Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/384/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213216155 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213216155.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA okolo sveta, s. r. o., Trenčín, so sídlom Komenského 3, Trenčín, IČO: 31 319 599, zast. JUDr. Igor Chovanec, advokát so sídlom Lipová 1040/28, Viničné, proti žalovanému: Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., so sídlom Prievozská 14, Bratislava, IČO: 00 678 155, zast. JUDr. Ján Havlát, advokát, so sídlom Rudnayovo námestie č.1, Bratislava, o uverejnenie odpovede, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. marca 2014, č. k. 16C/123/2013-74, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 14. marca 2014, č. k. 16C/123/2013-74, p o t v r d z u j e. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uverejnenia odpovede k článku s názvom ''Bohato dotovaná Trenčianska televízia: Súdi sa s mestom, v hre je kopa peňazí“, ktorý bol uverejnený v denníku Nový čas dňa 16. 4. 2013. Žalobca tvrdí, že tento článok obsahoval nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkali názvu a dobrej povesti žalobcu, preto žiadosťou z 22. 4. 2013 požiadal žalovaného o uverejnenie odpovede podľa § 8 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný nereagoval a preto sa žalobca obrátil s výzvou na uverejnenie odpovede dňa 16. 5. 2013, prostredníctvom advokátskej kancelárie. Žalobca žiadal uverejnenie odpovede a opravu uverejniť v denníku Nový čas na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bol uverejnený článok ,,Bohato dotovaná Trenčianska televízia: Súdi sa s mestom, v hre je kopa peňazí.“ Tiež žiada od žalovaného zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. 2. Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že ju považuje za neopodstatnenú a navrhol ju zamietnuť, pretože nevzniklo právo na uverejnenie odpovede a žiadosť žalobcu neobsahovala zákonné náležitosti, čo v zmysle § 8 ods. 6 písm. a) Tlačového zákona oprávňovalo vydavateľa periodickej tlače odmietnuť uverejnenie požadovanej odpovede a tiež, že text odpovede obsahoval neprípustné hodnotiace úsudky. Vydavateľ nie je oprávnený text odpovede, o ktorú sa žiada, akýmkoľvek spôsobom meniť alebo upravovať a nie je ani povinný vyvíjať úsilie, aby boli nedostatky odstránené. Navrhol zamietnutie žaloby a priznanie náhrady trov konania. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v súlade s ust. § 5 ods. 1, § 8 ods. 3 až 7 zák. č. 167/2008 Z. z., v spojení s ust. § 10 ods. 1 a 2 citovaného zákona pričom konštatoval, že žalobca žalovaného požiadal o uverejnenie nasledovnej odpovede: „V denníku Nový Čas bol dňa 16. 04. 2013 uverejnený článok ,,Bohato dotovaná Trenčianska televízia: Súdi sa s mestom, v hre je kopa peňazí." Boli tu uverejnené nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, poškodzujúce názov a dobrú povesť Televízie Trenčín. Nie je pravda, že v spore, kde Krajský súd Trenčín rozhodol v prospech Mesta Trenčín a ktorého rozsudok Najvyšší súd ako nezákonný následne zrušil, ide ,,zrejme o niekoľko stotisíc eur". Suma, ktorá bola predmetom tohto konania je 7.449,15 Eur plus príslušenstvo, pričom ani celkovo túto výšku nedosahuje. Nie je pravda, že Mesto Trenčín od júna 2001 vyplatilo Televízii Trenčín spolu 1.669.197,- Eur. Od uvedeného času Televízia Trenčín na základe zmluvy o výrobe a vysielaní vyrobila a odvysielala a mesto od nej nakúpilo celkom 3.674 programov v dĺžke 64.495 minút v dumpingovej priemernej minútovej cene 22,- Eur. Ide o nákup výroby a vysielania relácii mestom. Táto suma však zahŕňa daň z pridanej hodnoty, ktorý sa odvádza štátu. Tržby Televízie Trenčín od Mesta Trenčín boli preto správne 1.397.346,39 Eur. Nie je pravda, že šéf Televízie Trenčín sa odmietol vyjadriť. Riaditeľ televízie pán X. O. sa odmietol vyjadriť len v danej chvíli, nie neskôr, pretože Novým Časom požadované údaje si vyžiadali niekoľko dňovú kompletizáciu. Nie je pravda, že na oficiálnej stránke Televízie Trenčín sa uvádza, že predmetom sporu je 729 nezaplatených faktúr za vyrobené a odvysielané relácie. Na oficiálnej stránke televízie je a bolo uvedené, že ide o 729 vyrobených a odvysielaných relácií do termínu tzv. J. výpovede. 