Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213219118 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213219118.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: H. U., X. O. XX, B. J., zastúpenej advokátom: JUDr. Igor Klamár, so sídlom Družstevná 5, Bratislava, proti odporkyniam: 1/ P. W., X. L. XXG, X., zastúpenej advokátom: JUDr. Stanislav Záhumenský, so sídlom Fraňa Kráľa 1504, Čadca, 2/ Ing. Elena Bajčeva - Elba Real, Martákovej 3, Bratislava, IČO: 37 348 809, o zaplatenie 8.000 eur, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 06. októbra 2014, č.k. 7C/159/2013-104, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľky; ktorým žiadala uložiť odporkyniam povinnosť spoločne a nerozdielne jej zaplatiť sumu 8.000 eur, titulom náhrady škody s tým, že o trovách konania podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka ako budúca kupujúca s odporkyňou 1/ ako budúcou predávajúcou a odporkyňou 2/ ako sprostredkovateľom uzatvorili dňa 03.05.2011 zmluvu o zložení zálohy vo výške 2.500,- eur na kúpu rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parcele registra "C" číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 352 m2, k.ú. J. L. J., nachádzajúceho sa na O.Š. D.. Č.. XX P. B. J. a následne dňa 02.09.2011 uzavrela s odporkyňou 1/ kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu X., katastrálneho odboru, okres U., obec B. J., na základe ktorej navrhovateľka a odporkyňa 1/ dňa 02.09.2011 Správe katastra U. navrhli, aby rozhodla o vklade vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľky do katastra nehnuteľností, pričom predmetné nehnuteľnosti odporkyňa 1/ navrhovateľke odovzdala dňa 26.09.2011. Poukázal na to, že navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v liste zo dňa 03.07.2012; zaslanom odporkyni 2/; namietala, že odporkyne 1/ a 2/ jej prezentovali, že kúpou rodinného domu so súpisným č. XX a súvisiaceho pozemku parc. č. XXX/XX, nadobudne do vlastníctva pozemok obdĺžnikového tvaru, ktorý je ohraničený zvyškami pôvodného oplotenia pozemku, avšak po uzatvorení kúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej ceny zistila, že pozemok, ktorý nadobudla do vlastníctva, nie je pravidelného tvaru a ľavá zadná časť pozemku pri pohľade z ulice; na ktorom sa nachádza aj studňa aj žumpa, patriace k jej domu; je súčasťou susedného pozemku parc. č. XXX/XX; ktorý jej však nepatrí; a preto bola uvedená do omylu, pričom ak by bola informovaná o skutočnom stave pozemku, nebola by pristúpila k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti žiadala o finančné odškodné vo výške 10.000 eur. Mal tiež preukázané, že odporkyňa 1/ vyplatila dňa 13.10.2011 navrhovateľke sumu 700 eur za účelom zabezpečenia vybudovania novej studne. Výpoveďou navrhovateľky ako účastníčky konania mal preukázané, že odporkyňa 1/ jej ukázala, že žumpa sa nachádza na pozemku jej zaťa, teda už pri kúpe vedela, že žumpa nie je na pozemku, ktorý kupuje, pričom žumpa nebola predmetom kúpnej zmluvy a odporkyňa 1/ sa na úhradu nákladov navrhovateľky na vybudovanie žumpy nezaviazala. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa ust. § 49a, § 420 ods. 1 § 424, § 438, § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť. Konštatoval, že navrhovateľka v konaní nepreukázala splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti odporkýň za škodu, nakoľko pokiaľ ide o zaplatenie sumy 3.000 eur, navrhovateľka sama potvrdila, že žumpa sa nachádza na pozemku zaťa odporkyne 1/, teda už pri kúpe vedela, že žumpa nie je na pozemku, ktorý kupuje; a nakoľko žumpa nebola predmetom kúpnej zmluvy a odporkyňa 1/ sa nezaviazala uhradiť jej náklady na vybudovanie novej žumpy, porušenie akejkoľvek právnej povinnosti zo strany odporkyne 1/, resp. odporkyne 2/, na základe ktorej by im vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľke náklady na vybudovanie novej žumpy, nebolo preukázané. Pokiaľ ide o zvyšok uplatnenej škody v sume 5.000 eur; ktorá mala vzniknúť tým, že pozemok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy má v skutočnosti nižšiu výmeru, než tvrdila odporkyňa 1/; poukázal na skutočnosť, že odporkyňa 1/ vlastnila pozemok o výmere 352 m2, ktorý v uvedenej výmere aj previedla do vlastníctva navrhovateľky za dohodnutú kúpnu cenu, a teda nejde o prípad, že by navrhovateľka ako kupujúca po uzatvorení kúpnej zmluvy zistila, že kúpený pozemok má v skutočnosti nižšiu výmeru, než sa uvádza v kúpnej zmluve. V tejto súvislosti zdôraznil, že pokiaľ aj predávaný pozemok mal iný, než obdĺžnikový tvar; bez ohľadu na to, či odporkyňa 1/ o tejto skutočnosti vedela; a táto skutočnosť bola pre navrhovateľku pre uzatvorenie kúpnej zmluvy rozhodujúca, mohlo by to spôsobiť relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorej sa však navrhovateľka nikdy nedomáhala ani nedovolávala. Dospel preto k záveru, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú: 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4/ zavinenie, pričom v konaní nebolo preukázané ani to, že by zo strany odporkyne 1/ išlo o úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 424 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vznik škody, konštatoval, že navrhovateľka nepreukázala ani vznik skutočnej škody, keď za škodu považovala rozdiel v hodnote pozemku v sume 5.000 eur, ktorá zodpovedá cene 53 m2 pozemku, avšak týmto spôsobom v danom prípade výšku škody určiť nemožno, nakoľko odporkyňa 1/ jej nepredala pozemok o 53 m2 menší, než bolo v kúpnej zmluve dohodnuté. Z tohto dôvodu považoval za nadbytočné vykonanie znaleckého dokazovania na zistenie všeobecnej hodnoty pozemku v uvedenej výmere, keď kúpna cena bola medzi zmluvnými stranami riadne dohodnutá v kúpnej zmluve, a preto vykonanie takéhoto dokazovania nemohlo mať pre rozhodnutie súdu žiaden praktický význam, nakoľko znaleckým dokazovaním mohla byť zistená len hypotetická, nie však skutočná škoda, ktorej vznik nebol v konaní preukázaný. Návrh podaný proti odporkyni 2/ zamietol aj z dôvodu, že navrhovateľka s ňou nebola v žiadnom právnom vzťahu, keďže s ňou nemala uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu, na základe ktorej by ako sprostredkovateľ mohla navrhovateľke zodpovedať za vzniknutú škodu, ak by porušila povinnosti vyplývajúce jej zo sprostredkovateľskej zmluvy a toto porušenie by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody; čo v danej veci preukázané nebolo. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá ho žiadala zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nesprávne ustálil skutkový stav veci a nesprávne vec právne posúdil stránke, keď dospel k záveru, že nebolo preukázané žiadne porušenie právnej povinnosti zo strany odporkyne 1/. Namietala, že v konaní bolo nepochybne preukázala, že odporkyňa 1/ ju úmyselne uviedla do omylu, keď počas obhliadky nehnuteľností tvrdila, že predávaný pozemok má obdĺžnikový tvar, a preto kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti uzatvárala v omyle vyvolanom odporkyňou 1/ úmyselne a odporkyňou 2/ z nedbanlivosti. Zdôraznila, že na ohliadkach nehnuteľností jej obe odporkyne prezentovali, že odporkyni 1/ patrí i tá časť nehnuteľnosti, ktorá napokon nebola predmetom predaja, čo potvrdila i odporkyňa 2/ vo svojej výpovedi účastníka konania pred súdom, keď uviedla, že odporkyňa 1/ vedela, že jej časť pozemku o výmere 53 m2 nepatrí. Zároveň; pokiaľ ide o zamietnutie návrhu proti odporkyni 2/; nesúhlasila so záverom súdu, že s ňou nebola v žiadnom právnom vzťahu a nemôže si preto proti nej uplatňovať nárok na náhradu škody, keďže odporkyňa porušila svoju právnu povinnosť realitnej maklérky zistiť, či prezentovaný skutočný stav korešponduje s právnym stavom veci, v dôsledku čoho ju taktiež; i keď neúmyselne; uviedla do omylu a zodpovedá za vzniknutú škodu. Odporkyňa 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, keď navrhovateľka v konaní nepreukázala naplnenie žiadneho z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Stotožnila sa so záverom súdu, že navrhovateľka nepreukázala, akú právnu povinnosť mala porušiť, avšak ani vznik skutočnej škody a zdôraznila, že; ako bolo v konaní preukázané; navrhovateľka mala pred kúpou nehnuteľností vedomosť o tom, že predmetná žumpa sa na danom pozemku nenachádza, a preto súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov a správneho právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne. Uplatnila tiež náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.) vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu, ako aj na opodstatnenosť tvrdení odporkyne 1/, ktoré uvádzala na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.) a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky, teda na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 49a, § 420 ods. 1 § 424, § 438, § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán, a preto je jeho rozhodnutie v tomto ohľade presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ňou uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také opomenuté rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje s tým, že tieto považuje za potrebné doplniť na zdôraznenie ich správnosti, o dôvody poukazujúce na niektoré právne významné aspekty z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľky. V preskúmavanej veci sa navrhovateľka domáha proti odporkyniam 1/ a 2/ náhrady škody, ktorú jej mali spôsobiť; v celkovej výške 8.000 eur, pozostávajúcej z náhrady nákladov potrebných na vybudovanie novej žumpy v sume 3.000 eur a rozdielu v hodnote výmery tvrdeného a skutočne predaného pozemku (53 m2) v sume 5.000 eur; tým, že v súvislosti s kúpou rodinného domu so súpisným č. XX a pozemku parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 352 m2 v obci B. J., katastrálne územie J. L. J., ju uviedli do omylu ohľadne tvaru a skutočnej výmery predávaného pozemku, keď tento; v rozpore s ich vyhláseniami počas ohliadky nehnuteľností; nemal obdĺžnikový tvar a predmetom prevodu nebola ľavá zadná časť pozemku, na ktorej sa nachádza žumpa a studňa, a ktorá je vo vlastníctve švagra odporkyne 1/. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci dôsledne vychádzal z rozhodujúcich skutočností vymedzených navrhovateľkou v návrhu na začatie konania a jej ďalších písomných podaniach doručených mu v priebehu konania; ktorými bol viazaný; a dospel k správnemu záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že odporkyňa 1/ ju; spoločne s odporkyňou 2/; uviedla do omylu tým, že v rozpore so skutočnosťou tvrdila, že pozemok parc. č. XXX/XX má obdĺžnikový tvar a predmetom prevodu je i ľavá zadná časť pozemku, na ktorej sa nachádza žumpa a studňa. Sama navrhovateľka totiž vo svojej výpovedi účastníčky konania (č.l. 32 spisu) uviedla, že odporkyňa 1/ jej ukázala, že žumpa sa nachádza na pozemku jej zaťa, teda už pri kúpe pozemku vedela, že pozemok, na ktorom sa žumpa nachádza, nie je predmetom prevodu. Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že nakoľko navrhovateľka mala vedomosť o tom, že sporná časť pozemku súvisiaceho s rodinným domom, resp. žumpa a studňa, nie sú predmetom prevodu, nemohla ju odporkyňa 1/ uviesť do omylu a spôsobiť jej tým škodu vo výške nákladov potrebných na vybudovanie novej žumpy, ktorej náhrady sa domáha podaným návrhom v preskúmavanej veci. Správny je i záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľka nepreukázala, že jej odporkyne spôsobili škodu tým, že odporkyňa 1/ na ňu previedla pozemok vo výmere menšej o 53 m2, teda bola ukrátená o sumu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote pozemku v uvedenej výmere, nakoľko; ako na to správne poukázal i prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku; odporkyňa 1/ do vlastníctva navrhovateľky v súlade s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 02.09.2011, previedla pozemok vo výmere 352 m2, teda pozemok vo výmere zodpovedajúcej platne uzavretej kúpnej zmluve, ktorej neplatnosti sa navrhovateľka; ani s poukazom na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka; nikdy nedovolala. Navrhovateľka teda v konaní nepreukázala vznik zodpovednosti odporkyne 1/ za škodu, ktorej náhrady sa domáha podaným návrhom. Súd prvého stupňa správne ustálil skutkový stav veci a správe vec posúdil po právnej stránke i pokiaľ ide o nedôvodnosť podaného návrhu proti odporkyni 2/, ktorá sa vo vzťahu k navrhovateľke; ktorá s ňou nebola v žiadnom právnom vzťahu, ktorý by mohol zakladať zmluvnú zodpovednosť za škodu; neopustila porušenia žiadnej právnej povinnosti, a preto ani vo vzťahu k nej neboli splnené zákonné predpoklady vzniku jej zodpovednosti za škodu, ktorá mala navrhovateľke vzniknúť v súvislosti s kúpou predmetných nehnuteľností. Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní poukazovala na konanie odporkyne 1/, ktorá počas obhliadky nehnuteľností tvrdila, že predávaný pozemok má obdĺžnikový tvar, a preto kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti uzatvárala v omyle vyvolanom odporkyňou 1/ úmyselne a odporkyňou 2/ z nedbanlivosti, odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že sama navrhovateľka vo svojej výpovedi účastníčky konania vyhlásila, že o tejto skutočnosti vedela pred uzavretím kúpnej zmluvy, a preto túto jej argumentáciu považuje za nedôvodnú. Neopodstatnená je i námietka navrhovateľky v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa pochybil, keď návrh proti odporkyni 2/ zamietol z dôvodu, že odporkyňa s ňou nebola v žiadnom právnom vzťahu a neporušila žiadnu právnu povinnosť, nakoľko uvedený skutkový i právny záver súdu prvého stupňa považuje za správny, keď vzhľadom na vedomosť navrhovateľky o tvare pozemku a nemožnosti prevodu jeho zadnej časti nemohla odporkyňa 2/ porušiť svoju právnu povinnosť realitnej maklérky zistiť, či prezentovaný skutočný stav korešponduje s právnym stavom veci, na ktorú navrhovateľka poukazuje v podanom odvolaní, teda ani v jej prípade neboli splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti odporkyne 2/ za škodu, uplatnenú podaným návrhom. So zreteľom na uvedené, odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom rozsahu, jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 1,4 O.s.p. súd prvého stupňa spolu s rozhodnutím o trovách prvostupňového konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.