Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/95/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213213658 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213213658.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, o zaplatenie 3.788 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07. novembra 2014, č.k. 52C/95/2013-165, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.788 eur, ako i náhradu trov konania vo výške 227 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; a súčasne žalovaného zaviazal na náhradu trov štátu vo výške 99,88 eur. Vychádzal zo zistenia, že dňa 24. 03. 2010 mala byť medzi žalobcom a poistencom P. M. uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla C. E., Z.: D. s platnosťou od 24. 03. 2010. Mal preukázané, že dňa 12.04.2010 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vodič Ď. viedol vozidlo EČV: D. a v dôsledku nedodržania bezpečnej vzdialenosti narazil prednou časťou vozidla do vpravo odbočujúceho vozidla EČV: D. vedenom vodičom K., ktorému touto dopravnou nehodou na vozidle vznikla škoda vo výške 3.788 eur, ktorú žalobca; vychádzajúc z toho, že ohľadne motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, evidoval uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX; uhradil poškodenému dňa 03.05.2010. Nakoľko však P. M. uzavretie predmetnej poistnej zmluvy poprela, vyzval žalovaného ako subjekt, ktorý z garančného fondu uhrádza poškodeným plnenia, ak škoda vznikla vozidlom s chýbajúcim poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný však žalobcovi túto sumu uhradiť odmietol s odôvodnením, že poistná zmluva bola riadne uzavretá a nárok je premlčaný. Poukázal tiež na skutočnosť, že P. M.Á. uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 24. 03. 2010 na vozidlo C. E., Z.: D., ako aj zaplatenie poistného na základe uvedenej zmluvy, poprela, pričom žalobca jej listom zo dňa 23. 04. 2013 oznámil, že predmetná poistná zmluva je neplatná v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, nakoľko návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy nebol podpísaný konajúcou osobou. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 15 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., § 40 ods. 3, § 107 ods. 1,2, § 451 ods. 1,2, § 454,§ 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keď predmetná poistná zmluva na vozidlo C. E., Z.: D. bola uzavretá neplatne a námietka premlčania vznesená v danej veci žalovaným nie je dôvodná. Vo vzťahu k otázke premlčania konštatoval, že v danej veci bol predmetný nárok uplatnený pred uplynutím objektívnej i subjektívnej premlčacej lehoty. Ide totiž o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto zaň zodpovedá, mohol dozvedieť najskôr dňa 31. 03. 2013, kedy P. M. požiadala o prešetrenie poistnej zmluvy, k samotnému vzniku bezdôvodného obohatenia došlo dňa 03. 05. 2010, kedy žalobca plnil poškodenému, a návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 03.05.2013. Záver o neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy odôvodnil tým, že poisteným mala byť podľa jej obsahu P. M. (v danom čase vlastníčka predmetného motorového vozidla), a hoci si výpovede vypočutých svedkov v niektorých tvrdeniach odporujú, mal vykonaným dokazovaním preukázané, že P. M. sama túto zmluvu nepodpísala, a zmluvu neuzavrela ani v zastúpení na základe plnomocenstva, ktorého existencia v konaní nebola preukázaná, pričom však aj v prípade, ak by takéto plnomocenstvo existovalo, zmluva mala byť podľa jej výslovného znenia uzavretá P. M. osobne, a nie v zastúpení. Na základe uvedeného uzavrel, že nakoľko predmetná poistná zmluva nebola podpísaná osobou, ktorá bola oprávnená zmluvu uzavrieť, keď P. M. nikdy neprejavila vôľu uzavrieť predmetnú poistnú zmluvu, a ani ju nepodpísala, ide o absolútne neplatný právny úkon; z ktorého dôvodu sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že ide iba o relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu, a preto sa jej žalobca, ktorý ju sám spôsobil, nemôže dovolávať. Za nedôvodnú považoval i argumentáciu žalovaného, že nedostatky pri podpise zmluvy boli zhojené zaplatením prvej splátky poistného, keď v konaní nebolo preukázané, že by P. M. prvé poistné zaplatila. Dospel preto k záveru, že vzhľadom na absenciu poistenia predmetného motorového vozidla v čase dopravnej nehody bol žalovaný povinný poškodenému z predmetnej dopravnej nehody uhradiť poistné plnenie v uvedenej výške z garančného fondu v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., a preto žalobca úhradou sumy 3.788 eur poškodenému splnil za žalovaného poškodenému to, čo mal podľa práva plniť sám, teda žalovanému vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka vo výške takto poskytnutého plnenia, ktoré je povinný žalobcovi zaplatiť (vydať). Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov preto podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu z náhrady za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 227 eur. O trovách štátu, ktoré vznikli titulom vyplateného svedočného, rozhodol na základe výsledku konania, podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že predmetná poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá na motorové vozidlo C. E., Z.: D., bola podpísaná dňa 24.3.2010 pred obchodným zástupcom žalobcu J.. V. Ď.Y., pričom pán, ktorý ju podpisoval, mal splnomocnenie od p. M.T., ktoré obchodný zástupca asi zabudol založiť do spisu, a preto treba predmetnú poistnú zmluvu považovať za platne uzavretú. Zároveň však svedeckú výpoveď p. M., ktorá poprela, že poistnú zmluvu osobne podpísala, ako i to, že by kohokoľvek na jej uzavretie splnomocnila, označil za dôveryhodnú, a to vzhľadom na rozpory v jej výpovediach pokiaľ ide o viaceré ďalšie skutočnosti, o ktorých vypovedala, a tiež so zreteľom na fakt, že menovaná v čase, keď ju žalobca vyzval na vrátenie dokladov o poistení (zelenej karty a poistky), neplatnosť poistnej zmluvy nenamietala. Poukázal zároveň na to, že v každom prípade k pochybeniu mohlo dôjsť iba v rámci vzťahu žalobcu a jeho obchodného zástupcu, a preto, keď obchodný zástupca predmetnú poistnú zmluvu predložil žalobcovi na registráciu a mal z toho prospech, nie je spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby sa žalobca v tomto konaní dovolával jej neplatnosti, ktorú považuje za neplatnosť relatívnu v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka. Pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy, namietal, že konanie obchodného zástupcu žalobcu vykazuje znaky úmyselného konania v rozpore so dobrými mravmi, a preto požiadavku žalobcu, aby za daného stavu plnením z garančného fondu nahrádzal škodu spôsobenú obchodným zástupcom žalobcu nemožno považovať za spravodlivú a v súlade s dobrými mravmi. Zdôraznil, že bez zreteľa na uvedené je potrebné považovať predmetnú poistnú zmluvu za riadne uzavretú vzhľadom na skutočnosť, že na jej základe bolo prvé poistné riadne uhradené. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa nestotožnil s argumentáciou a námietkami žalovaného v odvolaní, Poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že by p. M. predmetnú poistnú zmluvu uzavrela deklarovaným spôsobom, t.j. osobne, avšak ani prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorá skutočnosť nevyplýva ani z výpovedí ani zápisov o podaní vysvetlenia vypočutých svedkov p. M.T., M. Ď. ani J.. V. Ď., pričom k vzniku poistenia nedošlo ani úhradou prvého poistného, keď jeho úhrada v konaní nebola preukázaná. Na základe uvedeného zhrnul, že nakoľko v konaní nebolo preukázané, že predmetná poistná zmluva nebola platne uzavretá, a teda, že poistenie v danom prípade vzniklo; pričom v tomto prípade ide o neplatnosť absolútnu, ktorá má účinky od počiatku; vzhľadom na chýbajúce poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bol žalovaný povinný poškodenému poskytnúť poistné plnenie z garančného fondu, a preto, keď poškodenému toto poistné plnenie poskytol on, vzniklo mu na jeho úkor bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka, a žaloba bola preto podaná dôvodne. 4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu opätovne zdôraznil, že v tomto prípade zistene, že návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy preukázateľne nebol podpísaný pani P. M., nemá za následok neplatnosť poistnej zmluvy, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že návrh na uzavretie poistnej zmluvy bol v danej veci prijatý zaplatením poistného. V tejto súvislosti opätovne vytýkal súdu prvej inštancie, že v danej veci nedostatočne ustálil skutkový stav veci, keď nebola bezpečne zistená osoba, ktorá platbu poistného vykonala. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným, za ktorého splnil povinnosť, ktorú mal podľa práva splniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka), ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keď žalobca za neho splnil povinnosť poskytnúť z dôvodu absencie povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodenému plnenie z danej poistnej udalosti, vyplývajúcu žalovanému z ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., pričom okrem citovaného ustanovenia na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 15 ods. 1, § 24 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z., § 40 ods. 3, § 107 ods. 1,2, § 451 ods. 1,2, § 454, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a svoje dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, aj dostatočne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok súvisiacich s predmetom konania, a preto je odôvodnenie jeho rozhodnutia presvedčivé. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní (odvolacích dôvodov), keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 7. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že poistná zmluva na motorové vozidlo C. E., Z.: D., nebola v danej veci v čase predmetnej dopravenej nehody platne uzavretá, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že poistená P. M. túto sama nepodpísala; a neuzavrel ju v jej mene ani splnomocnený zástupca, keďže existencia akéhokoľvek plnomocenstva v konaní nebola preukázaná; a nebolo preukázané, že by P. M. bola uhradila prvé poistné, ako to predpokladá ustanovenie § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že v čase dopravenej nehody (a vzniku škody, ktorej náhradu vyplatil žalobca poškodenému) motorové vozidlo P. M., ktorým bola škoda spôsobená, nebolo povinne zmluvne poistné, a preto povinnosť vyplatiť náhradu škody v danej výške poškodenému nevznikla žalobcovi, ale v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., žalovanému. 