Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/367/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213209866 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213209866.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, Čulenova ul. č. 6, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS, spol. s r. o., Kováčska ul. č. 53, Košice, proti žalovaným: 1/ J. U., F.. XX. X. XXXX, T. J. K.. Č.. XX, T., zast. advokátom JUDr. Petrom Petránom, Odborárske nám. č. 3, Bratislava, 2/ A. F. T., J. J. Č.. XXX, Č. S., IČO: 280 32 110, zast. opatrovníčkou C. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 9 033,75 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo 16. marca 2015 č. k. 7C 250/2013-108, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanému 2/ zamietnutá. Späťvzatie žaloby proti žalovanej 1/ sa p r i p ú š ť a , napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanej 1/ zamietnutá a konanie sa v tejto časti z a s t a v u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 9 033,75 eur s prísl. titulom náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie. Rozhodnutie o trovách konania si vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 6. 10. 2008 uzavrel žalobca ako prevádzkovateľ a žalovaná 1/ ako žiadateľ Zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej siete. Dňa 24. 4. 2009 uzavreli ZSE Energia, a.s. ako dodávateľ a žalovaná 1/ ako odberateľ Zmluvu o dodávke elektriny. Dňa 29. 6. 2009 žalovaná 1/ ako prenajímateľ uzavrela so žalovaným 2/ ako nájomcom Zmluvu o prenájme nehnuteľnosti, ktorej predmetom bol nájom rodinného domu na J. K.. Č.. XX R. T. na účely bývania. Zmluva bola uzatvorená na dobu 24 mesiacov od 1. 7. 2009. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu z 2. 3. 2011 bol v tento deň zistený na odbernom mieste J. K.. Č.. XX, T. neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý bol zapojený tak, že na prívodnom kábli pre dom boli napojené vodiče 4 x 10 CY mm2 svorkami, ktoré pokračovali ďalej do domu. Ďalej bolo zistené, že overovacie plomby boli v poriadku, podnikové plomby chýbali. Faktúrou č. XXXXXXX z 20. 12. 2011, splatnou dňa 4. 1. 2012 vyfakturoval žalobca žalovanej 1/ náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie v sume 9 033,75 eur. Listom z 11. 5. 2012 žalobca vyzval žalovanú 1/ na zaplatenie 9 033,75 eur. Listom z 20. 1. 2015 oznámila spoločnosť ZSE Energia, a.s., že ako odberateľ elektriny na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX bola v období od 2. 9. 2010 do 2. 3. 2011 evidovaná žalovaná 1/. Z pripojeného spisu ČVS: KRP-16/OVK-BA-2011 súd prvého stupňa zistil, že uznesením z 2. 3. 2011 Krajské riaditeľstvo PZ R. T. začalo trestne stíhať Q. F. U., ktorý od doposiaľ presne nezisteného času mesiaca január roku 2011 až do zadržania dňa 1. 3. 2011 v Bratislave v priestoroch rodinných domov na Z. K.. Č.. X, D. K.. Č.. XX a J. K.. Č.. XX bez povolenia vyrábal a prechovával indoorovým spôsobom rastliny rodu Cannabis v rôznych štádiách rastu, pričom dňa 1. 3. 2011 v čase o 00.20 hod. v T. v rodinnom dome na J. K.. Č. . XX na 1. poschodí a v suteréne spolu s T. C. H. vyrábali a prechovávali 100 ks čerstvých rastlín konope s priemernou výškou 90 cm, 84 ks čerstvých rastlín konope s priemernou výškou 90 cm, 85 ks sadeníc rastlín konope. Zo záznamu z akcie "." zo dňa 1. 3. 2011 vyplýva, že v čase o 00.30 hod. bola vykonaná policajná akcia, vstup do rodinného domu na J. K.. Č.. XX R. T. a bola vykonaná domová prehliadka. V čase vykonania služobného zákroku sa v objekte nachádzali osoby R. národnosti a to Q. F. U. I. T. C. H., ktoré boli na mieste zadržané. V miestnostiach obytnej časti objektu sa okrem iného nachádzalo 169 ks rastlín rodu Cannabis a kompletné technologické zariadenie a materiálne vybavenie potrebné na tzv. indoorové pestovanie marihuany. Počas vykonávania domovej prehliadky boli na mieste prítomní pracovníci KEÚ Bratislava, ktorí boli prizvaní za účelom odborného posúdenia odpojenia a demontáže elektrických zariadení, pričom bolo zistené, že objekt bol napojený na tzv. čierny odber elektrickej energie. Taktiež boli vyrozumení pracovníci Západoslovenských elektrární za účelom zdokumentovania krádeže el. energie a následnom vyčíslení spôsobenej škody. