Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/261/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222415 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213222415.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: RELAX CLUB spol. s r.o., so sídlom Malé Pálenisko 11, 821 09 Bratislava, IČO: 35 857 871, proti žalovanému: EVITA club, s.r.o., so sídlom Malé Pálenisko 11, 821 05 Bratislava, IČO: 36 840 912, o určenie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/137/2013-89 zo dňa 17.06.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/137/2013 - 89 zo dňa 17.06.2014 p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.07.2013 domáhal, aby súd určil, že žalovaný je povinný vystaviť faktúru na sumu 288.749,05 eur s DPH, a to najneskôr do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesením zo dňa 23.09.2013 pripustil zmenu petitu navrhnutú žalobcom tak, aby súd určil, že dňom dodania rekonštrukčných prác a prác spojených so zariadením nehnuteľnosti je deň zániku Zmluvy odstúpením zo strany žalobcu, t.j. 27.06.2013 a zároveň určil povinnosť žalovaného upraviť dátum zdaniteľného plnenia vo faktúre č. 2013001 zo dňa 08.07.2013 na 27.06.2013. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.10.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o podnájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností - administratívnej budovy nachádzajúcej sa na ul. Malé Pálenisko 11, Bratislava. Počas celého obdobia trvania zmluvy boli na nehnuteľnosti vykonávané rekonštrukčné práce a práce súvisiace so zariadením nehnuteľnosti. Dňa 12.08.2011 strany uzavreli Dohodu o uznaní záväzku a postupnom splatení dlhu, predmetom ktorej bolo splatenie dlžnej sumy za nájomné v troch splátkach. Žalovaný však Dohodu o uznaní záväzku a postupnom splatení dlhu nedodržal a dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. Dňa 31.03.2013 žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bolo urovnanie práv a povinností, ktoré boli medzi nimi sporné. Žalovaný sa okrem iného zaviazal, že v prípade, ak dôjde k nesplneniu povinností dohodnutých v čl. II. bodu 5 dohody o urovnaní, žalobca prizná žalovanému nárok na vystavenie faktúry podľa čl. II. bod 5 Dohody o urovnaní ako náklady na rekonštrukciu nehnuteľnosti, zariadenie nehnuteľnosti v sume 288.749,05 eur s DPH. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dohodu o urovnaní nedodržal, došlo zo strany žalobcu k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 18.06.2013 a k zániku zmluvy z titulu riadneho doručenia predmetného odstúpenia žalovanému dňa 27.06.2013. Následne boli z dôvodu jednotnosti v účtovaní dopočítané záväzky žalovaného ku dňu zániku zmluvy. Žalobca bol toho názoru, že deň zániku zmluvy sa považuje za deň zdaniteľného plnenia, teda dodania rekonštrukčných prác a prác spojených so zariadením nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol povinný vystaviť faktúru najneskôr dňa 12.07.2013. Svoj naliehavý právny záujem žalobca odôvodnil tým, že v prípade nevystavenia a nedoručenia predmetnej faktúry mu hrozí značná ujma, a to v súvislosti so zákonom č. 222/2004 Z.z. o DPH, zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, na základe ktorých pre nesprávne účtovanie, napr. z dôvodu nerozpísania cien hmotného majetku a jeho následného odpisovania, prípadne z iných dôvodov, je vystavený hrozbe ujmy v podobe sankcie. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, keďže na faktúre nemôže byť zmenený dátum na 27.06.2013, pretože by to nevedel vydokladovať v účtovníctve. Potvrdil, že rekonštrukcia a dostavba nebytových priestorov prebehla a daňový úrad od neho žiadal, aby ju relevantným spôsobom vydokladoval. Nakoľko žalovaný to nevedel vydokladovať, faktúra bola stornovaná, a z uvedeného dôvodu ju žalovaný nemôže opätovne vystaviť, ani s dátumom 08.07.2013 tak, ako to žiada žalobca. Rekonštrukcia sa robila svojpomocne, kamaráti prišli vykonávať stavebné práce, materiál kúpil žalovaný, z úhrady za materiál z faktúr bola už uplatňovaná DPH od štátu. Práca fakturovaná nikdy nebola, nakoľko nemala byť komu. 2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p. uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, a aj keby súd určil, že dňom dodania rekonštrukčných prác a prác spojených so zariadením nehnuteľnosti je deň zániku zmluvy odstúpením zo strany žalobcu, t.j. 27.06.2013, v postavení žalobcu by sa nič nezmenilo. Vyslovil názor, že súd určovacou žalobou určuje, či tu právo alebo právny vzťah je a neurčuje, že dňom dodania prác je deň zániku zmluvy a pod., tak ako to žiadal žalobca. Poukázal na to, že žalobca sa v žalobe nedomáhal určenia práva alebo právneho vzťahu. Žalobcom navrhovaný petit považoval za nevykonateľný, ktorý nemá žiadne právne následky pri oboch petitoch. Citujúc ustanovenie § 80 písm. a), b), c) O.s.p. uviedol, že pri druhom petite súd nemôže určiť povinnosť žalovanému upraviť dátum plnenia vo faktúre, nakoľko sa nejedná o určovaciu žalobu, ale o žalobu podľa § 80 písm. b/ O.s.p. o splnenie povinnosti. Poukázal na to, že faktúra je daňovým dokladom, s ktorej existenciou, či neexistenciou nemožno spájať vznik, zmenu alebo zánik právneho úkonu. Faktúra teda nemôže byť právnym úkonom. Vyslovil názor, že žalobca v konaní ani nepreukázal, že mu hrozí značná ujma v súvislosti so zákonom o DPH, o dani z príjmov a zákonom o účtovníctve. Mal za to, že v prípade, že by žalobcovi ujma vznikla, môže si ju uplatňovať priamo u žalovaného žalobou na plnenie. Súd prvej inštancie po právnom posúdení skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním podľa vyššie citovaných ustanovení dospel k záveru, že v predmetnej veci na strane žalobcu nie je naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to z odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Zdôraznil, že má naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, v tomto prípade, či deň dodania rekonštrukčných prác spojených so zariadením nehnuteľnosti, je dňom zániku (nájomnej) zmluvy odstúpením zo strany žalobcu. S tým sa spája naliehavý právny záujem z titulu hroziacich ďalších právnych skutočností z osobitných predpisov, ktoré sú subjekty povinné dodržiavať, napr. ako to vyplýva zo zák. č. 222/2004 Z.z.. Uviedol, že pri prebiehajúcich daňových kontrolách za zdaňovacie obdobie jún 2013, júl 2013 sa skúma aj obchodno- právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Sám správca dane podľa vyjadrenia žalovaného začal navádzať na stornovanie faktúr za rekonštrukčné práce voči žalobcovi. Z tohto dôvodu hrozí žalobcovi značná ujma z neuznania zdaniteľného plnenia a následného neuznania odpočtu dane z pridanej hodnoty v príslušnom zdaňovacom období. Preto žalobca považoval za podstatné práve určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, resp. určenia jeho času, v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., vychádzajúc z Dohody o urovnaní zo dňa 31.03.2013 z čl. II bodu 5 a následne doručením odstúpenia od zmluvy a výzvy na vystavenie faktúry zo dňa 27.06.2013 a určenie, či je tento deň dňom zániku nájomnej zmluvy a vzniku práva vyúčtovania rekonštrukčných prác. Určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. podstatné pre zánik právneho vzťahu a následne na splnenie si povinnosti v zmysle ustanovenia § 80 písm. b) O.s.p. a odstránenia stavu neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý ohrozuje aj právny vzťah medzi ním a vlastníkom nehnuteľnosti spoločnosťou ERS Holding, spol. s r. o.. Žalobca v odvolaní opätovne popísal skutkový stav a citujúc ustanovenie § 349 Obchodného zákonníka mal za to, že konajúci súd sa vôbec nezaoberal a nevysporiadal s otázkou, tak ako je uvedené aj v žalobnom petite, či je dňom dodania rekonštrukčných prác a prác spojených so zariadením nehnuteľnosti deň zániku zmluvy odstúpením zo strany žalobcu, t. j. 27.6.2013. Poukázal na to, že práve na túto skutočnosť nadväzujú ďalšie povinnosti v zmysle ustanovení osobitných predpisov, ako je v tomto prípade zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. S dňom zániku zmluvy (podnájomnej) vznikajú práva a povinnosti zmluvných strán, a okrem iných vzniká aj právo na bezdôvodné obohatenie. Žalobca ďalej uviedol, že v rámci liberácie bezdôvodného obohatenia sa subjekty podnájomnej zmluvy dohodli na vyporiadaní nárokov podnájomcu z rekonštrukčných prác z užívanej stavby, ktorá bola daná do podnájmu a na vzájomnom vyporiadaní v rámci čl. II. bodu 6 Dohody o urovnaní tak, že sa cena určila vo výške nesplateného nájomného a nárokov s tým súvisiacich, ktoré by mali pokryť primeranú cenu nákladov a zhodnotenia predmetnej stavby, ktoré žalobca ďalej prefakturoval vlastníkovi stavby - spoločnosti ERS Holding spol. s r.o., Malé Pálenisko 11, 821 09 Bratislava, IČO: 35 702 982. 4. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že žalovanému po určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, vyplýva následne v zmysle ustanovenia § 80 písm. b) O.s.p. splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Žalobca v domnení, že žalovaný si splní svoju zákonnú povinnosť vystaviť faktúru za rekonštrukčné práce a zariadenie nehnuteľnosti znejúcu na sumu 274.357,75 eur, v zmysle ustanovenia § 71 a § 72 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej (ďalej len „zákon o DPH“) hodnoty jednostranne započítal svoju pohľadávku s pohľadávkou žalovaného. 5. S poukazom na ust. § 71, § 69 ods. 5, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 73 zákona o DPH mal za to, že žalovaný bol povinný vystaviť faktúru najneskôr dňa 12.07.2013. Po podaní žaloby mu žalovaný doručil dňa 08.08.2013 faktúru - daňový doklad č. 2013001 za rekonštrukciu nehnuteľnosti a zariadenie predmetnej nehnuteľnosti na sumu 288.749,05 eur s DPH, v súlade s čl. II bod 6. Dohody o urovnaní, vystavenú dňa 08.07.2013, na ktorej však ako dátum vzniku daňovej povinnosti bezdôvodne uviedol dátum 08.07.2013, a nie dátum 27.06.2013, kedy podľa názoru žalobcu reálne došlo k dodaniu zdaniteľného plnenia v zmysle § 9 zákona o DPH, a teda aj k vzniku daňovej povinnosti žalovaného. 6. Žalobca ďalej uviedol, že je nepochopiteľné, na základe čoho súd prvej inštancie vo svojom rozsudku na strane 5 usudzuje, že „Pri druhom petite súd nemôže určiť povinnosť žalovanému upraviť dátum plnenia vo faktúre, nakoľko sa nejedná o určovaciu žalobu, ale o žalobu podľa § 80 písm. b) O.s.p. o splnenie povinnosti“, keď uznesením zo dňa 23.09.2013 pripustil žalobcom navrhnutú zmenu petitu žaloby v uvedenom znení a nenamietal neprípustnosť zmeny petitu. 