8. Správne potom prvoinštančný súd; na základe dostatočne vykonaného dokazovania a správne ustáleného skutkového stavu veci; dospel k záveru, že nakoľko žalobca za žalovaného splnil povinnosť, ktorú bol podľa práva (§ 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z.) povinný splniť sám, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu vyplatenú žalobcom poškodenému, t.j. o sumu 3.788 eur, ktorú je mu povinný vydať; a preto bola žaloba podaná dôvodne. 9. Argumentáciu žalovaného v odvolaní, ktorý namietal, že skutočnosť, že P. M. predmetnú zmluvu nepodpísala nemá v danej veci relevanciu vzhľadom na to, že zaplatila prvé poistné, pričom súčasne v tejto súvislosti vytýkal prvoinštančnému súdu, že pochybil, keď neskúmal, kto uhradil prvé poistné, považuje odvolací súd za nedôvodnú. V preskúmavanej veci; v ktorej dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať uzavretie poistnej zmluvy akceptáciou jej návrhu formou úhrady prvého poistného zaťažuje žalovaného; totiž nebolo nepochybne preukázané, že prvé poistné bolo uhradené P. M., ktorá sama vo svojej svedeckej výpovedi (pod hrozbou trestnoprávnej sankcie) uhradenie prvého poistného poprela. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vychádzajúc zo základných zásad civilného procesu, najmä však s poukazom na kontradiktórnosť súdneho konania, zásadu rovnosti sporových strán, zásadu formálnej pravdy, a s tým súvisiace limity súdu pri vykonávaní dôkazov vyplývajúce z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, nemožno prenášať dôkazné bremeno zo žalovaného na súd; ako sa to snaží v odvolaní interpretovať žalovaný, a preto nie je opodstatnená ani jeho námietka adresovaná súdu prvej inštancie, ktorý pri absencii procesnej iniciatívy žalovaného v tomto smere, správne sám nezisťoval, kto a kedy prvé poistné uhradil, a s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania vychádzal zo zistenia, že uzavretie predmetnej poistnej zmluvy úhradou prvého poistného v súlade s ust. § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka v konaní nebolo preukázané. 10. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že predmetnú poistnú zmluvu treba považovať za platne uzavretú P. M. konajúcou v zastúpení, keď jej svedeckú výpoveď označil na nedôveryhodnú vzhľadom na rozpory v jej výpovediach, odvolací súd uvádza, že hoci je pravdou, že v priebehu konania vznikli v prípade výpovede tejto svedkyne (avšak i v prípade ďalších svedkov) rozpory, ktoré môžu založiť oprávnené pochybnosti o pravdivosti jej opisu priebehu udalostí v danej veci, je nepochybné (a ani medzi stranami nebolo sporné), že podpis nachádzajúci sa v poistnej zmluve; ktorá podľa jej výslovného znenia mala byť uzavretá poistenou osobne; nie je jej podpisom. Za tohto stavu, v spojení so skutočnosťou, že ani existencia plnomocenstva udeleného na uzavretie poistnej zmluvy nebola nepochybne preukázaná, nemožno bez zreteľa na hodnovernosť výpovede svedkyne P. M., platné uzavretie danej poistnej zmluvy považovať za preukázané. 11. Nedôvodná je tiež argumentácia žalovaného v podanom odvolaní, ktorý namietal, že nie je spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby sa žalobca v tomto konaní dovolával (relatívnej) neplatnosti poistnej zmluvy, pričom za takúto nemožno za daných okolností považovať ani požiadavku žalobcu, aby plnením z garančného fondu nahrádzal škodu spôsobenú jeho obchodným zástupcom. V danej veci totiž ide o absolútnu neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy, na ktorú je nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti, pričom hoci okolnosti preskúmavanej veci nasvedčujú tomu, že k pochybeniu pri uzatváraní poistnej zmluvy došlo zo strany obchodného zástupcu žalobcu, nemožno konanie žalobcu, spočívajúce v uplatnení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde; ktoré je výkonom práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky; považovať za konanie v rozpore so dobrými mravmi len z dôvodu, že jeho obchodnému zástupcovi (ktorého konanie v momente uzavretia poistnej zmluvy ani nemohol ovplyvniť) možno pričítať zavinenie na (absolútnej) neplatnosti poistnej zmluvy, naviac za stavu, keď žalovanému v prípade plnenia z garančného fondu podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., vzniká v súlade s ust. § 24 ods. 7 citovaného zákona právo požadovať od toho, kto za škodu zodpovedá, náhradu za takto poskytnuté plnenie. 12. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou splnenia predpokladov pre vznik nároku žalobcu proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.788 eur, so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri právnom posúdení danej veci, a preto; keď svojim postupom ani neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom; je rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, správny. 13. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, avšak v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).