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi v spore chýba aktívna vecná legitimácia, a žalovaným v spore chýba pasívna vecná legitimácia. Predmetom sporu bola náhrada škody za neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý žalobca zistil dňa 2. 3. 2011 na odbernom mieste žalovanej 1/. V konaní zostalo sporným, či žalovaná 1/ ako odberateľ nesie objektívnu zodpovednosť za neoprávnený odber bez ohľadu na zavinenie, alebo či je škodu povinný zaplatiť ten, kto skutočne elektrickú energiu neoprávnene odoberal. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu ( § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. ). Z formulácie "ten, kto elektrinu odoberal" súd prvej inštancie vyvodil, že osobou, ktorá má uhradiť vzniknutú škodu, nie je odberateľ v zmysle § 2 písm. b/ bod 23. (resp. bod 20., 22. alebo 24.) zák. č. 656/2004 Z. z., ale osoba, ktorá elektrinu skutočne neoprávnene odoberala, v opačnom prípade mohol zákonodarca v tomto ustanovení použiť pojem odberateľ, ktorý predmetný zákon presne definuje. V konaní o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie je treba skúmať, kto zodpovedá za neoprávnený odber, a nie bez ďalšieho považovať za osobu zodpovednú za škodu odberateľa na predmetnom odbernom mieste. Žalobca nepreukázal, že by žalovaní 1/, 2/ elektrickú energiu neoprávnene odoberali, ani že by neoprávnene zasahovali do určeného meradla resp. že by porušili zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na meracom zariadení. Vzhľadom na to súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v spore. Súd prvej inštancie uviedol, že výklad ust. § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. zaťažuje poškodeného dôkazným bremenom (ale rovnakým ako je to vo všetkých ostatných konaniach o náhradu škody, v ktorých sa musí preukazovať zavinenie), pričom v mnohých prípadoch bude veľmi zložité preukázať, kto skutočne elektrickú energiu neoprávnene odoberal. V opačnom prípade, teda ak by mal bez ďalšieho vždy za neoprávnený odber zodpovedať odberateľ, by však išlo o neprimerane prísnu zodpovednosť odberateľa ako spotrebiteľa, čo by nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vecí. Zároveň súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnom spore žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázal na to, že žalobca nebol so žalovanou 1/ vo vzťahu dodávateľ a odberateľ elektrickej energie. Dodávateľom elektrickej energie do odberného miesta žalovanej 1/ bola na základe Zmluvy o dodávke elektriny spoločnosť ZSE Energia, a.s. a nie žalobca. Táto spoločnosť sa v zmysle predmetnej zmluvy zaviazala dodávať žalovanej 1/ elektrickú energiu a žalovaná 1/ sa zaviazala tejto spoločnosti platiť cenu za dodávku elektrickej energie. Preto ak došlo k neoprávnenému odberu a v súvislosti s tým vznikla škoda, táto škoda vznikla spoločnosti ZSE Energia, a.s., keďže táto bola so žalovanou 1/ v vzťahu dodávateľ a odberateľ elektrickej energie. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia napokon uviedol, že žalovaní nenamietali priebeh ani výsledok vykonanej kontroly. Rozhodnutie o trovách konania si súd prvej inštancie vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel. Uviedol, že mu v spore nechýba aktívna vecná legitimácia, pretože je subjektom definovaným v ust. § 2 písm. b/ bod 9 zák. č. 656/2004 Z.z., t. j. je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a teda nie je subjektom, ktorý uzatvára zmluvy o dodávke elektriny s potenciálnymi odberateľmi. Týmto subjektom je spoločnosť ZSE Energia, a.s., ktorá je v súlade s § 2 písm. b/ bod 19 cit. zákona dodávateľom elektriny, a z toho titulu je ZSE Energia, a. s. povinná uzavrieť zmluvu o dodávke elektriny na vymedzenom území s každým, kto o to požiada ( § 27 ods. 2 písm. f/ cit. zákona ). Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný podľa § 24 ods. 2 písm. a/ zákona o energetike zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie sústavy a podľa písm. e/ cit. ustanovenia zabezpečiť distribúciu elektriny. Za tým účelom musí žalobca vynakladať určité náklady a to aj na straty elektriny, ktoré vznikajú ako dôsledok dopravy elektriny elektrickým vedením a pod. Žalobca, ktorý distribuuje elektrinu, v bežnej kalkulácii nákladov rozlišuje 2 druhy strát elektriny a to technické straty, čo sú prirodzené straty elektriny súvisiace s jej dopravou a obchodné straty, čo sú straty elektriny spôsobené neoprávnenými odbermi. Tieto straty sa prejavia v prevádzkových nákladoch žalobcu tým, že množstvo nakúpenej elektriny je väčšie ako množstvo elektriny predanej. Rozdiel medzi nakúpenou a predanou elektrickou energiou sa rovná stratám. Podľa § 24 ods. 1 písm. b/ zákona o energetike má žalobca právo nakupovať elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny v sústave transparentným a nediskriminačným spôsobom a podľa ods. 6 cit. ustanovenia prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý zabezpečuje distribúciu elektriny pre viac ako 100 000 pripojených odberateľov, na pokrytie strát pri distribúcii elektriny prednostne nakupuje elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov. Aktívna vecná legitimácia žalobcu tak vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona o energetike. Hlavným predmetom podnikania žalobcu je distribúcia elektriny, ktorú žalobca vykonáva na základe povolenia na distribúciu elektriny a jedine žalobca prevádzkoval distribučnú sústavu a distribuoval elektrickú energiu na území západného Slovenska, teda aj do odberného miesta žalovanej 1/, a preto musí za týmto účelom vynakladať určité náklady. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je podľa § 24 ods. 2 písm. f/ zákona o energetike povinný zabezpečiť meranie elektriny v sústave a na požiadanie poskytovať namerané údaje jednotlivým účastníkom trhu s elektrinou. Žalobca tiež vykonal kontrolu odberného miesta, Ďalej podľa § 35 ods. 3 zákona o energetike prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo zabezpečiť proti neoprávnenej manipulácii elektrickú prípojku a odberné elektrické zariadenie až po určené meradlo. Z ust. § 39 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike vyplýva, že len prevádzkovateľ sústavy môže montovať meracie zariadenie. Na základe uvedeného má žalobca za to, že je oprávnený domáhať sa náhrady škody za stratu elektriny z jeho distribučnej sústavy spôsobenú neoprávneným odberom zo strany žalovaných, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v spore. V otázke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z formulácie „ ten kto elektrinu odoberal “ je potrebné vyvodiť, že osobou, ktorá má uhradiť vzniknutú škodu, nie je odberateľ v zmysle § 2 písm. b/ zákona o energetike, ale osoba, ktorá elektrinu skutočne odoberala. Súd prvého stupňa tak nesprávne vyložil ust. § 39 ods. 2 zákona o energetike a to z dôvodu, že neoprávneným odberom je podľa § 39 ods. 1 cit. zákona jednak odber elektriny bez uzavretej zmluvy, bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, a jednak odber elektriny meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z toho logicky vyplýva, že neoprávnený odber je aj stav, ak je napríklad odoberaná elektrická energia bez zmluvy a s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je nepochybné, že nemožno hovoriť o odberateľovi elektriny, keďže odberateľom je vzhľadom na vyššie uvedené fyzická osoba, ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti, pričom