4. Súd prvej inštancie mal za to, že takáto žiadosť, t. j. text odpovede nebola žalobcom obmedzená len na skutkové tvrdenia, ktorými by sa podľa názoru žalobcu nepravdivé a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia popreli, doplnili, spresnili alebo vysvetlili, ale obsahovala i hodnotiace úsudky žalobcu o tom, že došlo k poškodeniu názvu a dobrej povesti televízie Trenčín, a to napríklad v časti „Bohato dotovaná Trenčianska televízia: Súdi sa s mestom, v hre je kopa peňazí.“ Boli tu uverejnené nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré poškodzujú názov a dobrú povesť televízie Trenčín...“. 5. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nebol povinný uverejniť žalobcom požadovanú odpoveď z dôvodu, že táto nespĺňala formálne náležitosti odpovede v zmysle § 8 ods. 4 Tlačového zákona, keď právo na odpoveď je založené na prísne formalizovanom postupe, ktorý predpokladá súčasne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, aby vzniklo žiadateľovi voči vydavateľovi právo na uverejnenie odpovede. Zákon obmedzuje žiadateľa a to tak, že znenie odpovede sa musí obmedziť na popretie, doplnenie, spresnenie alebo vysvetlenie namietaného skutkového tvrdenia s tým, že musí byť zachovaná primeranosť vo vzťahu k napadnutému textu. Žalobcom formulovaný text obsahuje okrem iného úsudky o narušení názvu a dobrej povesti televízie Trenčín a tým žiadateľ prekročil obsahový a aj vecný rámec žiadosti, čím vybočil aj zo zákonného právneho rámca inštitútu odpovede. Žiadosť žalobcu o uverejnenie odpovede nemala náležitosti podľa odseku 4, a preto žalovaný mal právo uverejnenie odpovede v zmysle ust. § 8 ods. 7 písm. a/ Tlačového zákona odmietnuť i so zreteľom na skutočnosť, že vydavateľ nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do znenia požadovanej odpovede. Je vecou žalobcu, aby pri uplatňovaní svojho práva na odpoveď dodržal zákonom požadované podmienky. Ak znenie odpovede rozšíril aj o hodnotiace úsudky, čím došlo k prekročeniu obsahového a vecného rámca odpovede, musí znášať právne dôsledky spočívajúce v odmietnutí uverejnenia odpovede. Súd prvej inštancie, pokiaľ išlo o obsah sporného článku, a tam uvedené skutkové tvrdenia, ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonal z dôvodu, že takéto ďalšie dokazovanie by bolo, vzhľadom na nedostatok zákonných náležitostí požadovanej odpovede, nehospodárne a neúčelné a nemohlo by priniesť iné rozhodnutie vo veci. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov prvostupňového konania, spolu v sume 332,53 eur. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na ust. § 8 ods. 1 Tlačového zákona a mal za to, že to, čo súd prvej inštancie považoval za hodnotiaci úsudok žalobcu, je podľa žalovaného jednoznačne textom právneho predpisu. Nejde o subjektívne vymyslené a zaujaté konštatovanie žalobcu. Zdôraznil, že novinový článok je druh literárneho žánru. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že právo na odpoveď je založené na prísne formalizovanej postupe, je požiadavkou ad absurdum. Na literárny žáner nie je možné ani prakticky ani zákonne reagovať štýlom „tabuľky v programe Excel“. Mal za to, že je nevyhnutné a aj v žiadanej odpovedi nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie primerane a vhodne popísať. Mal za to, že v žiadosti odpoveď od žalobcu k tomu jednoznačne došlo, a preto odpoveď jednoznačne spĺňa požiadavky tlačového zákona. Súd prvej inštancie nevykoval navrhnutý dôkaz žalobcom, a to výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu a tiež nevykonal dokazovanie ani o ďalších skutočnostiach, ktoré boli v článku nepravdivo uvedené. Súd prvej inštancie odmietol vykonať dokazovanie, pričom argumentoval formálnym nedostatkom žiadosti o odpoveď. Takýmto postupom súdu sa právo na odpoveď míňa zákonodarcom mieneného účinku a pošpinenú povesť si žalobca nemá ako inak účinne u žalovaného očistiť. 7. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za správny, keď mal za to, že veta: „... ktoré poškodzujú názov a dobrú povesť Televízie Trenčín...“je jednoznačne hodnotiacim úsudkom, a ako taká predstavuje výsledok aplikácie § 19b ods. 3 a súv. Obč. zák. a obsahuje hodnotiace prvky. Vo svojej podstate predstavuje právne zhodnotenie určitého skutkového stavu, ktorý je opäť výsledkom hodnotenia určitých dôkazov. Vyššie uvedená veta namietané skutkové tvrdenia nepopiera, nespresňuje, nedopĺňa ani nevysvetľuje. Naopak táto veta obsahuje hodnotiaci úsudok o údajnom poškodení názvu a dobrej povesti, a to neexistujúceho subjektu, čo zjavne vybočuje z rámca právneho inštitútu odpovede. To, či došlo k poškodeniu názvu alebo dobrej povesti niekoho, nie je skutkové tvrdenie, ktorým sa namietané skutkové tvrdenie popiera, doplňuje, spresňuje alebo vysvetľuje. Žalobcovi nič nebránilo, aby sa v navrhovanom texte odpovede zdržal hodnotiacich úsudkov, čo by jeho ochranu práv neoslabovalo. Účelom právneho inštitútu odpovede je poskytnúť možnosť dotknutej osobe vecne reagovať na skutkové tvrdenia a umožniť tak ponúknuť čitateľovi vlastnú verziu skutočnosti. To, či namietané skutkové tvrdenia poškodzujú aj názov a dobrú povesť dotknutej osoby zjavne vybočuje z vecného rámca právneho inštitútu odpovede, pretože nič nevypovedá o tom, aká je skutočnosť. Pokiaľ žalobca tvrdí, že to čo súd prvej inštancie považuje za hodnotiaci úsudok, je jednoznačne textom právneho predpisu, neobstojí, nakoľko Tlačový zákon takýto text neobsahuje a ani žiaden iný predpis relevantný v danej veci. Pokiaľ žalobca argumentuje, že novinový článok je literárny žáner čo je nepochybne pravda, avšak toto neplatí o texte odpovede podľa § 8 Tlačového zákona, pretože tu ide o právny prostriedok ochrany subjektívnych práv, ktorý má zákonom jasne daný účel a obsah a ktorého nedodržanie zákon sankcionuje. Je mylné stanovisko žalobcu ak tvrdí, že je nevyhnutné v žiadanej odpovedi namietané skutkové tvrdenie primerane a vhodne popísať. Súd prvej inštancie nezamietol žalobu z dôvodu, že by žalobca popisoval namietané skutkové tvrdenia, ale z dôvodu, že sa domáhal uverejnenie textu, ktorý v texte odpovede z hľadiska § 8 ods. 4 Tlačového zákona nemal čo hľadať. Nie je prísnym formalizmom, ak zákon presne a explicitne stanoví to, čo môže byť obsahom odpovede. Súd nemôže priznať ochranu výkonu práva, ktorý nerešpektuje zákonné podmienky. To, k čomu žalobca vlastne vyzýva, je tolerovanie toho, že žalobca nevie, alebo nechce dodržať podmienky pre uplatnenie ochrany jeho subjektívnych práv, ktoré mu zákon uložil. K nevykonaniu dôkazu výsluchom štatutárneho zástupcu a ďalšieho dokazovania. Uviedol, že by bolo v konaní zbytočné, a to pre dôvod pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaný zároveň informáciu o tom, že mesto Trenčín zaplatilo žalobcovi 1.169.197,- eur, považuje za pravdivú, pretože mesto zaplatilo žalobcovi aj DPH, tiež v článku sa netvrdí, že ide o plnenie protihodnoty. Naopak, v článku je uvedené, že predmetom sporu sú nezaplatené faktúry za vyrobené a odvysielané relácie. Tiež je pravdivá informácia o tom, že riaditeľ televízie sa odmietol vyjadriť, čo žalobca ani nespochybňuje, iba poukazuje na dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že sa odmietol vyjadriť. K skutočnosti, že predmetom sporu je odmena za 729 vyrobených a odvysielaných relácií, pričom v článku sa tvrdí, že ide o 729 faktúr za vyrobené a odvysielané relácie je bez právneho významu. Takáto nepresnosť nespôsobuje, že by vyznenie článku nezodpovedalo skutočnosti; denník Nový čas nie je odborné periodikum, ale je určené širokej laickej verejnosti. Zároveň žalovaný zdôraznil, že i vzhľadom na rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 36Cb/70/2010 a rozsudku odvolacieho súdu - Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/203/2010 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/10/2012 má opodstatnenie aj výrok autora článku, že „v hre je kopa peňazí“, resp., že „spor, v ktorom ide zrejme až o niekoľkostotisíc eur stále trvá“. Žaloba žalobcu bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, a to z dôvodu, že samotná zmluva na základe ktorej žalobca pre mesto Trenčín vyrábal a vysielal programy, je podľa názoru odvolacieho súdu absolútne neplatná. Najvyšší súd SR tento rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zdôraznil, že kľúčovou právnou otázkou sa v konečnom dôsledku stalo to, či zmluva o zabezpečí prevádzky a vysielania mestskej televízie je platná, pričom vyriešenie tejto otázky je rozhodujúce aj vo vzťahu k ďalším nárokom žalobcu voči mestu Trenčín za 729 vyrobených a odvysielaných relácií. Ak výsledok tohto sporu je relevantný, podľa žalovaného bolo celkom legitímne vysloviť, že ide o spor, „v ktorom ide zrejme o niekoľko stotisíc eur“ a že tento spor „tak naďalej trvá“. K námietke žalovaného (správne má byť žalobcu), že údajne „pošpinenú“ povesť si žalobca nemá ako inak účinne u žalovaného očistiť je neopodstatnená, keď predmetom článku bola informácia o okolnostiach súdneho sporu medzi žalobcom a mestom Trenčín, pričom nebola uverejnená žiadna informácia, ktorá by sa dobrej povesti žalobcu negatívne dotýkala, napríklad že by si žalobca uplatňoval nárok za plnenie, ktoré nevykonal alebo že by napríklad viedol súdny spor neštandardným spôsobom a pod. 8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 Civilný sporový poriadok), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, v súlade s ust. § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 11. Žalobca sa žalobou zo dňa 28. 5. 2013 voči žalovanému domáhal uverejnenia odpovede, keď žalovaný v denníku Nový čas dňa 16. 4. 2013 uverejnil článok „Bohato dotovaná Trenčianska televízia: Súdi sa s mestom, v hre je kopa peňazí“. Žalobca mal za to, že článok obsahuje nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré sa dotýkali názvu a dobrej povesti žalobcu, a preto žalobca požiadal žalovaného o uverejnenie odpovede podľa § 8 zák. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Tlačový zákon). Žalobca žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku uverejniť nasledovnú odpoveď: „V denníku Nový Čas bol dňa 16. 04. 2013 uverejnený článok „Bohato dotovaná Trenčianska televízia: Súdi sa s mestom, v hre je kopa peňazí". Boli tu uverejnené nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, poškodzujúce názov a dobrú povesť Televízie Trenčín. Nie je pravda, že v spore, kde Krajský súd Trenčín rozhodol v prospech Mesta Trenčín a ktorého rozsudok Najvyšší súd ako nezákonný následne zrušil, ide ,,zrejme o niekoľko stotisíc eur“. Suma, ktorá bola predmetom tohto konania je 7.449,15 Eur plus príslušenstvo, pričom ani celkovo túto výšku nedosahuje. Nie je pravda, že Mesto Trenčín od júna 2001 vyplatilo Televízii Trenčín spolu 1.669.197,- Eur. Od uvedeného času Televízia Trenčín na základe zmluvy o výrobe a vysielaní vyrobila a odvysielala a mesto od nej nakúpilo celkom 3.674 programov v dĺžke 64.495 minút v dumpingovej priemernej minútovej cene 22,- Eur. Ide o nákup výroby a vysielania relácii mestom. Táto suma však zahŕňa daň z pridanej hodnoty, ktorý sa odvádza štátu. Tržby Televízie Trenčín od Mesta Trenčín boli preto správne 1.397.346,39 Eur. Nie je pravda, že šéf Televízie Trenčín sa odmietol vyjadriť. Riaditeľ televízie pán X. O. sa odmietol vyjadriť len v danej chvíli, nie neskôr, pretože Novým Časom požadované údaje si vyžiadali niekoľko dňovú kompletizáciu. Nie je pravda, že na oficiálnej stránke Televízie Trenčín sa uvádza, že predmetom sporu je 729 nezaplatených faktúr za vyrobené a odvysielané relácie. Na oficiálnej stránke televízie je a bolo uvedené, že ide o 729 vyrobených a odvysielaných relácií do termínu tzv. J. výpovede. 12. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 167/2008 Z. z. Tlačový zákon: ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu právo na opravu. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 167/2008 Z. z. Tlačový zákon: Žiadosť o uverejnenie odpovede sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje skutkové tvrdenie podľa odseku 1, inak právo na odpoveď zaniká. Podľa § 8 ods. 4 zák. č. 167/2008 Z. z. Tlačový zákon: Žiadosť o uverejnenie odpovede musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Žiadosť o uverejnenie odpovede musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie podľa odseku 1, popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve nachádzalo. Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede musí byť písomné znenie odpovede. Odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa odseku 1 poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie podľa odseku 1 a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok. Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 167/2008 Z. z. Tlačový zákon: Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť tak, ako bola napísaná žiadateľom o uverejnenie odpovede, v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené skutkové tvrdenie a s označením "odpoveď", ku ktorému bude pripojené meno a priezvisko alebo názov žiadateľa o uverejnenie odpovede; označenie "odpoveď" s menom a priezviskom alebo názvom žiadateľa o uverejnenie odpovede musí byť uverejnené rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho skutkové tvrdenie. K uverejnenej odpovedi nemožno uverejniť žiadny súvisiaci text obsahujúci hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva. 13. Európska komisia pre ľudské práva k právu na odpoveď v spore Ediciones Tienpo versus Španielsko uviedla: „Cieľom práva na odpoveď je zaistiť každému jednotlivcovi obhájiť sa proti určitým prehláseniam, ktoré sú šírené masovými komunikačnými prostriedkami a ktoré by mohli mať škodlivý dopad na súkromný život, česť a dôstojnosť. Pre výkon práva na odpoveď musia mať dotknuté osoby primeraný priestor, ktorý odpovedá napadnutému oznámeniu, aby mohli byť počuté.“ V ust. § 8 ods. 4 Tlačového zákona (v znení ku dňu podania žiadosti o uverejnenie odpovede), Tlačový zákon taxatívne a explicitne vymenúva zákonné náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede, pričom právo na odpoveď je rozhodne založené na prísne formálnom postupe, a to bez možnosti sa o zákonom stanovených podmienok odchýliť. Podľa odvolacieho súdu pre text práva na odpoveď platí primeranosť a odpoveď sa musí obmedziť len na skutkové tvrdenia. Text odpovede musí byť úplný a nesmie sa k nemu pridávať žiaden ďalší text, pričom predpokladom uplatnenia práva na odpoveď je zverejnenie skutkového tvrdenia, ktorým bol žiadateľ dotknutý. 14. Zákonodarca týmto inštitútom umožňuje jednotlivcovi vyjadriť sa k skutočnosti, ktorá sa ho bezprostredne dotýka. V širšom kontexte možno považovať právo na odpoveď za súčasť osobnostných práv, ako vyplýva z dôvodovej správy k tlačovému zákonu, (a ten vychádza pri práve na odpoveď z rezolúcie Výboru ministrov rady Európy číslo (74) 26, pričom nejde o záväznú rezolúciu pre SR), tiež zo žiadnej rezolúcie európskej únie nevyplýva povinnosť zakomponovať tento inštitút do právneho poriadku. Ide o čisto vnútroštátnu záležitosť každého členského štátu. Vzhľadom na hmotnoprávny predpoklad nároku práva na odpoveď odvolací súd má za to, že zákonná úprava inštitútu odpovedí znamená prípustné obmedzenie slobody tlače, avšak pri inštitúte práva na odpoveď sú v ust. § 8 ods. 4 Tlačového zákona taxatívne uvedené zákonné náležitosti žiadosti. Podľa § 8 ods. 1 Tlačového zákona má osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Musí ísť však o skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýkajú cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu, alebo dobrej povesti právnickej osoby. Ďalším hmotnoprávnym predpokladom je skutočnosť, že osoba musí byť uverejnením skutkového tvrdenia dotknutá, pričom nejde len o