KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 11. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/255/2014 z 23. 11. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. novembra 2016, sp. zn. 8Cob/255/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1213218660.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/255/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213218660
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213218660.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Brunner NE-Metalle
GmbH, Buchbergstraße 34, 906 07 Rückersdorf, Spolková republika Nemecko, zast.: TaylorWessing e/
n/w/c advokáti s. r. o., Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, JUDr. Radovan Pala, advokát
a konateľ, proti žalovanému: Union poisťovňa, a. s., Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322
051, o zaplatenie 59.749,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 42 Cb/181/2013 - 116 zo dňa 29.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/181/2013 - 116 zo dňa
29.04.2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 3.584,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2013 domáhal proti žalovanému
zaplatenia istiny 59.749,06 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného
súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/75/2011-231 zo dňa 11.09.2012 bola spoločnosti TRANSIT LINE, a.s.
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70.000 eur s príslušenstvom titulom škody spôsobenej
na prevzatej zásielke pri obstaraní prepravy v súlade s § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka (o
zasielateľskej zmluve). Spoločnosť TRANSIT LINE, a.s. mala so žalovaným uzavretú poistnú zmluvu,
predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti zasielateľa, na základe ktorej si uplatnila u žalovaného
poistné plnenie, vyplatenie ktorého bolo zo strany žalovaného odmietnuté. Keďže spoločnosť TRANSIT
LINE, a.s. dobrovoľne nesplnila svoju povinnosť uloženú jej rozsudkom, žalobca podal návrh na
vykonanie exekúcie o vymoženie istiny 70.000 eur s príslušenstvom, na základe čoho poverený súdny
exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, ktorým žalovanému
prikázal, aby nevyplatil existujúce alebo budúce pohľadávky spoločnosti TRANSIT LINE, a.s. jej, ale
aby tieto žalovaný poukázal na účet súdneho exekútora. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na
skutočnosť, že spoločnosť TRANSIT LINE, a.s. nemá a ani nemala žiadnu pohľadávku voči žalovanému
ako poisťovateľovi, a preto nie je možné uplatniť § 109 Exekučného poriadku, nakoľko nie je preukázaná
existencia pohľadávky spoločnosti TRANSIT LINE, a.s. voči žalovanému.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 261 ods. 9, § 788
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, čl. 7 ods. 4 Poistnej zmluvy č. 13
3 809, čl. 4 ods. 1 písm. a, e) a čl. 4 ods. 2 písm. g) Všeobecných poistných podmienok poistenia
zodpovednosti zasielateľa mal za preukázané, že žalobca a spoločnosť TRANSIT LINE, a.s. uzavreli



dve zasielateľské zmluvy, predmetom ktorých bolo obstaranie prepravy zásielky žalobcu. Spoločnosť
TRANSIT LINE, a.s. poverila vykonaním prepravy tretiu osobu. Nakoľko však došlo k strate zásielky,
uplatnil si žalobca žalobou na súde nárok na náhradu škody voči zasielateľovi. Okresný súd v Dolnom
Kubíne rozsudkom zo dňa 11.09.2012, č.k. 2Cb/75/2011-231 zaviazal spoločnosť TRANSIT LINE, a.s.
na náhradu škody v sume 70.000 eur s odôvodnením, že zasielateľ nepostupoval pri obstaraní zásielky
s odbornou starostlivosťou. Keďže zasielateľ mal uzavretú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti
zasielateľa, uplatnil si od žalovaného právo na poistné plnenie z dôvodu vzniku poistnej udalosti. Nakoľko
však žalovaný ako poistiteľ odmietol poskytnúť plnenie z poistnej udalosti, čo považoval žalobca za
nedôvodné, uplatnil si žalobca svoj nárok na náhradu škodu priamo od žalovaného, ako od dlžníka
svojho povinného, spoločnosti TRANSIT LINE, a.s.. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