v prípade, ak nemá uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, nemôže nakupovať elektrinu a teda nemôže byť ani odberateľom elektriny v zmysle legálnej definície. Preto použité slovné spojenie „ten, kto elektrinu odoberal“ zahŕňa aj pojem odberateľ elektriny, ktorým v tomto prípade bola žalovaná 1/. Navyše žalovaná 1/ ako odberateľ zodpovedá za svoje odberné miesto, pričom kontrolou bolo zistené, že si žalovaná 1/ nesplnila svoje zákonné povinnosti, keďže jej odberné zariadenie nebolo v zodpovedajúcom stave, bolo porušené tým, že na ňom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a súčasne bol zistený nemeraný odber z hlavného ističa. Rovnako je odberateľ zodpovedný za údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku a je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave. Napokon zodpovednosť odberateľa elektriny za neoprávnený odber je zodpovednosťou objektívnou. Vzniknutú škodu je žalobcovi povinný uhradiť ten, kto elektrinu odoberal ( odberateľ - žalovaná 1/ ) ako i žalovaný 2/, ktorý mal predmetnú nehnuteľnosť v prenájme. Zodpovednosť žalovanej 1/ za škodu spôsobenú neoprávneným odberom je zodpovednosťou založenou na objektívnom princípe a existuje bez zreteľa na zavinenie. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, tento predmetnú nehnuteľnosť užíval, čo vyplýva jednak zo zmluvy o prenájme nehnuteľností ako i z vyjadrenia žalovanej 1/, ktorá uviedla, že v júni 2009 predmetnú nehnuteľnosť prenajala žalovanému 2/ prostredníctvom realitnej kancelárie, chodievala tam každého polroka na ohliadku domu a naposledy tam bola v auguste alebo septembri 2010 a ohliadka prebehla v poriadku. 4. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 8/2012 zo 16. 1. 2013, z ktorého je zrejmé, že súdy pri posudzovaní zodpovednosti za neoprávnený odber považujú za podstatnú aj subjektívnu stránku, teda že škodu spôsobenú neoprávneným odberom má zaplatiť ten, kto elektrinu skutočne odoberal. V danej veci bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu energie podľa § 39 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o energetike s tým, že k neoprávnenému odberu elektrickej energie došlo pred elektromerom patriacim k odbernému miestu žalovanej 1/. Overovacia plomba M50/036 ako aj modrá overovacia plomba 61450 boli neporušené. V konaní bolo preukázané, že žalovaná 1/ v čase od 2. 9. 2010 do 2. 3. 2011 na odbernom mieste elektrinu neodoberala a ani odoberať nemohla, keďže od roku 2009 sa nepretržite so svojou rodinou zdržiava v Č. S.. Skutočnými škodcami, ktorí neoprávnene odoberali energiu, boli osoby R. národnosti Q. F. U., F.. XX. X. XXXX I. T. C. H., F.. X. X. XXXX, ktoré boli zadržané. Z toho vyplýva že „ zlodeji elektriny “ sú známi a žalobca si mal uplatňovať nárok na náhradu škody voči ním. Navyše žalovaný nárok je voči žalovanej 1/ premlčaný a preto žalovaná 1/ uplatňuje námietku premlčania. Neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste žalovanej 1/ žalobca zistil dňa 2. 3. 2011 a preto dvojročná premlčacia doba podľa § 106 Obč. zák. vo vzťahu k žalovanej 1/ uplynula dňom 2. 3. 2013. Žalobca žalobu podal na súd prvého stupňa až dňa 5. 4. 2013, teda oneskorene. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanému 2/ zamietnutá, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Zákon č. 656/2004 Z.z., ktorý bol účinný do 31. 7. 2012, v ust. § 39 ods. 1 taxatívne ustanovuje skutkové podstaty konaní, ktoré napĺňajú znaky neoprávneného odberu elektriny. Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 39 ods. 1 písm. b/, c/ tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia neoprávneným odberom elektriny je odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, ako i odber elektriny meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V danom prípade k neoprávnenému odberu elektrickej energie došlo na prívodnom kábli pre dom, kde boli napojené vodiče 4 x 10 CY mm2 svorkami, ktoré pokračovali ďalej do domu bez merania, t. j. pred elektromerom patriacim k odbernému miestu žalovanej 1/ (§ 39 ods. 1 písm. b/ zákona o energetike v platnom znení) a zároveň na meracom zariadení chýbali podnikové plomby (§ 39 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike v platnom znení). Boli teda naplnené skutkové podstaty neoprávneného odberu elektrickej energie podľa § 39 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o energetike. Skutková podstata neoprávneného odberu podľa § 39 ods. 1 písm. b/ zákona o energetike je naplnená vtedy, ak vada určeného meradla majúca za následok, že meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber, je dôsledkom zavineného konania odberateľa ( porovnaj slovné spojenie: „ ...v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa ...“ ). Vzhľadom k tomu pri tejto skutkovej podstate neoprávneného odberu elektrickej energie bolo právne významné nielen zistenie, že meracie zariadenie žalovanej 1/ nezaznamenávalo odber elektriny v skutočnom rozsahu, ale i zistenie, či k vade na meracom zariadení došlo v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa - žalovanej 1/ (viď závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 MCdo 8/2012 zo 16. 1. 2013). Pri druhej zo skutkových podstát neoprávneného odberu elektrickej energie (§ 39 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike v platnom znení - chýbajúce zabezpečenie - chýbajúce podnikové plomby) v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii porušil (zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Dodávateľ je pre tento prípad zodpovednostného vzťahu povinný tvrdiť a preukázať existenciu zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste s odberateľom, neoprávnenosť odberu v podobe porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meracom zariadení a že takýmto spôsobom meraný odber elektriny odoberal odberateľ, čím vznikla dodávateľovi škoda. Naopak, odberateľ sa môže zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal, že poškodenie elektromera spôsobila tretia osoba, prípadne, že k poškodeniu došlo mimo sféru jeho zodpovednosti, napr. ak poškodeniu elektromeru došlo až po jeho odňatí zamestnancom dodávateľa (viď rozsudok NS SR sp. zn. 6 Cdo 76/2010). V posudzovanej veci teda nastal prípad kumulácie dvoch skutkových podstát neoprávneného odberu elektrickej energie podľa § 39 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ zákona o energetike. Pri prvej z nich je zakotvená subjektívna zodpovednosť odberateľa, t. j. s ohľadom na jeho zavinenie a preto bolo potrebné skúmať i to, či k vade na meracom zariadení došlo v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa - žalovanej 1/, pri druhej z nich je zakotvená objektívna zodpovednosť odberateľa, t. j. bez ohľadu na jeho zavinenie a preto pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber podľa písm. c/ cit. ustanovenia dodávateľ nemal povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii porušil (zavinil) sám odberateľ. Od dodávateľa sa tu vyžadovalo iba preukázanie existencie zmluvného vzťahu na dodávku elektriny so žalovanou 1/, existencie neoprávneného odberu spočívajúceho v odbere meraného meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v odbernom mieste žalovanej 1/, ako i preukázanie skutočnosti, že takýmto spôsobom meraný odber elektriny odoberala žalovaná 1/. Žalovaná 1/ sa mohla tejto zodpovednosti zbaviť (vyviniť sa ) i preukázaním toho, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii neporušila. 