subjektívny pocit. Zákonné obmedzenie pri práve na odpoveď spočíva v tom, že znenie odpovede je potrebné obmedziť na popretie, doplnenie, spresnenie alebo vysvetlenie namietaného skutkového tvrdenia s tým, že pre text práva na odpoveď platí primeranosť. Odpoveď musí byť vytlačená v rovnakej časti ako napadnutý text. Z práva na odpoveď sú vylúčené hodnotiace prejavy, pričom na strane druhej prijatá právna úprava nerozlišuje medzi pravdivosťou či nepravdivosťou skutkového tvrdenia. Právo na odpoveď je teda možné žiadať i pri pravdivých skutkových tvrdeniach. V príprave na odpoveď treba odlíšiť žiadosť o odpoveď a samotný text odpovede. Zákon je v tomto ohľade veľmi formalistický, nakoľko musí ísť o dve zrozumiteľné oddeliteľné časti, aby vydavateľovi bolo zrejmé, čoho sa žiadateľ v žiadosti domáha a čo je samotný text odpovede. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne v prvom rade skúmal, či boli splnené zákonné podmienky na určenie povinnosti žalovanému uverejniť v denníku Nový čas odpoveď žalobcu k uverejnenému článku „Bohato dotovaná Trenčianska televízia: Súdi sa s mestom, v hre je kopa peňazí“. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne uzavrel, že žiadosť žalobcu nebola žalobcom obmedzená len na skutkové tvrdenia, ktorými sa podľa názoru žalobcu nepravdivé a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia poprú, doplnia, spresnia alebo vysvetlia, avšak text odpovede obsahoval i hodnotiace úsudky žalobcu, a to konkrétne v časti: „boli tu uverejnené nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, ktoré poškodzujú názov a dobrú povesť Televízie Trenčín. V zhode so súdom prvej inštancie i odvolací súd má za to, že takto formulovaný text, ktorý obsahuje hodnotiaci úsudok o narušení cti a dôstojnosti, prekročil zákonný rámec právneho inštitútu odpovede. Neobstojí teda odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal nesprávne v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatovať, že právo na odpoveď je založené na prísne formalistickom postupe. Zákon obmedzuje žiadateľa v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení explicitne a taxatívne vymenúva, aké sú zákonné podmienky a náležitosti žiadosti súvisiace s právom na odpoveď s tým, že znenie odpovede nesmie byť hodnotiacim úsudkom. V danej veci má odvolací súd za to, že žiadosť žalobcu na uverejnenie odpovede nespĺňa zákonom predpísané formálne záležitosti ust. § 8 ods. 4 Tlačového zákona platný v čase podania žiadosti o uverejnenie odpovede, naviac, keď tlačový zákon obmedzuje vydavateľa v zmysle ust. § 8 ods. 7 písm. a/ Tlačového zákona a to tak, že vydavateľ nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do znenia požadovanej odpovede. 16. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy výsluchom štatutárneho zástupcu, ani dokazovanie o ďalších žalobcom navrhnutých skutočnostiach, ktoré podľa neho boli v článku nepravdivo uvedené, odvolací súd uvádza v zhodne so súdom prvej inštancie, že ďalšie dokazovanie by bolo skutočne nehospodárne, nakoľko vzhľadom na nedodržané zákonné podmienky znenia odpovede (odpoveď obsahovala hodnotiace úsudky žalobcu), ďalšie dokazovanie vo veci by neprinieslo iné rozhodnutie vo veci, nakoľko znenie odpovede žalovaný nebol oprávnený akýmkoľvek spôsobom meniť skracovať, resp. upravovať v danom prípade bez hodnotiacich úsudkov žalobcu. Vydavateľ periodickej tlače nie je oprávnený sám zasahovať do obsahu navrhovaného znenia odpovede, súd prvej inštancie správne v konaní nedoplnil dokazovanie, či žalobcom navrhované informácie ktoré mali byť uverejnené sú alebo nie sú pravdivé. Odvolací súd odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa dokazovania považoval za nedôvodné. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom (§ 239 ods. 1 CSP), je prípustná sťažnosť o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 CSP). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, ale je prípustné dovolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).