3. Konajúci súd sa zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú žalovaný namietol a podľa
názoru ktorého, z dôvodu naplnenia obsahu existujúcich výluk z poistenia, poistenému nevznikol nárok
na poistné plnenie a keďže žalovaný nemal a ani nemá žiaden záväzok voči spoločnosti TRANSIT
LINE, a.s., nie je možné aplikovať ustanovenie § 109 ods. 1 Exekučného poriadku upravujúce možnosť
oprávneného (žalobcu) uplatniť si svoju pohľadávku voči povinnému (TRANSIT LINE, a.s.) priamo
voči dlžníkovi povinného (žalovanému), nakoľko takýto záväzok žalovaného neexistuje. Po preskúmaní
jednotlivých ustanovení Poistnej zmluvy č. 13 3 809 a jej Dodatku č. 1, ako aj ustanovení Všeobecných
poistných podmienok poistenia zodpovednosti zasielateľa a zodpovednosti cestného dopravcu, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že z ustanovení čl. 4 ods. 1 písm. g) Všeobecných poistných podmienok
poistenia zodpovednosti zasielateľa (ďalej len „VPP“) vyplýva, že poistenie sa nevzťahuje na škodu
spôsobenú odovzdaním tovaru na prepravu dopravcovi bez oprávnenia na výkon činnosti dopravcu.
Zdôraznil, že poistiteľ si v poistnej zmluve a vo VPP môže upraviť, na aké prípady sa poistenie vzťahuje a
ktoré poistné udalosti nebudú poistkou kryté. V uvedenom ustanovení VPP žalovaný presne špecifikoval
aj prípad, kedy ak vznikne poistná udalosť a tovar bude na prepravu odovzdaný dopravcovi bez
oprávnenia na výkon činnosti dopravcu, nebude poskytnuté žiadne poistné plnenie.

4. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že spoločnosť TRANSIT LINE, a.s. ako zasielateľ, mohla v
súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka o zasielateľskej zmluve obstarať prepravu sama,
zabezpečiť prepravu prostredníctvom iného dopravcu alebo použiť na obstaranie iného zasielateľa tzv.
medzizasielateľa. Poukázal na ustanovenie § 603 ods. 1 OBZ, z ktorého vyplýva, že zodpovednosť
za škodu na prevzatej zásielke je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, čiže ide o
starostlivosť, ktorú je možné bežne požadovať od zasielateľov v čase vykonávania služieb súvisiacich
so zabezpečením prepravy zásielky. Mal za to, že preverenie si skutočnosti, či prepravca, ktorého
zasielateľ hodlá použiť na vykonanie prepravy tovaru, má oprávnenie na výkon činnosti dopravcu, je
možné považovať za bežnú starostlivosť súvisiacu s obstaraním prepravy, nakoľko pokiaľ zasielateľ
nezabezpečí dopravu sám, použije iného dopravcu a jeho hlavnou povinnosťou je zabezpečiť dopravcu
spôsobilého na prepravu tovaru, čiže nejde len o nejakú menej dôležitú povinnosť zasielateľa.

5. K tvrdeniu žalobcu, že zníženie náhrady poistného plnenia v súlade s § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka je vylúčené ustanovením § 825 Občianskeho zákonníka, ktoré ako kogentné ustanovenie
nie je možné vylúčiť z dôvodu ochrany poškodeného a upravením rizika žalovaným došlo k obídeniu
tohto ustanovenia, uviedol, že nakoľko z preukázaného dokazovania vyplynulo, že udalosť pri ktorej
došlo k strate tovaru, nebola z dôvodu existencie výluky upravenej v poistných podmienkach poistnou
udalosťou, nie je možné, aby žalovaný obchádzal ustanovenia § 825 Občianskeho zákonníka.

6. Z uvedených skutočností konajúci súd vyvodil záver, že žalovanému ako poistníkovi nevznikla
povinnosť poskytnúť poistné plnenie, a teda nemal a ani nemá žiaden záväzok voči spoločnosti TRANSIT
LINE, a.s. a tak neexistuje pohľadávka žalovaného voči spoločnosti TRANSIT LINE, a.s., ktorú by si
žalobca mohol vymáhať od žalovaného ako od dlžníka svojho povinného, z čoho vyplýva, že žalovaný
z dôvodu neexistencie pohľadávky nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania vo výške 3.584,50 eur, ktoré predstavujú súdny poplatok za odpor.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), konkrétne k
vade podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie mu svojim



postupom odňal možnosť konať pred súdom, žiadnym spôsobom sa nezaoberal jeho argumentmi o
neplatnosti výluky z poistenia, nepodrobil ich žiadnemu preskúmaniu (ktoré by vyplývalo z odôvodnenia)
a žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo ich nepovažuje za relevantné. Z uvedených dôvodov mal za to,
že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, čím dochádza k porušeniu základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR a práva účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. II. ÚS
209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07). V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k.
2 Cdo 80/2012.

8. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že je nesporné, že medzi povinným a
žalovaným bola uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie povinného ako zasielateľa
za škodu spôsobenú žalobcovi (príkazcovi), resp. tretej osobe pri vykonávaní zasielateľskej činnosti.
Poukázal na ust. § 603 ods. 2 OBZ, v zmysle ktorého je porušenie povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou jediný a výlučný zákonný dôvod zodpovednosti zasielateľa za škodu - zasielateľ vždy,
bez akýchkoľvek obmedzení, zodpovedá za takto spôsobenú škodu. Uviedol, že povinnosť konať s
odbornou starostlivosťou je uvedená ako základná povinnosť povinného aj vo VPP (čl. 8 ods. 2 písm. a)).
Okrem tejto povinnosti Poistné podmienky obsahujú aj ďalšie ustanovenia, ktoré materiálne obsahujú
osobitné povinnosti zasielateľa v rámci povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, formálne sú však
definované ako prípady, na ktoré sa poistenie podľa poistnej zmluvy údajne nemá vzťahovať. Jedným
z týchto prípadov má byť aj škoda spôsobená tým, že zasielateľ porušil odbornú starostlivosť tým, že
zásielku odovzdal na prepravu dopravcovi, ktorý nemá oprávnenie na výkon činnosti dopravcu (čl. 4
ods. 2 písm. g) VPP). Uviedol, že žalovaný túto zmluvnú úpravu odôvodňuje tým, že vzhľadom na
skutočnosť, že uzatvorením poistnej zmluvy preberá na seba určité riziko, je jeho právom si toto riziko
„uspôsobiť“ tak, aby bolo pre neho prijateľné. Vyslovil názor, že zákon však vo všeobecnosti pripúšťa
jeden jediný spôsob, aby si poistiteľ v právnom vzťahu poistenia svoje riziko „uspôsobil“ nielen tým, že
nastaví výšku poistného, ale aj právne, a to konkrétne podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ktoré mu dáva
možnosť znížiť plnenie v prípade, ak došlo najmä k vedomému porušeniu zákonom, v zmluve alebo v
poistných podmienkach zakotvených povinností poisteného, v dôsledku čoho vznikla poistná udalosť.
Tento spôsob „uspôsobenia“ rizika však OZ výslovne vylučuje vo vzťahu k poisteniu zodpovednosti za
škodu, s ohľadom na potrebu ochrany tretích osôb, ktoré nemajú možnosť skúmať vnútorné podmienky
poistného vzťahu, ale spoliehajú sa na existenciu poistenia.

9. Žalobca ďalej zdôraznil, že nakoľko zásadným účelom poistenia zodpovednosti za škodu je
poskytovať ochranu poškodenému pred neodborným konaním poisteného, je predmetné ustanovenie
(upravujúce možnosť zníženia poistného plnenia) v prípade poistenia zodpovednosti za škodu výslovne
vylúčené. V zmysle § 825 OZ tak pri poistení zodpovednosti za škodu nemá poistiteľ právo znížiť
náhradu, ktorú vypláca poškodenému z dôvodu, že poistený vedome porušil svoje povinnosti (v tomto
prípade dodržanie odbornej starostlivosti), má však nárok na náhradu sumy, o ktorú nemohol svoje
plnenie znížiť voči poškodenému, od poisteného. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré nemôže byť zmluvne
vylúčené, práve z dôvodu ochrany poškodeného. Podotkol, že presne o uvedené, teda o obídenie
kogentného ustanovenia § 825 OZ sa žalovaný, odvolávajúc sa na „uspôsobenie“ rizika, v tomto prípade
snaží. Z uvedeného vyvodil žalobca záver, že v prípade poistenia zodpovednosti za škodu poistiteľ nie je
oprávnený čo i len znížiť, nieto vylúčiť poistné plnenie vyplácané poškodenému. To znamená, že poistiteľ
je povinný vyplatiť poškodenému celú náhradu škody (v rámci poistného limitu), za ktorú poistený
zodpovedá. Ustanovenie, ktorým žalovaný znižuje, resp. vylučuje náhradu poškodenému, obchádza §
825 OZ a je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné, keďže (i.) svojim obsahom a účelom odporuje zákonu
(ochrana poškodeného), (ii.) zákon obchádza (zníženie, resp. vylúčenie poistného poškodenému) a
súčasne (iii.) sa prieči sa dobrým mravom (zavádzanie, že ide o poistenie, hoci v skutočnosti ide len o
čiastočné poistenie zodpovednosti za škodu).

