Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/201/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213207515 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213207515.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 o zaplatenie 1.664,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/128/2013-103 zo dňa 24.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/128/2013-103 zo dňa 24.04.2014 v napadnutej časti potvrdzuje. Žalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním zaviazal súd prvého stupňa žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.664,23 eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 12.09.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške 535,39 eur a iné trovy konania vo výške 99,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca odôvodnil žalobou uplatnený nárok tým, že dňa 31.03.2011 došlo v Bratislave na Prístavnom moste k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poistenca žalobcu. Žalobca titulom poistnej udalosti plnil svojmu poistencovi dňa 03.05.2011 z havarijného poistenia sumu 1.664,23 eur, čím na neho prešlo právo na náhradu škody. Žalovaný namietal, že držiteľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda napriek výzve poistnú udalosť neoznámil a žalobca je oprávnený domáhať sa len úhrady preukázaných nárokov a žalovaný nemohol bez pochybnosti vyvodiť zodpovednosť jeho poistenca za uplatnenú škodu. Nakoniec uviedol, že v zákonnej lehote ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi súčasne oznámil dôvody neplnenia, preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením, a žalobcovi nevznikol nárok na úrok z omeškania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania sa nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.664,23 eur stal medzi účastníkmi nesporným. Žalovaný rozporoval už len príslušenstvo žalobou uplatneného nároku. Prvostupňový súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že pri dopravných nehodách s menším rozsahom škody, pri ktorých nedôjde k zraneniu osôb a nie je daná povinnosť privolať políciu, slúži ako dôkaz o vzniku a priebehu dopravnej nehody práve záznam o dopravnej nehode, ktorý na mieste nehody vypĺňajú a podpisujú účastníci konania vedomí si právnych následkov nepravdivých tvrdení uvedených v zázname. Prvostupňový súd konštatoval, že účelom záznamu o dopravnej nehode je bezprostredná dokumentácia vzniku a priebehu dopravnej nehody jej účastníkmi sledujúca rýchlu likvidáciu poistnej udalosti ako dokumentáciu a poskytnutie bezprostrednej a priamej výpovede účastníkov o okolnostiach dopravnej nehody, jej priebehu a o jej zavinení. Podľa prvostupňového súdu je záznam o dopravnej nehode listinou spôsobilou preukázať právny základ nároku poškodeného na náhradu škody. Žalovaný neuviedol žiaden právne relevantný argument, pre ktorý sa nestotožnil so záznamom o dopravnej nehode, ktorý mu doručil žalobca. Neakceptovanie záznamu o dopravnej nehode nemôže podľa názoru súdu prvého stupňa odôvodniť len skutočnosť, že dopravnú nehodu poistenec žalovanému neoznámil. Pre takéto prípady zákon obsahuje dostatočný a účinný sankčný mechanizmus, ktorý žalovanému dáva právo uplatniť si nárok voči svojmu poistencovi podľa § 12 z.č. 381/2011 Z.z.. Pokiaľ žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti dospel k pochybnosti o pravdivosti záznamu o dopravnej nehode, bol povinný prešetriť všetky okolnosti a zistené skutočnosti žalobcovi aj oznámiť, pričom prešetrenie poistnej udalosti sa nemôže obmedziť podľa prvostupňového súdu len na formálne výzvy poisťovne adresované poistencovi, ktorý porušil povinnosť oznámiť poistnú udalosť. Prvostupňový súd zdôraznil, že za splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 6 písm. b) z.č. 381/2011 Z.z. nemožno považovať oznámenie akéhokoľvek dôvodu neplnenia, ktorý poisťovňa písomne uvedenie oprávnenej osobe v 3-mesačnej zákonnej lehote. Odmietnuť poistné plnenie možno podľa prvostupňového súdu len z vecných a reálne podložených dôvodov, ktoré žalovaný v liste zo 07.07.2011 adresovanom žalobcovi, ani neskôr v konaní nepreukázal. Prvostupňový súd dospel k záveru, že odpoveď žalovaného pre nejasnosť a neurčitosť dôvodov nemožno považovať za splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 6 písm. b) z.