7. Pokiaľ ide o skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa ust. § 39 ods. 1 písm. b/ zákona o energetike žalobca v konaní nepreukázal, že k vade na meracom zariadení došlo v dôsledku neoprávneného zásahu žalovanej 1/. Pokiaľ ide o skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa ust. § 39 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike žalovaná 1/ preukázala (vyvinila sa), že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii (chýbajúce plomby) neporušila. Navyše žalobca v konaní nepreukázal, že neoprávneným spôsobom meraný odber elektriny (§ 39 ods. 1 písm. c/) odoberala práve žalovaná 1/. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaná 1/ v rozhodnom období predmetnú nehnuteľnosť (odberné miesto) neužívala, keďže ju na základe nájomnej zmluvy z 29. 6. 2009 prenajala nájomcovi A. F. T. na účely bývania. Skutočnosť, že žalovaná 1/ sa v rozhodnom čase dlhodobo zdržiavala v Č. S. vyplýva aj zo samotného protokolu o zistení neoprávneného odberu spísaného pracovníkmi Západoslovenskej energetiky, a.s., kde sa ako kontaktná adresa žalovanej 1/ uvádza T.Š. K.. Č.. XX, H. X. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ďalej vyplynulo, že v čase zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie na odbernom mieste J. K.. Č.. XX R. T., túto nehnuteľnosť užívali osoby R. národnosti Q. F. U. I. T. C. H., ktorí v danej nehnuteľnosti nezákonným spôsobom pestovali rastliny rodu Cannabis v rôznych štádiách rastu. Na tieto osoby spracoval vyšetrovateľ PZ návrh na podanie obžaloby pre prípravu k obzvlášť závažnému zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 13, § 20k, § 172 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 4 písm. c/ Tr. zákona. Je teda zrejmé, že tzv. čierny odber elektrickej energie bol využívaný práve na pestovanie značného množstva rastliny rodu Cannabis. Možno preto súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal (pokiaľ ide o skutkovú podstatu neoprávneného odberu elektrickej energie podľa § 39 ods. 1 písm. b/ zákona o energetike), že vadu určeného meradla - elektromeru majúcu za následok, že meradlo nezaznamenávalo odber elektrickej energie, spôsobila žalovaná 1/ resp. že by bola dôsledkom jej zavineného konania. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý ho však v konaní voči žalovanej 1/ neuniesol. Pokiaľ ide o skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 39 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, aj v tomto ohľade je odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa, že žalovaná 1/ zaň nenesie zodpovednosť, pretože výsledky vykonaného dokazovania poskytujú dostatočný podklad pre záver, že žalovaná 1/ nemohla poškodiť meracie plomby na meradle - elektromere a teda v konaní boli predložené také dôkazy, ktoré objektívnu zodpovednosť žalovanej 1/ vylučujú. Žalovaná 1/ sa teda vyvinila z objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber podľa § 39 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike. Pokiaľ ide o osobu nájomcu - žalovaného 2/ A. F. T., ktorá nemá vo vzťahu k žalobcovi postavenie odberateľa, v konaní nebolo preukázané, že táto osoba prenajatú nehnuteľnosť (odberné miesto) v rozhodnom čase skutočne užívala a teda že elektrickú energiu v rozhodnom čase neoprávnene odoberala. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že žalovaný 2/ vykonal zásah do meradla majúci za následok, že toto nezaznamenávalo odber elektrickej energie resp. že poškodil plomby na meracom zariadení. Samotné uzavretie nájomnej zmluvy ešte nepreukazuje, že nájomca prenajatý priestor aj reálne užíva a teda že energiu neoprávnene odoberá. Osoba nájomcu ako užívateľa prenajatej nehnuteľnosti napokon nevystupuje ani v trestnom konaní resp. vo vyšetrovacom spise sa neuvádza ako užívateľ dotknutej nehnuteľnosti. Na to, aby bol za neoprávnený odber zodpovedný žalovaný 2/, musel by žalobca v konaní preukázať, že tento reálne elektrickú energiu neoprávnene odoberal resp. že ju vôbec odoberal z predmetného odberného miesta. Samotná nájomná zmluva takýmto dôkazom nie je, keď z výsledkov trestného konania vyplýva záver, že osobami zodpovednými za neoprávnený odber elektrickej energie z daného odberného miesta boli pestovatelia rastliny rodu Cannabis, ktorými boli Q. F. U. a T. C. H.. Napokon pre skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 39 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike bolo nevyhnutné preukázať ( a v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu ) i to, že takýmto spôsobom meraný neoprávnený odber elektriny odoberal odberateľ. V danej veci žalobca nepreukázal, že by odber elektrickej energie v rozhodnom čase na odbernom mieste nedovoleným spôsobom odoberali žalovaní 1/, 2/. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že žalovaným v spore chýba pasívna vecná legitimácia. 8. Odvolací súd je tiež zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že žalobcovi v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Z obsahu spisu vyplýva, že dodávateľom elektrickej energie do odberného miesta bola spoločnosť ZSE Energia, a.s. na základe Zmluvy o dodávke elektriny č. XXXXXXXXX z 8. 5. 2009. Žalobca sa na základe Zmluvy o pripojení odberného miesta do distribučnej sústavy zo 6. 10. 2008 zaviazala iba pripojiť zariadenie žalovanej 1/ do distribučnej sústavy žalobcu a zabezpečiť žalovanej 1/ požadovanú maximálnu rezervovanú kapacitu vo výške 3f x 25,0 (A) pre budúci odber elektriny v odbernom mieste s tým, že žalovaná 1/ sa zaviazala žalobcovi uhradiť pripojovací poplatok v dohodnutej výške 1 978 Sk. V tejto zmluve sa žalobca a žalovaná 1/ zároveň dohodli, že na odber elektriny do odberného miesta je potrebné uzavrieť zmluvu, ktorou sa zabezpečí distribúcia a zároveň dodávka elektriny. Žalovaná 1/ bola povinná požiadať o uzavretie takejto zmluvy splnomocneného obchodníka s elektrinou alebo dodávateľa elektriny najneskôr 14 pracovných dní pred začatím dodávky a distribúcie elektriny do odberného miesta, resp. na odber elektriny do odberného miesta treba uzavrieť zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, pričom žalovaná 1/ bola povinná podať písomnú žiadosť o uzatvorenie zmluvy žalobcovi najneskôr 14 pracovných dní pred začatím distribúcie elektriny do odberného miesta. Zmluvu o dodávke elektriny mala žalovaná 1/ uzavrieť s vybraným obchodníkom alebo dodávateľom elektriny ( čl. VII bod 7 písm. a/, b/ Zmluvy ). Z toho vyplýva, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou 1/ založený Zmluvou o pripojení odberného miesta do distribučnej sústavy zo 6. 10. 2008 sa týkal výlučne pripojenia zariadenia žalovanej 1/ do distribučnej sústavy žalobcu, ďalej zabezpečenia požadovanej maximálnej rezervovanej kapacity budúceho odberu elektrickej energie a úhrady pripojovacieho poplatku žalobcovi. Táto zmluva sa však netýkala samotnej dodávky elektrickej energie do odberného miesta žalovanej 1/. Žalovaná 1/ uzavrela Zmluvu o dodávke elektriny so spoločnosťou ZSE Energia, a.s. dňa 8. 5. 2009. Žalobcovi mohla v súvislosti s uzavretou Zmluvou o pripojení odberného miesta žalovanej 1/ do distribučnej sústavy zo 6. 10. 2008 vzniknúť škoda iba v prípade, ak by žalovaná 1/ prekročila zmluvne dohodnutú maximálnu rezervovanú kapacitu odberu elektriny ( čl. IV bod 3 Zmluvy ). Rovnako žalobcovi z tejto zmluvy vzniklo právo na náhradu alikvotnej časti svojich vynaložených investičných prostriedkov v prípade nevyužitia maximálnej rezervovanej kapacity odberu elektrickej energie v termíne do dvoch rokov od uvedenia elektroenergetického zariadenia do prevádzky ( čl. VI. bod 2 Zmluvy ). Právo na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie žalobcovi nevzniklo. Toto mohlo vzniknúť iba samotnému dodávateľovi elektrickej energie, a to spoločnosti ZSE Energia, a.s., ktorá dodávala na odberné miesto žalovanej 1/ elektrickú energiu na základe Zmluvy z 8. 5. 