10. Žalobca bol toho názoru, že žalovaným uplatňované obmedzenie, resp. vylúčenie poistenia upravené
v čl. 4 ods. 2 písm. g) VPP, je teda v podstate kogentnému ustanoveniu § 825 OZ priamo odporujúcou
snahou vyňať jednu konkrétnu povinnosť poisteného spadajúcu do povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou (resp. jej porušenie) z rámca povinností poisteného a tým aj z poistnej zmluvy. Uviedol, že
povinnosť povinného preveriť osobu dopravcu a neodovzdať tovar na prepravu dopravcovi, ktorý nemá
oprávnenie na výkon činnosti dopravcu, je nepochybne súčasťou širšej povinnosti zasielateľa konať s
odbornou starostlivosťou, tak ako je definovaná v OBZ a ustanovená vo VPP (čl. 8 ods. 2 písm. a)), jej
porušenie je preto nepochybne súčasne porušením povinnosti poisteného zachovávať povinnosti, ktoré



boli dohodnuté alebo sú ustanovené v poistných podmienkach v zmysle § 799 OZ. Bol toho názoru, že
následne sa preto v plnom rozsahu musí uplatniť ustanovenie § 825 OZ, že v dôsledku porušenia tejto
povinnosti poistiteľ, teda žalovaný, nemá právo čo i len znížiť (nieto vylúčiť) podľa ustanovenia § 799
ods. 3 OZ náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému, odvolávajúc sa na vedomé porušenie
povinností poisteného, ktoré viedli k vzniku poistnej udalosti.

11. Záverom žalobca v odvolaní uviedol, že napadnutému rozsudku chýbajú elementárne náležitosti
dostatočného a presvedčivého odôvodnenia; navyše v konečnom dôsledku tým dochádza k ochrane
nekalej praktiky žalovaného, ktorý napriek explicitnému zákonnému zákazu významne zužuje svoje
povinnosti z poistných zmlúv, s cieľom dosiahnuť zisk na úkor tretích osôb, ktoré sa na existenciu
poistky a jej minimálny rozsah garantovaný Občianskym zákonníkom legitímne spoliehajú. Na základe
uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobe vyhovel.

12. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že dôvody, ktorými žalobca odôvodňuje svoje
odvolanie, nie sú dôvodné. Domnieval sa, že s ohľadom na čl. 4 ods. 1 písm. a) VPP, čl. 1, ods. 1,
3 Osobitných dojednaní o poistení zodpovednosti zasielateľa ako zmluvného cestného dopravcu bolo
zamietnutie výplaty poistného plnenia za poisteného, ktorý za škodu zodpovedá namieste. K námietke
žalobcu, že v poistení zodpovednosti za škodu s poukazom na ustanovenie § 825 OZ nie je možné
dojednať výluky a vylúčenie náhrady poškodenému je v zmysle § 39 OZ neplatné, nakoľko odporuje
zákonu a aj ho obchádza, prieči sa dobrým mravom, žalovaný uviedol, že poistenie je záväzkovo-právny
vzťah, ktorý pokiaľ je poistná zmluva uzavretá medzi subjektami podľa § 261 ods. 1 a 2 OBZ, sa riadi
nielen Občianskym zákonníkom, ale v zmysle § 261 ods. 6 aj Obchodným zákonníkom, čo bolo aj v tomto
prípade. Poukázal na to, že zmluvné strany záväzkovo-právneho vzťahu uzavierajú zmluvu na základe
slobodnej vôle, dojednajúc si obsah svojho zmluvného vzťahu. Poistenie zodpovednosti zasielateľa nie
je ani povinným zmluvným poistením, v ktorom by bol obsah a rozsah tohto poistenia daný zákonnou
úpravou. Ďalej uviedol, že žalobca si mylne vykladá aj ustanovenie § 825 OZ v spojení s § 799 ods. 3
OZ; keďže v tomto prípade nejde o zníženie plnenia, ale o skutočnosť, že podľa dojednaného predmetu
poistenia a existencie výluk sa poistenie vôbec na danú skutkovú udalosť nevzťahovalo, čiže nebolo aké
plnenie znižovať. Zároveň opätovne poukázal aj na skutočnosť, že poddlžnícka žaloba neprichádza do
úvahy aj s ohľadom na skutočnosť, že išlo o poistenie zodpovednosti za škodu, z ktorého má poistený
právo, aby poisťovateľ hradil za neho poškodenému. Poistený však nemá proti poisťovateľovi
pohľadávku. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok potvrdil.

13. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca opätovne uviedol a zdôraznil, že mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom - nedostatočným odôvodnením nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného v napadnutom rozsudku. Vyslovil názor, že žalovaný je pasívne legitimovaným v tomto
spore. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci opätovne poukázal na to, že poistenie
zodpovednosti za škodu, ktoré nepokrýva porušenie odbornej starostlivosti, nespĺňa základný zmysel
a účel poistenia a navyše je v priamom rozpore s kogentným ustanovením § 825 OZ, ktoré chráni
tretie osoby. Poistiteľ je povinný vyplatiť poškodenému celú náhradu škody (v rámci poistného limitu),
za ktorú poistený zodpovedá. Nakoľko súd prvej inštancie napriek jednoznačnému zneniu kogentného
ustanovenia § 825 OZ považuje výluky z poistenia za platné, mal za to, že ide o nesprávne právne
posúdenie veci. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že poddlžnícka žaloba podľa § 109 Exekučného
poriadku neprichádza do úvahy. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe
vyhovel, alebo ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 388 Civilného sporového poriadku,
aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. K vyjadreniu odvolateľa sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že poistenému nevzniklo právo, aby ako
poisťovateľ za neho uhradil poškodenému škodu, nakoľko škoda, tak ako vznikla, nebola predmetom
poistného krytia. Opätovne poukázal na to, že žalobca si mylne vykladá aj ustanovenie § 825 OZ v
spojení s § 799 ods. 3 OZ; nakoľko v danom prípade nejde o zníženie plnenia, ale o skutočnosť,
že podľa dojednaného predmetu poistenia a existencie výluk sa poistenie vôbec na danú skutkovú
udalosť nevzťahovalo, čiže nebolo aké plnenie znižovať. Tvrdenie žalobcu, že v zmysle § 825 OZ je
v poistení zodpovednosti za škodu vylúčená možnosť poisťovateľa upraviť v poistnom vzťahu výluky,
resp. formulovať predmet poistenia inak, ako že kryje celé spektrum zodpovednosti za škodu poisteného,
keďže majú byť chránené tretie osoby, ktoré nemajú možnosť skúmať podmienky poistného vzťahu,
považoval za prinajmenšom absurdné. Zdôraznil, že poistenie zodpovednosti zasielateľa a dopravcu za
škodu nie je povinné zmluvné poistenie, ktorého účelom by bol štátom chránený záujem na odškodnení



poškodených. Neexistuje právna úprava, ktorá by nútila komerčné poisťovne prebrať poistným krytím
rozsah rizika, v prípade poistenia zodpovednosti dopravcu alebo dopravcu za škodu tak, aby kryla
akúkoľvek škodu. Z ustanovenia § 788 ods. 1 OZ vyplýva, že poisťovateľ je sám oprávnený formulovať
rozsah poistného krytia, teda to, čo je poistnou udalosťou. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací
súd prvoinštančný rozsudok potvrdil.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu
súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného
stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný,
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa poddlžníckou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému
ako dlžníkovi povinného (spoločnosť TRANSIT LINE, a.s.) povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo
výške 59.749,06 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla nedôvodným odmietnutím poskytnutia plnenia
z Poistnej zmluvy č. 13 3 809 zo dňa 13.02.2006 uzavretej spoločnosťou TRANSIT LINE, a.s. a
žalovaným, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti zasielateľa za škodu spôsobenú príkazcovi
pri vykonávaní zasielateľskej činnosti.

18. Podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo
exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po
tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený
domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky.
Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani
odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú
pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.