7. V súvislosti s preventívnou funkciou určovacej žaloby mal za to, že určenie dátumu je podstatné: - pre určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., v tomto prípade, či deň dodania rekonštrukčných prác spojených so zariadením nehnuteľnosti, je dňom zániku (nájomnej) zmluvy z dôvodu odstúpenia zo strany žalobcu, - pre predmet daňovej kontroly vykonávajúcej zamestnancami správcu dane pre príslušné zdaňovacie obdobie, - z dôvodu určenia dňa pre započítanie si vzájomných práv a povinností priamo medzi žalobcom a žalovaným, - pre určenia dňa nárokovateľnosti na vyplatenie dane z pridanej hodnoty a - pre určenie dňa a času z dôvodu zákonných povinností pre vyriešenie hodnoty majetku a jeho odpisovania. Z uvedeného považoval za zrejmé, že konajúci súd sa dostatočne nevyporiadal s tým, že v prvom rade je potrebné určiť, tak ako bola aj žaloba vedená v súlade s § 80 písm. c) zákona O.s.p., či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 8. Žalobca zastáva názor, že určenie dňa v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. vychádzajúc z Dohody o urovnaní zo dňa 31.03.2013 z čl. II bodu 5 a následného doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy a výzvy na vystavenie faktúry za rekonštrukčné práce zo dňa 27.06.2013, je podstatné aj z toho dôvodu, že nakoľko ide o deň skončenia nájmu, a keďže má spoločnosť EVITA club, s.r.o. sídlo zapísané v obchod- nom registri, je tento deň určujúci práve na zmenu sídla spoločnosti. Mal za to, že aj keď v pôvodnej žalobe tieto skutočnosti neopisoval, súd je povinný postupovať v zmysle ustanovenia § 121 O.s.p., konať a upraviť v súlade s petitom prvú časť vety, že dňom dodania rekonštrukčných prác a prác spojených so zariadením nehnuteľnosti je deň zániku zmluvy odstúpením zo strany žalobcu, t.j. 27.06.2013. Opätovne poukázal na svoj naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ktorý odôvodnil tým, že v prípade nejednotnosti dátumu zdaniteľného plnenia pri odpočte dane z pridanej hodnoty mu hrozí značná ujma v podobe sankcie, a to v súvislosti so zákonom č. 222/2004 Z. z. o DPH, zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Uviedol, že vzhľadom na to, že je mesačným platcom dane z pridanej hodnoty, je vystavený hrozbe možného neuznania zdaniteľného plnenia a následného neuznania odpočtu dane z pridanej hodnoty v príslušnom mesiaci zo strany daňového úradu, ak by správca dane posudzoval určenie momentu zdaniteľného plnenia podľa dátumu uvedeného vo faktúre a nie podľa momentu zániku zmluvného vzťahu, kedy došlo k dodaniu rekonštrukčných prác a prác spojených so zariadením nehnuteľnosti (deň účinnosti odstúpenia od Zmluvy). Naliehavý právny záujem takisto vyplýva aj zo začatej daňovej kontroly. V súvislosti s dobropisom zo dňa 28.02.2004 pod č. 2014001, ktorý mu bol doručený dňa 15.04.2014 žalobca uviedol, že ho vrátil žalovanému naspäť, nakoľko takýmto konaním by mohlo dôjsť k pokusu poškodzovania veriteľa, ako aj krátenia dane zo strany žalovaného v zmysle zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Opätovne poukázal aj na to, že predmetný spor ohrozuje právny vzťah medzi ním a vlastníkom nehnuteľnosti spoločnosťou ERS Holding, spol. s.r.o. a ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, nemožno odstrániť inak, ako ustanoviť, že dňom dodania rekonštrukčných prác a prác spojených so zariadením nehnuteľnosti je deň zániku Zmluvy odstúpením zo strany žalobcu, t.j. 27.06.2013. 9. Žalobca na základe uvedených skutočností a z dôvodu preukázaného právneho záujmu na určení povinnosti žiadal, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak, že zmení napadnutý rozsudok a žalobe vyhovie alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na opätovné konanie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) zákona č. 99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku. 10. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu prikláňa k napadnutému rozsudku a nemá k danej veci žiadne nové podklady, ktoré by zakladali zmenu rozsudku. K vyjadreniu pripojil DOBROPIS č. 2014001 zo dňa 28.02.2014, kde dobropisoval predmetnú faktúru v plnom rozsahu - 288.749,05 eur. Uviedol, že v spoločnosti prebehla daňová kontrola, ktorá akceptovala vystavený dobropis. Suma, ktorá by sa mala podľa žalobcu fakturovať, je celá neopodstatnená. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok nezmenil a odvolanie zamietol. 11. V písomnom doplnení odvolania, doručenom odvolaciemu súdu dňa 01.04.2015, žalobca dal na vedomie ďalšie skutočnosti súvisiace s rozhodovanou právnou vecou, a to, že dňa 25.03.2015 uskutočnil oznámenie neobvyklej obchodnej operácie podľa ust. § 17 zák. č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na príslušnom orgáne - Ministerstvo vnútra, Prezídium policajného zboru, národná kriminálna agentúra. Žalobca v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním o určenie povinnosti uskutočnil kontrolu účtovných závierok žalovaného, ako aj spoločnosti TIRNA, spol. s r.o. a zistil, že faktúra č. 2013001 na sumu 288.749,05 eur (určenie dátumu na danej faktúre je predmetom sporu) nie je evidovaná v účtovnej závierke žalovaného ani spoločnosti TIRNA, spol. s r.o., čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o zákonnosti postupu spoločností TIRNA, spol. s r.o., ako aj žalovaného. 12. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že vyhotovenie faktúry je jednostranným právnym úkonom, pričom povinnosť vystaviť faktúru vyplýva nielen z príslušných účtovných predpisov, ale aj priamo z ust. § 340a Obchodného zákonníka. Žalovaným je však popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami). Vzhľadom na uvedené považoval za opodstatnené autoritatívne určenie zo strany súdu o: - existencii/neexistencii právneho vzťahu, resp. - času existencie/neexistencie právneho vzťahu (deň 27.06.2013, ako deň zániku nájomnej zmluvy a vzniku práva vyúčtovania rekonštrukčných prác), a to v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. vychádzajúc z Dohody o urovnaní zo dňa 31.03.2013, konkrétne z čl. II bodu 5, a následne z odstúpenia od zmluvy o podnájme nebytových priestorov. Opätovne citoval a odvolal sa na niektoré ustanovenia zákona o DPH a uviedol, že si uplatnil právo na odpočítanie dane v súlade s § 51 ods. 1 písm. a) a teraz má vážne problémy so správcom dane Daňový úrad Bratislava a hrozí mu závažná ujma - škoda z nezákonného konania, nakoľko správca dane z predmetnej faktúry za dodanú službu (rekonštrukcia stavby - zhodnotenie majetku) a tovar (inventár v stavbe - zariadenie) odmieta uznať uplatnené právo na odpočítanie dane DPH z faktúry č. 2013001 vystavenej žalovaným, neskôr nezákonne - svojvoľné dobropisovanej v rozpore so zákonom o DPH. Ďalej uviedol, že bez určenia o existencii/neexistencii právneho vzťahu súdom hrozí aj právna neistota žalobcu v prípadnom ďalšom súdnom konaní, v ktorom by mal právo vymáhať nezaplatené nájomné, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, ušlý zisk dohodnutý v nájomnej zmluve, prípadne z dohody o urovnaní od žalovaného, a to z titulu porušenia nájomnej zmluvy a jej skončenia a vzájomného usporiadania - dohoda o urovnaní. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa pôvodne domáhal, aby súd určil, že žalovaný je povinný vystaviť faktúru na sumu 288.749,05 eur s DPH, v priebehu konania navrhol zmenu petitu a žiadal, aby súd určil, že dňom dodania rekonštrukčných prác a prác spojených so zariadením nehnuteľnosti je deň zániku Zmluvy odstúpením zo strany žalobcu, t.j. 27.06.2013 a zároveň určil povinnosť žalovaného upraviť dátum zdaniteľného plnenia vo faktúre č. 2013001 zo dňa 08.07.2013 na 27.06.2013. Svoj naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že v prípade nevystavenia a nedoručenia predmetnej faktúry mu hrozí značná ujma, a to v súvislosti so zákonom č. 222/2004 Z.z. o DPH, zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, na základe ktorých je vystavený hrozbe ujmy v podobe sankcie. Žalovaný sa bránil tým, že na faktúre nemôže byť zmenený dátum na 27.06.2013, pretože by to nevedel vydokladovať v účtovníctve, rekonštrukčné práce nevie vydokladovať, nakoľko boli vykonávané svojpomocne a z toho dôvodu faktúru v plnom rozsahu č. 2013001 dobropisoval. 