovacej povinnosti. Tak, ako konštatuje súd prvého stupňa naposledy bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti otca na deti v roku 2006. Za uvedené obdobie nesporne nastala zmena pomerov na strane maloletých detí, ktorých potreby sa zvýšili a tieto súvisia s fyzickým vzrastom, školskou a mimoškolskou činnosťou, zabezpečením stravovania a ďalších bežných aj mimoriadnych potrieb maloletých detí. Z ďalšieho je nutné konštatovať, že pomery detí sa zmenili plynutím času, keď v čase posledného určovania výživného mali deti vek 8 a 5 rokov a vtedajšie potreby detí sú neporovnateľné s potrebami detí v ich súčasnom veku. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala výlučne matka z prostriedkov vlastných a neobstojí ani námietka otca, že deti majú vyššiu životnú úroveň ako on, keď uvedenú skutočnosť za obdobie od posledného rozhodnutia o výživnom na deti zabezpečovala matka. Súdu nedá tiež poznamenať, že výživné stanovené súdom prvého stupňa nebolo určené v nadštandardnej hranici a tým naďalej väčšia časť finančnej starostlivosti a výlučná časť osobnej starostlivosti ostane na matke. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil na úverovú zaťaženosť otca, pretože plnenie vyživovacej povinnosti je prednostná pohľadávka a úverová zaťaženosť na jednej strane svedčí aj o tom, že majetkové pomery otca dovoľovali poskytnutie takýchto úverov. Pri čerpaní úverov musel otec prihliadať na to, že prednostne musí poskytovať výživné. Námietkami, ktoré otec v odvolaní uvádza sa zaoberal už súd prvého stupňa, taktiež správne súd prvého stupňa neprihliadal na plnenia otca maloletých detí, ktoré uvádzal ako plnenia mimo vyživovacej povinnosti, keďže tieto neboli v takom rozsahu, aby sa vôbec za plnenia nad rámec vyživovacej povinnosti dali považovať. Súd prvého stupňa vyhodnotil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca detí, pričom povinnosťou každého rodiča je nielen poskytovať deťom výživné, ale ich aj uživiť a každý má právo mať deti, avšak musí zvážiť, či je schopný ich uživiť. Správne rozhodol súd prvého stupňa aj pokiaľ ide o zročné výživné a o podmienkach jeho splatnosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.