19. Zmyslom inštitútu poddlžníckej žaloby je, že ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému, resp.
súdnemu exekútorovi, ak sa na tom písomne s oprávneným dohodol, pohľadávku bezodkladne
po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz (resp. keď sa pohľadávka stala splatnou, ak v čase
doručenia exekučného príkazu ešte splatná nebola), môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od
poddlžníka na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Ide o klasické sporové konanie, zmyslom
kladného rozsudku o poddlžníckej žalobe je, že oprávnený získa exekučný titul voči poddlžníkovi,
voči ktorému v pôvodnom exekučnom konaní nebol v žiadnom právnom vzťahu. Nakoľko povinný
- spoločnosť TRANSIT LINE, a.s. dobrovoľne nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená rozsudkom
Okresného súdu v Dolnom Kubíne, žalobca v súlade s ustanovením § 36 Exekučného poriadku podal
návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie istiny vo výške 70.000 eur a trov exekučného konania.
Dňa 4. februára 2013 súdny exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej
pohľadávky, ktorým prikázal žalovanému, aby nevyplatil povinnému jeho pohľadávky (poistné plnenie)
voči povinnému. Nakoľko žalovaný predmetnú pohľadávku nevyplatil, domáhal sa žalobca v zmysle
§ 109 Exekučného poriadku vo vlastnom mene od žalovaného ako dlžníka povinného vyplatenia
pohľadávky. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalovanému ako poistníkovi nevznikla
povinnosť poskytnúť poistné plnenie, a teda nemal a ani nemá žiaden záväzok voči spoločnosti TRANSIT
LINE, a.s. a tak neexistuje ani pohľadávka žalovaného voči spoločnosti TRANSIT LINE, a.s., ktorú by si
žalobca mohol vymáhať od žalovaného ako od dlžníka svojho povinného.

20. Odvolateľ argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (po novej právnej úprave § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Právnym posúdením veci



je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo
aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

21. Všeobecná právna úprava poistenia (§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako právneho pomeru
založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie,
ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné predpokladá, že
podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá
jednak priamo v poistnej zmluve, jednak v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy.

22. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

23. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

24. Odvolací súd z hľadiska posúdenia prejednávanej veci a odvolacích námietok žalobcu považoval
za rozhodujúce ustanovenia čl. 4 ods. 2 písm. g) VPP a čl. 1 ods. 3 Osobitných dojednaní o poistení
zodpovednosti zasielateľa ako zmluvného cestného dopravcu k PZ č. 13-3809

25. Podľa čl. 4 ods. 2 písm. g) VPP, poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú tým,
že zásielka bol odovzdaná na prepravu dopravcovi, ktorý nemá oprávnenie na výkon činnosti dopravcu.

26. Podľa čl. 1 ods. 3 Osobitných dojednaní o poistení zodpovednosti zasielateľa ako zmluvného
cestného dopravcu k PZ č. 13-3809 (ďalej len „OD“), v súlade s čl. 4 ods. 4 VPP sa osobitne dojednalo,
že žalovaný nenahradí z poistenia zodpovednosti zmluvného dopravcu podľa ods. 1 tohto článku škodu
spôsobenú tým, že poistený odovzdal zásielku na prepravu dopravcovi, ktorý nemá oprávnenie na výkon
činnosti cestného prepravcu.

27. Podľa čl. 7 ods. 4 Poistnej zmluvy č. 13 3 809, pre poistenie dojednané zmluvou platia
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Všeobecné poistné podmienky poistenia zodpovednosti
zasielateľa, pokiaľ v poistnej zmluve a jej prílohách a dodatkoch nie je dohodnuté inak a táto poistná
zmluva.

28. Žalovaný v danom prípade odmietol poskytnúť poistné plnenie spoločnosti TRANSIT LINE, a.s. v
zmysle uvedenej poistnej zmluvy s odôvodnením, že k poistnej udalosti došlo z dôvodu opomenutia
povinnosti zasielateľa riadne preveriť existenciu dopravcu, ktorý v skutočnosti neexistoval a v súlade
s čl. 4 ods. 2 písm. g) Všeobecných poistných podmienok zodpovednosti zasielateľa za škodu, sa
poistné nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú tým, že zásielka bola odovzdaná na prepravu
dopravcovi bez oprávnenia na výkon činnosti. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že z dôvodu
naplnenia obsahu existujúcich výluk z poistenia, poistenému nevznikol nárok na poistné plnenie. Tento
názor odvolací súd považuje za správny.

29. Z kontextu ustanovenia čl. 4 ods. 2 písm. g) VPP a čl. 1 ods. 3 OD vyplýva, že zmluvné strany si
dohodli výluku z poistenia pre prípad, že vznikne škoda spôsobená tým, že poistený odovzdal zásielku
na prepravu dopravcovi, ktorý nemá oprávnenie na výkon činnosti cestného prepravcu, inými slovami,
účelom uvedených článkov bolo vyňať spod poistenia zodpovednosť za škodu, pokiaľ vznikne pri
vykonávaní dopravcom, ktorý nemá oprávnenie na výkon tejto činnosti. Odvolací súd je toho názoru,
že došlo k platnej dohode prípadu, na ktorý sa vzťahuje výluka z poistenia. Je obvyklé, že poistné
podmienky poistenia zodpovednosti uvádzajú taxatívne prípady, pri ktorých poisťovateľ nie je povinný
za poistného plniť (zaplatiť zaňho náhradu škody). Ide o tzv. výluky z poistenia zodpovednosti.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle čl. 1 ods. 1 OD sa predmet a rozsah poistenia osobitne
dojednal tak, že odchýlne od čl. 4 ods. 1 písm. g) VPP sa vzťahuje zodpovednosť zasielateľa - poisteného
aj pokiaľ bude povinný nahradiť škodu na zásielke ako tzv. zmluvný cestný dopravca na základe zmluvne



