Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/227/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213208913 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213208913.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenej SHM PARTNERS, s.r.o., Svätoplukova 28, Bratislava, o zaplatenie 912,30 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/193/2013-132, zo dňa 19.2.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 912,30 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 29.9.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 54,50 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa zaplatenia žalovanej sumy s prísl. domáhal titulom náhrady škody. Návrh odôvodnil tým, že dňa 18.4.2011 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: XBX- XX-XX"CZ" na komunikácií D1 km: 457,700; touto dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a znečisteniu vozovky. Škoda na majetku navrhovateľa v dôsledku tejto nehody dosiahla výšku 2.654,96 eura. Potom, čo mu Generali Slovensko poisťovňa, a.s., vyplatila poistné plnenie vo výške 1.742,66 eura, si uplatnil 912,30 eura, nezaplatených titulom amortizácie. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval § 3d ods. 1 a ods. 5, § 9 ods. 1, ods. 5 a ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 135/1961 Zb.“), § 8 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 427 ods. 1 a ods. 2, § 442 ods. 1, § 443 a § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 6, ods. 7 a ods. 8, § 16 ods. 1 a ods. 3, § 24 ods. 2 písm. e), ods. 3 a ods. 5 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi nebol sporný zodpovednostný vzťah - protiprávne konanie prevádzkovateľa nákladného motorového vozidla EČV: XBX-XX-XX, ktorého vodič dňa 18.4.2011 na komunikácií D1 km 457,700 spôsobil poškodenie zvodidiel a znečistenie vozovky. Prevádzkovateľ vozidla objektívne zodpovedal za škodu, ktorá vznikla poškodením súčasti diaľnice a osobitný zákon určuje za aktívne vecne legitimovaného navrhovateľa, ktorý má právo domáhať sa úhrady nákladov spojených s odstránením poškodenia zvodidiel a s uvedením diaľnice do pôvodného stavu. Za pasívne vecne legitimovaného považoval odporcu v zmysle § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. s ohľadom na skutočnosť, že nehoda bola spôsobená prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, na ktoré bolo v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v Českej pojišťovni, a.s., a odporca poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 zák. č. 381/2001 Z.z. Súd prvého stupňa poukázal na zmysel a účel ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody, ktorým je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Rozsah náhrady v peniazoch musí podľa jeho názoru zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov nevyhnutných na obnovenie komunikácie, teda na uvedenie komunikácie do pôvodného stavu. Za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. V danom prípade predmetnú súčasť diaľnice (zvodidlá) bolo potrebné uviesť z technického hľadiska do stavu, aby boli prevádzkyschopné. V konaní mal za nespornú dôvodnosť výmeny zvodidiel. K postupu odporcu, ktorý pri likvidácii poistnej udalosti uplatnil odpočet amortizácie (časové znehodnotenie opravovaných zvodidiel) s poukazom na skutočnosť, že zvodidlá, ako súčasť komunikácie neboli uvedené do pôvodného stavu, v akom boli bezprostredne pred poškodením, ale naopak do lepšieho stavu, v dôsledku čoho od poistného plnenia odpočítal sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu zvodidiel, uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pôvodný majetkový stav nebolo možné obnoviť inak ako použitím nového náhradného dielu. Oprava bola podľa jeho názoru vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti. Z toho dôvodu nebolo možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného v časti tvrdenej amortizácie a tým neodôvodnene znevýhodňovať navrhovateľa oproti škodcovi. V dôsledku škodovej udalosti bol navrhovateľ ako správca diaľnice povinný odstrániť poškodenie diaľnice, čím mu vznikli náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bol nútený vynaložiť financie na to, aby si splnil zákonom stanovenú povinnosť. Vzhľadom na druh poškodenej veci, ktorú navrhovateľ len spravuje, nedošlo na jeho strane k žiadnemu zhodnoteniu "zvodidiel". Na strane navrhovateľa preukázateľne došlo odstránením poškodenia k zmenšeniu existujúceho majetku