2009. Napokon aj podľa čl. X bod 10.3 Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti spoločnosti ZSE Energia, a.s. odberateľ ( žalovaná 1/ ) zodpovedá za škodu spôsobenú neoprávneným odberom v súlade so zákonom o energetike a príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Odberateľ je povinný uhradiť náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu. Odvolací súd je teda názoru, že aktívne vecne legitimovaným účastníkom na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie je jej dodávateľ, ktorým v danej veci bola spoločnosť ZSE Energia, a.s. s ktorou mala žalovaná 1/ uzavretú Zmluvu o dodávke elektriny č. 151174277 z 8. 5. 2009. 9. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že námietka premlčania predmetného nároku, ktorú žalovaná 1/ uplatnila vo vyjadrení k odvolaniu, odvolací súd je toho názoru, že táto je opodstatnená. Pre začiatok plynutia subjektívnej 2 - ročnej premlčacej doby na náhradu škody je rozhodujúci deň, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V posudzovanom prípade sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dňa 2. 3. 2011, keď bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu. V ňom sa konštatuje skutková podstata neoprávneného odberu podľa § 39 ods. 1 písm. b/, c/ zákona o energetike s uvedením, ako k neoprávnenému odberu došlo a s uvedením žalovanej 1/ dokonca aj s adresou jej pobytu v Č. S.. Ak teda žalobca mal za to, že škodcom je žalovaná 1/ ako odberateľ, táto skutočnosť mu bola známa už v čase spísania predmetného protokolu. Preto žalobcovi dňom 3. 3. 2011 začala voči žalovanej 1/ plynúť 2 - ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody. Táto premlčacia doba uplynula dňom 2. 3. 2013. Žalobca podal proti žalovanej 1/ žalobu na súd prvej inštancie až dňa 5. 4. 2013, teda oneskorene. Už z tohto dôvodu nebolo možné žalobe proti žalovanej 1/ vyhovieť. 10. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanému 2/ zamietnutá. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods.1 C.s.p. 11. Žalobca podaním zo 4. 7. 2016 ( č. l. 143 ) vzal žalobu smerujúcu proti žalovanej 1/ späť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná 1/ v odvolacom konaní uplatnila námietku premlčania. Žalovaná 1/ v podaní z 8. 8. 2016 ( č. l. 147 ) vyjadrila so späťvzatím žaloby súhlas a uplatnila si náhradu trov konania. Vzhľadom na to odvolací súd postupoval v zmysle § 370 C.s.p., späťvzatie žaloby pripustil, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanej 1/ zamietnutá a konanie v tejto časti zastavil. 12. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 224 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 C.s.p.). V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že následky procesného úkonu súdu prvej inštancie, ktorým v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil rozhodnutie o trovách konania na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, sa uznávajú aj napriek tomu, že Civilný sporový poriadok už s takýmto následkom nepočíta ( viď článok „O temporalite procesných noriem ( malé praktikum z teórie práva )“ uverejnený v časopise Bulletin slovenskej advokácie č. 3/2015 ). Zastavenie konania v časti týkajúcej sa žalovanej 1/ procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby a preto žalovanej 1/ vznikol proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Argumentácia žalobcu v jeho podaní zo 4. 7. 2016 (č.l.143) neobstojí. Podľa ustálenej judikatúry môže sporová strana uplatniť námietku premlčania v ktoromkoľvek štádiu konania a teda aj v odvolacom konaní. Pokiaľ teda žalovaná 1/ uplatnila námietku premlčania v odvolacom konaní, nemožno z tejto skutočnosti vyvodiť záver, že by jej právny zástupca nepostupoval v spore s náležitou odbornou starostlivosťou. Bolo výlučne na žalobcovi, aby zvážil, či na súde uplatní premlčaný nárok. Okrem toho, premlčania nároku proti žalovanej 1/ si žalobca zrejme bol dobre vedomý, keďže po uplatnení námietky premlčania žalovanou 1/ vzal žalobu proti nej z tohto dôvodu späť. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).