prevzatej zodpovednosti za uskutočnenie prepravy, pričom prepravu nevykoná sám, ale jej uskutočnenie
prenechá inému dopravcovi. V článku 1 ods. 3 OD bolo v súlade s čl. 4 ods. 4 VPP osobitne dojednané,
že žalovaný nenahradí z poistenia zodpovednosti zmluvného dopravcu podľa ods. 1 tohto článku škodu
spôsobenú tým, že poistený odovzdal zásielku na prepravu dopravcovi, ktorý nemá oprávnenie na výkon
činnosti cestného prepravcu.

31. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzavretiu Poistnej zmluvy č. 13 3 809 medzi
spoločnosťou TRANSIT LINE, a.s. a žalovaným v znení Dodatku č. 1, prílohou ktorej boli aj VPP a
OD, ani skutočnosť, že došlo k poistnej udalosti - odcudzeniu tovaru počas prepravy, ktorú vykonával
pre zasielateľa TRANSIT LINE, a.s. dopravca, ktorý nemal oprávnenie na výkon činnosti cestného
dopravcu. Ako vyplýva z čl. 1 ods. 1 OD poistený mal možnosť vykonanie prepravy prenechať inému
dopravcovi, avšak s tým, že v čl. 1 ods. 3 OD a čl. 4 ods. 1 písm. g) VPP bolo zmluvnými stranami
dohodnuté, že žalovaný nenahradí škodu spôsobenú tým, že poistený odovzdal zásielku na prepravu
dopravcovi, ktorý nemá oprávnenie na výkon cestného dopravcu. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného
ustanovenia, žalovaný presne špecifikoval prípad, kedy v prípade, že vznikne poistná udalosť a
tovar bude na prepravu odovzdaný dopravcovi bez oprávnenia na výkon činnosti dopravcu, nebude
poskytnuté žiadne poistné plnenia, tzv. výluku z poistenia zodpovednosti. Keďže v danom prípade bola
spôsobená škoda pri vykonaní prepravy dopravcom, ktorému poistený odovzdal tovar na prepravu a
ktorý nemal oprávnenie na výkon činnosti cestného dopravcu, žalovaný postupoval v súlade so zmluvne
dohodnutými podmienkami, keď odmietol poskytnúť poistné plnenie.

32. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že poistiteľ si v poistnej zmluve a vo
VPP môže upraviť, na aké prípady sa poistenie vzťahuje a ktoré poistné udalosti nebudú kryté, inými
slovami, na ktoré prípady sa vzťahuje výluka z poistenia. Zhodne so žalovaným zdôrazňuje, že v danom
prípade sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, spoločnosť TRANSIT LINE, a.s.
mala možnosť rokovať so žalovaným o zmluvných podmienkach, v prípade, že jej nevyhovovali, nebola
povinná poistnú zmluvu uzavrieť, mala možnosť uzavrieť poistnú s inou poisťovňou, ktorá poskytuje
obdobný druh poistenia v znení pre ňu vyhovujúcich podmienok. Poistenie zodpovednosti zasielateľa nie
je ani povinným zmluvným poistením, v ktorom by bol obsah a rozsah tohto poistenia daný zákonnou
úpravou. Nakoľko došlo k platnému uzavretiu Poistnej zmluvy č. 13 3 809 v znení Dodatku č. 1,
sú ňou zmluvné strany viazané, aj vrátane podmienok dohodnutých vo VPP a OD. Žalobca v konaní
nepreukázal žiaden zo zákonných dôvodov v zmysle ust. § 39 OZ, pre ktorý by bol článok 4 ods. 2 písm.
g) VPP absolútne neplatný.

33. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na zistené skutkové okolnosti bola naplnená skutková podstata
stanovená výlukou z poistenia a žalovaný postupoval v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami,
keď odmietol poistné plnenie poistenému, ktorý odovzdal tovar na prepravu dopravcovi bez oprávnenia
na výkon činnosti dopravcu.

34. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho
názorom, že z dôvodu naplnenia obsahu existujúcich výluk z poistenia, poistenému nevznikol nárok
na poistné plnenie a keďže žalovaný nemal a ani nemá žiaden záväzok voči spoločnosti TRANSIT
LINE, a.s., nie je možné aplikovať ustanovenie § 109 ods. 1 Exekučného poriadku upravujúce možnosť
oprávneného (žalobcu) uplatniť si svoju pohľadávku voči povinnému (TRANIST LINE, a.s.) priamo voči
žalovanému ako dlžníkovi povinného, nakoľko takýto záväzok žalovaného neexistuje. Po preskúmaní
jednotlivých ustanovení Poistnej zmluvy č. 13 3 809, vrátane jej Dodatku č. 1 a VPP dospel konajúci
súd k správnemu záveru, že z ustanovení čl. 4 ods. 1 písm. g) VPP vyplýva, že poistenie sa nevzťahuje
na škodu spôsobenú odovzdaním tovaru na prepravu dopravcovi bez oprávnenia na výkon činnosti
dopravcu.

35. Podľa § 825 OZ, poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3 <http://www.epi.sk/
zz/1964-40/znenie-20030101> náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú
poistiteľ takto nemohol svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.

36. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ



oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť.

37. K námietke odvolateľa, že podľa § 825 v spojení s § 799 ods. 3 OZ v poistení zodpovednosti za škodu
nie je možné dojednať výluky, odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade sa nejedná o zníženie
poistného plnenia, ale o skutočnosť, že podľa dohodnutého predmetu poistenia a existencie výluk sa
poistenie vôbec na danú skutkovú udalosť nevzťahovalo. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou
súdu prvej inštancie, že nakoľko z preukázaného dokazovania vyplynulo, že udalosť, pri ktorej došlo k
strate tovaru, nebola z dôvodu existencie výluky upravenej v poistných podmienkach poistnou udalosťou,
nie je možné, aby žalovaný obchádzal ustanovenia § 825 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd tak
správne vyvodil záver, že nakoľko žalovanému ako poistníkovi nevznikla povinnosť poskytnúť poistné
plnenie, a teda nemal a ani nemá žiaden záväzok voči spoločnosti TRANSIT LINE, a.s., neexistuje ani
pohľadávka žalovaného voči spoločnosti TRANSIT LINE, a.s., ktorú by si žalobca mohol vymáhať od
žalovaného ako od dlžníka svojho povinného. Podľa názoru odvolacieho súdu sa konajúci súd dôsledne
riadil citovanými ustanoveniami zákonov a poistnej zmluvy.

38. K námietke odvolateľa, že rozsudku súdu prvej inštancie chýbajú elementárne náležitosti
dostatočného a presvedčivého odôvodnenia, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
SR III. ÚS 209/2004 podľa ktorého: Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

39. Odvolací súd musí prisvedčiť žalovanému, že pri poistení zodpovednosti za škodu má poistený
právo, aby poisťovateľ hradil za neho poškodenému. Záväzok poisťovne nahradiť škodu za poisteného
je však záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Vzťah poškodeného a poisťovne nie je
vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a
tým, kto mu spôsobil škodu (poisťovňa ním nie je). Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú
škodcom, je však povinná plniť za (zodpovedného) poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce
mu z poistného vzťahu (aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému) (Ro NS SR z
28.04.2005, sp. zn. 3 Cdo 38/2005).

40. Poistenie zodpovednosti za škodu má vplyv aj na právne postavenie poškodeného. Z
poistenia zodpovednosti má poistený právo, aby poisťovateľ zaňho nahradil škodu poškodenému (§
822 OZ <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1354427-1354428&f=2>). Základom pre splnenie
povinnosti poisťovateľa je tá okolnosť, že poistený zodpovedá poškodenému za škodu podľa právnych
predpisov. V tomto zmysle má poistný pomer výrazne akcesorický charakter, pretože závisí od existencie
primárneho zodpovednostného vzťahu. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nie je
záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu je teda analógiou
záväzku v prospech tretieho.

41. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil a vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli, odvolací súd
rozhodol tak, že nemá nárok na ich náhradu.

43. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1213218660)

  1. 29. 4. 2014Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 42Cb/181/2013 z 29. 4. 2014potvrdené
  2. 23. 11. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/255/2014 z 23. 11. 2016 (toto rozhodnutie)