v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že v danom prípade sa jednalo o osobitný typ škody, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zák. č. 135/1961 Zb., ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako zákonu všeobecnému. Zníženie výšky vyplatenej náhrady (škody) o amortizáciu zvodidiel nebolo dôvodné a predstavovalo mechanický prístup ako pri likvidácii poistnej udalosti bežných vecných škôd. Zdôraznil, že zvodidlá na diaľnici slúžia verejným potrebám cestnej premávky a predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý podlieha pravidelným kontrolám a určeným normám. Pri posudzovaní nároku poškodeného považoval za potrebné prihliadať na individuálne okolnosti prípadu. Priznaním náhrady škody sa má docieliť spravodlivá rovnováha tak, aby majetková ujma, ktorá vo sfére poškodeného vznikla, bola v plnej miere kompenzovaná. S prihliadnutím na verejný záujem, ktorý pri odstraňovaní poškodenia navrhovateľ plní, uvedením časti diaľnice do pôvodného stavu, svoj majetok ako správca diaľnice žiadnym spôsobom nezhodnocuje. Nemožno preto akceptovať, aby znášal stratu v podobe majetkovej ujmy (t.j. znášal náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením časti diaľnice do pôvodného stavu bez náhrady a bez akéhokoľvek podielu na príčinách škody). Poukázal na nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.3.2008, v ktorom sa uvádza, že takéto diskutabilné tzv. zhodnotenie veci je poškodenému protiprávnym konaním vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie, keď na rozdiel od vinníka škody si počína v súlade s právom, je však nútený vynaložiť finančné prostriedky na to, aby vec bolo možné znovu používať. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrhu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť doplatiť navrhovateľovi na náhrade škody 912,30 eura, spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, keďže v konaní bolo nesporné, že odporca je v omeškaní s plnením dlhu. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania 54,50 eura za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Proti rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Nespochybňoval, že v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. mal za škodcu uhradiť navrhovateľovi ako správcovi komunikácie náklady na uvedenie poškodenej komunikácie do pôvodného stavu, ale poukázal na skutočnosť, že poistné plnenie v súlade s týmto zákonom už poskytol. Zdôraznil, že v zmysle § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Z.z. má navrhovateľ ako správca komunikácie nárok na náhradu nákladov vynaložených na opravu komunikácie proti osobe, ktorá poškodenie komunikácie spôsobila, pričom on takouto osobou nie je, on len za osobu škodcu poskytuje náhradu škody a to v rozsahu vymedzenom v § 4 zák. č. 381/2001 Z.z., kde je rozsah poistného plnenia limitovaný rozsahom spôsobenej škody, ktorá je definovaná v § 442 až § 449 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. je lex specialis k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, pretože toto neobsahuje vymedzenie rozsahu škody vzniknutej na komunikácii v dôsledku jej poškodenia, ale len povinnosť škodcu nahradiť správcovi komunikácie náklady vynaložené na uvedenie komunikácie do pôvodného stavu. Právo na náhradu vynaložených nákladov a právo na náhradu škody sú podľa neho odlišnými a samostatnými právami prináležiacimi poškodenému, ktorých číselné vyjadrenie nemusí byť rovnaké. Suma nákladov vynaložených v súvislosti so vznikom škody totižto nemusí byť zhodná so sumou vzniknutej škody a to vzhľadom na vymedzenie škody ako škody skutočnej, či ušlého zisku. Uviedol, že z týchto dôvodov poskytol navrhovateľovi náhradu škody zodpovedajúcu skutočnej škode po zohľadnení zhodnotenia opravovanej veci. V danom prípade suma skutočnej škody zodpovedá nákladom vynaloženým na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu v čase bezprostredne pred jej poškodením, nie však v sume nákladov vynaložených na nahradenie poškodenej veci novou. Mal za to, že nie je povinný nahradiť navrhovateľovi sumu prevyšujúcu sumu skutočnej škody, pretože na úhradu uvedenej sumy sa uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu v zmysle § 5 ods. 1 písm. d) zák. č. 381/2001 Z.z. nevzťahuje. Pokiaľ by sa navrhovateľ domnieval, že má voči škodcovi nárok na plnenie prevyšujúce sumu skutočnej škody, tento nárok si nemôže uplatňovať proti nemu, pretože v takejto časti nároku nie je pasívne legitimovaným. Uviedol, že pokiaľ § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. používa pojem „pôvodný stav“, je zrejmé, že komunikácia by mala byť uvedená do stavu pred poškodením a to vrátane prípadných existujúcich opotrebení komunikácie v čase poškodenia. Takýto účel zákonodarcu považoval za jednoznačný. Pokiaľ sa teda opravou poškodení komunikácia uvedie do lepšieho stavu, škodca nemá povinnosť nahradiť náklady správcu komunikácie v celej výške. V prípade neakceptovania tohto názoru by podľa neho došlo k diskriminácii poškodených v iných prípadoch, ktorým je škodca povinný nahradiť len skutočnú škodu. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že pokiaľ by bola navrhovateľovi nahradená za poškodenie zvodidiel len skutočná škoda, neodôvodnene by musel znášať časť nákladov vynaložených na opravu komunikácie, čím by mu vznikla majetková ujmu. Tu poukázal na to, že navrhovateľ bol zriadený za účelom správy a opravy určitého druhu komunikácii, pričom prostriedky na uvedenú činnosť nezískava svojou činnosťou, ale na základe poukazovania verejných platieb platených zo zákona fyzickými a právnickými osobami užívajúcimi komunikácie a zo štátneho rozpočtu. Preto považoval za nesprávny záver súdu prvého stupňa, že vynaložením nákladov na odstránenie poškodenia komunikácie navrhovateľom dochádza k zmenšeniu jeho majetku, keď navrhovateľ na úhradu týchto nákladov použil prostriedky, ktoré len spravuje, ale nie sú jeho majetkom. Súdu prvého stupňa ďalej vytkol, že nezohľadnil časový cyklus životnosti poškodenej časti komunikácie. Zvodidlá sú totižto vyhotovené z materiálu, ktorý podlieha opotrebeniu v dôsledku pôsobenia klimatických podmienok a po určitom čase musia byť vymenené za nové, pretože materiál, z ktorého sú vyrobené, už nemá požadované vlastnosti. Mal za to, že bolo potrebné zistiť vek poškodených zvodidiel, pretože pri ich životnosti 30 rokov by ich už bolo potrebné aj tak vymeniť. V takomto prípade by navrhovateľ musel aj bez ich poškodenia pri dopravnej nehode vykonať ich výmenu, a teda by usporil prostriedky, ktoré by musel vynaložiť aj bez vzniku predmetnej dopravnej nehody. Poukázal aj na to, že súdu prvého stupňa predložil viacero súdnych rozhodnutí v obdobných veciach, ku ktorým sa nijakým spôsobom nevyjadril a tým, že neuviedol, ako vyhodnotil tieto listinné dôkazy zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.). Právne posúdenie veci, najmä pokiaľ ide o posúdenie otázky vymedzenia rozsahu škody, ktorú je povinný nahradiť navrhovateľovi za poškodenie komunikácie pri dopravnej nehode, považoval za nesprávne, čím bol podľa jeho názoru naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. písm. f) O.s.p. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť s prihliadnutím na skutočnosť, že cestný zákon tvorí lex specialis k Občianskemu zákonníku a oprava predmetných zvodidiel nemohla byť účelne vykonaná inak než výmenou poškodeného zvodidla za nové v súlade s technickým predpisom. Smernica na údržbu diaľnic TP SSP 07/2000 v bode 3.7.1. písm. a) priamo uvádza, že pri poškodení zvodidiel je nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu. Výmena tu predstavuje nahradenie poškodeného zvodidla novým a nie starým zvodidlom. V súvislosti s pojmom „skutočná škoda“ poukázal na skutočnosť, že ho Občiansky zákonník nevymedzuje a necháva vymedzenie tohto pojmu právnej vede a súdnej praxi. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, podľa ktorých je odporca správcovi komunikácie povinný nahradiť ujmu spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Pôvodným stavom chápe v zmysle cestného zákona stav zabezpečujúci bezpečné užívanie komunikácie. Zdôraznil, že predmetná oprava nemohla byť vykonaná iným spôsobom ako za použitia nových dielov a že ňou nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, pretože nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Zdôraznil, že odstránenie poškodenia bolo vykonané účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti a nie je možné prenášať povinnosť úhrady ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho tak znevýhodňovať voči škodcovi. Nemožno teda od poškodeného požadovať, aby doplácal na nehodu, keď zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.2.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v posudzovanej právnej veci je predmetom konania poistné plnenie za škodu predstavujúcu náklady navrhovateľa spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ktoré poškodenie dňa 18.4.2011 spôsobil vodič motorového vozidla EČV: XBX-XX-XX „Y.