Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/238/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213218226 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213218226.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: EKO BENZ, s.r.o., Ľubochnianska 2131/2, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 205 991, zastúpený: JUDr. Vladimír Kucharčík, advokát, Štefánikova 40, 040 01 Košice, proti žalovanému: ArcelorMittal Construction Slovakia s.r.o., Rožňavská 24, 821 04 Bratislava, IČO: 35 742 470, zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária, Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, o zaplatenie 14.947,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26 Cb/l76/2013-86 zo dňa 24.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26 Cb/176/2013 - 86 zo dňa 24.04.2014 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Krajský súd v Bratislave dovolanie žalobcu n e p r i p ú š ť a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 896,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.181,62 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 14.06.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil pôvodne žalovanému ArcelorMittal Distribution Slovák Republic, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 819 545 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.947,88 eur s príslušenstvom. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že správnym predchodcom žalovaného uzatvorili „Zmluvu o manipulácii a skladovaní“ dňa 01.09.2008, zmenenú dodatkom č. 1 zo dňa 30.06.2011. Dňa 14.12.2012 bola žalobcovi doručená výpoveď zo dňa 27.11.2012, ktorou žalovaný vypovedal zmluvu zo dňa 01.09.2008. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že v súlade s podmienkami zmluvy o skladovaní, zmluva zanikla dňa 31.03.2013, uplynutím štvormesačnej výpovednej doby, ktorá začala plynúť 01.12.2012. Žalobca listom zo dňa 17.12.2012, ktorý bol doručený vtedajšiemu konateľovi predchodcu žalovaného, namietal vo výpovedi uvedený začiatok plynutia výpovednej doby a jej ukončenie, nakoľko v zmysle bodu 2.6.1 zmluvy štvormesačná výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po jej doručení. Keďže výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 14.12.2012, výpovedná lehota začala plynúť 01.01.2013 a uplynula 30.04.2013. Z uvedeného dôvodu vystavil žalovanému faktúru č. V. XXXXXXX na sumu 14.947,88 eur, splatnú 14.05.2011, ktorou si vyúčtoval odplatu za služby spojené so skladovaním za mesiac apríl 2013, ktorú žalovaný odmietol uhradiť a vrátil ju žalobcovi z dôvodu, že zmluva o skladovaní a manipulácii bola zo strany žalovaného vypovedaná a zanikla ku dňu 31.03.2013. Žalovaný bol toho názoru, že zmluva bola ukončená ku dňu 31.03.2013 v súlade s bodom 2.6.1 zmluvy, a to uplynutím dohodnutej štvormesačnej výpovednej lehoty plynúcej od 01.12.2012 do 31.03.2013, keďže výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 28.11.2012, kedy sa stala perfektnou. Súd prvého stupňa konštatoval, že v prejednávanej veci bol základný spor medzi účastníkmi konania ohľadne skutočnosti, kedy na základe výpovede žalovaného zo dňa 27.11.2012 začala plynúť a kedy uplynula výpovedná doba, keďže žalobca za začiatok plynutia výpovednej doby považoval deň 01.01.2013 (prvý deň nasledujúceho mesiaca po prevzatí výpovede dňa 14.12.2012) a žalovaný považoval za začiatok plynutia výpovednej doby deň 01.12.2012 (prvý deň nasledujúceho mesiaca po termíne, kedy žalobca zásielku mohol prevziať). Za podstatné súd považoval vyriešiť spornú otázku ohľadne začiatku plynutia výpovednej doby zo zmluvy a jej uplynutie a tiež dopad tejto skutočnosti na nárok žalobcu uplatnený touto žalobou, a to odplatu za služby v zmysle zmluvy za mesiac apríl 2013. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že existencia záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o manipulácii a skladovaní vrátane dodatku č. 1 medzi účastníkmi konania nebola sporná. Poukázal na to, že žalovaný odoslal predmetnú výpoveď prostredníctvom pošty dňa 27.11.2012, o čom predložil podací lístok s podacím číslom RR830830357SK. Podľa notifikácie z pošty bola predmetná zásielka doručovaná žalobcovi dňa 28.11.2012 s výsledkom „adresát nezastihnutý“. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a zistený skutkový stav mal konajúci súd za to, že výpoveď zo zmluvy o manipulácii a skladovaní bola žalovaným adresátovi, teda žalobcovi doručovaná na adresu sídla spoločnosti prostredníctvom pošty a žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky dňa 28.11.2012, a to vhodením oznámenia pošty o uložení tejto zásielky do poštovej schránky. Skutočnosť, že žalobca zásielku vyzdvihol na pošte až 14.12.2012, považoval za irelevantnú, nakoľko mal možnosť a zásielka sa dodala do sféry jeho dispozície už 28.11.2012. Na základe uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, že výpoveď daná žalovaným zo zmluvy zo dňa 01.09.2008 začala plynúť od 01.12.2012 a uplynula 31.03.2013 a žalovaný postupoval správne, keď žalobcovi uhradil cenu služieb až do skončenia, a teda uplynutia výpovednej lehoty, t. j. do 31.03.2012, kedy bol vzťah ukončený. Záverom uviedol, že žalobca v konaní nenavrhol žiadne dôkazy k preukázaniu tej skutočnosti, že by služby poskytoval žalovanému aj bez zmluvného vzťahu, a preto sa tým ani nezaoberal. Na základe takto zisteného skutkového a právneho vzťahu mal súd prvého stupňa za to, že žaloba je nedôvodná, výpoveď daná žalovaným sa stala perfektnou a v konaní nebol preukázaný nárok žalobcu, ktorý si uplatnil touto žalobou. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalovanému právo na náhradu týchto trov konania pozostávajúce z trov súdneho poplatku zaplateného za odpor vo výške 896,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.181,62 eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania bol spor ohľadne skutočnosti, kedy na základe podanej výpovede začala plynúť a uplynula výpovedná lehota, teda zanikol zmluvný vzťah, ktorý bol založený Zmluvou o manipulácii a skladovaní zo dňa 01.09.2008 v znení Dodatku č. 1. Medzi účastníkmi nebol spor ohľadne dĺžky trvania výpovednej lehoty, tá bola zmluvne dohodnutá ako 4 - mesačná. Žalobca za dátum začatia plynutia výpovednej lehoty považuje 01.01.2013 (prvý deň nasledujúceho mesiaca po prevzatí výpovede, čo sa stalo dňa 14.12.2012) a žalovaný 01.12.2012 (prvý deň nasledujúceho mesiaca po termíne, kedy žalobca podľa názoru žalovaného zásielku mohol prevziať, t.j. v deň, keď bolo vhodené oznámenie o uložení zásielky na pošte do poštovej schránky - 28.11.2012 - streda). S poukazom na ust. § 45 ods. 1 OZ zdôraznil, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde - keď je jej doručený. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný v konaní poukázal na to, že podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, ak sa dostane do sféry jeho dispozície. Slovné spojenie „dostane sa do sféry jeho dispozície“ nemožno podľa neho vykladať v zmysle procesných predpisov, ale je ním treba rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej osoby oboznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Za takú možnosť sa považuje nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu obsahujúceho prejav vôle do sídla adresáta alebo jeho poštovej schránky, prípadne i vhodením oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby tak skutočne urobil. Žalobca vyslovil názor, že zo žiadneho právneho predpisu, ani rozhodnutia súdu (judikátu) nevyplýva, že v momente vhodenia žltého lístka doručovacou poštou, sa považuje táto zásielka za doručenú. Sféra dispozície s doručovanou poštovou zásielkou nenastáva momentom vhodenia žltého doručovacieho lístka, ale momentom reálnej možnosti adresáta doručovanú zásielku vyzdvihnúť. Márnym uplynutím dispozičnej sféry - uloženia listovej zásielky na doručovacej pošte, považuje súdna prax túto zásielku za doručenú. Mal za to, že účinky doručenia doporučenej zásielky by nastali, ak by adresát upovedomený o uložení zásielky nevyužil možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky tým, že by si ju neprevzal ani v odbernej lehote (teda v lehote, ktorú pošta uvádza v oznámení o uložení zásielky). Záverom žalobca v odvolaní uviedol, že nakoľko si zásielku vyzdvihol na pošte dňa 14.12.2012, teda ešte v odbernej lehote, dohodnutá 4 - mesačná výpovedná lehota začala plynúť od 01.01.2013 a uplynula 30.04.2013, preto oprávnene žalovanému fakturoval odplatu za služby spojené so skladovaním za mesiac apríl 2013. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a o podanej žalobe rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, t.j. uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.947,88 eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14.947,88 eur od 15.05.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 4.299,70 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade, ak by odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, t.j. stotožnil by sa s jeho právnym názorom, že vhodením oznámenia doručovacej pošty o uložení zásielky (žltého lístka) do poštovej schránky adresáta sa považuje zásielka za doručenú, nastal by podľa jeho názoru zásadný zlom v doterajšom postupe a výklade § 45 ods. 1 OZ, ktorý by mal výrazný vplyv na účinky plynutia lehôt v hmotnoprávnych vzťahoch a z tohto dôvodu žiadal odvolací súd, aby v súlade s § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil vo veci dovolanie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu opätovne zdôraznil, že zmluva uzatvorená medzi ním a žalobcom bola ukončená ku dňu 31.03.2013, a to uplynutím dohodnutej štvormesačnej výpovednej lehoty plynúcej od 01.12.2012 do 31.03.2013, nakoľko výpoveď zo zmluvy bola žalobcovi doručená 28.11.2012. Poukázal na to, že súd dospel k právnemu záveru, že výpoveď je právne účinná od