č. 381/2011 Z.z., a preto žalovaný nepožíval ochranu pred vznikom omeškania podľa § 11 ods. 8 z.č. 381/2011 Z.z a dostal sa do omeškania odmietnutím poistného plnenia dňa 07.07.2011. Pretože si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania až do 12.09.2011, súd prvého stupňa mu ho v celom rozsahu priznal. Právne prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na § 66 ods. 6 z.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení k 31.03.2011, § 4 ods. 2 písm. b), § § 11 ods. 6 a 8 z.č. 381/2011 Z.z., § 813 Občianskeho zákonníka, ako aj § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, pričom podrobné vyčíslenie trov právneho zastúpenia je uvedené v napadnutom rozsudku. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.664,23 eur od 12.09.2011 do zaplatenia podal včas odvolanie žalovaný a žiadal, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a úrok z omeškania žalobcovi nepriznal. V odvolaní žalovaný dôvodil poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) a § 11 ods. 6 písm. b) z.č. 381/2011 Z.z., keď sa prešetrením potrebným na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie rozumie posudzovanie konkrétnej oznámenej udalosti z dôvodu preverenia oprávnenosti výplaty poistného plnenia, a to so zreteľom na ustálenie, či ide o poistnú udalosť, určenie výšky vyplateného poistného plnenia a ustálenie zodpovednosti za zavinenie dopravnej nehody. Z opisu dopravnej situácie uvedenej v zázname o dopravnej nehode nebolo podľa žalovaného možné bez ďalšieho ustáliť zodpovednosť poisteného u žalovaného za škodu spôsobenú na vozidle J. E., M.: E.-XXX B.. Na základe dokladu doručeného od žalobcu nebolo podľa žalovaného možné verifikovať ani osobu podpisujúceho, t.j. osobu poisteného u žalovaného. Vodič ani držiteľ motorového vozidla, ktoré dopravnú nehodu malo zapríčiniť, škodovú udalosť u žalovaného nenahlásili, a to napriek opakovaným výzvam žalovaného a keďže nedošlo ani k dokumentácii dopravnej nehody políciou, na strane žalovaného vznikli oprávnené pochybnosti ohľadom právneho základu nároku žalobcu. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti nepovažoval záznam o dopravnej nehode v prejednávanej veci za listinu dostatočne preukazujúcu právny základ nároku poškodeného, resp. žalobcu na náhradu škody a za takýto nepovažoval záznam ani súd, ktorý vykonával v konaní dokazovanie. Žalovaný poukázal na svoju relevantnú argumentáciu uvedenú v odpore proti platobnému rozkazu, z ktorej vyplývajú dôvody, pre ktoré sa nestotožnil so záznamom o dopravnej nehode ako listine dostatočne preukazujúcej nárok na náhradu škody. Samotné uplatnenie nároku nezakladá vždy povinnosť poisťovne na výplatu poistného plnenia, keď nároky musia byť podľa § 4 ods. 2 písm. b) z.č. 381/2011 Z.z. aj preukázané. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že výplata poistného zo strany poisťovne zasahuje do ďalšieho poistného života poisteného a má v prípade budúcich poistení vplyv na výšku poistného alebo vôľu poisťovne uzatvoriť v budúcnosti s poisteným poistnú zmluvu. Ďalej žalovaný uviedol, že v trojmesačnej lehote podľa § 11 ods. 6 písm. b) z.č. 381/2011 Z.z. od oznámenia poškodeného splnil istom zo 07.07.2011 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 8 z.č. 381/2011 Z.z. zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania, preto nie je povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z rozhodnutia nevyplýva iná lehota. Podľa žalovaného sa pohľadávka žalobcu stala splatnou až po právoplatnosti rozsudku. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že v prípade odmietnutia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia nie je možné určiť iný dátum splatnosti poistného plnenia, len posledný deň lehoty na plnenie určený v rozhodnutí súdu. Žalovaný považuje dôvod, pre ktorý odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie uvedený v liste zo dňa 07.07.2011 za vecný, jasný a zrozumiteľný, ktorý dostatočne odôvodňoval odmietnutie poistného plnenia a zároveň sa nestotožňoval s názorom súdu prvého stupňa, že v prípade, ak sa dôvody odmietnutia poistného plnenia neskôr ukážu ako neopodstatnené, nevzťahuje sa na poisťovňu ochrana pred vznikom omeškania podľa § 11 ods. 8 z.č. 381/2011 Z.z.. Žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec v napadnutej časti výroku posúdil. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň poukazuje. Zo spisového materiálu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že dňa 31.03.2011 prišlo k dopravnej nehode - poistnej udalosti, ktorú zavinil poistený žalovaného. O dopravnej nehode bol medzi jej účastníkmi spísaný záznam a následne žalobca ako havarijná poisťovňa vyplatila svojmu poistenému poistné plnenie vo výške uplatnenej v žalobe, a preto v súlade s § 813 Občianskeho zákonníka prešlo na žalobcu právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Toto právo na náhradu škody si žalobca uplatnil voči žalovanému, ktorý ako poisťovateľ uzatvoril zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so škodcom. Žalovaný listom zo dňa 07.07.2011 oznámil žalobcovi, že uplatnené nároky na náhradu škody nie je možné vysporiadať, pretože šetrenie nebolo uzatvorené. Poistený žalovaného totiž písomne neoznámil vznik škody, hoci bol žalovaným urgovaný na doloženie tohto oznámenia. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 1. 664,23 eur, tento sa v priebehu konania pred súdom prvého stupňa stal medzi účastníkmi nesporným a žalovaný napadol odvolaním len výrok súdu prvého stupňa, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie príslušenstva. Žalovaný svoje odvolanie odôvodňoval predovšetkým tým, že si splnil zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b) z.č. 381/2011 Z.z., keď oznámil žalovanému, že nie je uzavreté šetrenie právneho základu nároku, preto nie je možné vysporiadať žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody. Dôvody, pre ktoré žalovaný žalobcovi neplnil a vyjadril ich v obsahu tohto oznámenia, považoval za dostatočne vecné, jasné a zrozumiteľné preto, aby bol v zmysle § 11 ods. 8 z.č. 381/2011 Z.z. zbavený povinnosti platiť úrok z omeškania. Odvolací súd uvádza, že sa s týmto názorom žalovaného nestotožňuje. Z citovaného ust. § 11 ods. 6 písm. a) a b) z.č. 381/2011 Z.z. vyplýva, že žalovaný bol v lehote troch mesiacov povinný skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, a toto buď poskytnúť, ak bol nárok na náhradu škody preukázaný alebo písomne poškodenému vysvetliť dôvody, pre ktoré odmietol plniť a poskytnúť náhradu škody. Z obsahu písomného oznámenia žalovaného zo 07.07.2011 doručeného žalobcovi, ktorú skutočnosť žiaden z účastníkov nesporoval vyplynulo, že žalovaný odôvodňoval odmietnutie poskytnúť žalobcovi plnenie tým, že potrebné šetrenie neukončil, a preto nebolo aktuálne možné vysporiadať nároky žalobcu a ďalej opísal svoje úkony, ktoré vykonal za účelom prešetrenia škodovej udalosti spočívajúce v urgencii poisteného, ktorý žalovanému neoznámil poistnú udalosť. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nedostál svojej povinnosti podľa § 11 z.č. 381/2011 Z.z. a neukončil šetrenie poistnej udalosti v zákonnej trojmesačnej lehote, ani v tejto lehote neoznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie spôsobom, ako to má na mysli § 11 ods. 6 písm. b) z.č. 381/2011 Z.z.. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že jednoduché oznámenie žalovaného o tom, že sa mu nepodarilo ukončiť potrebné šetrenie, nie je splnením si povinnosti žalovaného vysvetliť dôvody neplnenia k uplatneným nárokom na náhradu škody. Keďže zákon formuluje povinnosť žalovaného ukončiť v trojmesačnej lehote šetrenie škodovej udalosti, nie je možné odôvodňovať odmietnutie plnenia uplatneného nároku tou skutočnosťou, že si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť a v podstate sa nevie vyjadriť ani k základu nároku ani k jeho výške tak, ako to vyplynulo z oznámenia žalovaného zo 07.07.2011, adresovaného žalobcovi. Takéto oznámenie potom súd prvého stupňa správne posúdil ako nespĺňajúce kritériá stanovené § 11 ods. 6 písm. b) z.č. 381/2011 Z.z. a následne na to konštatoval, že žalovaný nepožíval ochranu podľa § 11 ods. 8 z.č. 381/2011 Z.z. pred vznikom omeškania a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi ním uplatnené úroky z omeškania v zákonnej výške. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa a rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca mal v odvolacom konaní síce plný úspech, ale žiadne trovy odvolacieho konania odporcovi nevznikli, ani žiadne zo spisu nevyplývali a tento si žiadne trovy odvolacieho konania ani neuplatňoval, a preto mu krajský súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.