16. Podľa § 137 zák. č. 216/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Stotožňuje sa s jeho názorom, že ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musel v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Nová právna úprava v § 137 písm. c) CSP vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., avšak s obmedzením, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, preto je naďalej potrebné, aby žalobca v konaní naliehavý právny záujem preukázal. Odvolací súd zdôrazňuje, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p., po novej právnej úprave § 137 písm. a) CSP). 18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p.. 19. Účelom žaloby na určenie je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Žaloba na určenie má plniť predovšetkým preventívnu funkciu. Nie je opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už porušené boli a kde je preto právnym prostriedkom ochrany žaloba na plnenie. Určovacia žaloba má korešpondovať s potrebami praktického života a jej účelom má byť zabránenie rozmnoženiu ďalších sporov. 20. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009 určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Zo zisteného skutkového stavu je jednoznačné, že žaloba žalobcu takúto funkciu neplní. 21. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, a aj keby súd určil, že dňom dodania rekonštrukčných prác a prác spojených so zariadením nehnuteľnosti je deň zániku zmluvy odstúpením zo strany žalobcu, t.j. 27.06.2013, v postavení žalobcu by sa nič nezmenilo. Súd určovacou žalobou určuje, či tu právo alebo právny vzťah je a neurčuje, že dňom dodania prác je deň zániku zmluvy a pod., tak ako to žiadal žalobca. Konajúci súd tak správne uzavrel, že žalobca sa v žalobe nedomáhal určenia práva alebo právneho vzťahu a žalobcom navrhovaný petit je nevykonateľný a nemá žiadne právne následky pri oboch petitoch. 22. Pri druhom petite konajúci súd správne ustálil, že nemôže určiť povinnosť žalovanému upraviť dátum plnenia vo faktúre, nakoľko sa nejedná o určovaciu žalobu, ale o žalobu podľa § 80 písm. b/ O.s.p. o splnenie povinnosti, po novej právnej úprave § 137 písm. a) CSP. Odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho názorom, že faktúra je daňovým dokladom, s ktorej existenciou, či neexistenciou nemožno spájať vznik, zmenu alebo zánik právneho úkonu, a teda nemôže byť právnym úkonom. Úlohou súdu v súdnom konaní pri riešení vzťahov vznikajúcich vo sfére súkromného práva nie je určovanie dátumu zdaniteľného plnenia, ktoré sa riadi režimom vyplývajúcim z daňových predpisov, v danom prípade zákona o DPH. Režim vystavenia faktúry, jej náležitostí a s tým súvisiacich povinností, ako aj prípadných sankcií, na ktoré žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie a v odvolaní poukazoval, sa spravuje ustanoveniami daňových zákonov, nejde o určenie, ani splnenie povinnosti, tak ako to má na mysli cit. ust. zákona. Faktúra ako daňový doklad následne slúži (z hľadiska dátumu zdaniteľného plnenia) v súvislostiach navrhnutých žalobcom na úpravu vzťahu medzi daňovníkom a štátom (príslušným daňovým úradom) vo veciach daňových. V tomto smere je preto dátum zdaniteľného plnenia uvedený na faktúre nielen deklaráciou momentu splnenia záväzku, v danom prípade dodania služby a tovaru (súkromné právo), ale predovšetkým je dátumom rozhodným pre vznik daňovej povinnosti, ktorú upravuje už sféra práva verejného - správne právo. 23. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že zo samotnej Dohody o urovnaní zo dňa 31.03.2013, zo znenia čl. II. bod 6, na ktorý sa žalobca odvoláva je zrejmé, že strany sa dohodli, že „ V prípade, ak by došlo k naplneniu bodu 5 tohto čl. Zmluvy, strany Dohody sa dohodli na skončení nájmu a na vyrovnaní nasledovne: Účastník 1 (žalobca) priznáva Účastníkovi 2 (žalovanému) nárok faktúr vystavených Účastníkom 2 + DPH......“ Z uvedeného ustanovenia dohody je zrejmé, že sa nejednalo o povinnosť žalovaného vystaviť faktúry. Naviac pre prípad, ak by žalovaný nevystavil faktúru podľa bodu 6 čl. II zmluvy strany si v čl. II bod 7 dohodli, že konateľ žalovaného preberá ručenie za záväzky spoločnosti ako fyzická osoba a žalovaný stráca nárok na protihodnotu z faktúry vystavenej za rekonštrukčné práce podľa čl. 6. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť postupovať dohodnutým spôsobom aj v danom prípade, keď žalovaný najprv vystavil faktúru a následne ju z dôvodu, že nevedel relevantným spôsobom zdokladovať náklady na rekonštrukciu nehnuteľnosti pre daňové účely dobropisoval, ako aj zohľadniť to pri započítavaní vzájomných pohľadávok. 24. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho súdu, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu hrozí značná ujma v súvislosti so zákonom o DPH, o dani z príjmov a zák. o účtovníctve, na ktoré opakovane poukazoval. V prípade, že by žalobcovi prípadná ujma v budúcnosti vznikla, môže si ju uplatňovať priamo u žalovaného žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. Odvolací súd dodáva, že žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval ani tvrdenie, akým spôsobom by mal byť ohrozený jeho právny vzťah s vlastníkom nehnuteľnosti spoločnosťou ERS Holding, spol. s r.o., pričom však vzhľadom na dôvody, na základe ktorých bola žaloba zamietnutá, sa nejedná o skutočnosti, ktoré by mohli privodiť iné rozhodnutie o navrhovanom petite. 25. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie pripustil žalobcom navrhovanú zmenu petitu a nenamietal neprípustnosť zmeny petitu, ani nevyslovil názor, že by sa jednalo o určovaciu žalobu, odvolací súd uvádza, že konajúci súd rozhodol o žalobcovom návrhu na zmenu žaloby uznesením zo dňa 23.09.2013 a zmenu pripustil v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p.. Z dispozičnej zásady vyplýva, že žalobca môže počas konania meniť žalobu v tom, čoho sa domáha (v tzv. žalobnom petite), alebo v skutkovom základe žaloby. Pretože zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, zákon stanovuje, že k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu žaloby len vtedy, keď sú splnené stanovené predpoklady. Predpokladom prípustnosti zmeny žaloby je, aby výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Nakoľko uvedený predpoklad bol splnený, konajúci súd navrhovanú zmenu žaloby pripustil v súlade so zákonom. V uvedenom štádiu konania nebol povinný namietať neprípustnosť zmeny petitu z iných, ako uvedených zákonom stanovených predpokladov, ani vysloviť názor, že by sa nejednalo o určovaciu žalobu. Uvedené sa premietlo v jeho rozhodnutí o zmenenom petite, keď žalobu z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí zamietol. 26. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004: Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 27. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie - pokiaľ ide o ustálenie otázky (ne)existencie naliehavého právneho záujmu - aj náležite odôvodnil. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 30. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).