“ pri dopravnej nehode na komunikácii D-1 km 457,700 tak, že poškodil zvodidlá, spojovací materiál zvodidiel a znečistil vozovku diaľnice. Škodca, spoločnosť Milan Létal Transport, Břeclav mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Českej pojišťovni, a.s., nemal povinnosť uzavrieť hraničné poistenie (§ 16 ods. 3 písm. b) zák. 381/2001 Z.z.) a odporca bol podľa § 24 ods. 2 písm. e) zák. č. 381/2001 Z.z. povinný poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie z garančného fondu. Navrhovateľ listom zo dňa 21.6.2011 vyčíslil celkové náklady na 2.654,96 eura a odporca, resp. ním poverená Generali Poisťovňa, a.s., mu listom z 13.9.2011 oznámila, že mu poskytne poistné plnenie len 1.742,66 eura. Odporca navrhovateľovi nenahradil zvyšných 912,30 eura s odôvodnením, že táto suma zodpovedá zhodnoteniu poškodenej veci v porovnaní so stavom pred škodovou udalosťou. Tento skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný. Pokiaľ sa odporca v konaní bránil tým, že jeho povinnosť nahrádzať škodu za poisteného v zmysle § 5 ods. 1 písm. d) zák. č. 381/2001 Z.z. je obmedzená výškou skutočnej škody, ktorá zodpovedá nákladom na uvedenie poškodenej veci do pôvodného, nie lepšieho stavu a v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré priložil k odporu, podanému vo veci, jeho obrana neobstojí. V zmysle uvádzaného zákonného ustanovenia, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi 8) alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov. Pokiaľ aj toto ustanovenie poukazuje v poznámke č. 8 na § 442 až § 449 Občianskeho zákonníka, neznamená to, že je tým vylúčená náhrada škody, určená podľa osobitného právneho predpisu a to preto, že v rámci právneho poriadku práve § 442 až § 449 Občianskeho zákonníka upravujú náhradu škody a jej rozsah vo všeobecnosti, pričom nimi nie je vylúčené stanovenie výšky škody osobitným právnym predpisom. Pre zodpovedanie otázky, na akú výšku náhrady nákladov má navrhovateľ nárok, je tak rozhodujúca špeciálna právna úprava § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. ako lex specialis, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravu v § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka. Podľa § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, t.j. na náhradu škody v celej uplatnenej (a preukázanej) výške. Vzhľadom k tomu, že špeciálna právna úprava zakladá právo navrhovateľa na úhradu týchto nákladov bez akéhokoľvek obmedzenia (napr. preto, že poškodená vec už nebola nová), súd prvého stupňa postupoval správne, ak navrhovateľovi priznal uplatňovaný doplatok náhrady škody. Pri posudzovaní uplatneného nároku nemožno prehliadať, že odstránenie poškodenia na zvodidlách a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu možno urobiť len tak, že sa použijú nové diely zvodidiel a nový spojovací materiál zodpovedajúce aktuálnym technickým normám (vyhl. č. 558/2009 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam stavebných výrobkov, ktoré musia byť označené, systémy preukazovania zhody a podrobnosti o používaní značiek zhody vydaná podľa § 17 ods. 4 zák. č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov, platná v rozhodnom období, v prílohe č. 1 pod č. 0514 - Cestné záchytné systémy - uvádza zvodidlá a tlmiče nárazov ako výrobky, ktoré podliehajú povinnému preukazovaniu zhody s technickými špecifikáciami). Odporca nenamietal, že odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu nebolo vykonané účelne a nesmerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Rovnako nebolo preukázané, že by opravou týchto zvodidiel došlo k zjavnému prínosu pre poškodeného a teda k zväčšeniu jeho majetku v dôsledku výmeny, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Ustanovenie § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. tak pre prípad poškodenia komunikácie zabezpečuje, aby správca komunikácie, ktorý zo svojich prostriedkov zabezpečuje zjazdnosť diaľnic a teda ich vynaložením sa pri odstraňovaní závad zmenšuje jeho majetok, nedoplácal na nehody spôsobené účastníkmi cestnej dopravy. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu vynaložených nákladov na opravu diaľnice, ktoré riadne preukázal, a nebol dôvod na odpočítanie opotrebenia pri dopravnej nehode poškodených zvodidiel. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.