momentu, kedy sa dostane do sféry vplyvu príjemcu (žalobcu), t.j. keď mal možnosť objektívne príjemca sa oboznámiť s obsahom výpovede, a to bez ohľadu na to, či tak skutočne urobil. Skutočná vedomosť príjemcu (žalobcu) pritom podľa súdu nie je z hľadiska pôsobenia prejavu vôle dôležitá, pretože inak by príjemca mohol účinkom prejavu vôle druhého subjektu (žalovaného) zabrániť. Vyslovil názor, že súd správne právne posúdil vec a dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. nie je daný. Vzhľadom na uvedené žalovaný považoval napadnutý rozsudok za zákonný a vecne správny a navrhol, aby ho Krajský súd v Bratislave potvrdil a priznal mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia s tým že trovy odvolacieho konania vyčísli dodatočne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku 23.06.2016 bol v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj s vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 205a O.s.p., s ktorými by sa prvostupňový súd riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi rozpor v posúdení, kedy na základe výpovede žalovaného zo dňa 27.11.2012 začala plynúť a kedy uplynula výpovedná doba, keďže žalobca za začiatok plynutia výpovednej doby považoval deň 01.01.2013 (prvý deň nasledujúceho mesiaca po prevzatí výpovede dňa 14.12.2012) a žalovaný považoval za začiatok plynutia výpovednej doby deň 01.12.2012 (prvý deň nasledujúceho mesiaca po termíne, kedy žalobca zásielku mohol prevziať, t.j. deň, kedy bolo žalobcovi do poštovej schránky v mieste sídla vhodené oznámenie o uložení zásielky na pošte). Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že prejav vôle dôjde adresátovi vtedy, len čo sa ocitne vo sfére jeho dispozície. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že účinnosť adresovaných jednostranných úkonov predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi. To znamená, že sa dostane do sféry dispozície adresáta. Týmto okamihom začína právny úkon doručenia pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Dostať sa do dispozičnej sféry znamená objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s právnym úkonom. Dôjdením prejavu vôle adresátovi je zavŕšený proces účinného právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný. Prejav vôle je teda právne účinný od momentu, kedy sa dostane do sféry vplyvu príjemcu, t. j. keď mal možnosť objektívne príjemca sa oboznámiť s obsahom zásielky, a to bez ohľadu na to, či tak skutočne urobil. Vhodením výpovede do schránky žalobcu mal žalobca objektívnu možnosť oboznámiť sa s výpoveďou žalovaného. Odvolací súd ďalej dodáva, že v platnom zmluvnom vzťahu, v záujme odstránenia pochybností sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že aj hmotnoprávny prejav (napr. výpoveď) je možné doručovať na adresu uvedenú v zmluve, a to s účinkami, aj keď si adresát zásielku neprevezme, prípadne dohodnúť iný spôsob doručovania hmotnoprávnych úkonov (napr. odkazom na pravidlá pre doručovanie uvedené v Občianskom súdnom poriadku, a to vrátane dojednania o fikcii doručenia). V Zmluve o manipulácii a skladovaní zo dňa 01.09.2008 bolo v článku 2.6.1 dohodnuté ukončenie zmluvného vzťahu tak, že ukladateľ je oprávnený zmluvu vypovedať štvormesačnou písomnou výpoveďou, s tým, že výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená skladovateľovi. Žalovaný odoslal predmetnú výpoveď prostredníctvom pošty dňa 27.11.2012 a podľa notifikácie z pošty bola predmetná zásielka doručovaná žalobcovi dňa 28.11.2012 s výsledkom „adresát nezastihnutý“. Výpoveď bola žalobcovi doručovaná na adresu sídla spoločnosti prostredníctvom pošty a žalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky dňa 28.11.2012, a to vhodením oznámenia pošty o uložení tejto zásielky do poštovej schránky. Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že je irelevantná skutočnosť, že žalobca si zásielku vyzdvihol na pošte až dňa 14.12.2012. Preto konajúci súd správne ustálil, že výpovedná lehota začala plynúť od 01.12.2012, uplynula 31.03.2013, kedy bol zmluvný vzťah ukončený, a preto žalobca nemá nárok na zaplatenie odplaty za mesiac apríl 2013. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému nepriznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si ich v zákonnej trojdňovej lehote od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil. Odvolací súd nepripustil dovolanie navrhované odvolateľom, nakoľko sa nestotožnil s jeho názorom, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nakoľko odborná literatúra, ako aj aplikačná prax súdov v súvislosti s výkladom ustanovenia § 45 ods. 1 OZ dospela k jednoznačnému záveru, že je rozhodujúce, kedy má adresát možnosť zoznámiť sa správnym úkonom, a to, ak má objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky (napr. vec sp. zn. 33 Cdo 3186/2011, sp.zn. 26 Cdo 278/2011, sp. zn. 26 Cdo 268/2011, 28 Cdo 2622/2006 NS ČR). Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.