Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/326/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222453 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213222453.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky: Š. B., Z. I. U.., M. X.-XX, M., proti odporcom: 1/ W. B., Z. Z., V. X, 2/ W. B., Z. Z., V. M. X, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 2. 2014 č.k. 58C 159/2013 - 63, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporcom 1/, 2/ domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcom 1/ ako darcom a odporcom 2/ ako obdarovaným zo dňa 17. 1. 2012, ktorej predmetom bol byt č. X/prízemie, O. V.Í. X O. Z., zapísaný na LV č. XXXX pre N.. Ú. L., Z. X. M. Č.. XXXX na B..Č.. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX F. XXXX/XXX, F. F. B. na M. Č. F. M. E. X. O. O. XXX/ XXXXX. Navrhovateľka poukazovala na to, že predmetný byt nadobudol odporca 1/ bez jej súhlasu a vedomia počas trvania ich manželstva, a to tak, že byt, v tom čase družstevný, kúpil od družstva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5. 5. 1998, pričom odporca 1/ uviedol, že je rozvedený, čo nebola pravda. Medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ sa vedie na Okresnom súde Bratislava II súdne konanie o vyporiadanie ich BSM pod sp. zn. 8C 153/2009, pričom navrhovateľka do masy BSM zaradila aj označenú nehnuteľnosť. Vlastníctvo bytu však nie je možné riešiť v konaní o BSM, keďže byt vlastní osoba, ktorá nemôže byť účastníkom konania o vyporiadanie BSM. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi odporcami 1/ a 2/. Odporca 1/ za trvania manželstva s navrhovateľkou kúpil dňa 5. 5. 1998 od družstva v tom čase družstevný byt, ktorý spolu užívali. Navrhovateľka tvrdila, že byt kúpil odporca 1/ od družstva bez jej súhlasu a vedomia, pričom v kúpnej zmluve odporca 1/ uviedol, že je rozvedený. Prvostupňový súd poukazoval v odôvodnení svojho rozsudku na to, že podľa ust. § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Obč. zák. sa takýto úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je neplatnosťou takéhoto právneho úkonu dotknutý, jej neplatnosti nedovolá. Nakoľko sa jedná o právo majetkovej povahy, toto sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pričom v tejto sa navrhovateľka neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy - nedovolala; kúpna zmluva uzatvorená medzi bytovým družstvom a odporcom 1/ je preto platnou zmluvou. Prvostupňový súd preto nemohol určiť neplatnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcami 1/ a 2/, nakoľko sa jedná o právny úkon, ktorý uzatvorila osoba na to oprávnená, a to odporca 1/ ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a darca a odporca 2/ ( syn odporcu 1/ z jeho prvého manželstva ) ako obdarovaný, ktorý v čase uzatvárania darovacej zmluvy konal v dobrej viere, že nadobúda predmetný byt nezaťažený právom tretej osoby. Súd prvého stupňa ďalej poukazoval na to, že pokiaľ by sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti nielen darovacej zmluvy medzi odporcami 1/, 2/ ale aj kúpnej zmluvy medzi odporcom 1/ a družstvom a súd by jej návrhu vyhovel, v zmysle ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona by sa obnovil právny stav pred podpisom oboch zmlúv a teda vlastníkom bytu by sa stalo družstvo ( ktoré by malo byť aj účastníkom konania ). Právne postavenie navrhovateľky by sa tak nijako nezmenilo. Nie je teda naplnená základná podmienka určovacej žaloby, a to naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm.c/ O.s.p. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcom 1/, 2/ prvostupňový súd náhradu trov konania ako úspešným účastníkom nepriznal, keďže si účastníci náhradu trov konania neuplatnili. Uvedený rozsudok napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľka, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka vytýkala súdu prvého stupňa, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazovala na to, že sa svojím návrhom na začatie konania domáhala určenia, že označená darovacia zmluva je neplatná, keď ku kúpe bytu , ktorý bol predmetom daru, došlo počas manželstva, preto vlastníkmi bytu sa stali obaja manželia a tento byt tak patrí do ich BSM, v zmysle ust. § 143 Obč. zák. Sporná vec - byt - bola jednoznačne nadobudnutá - hoci aj jedným z manželov - počas manželstva, preto patrí do BSM, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby bola z BSM vylúčená. Navrhovateľka ďalej v odvolaní argumentovala tým, že prebieha konanie o vyporiadanie BSM, ale nakoľko odporca 1/ zo špekulatívnych dôvodov byt daroval odporcovi 2/, otázku vlastníctva a platnosti darovacej zmluvy nemôže riešiť súd v konaní o BSM, z dôvodu, že okruh účastníkov konania o vyporiadanie BSM je kogentne stanovený zákonom a nikto ďalší nemôže byť jeho účastníkom, t.j. ani súčasný vlastník bytu - odporca 2/. Navrhovateľka uviedla, že sa nemôže v tomto konaní domáhať určenia, že byt patrí do BSM - to môže len v konaní o BSM - je nútená domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým nastala právna skutočnosť, ktorá sa jej dotýka. Ak súd jej návrhu vyhovie, súd v konaní o BSM môže rozhodovať o alternatíve, či byt patrí do BSM. V tom navrhovateľka zároveň vidí aj naliehavý právny záujem na určovacom návrhu, lebo len výrokom súdu v tejto veci bude odstránená právna neistota vo veci vlastníctva bytu. Spôsob nadobudnutia bytu odporcom 1/ posúdil prvostupňový súd nesprávne len podľa § 40a a § 145 ods. 1 Obč. zák. Navrhovateľka sa v priebehu tohto konania nikdy nevyjadrila, že právny úkon nadobudnutia bytu manželom je neplatný. Navrhovateľka trvala na tom, že svoj nárok opiera o ust. § 143 Obč. zák. , t.j. že počas manželstva nadobudnutá vec, a teda aj byt je v majetku oboch manželov, lebo patrí do BSM. Na odvolanie navrhovateľky sa písomne vyjadrili odporcovia 1/, 2/. Odporca 1/ sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu. Prvostupňový súd správne a úplne zistil skutkový stav veci. Súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný žalobným návrhom a tým, čoho sa navrhovateľka svojím petitom domáhala. Nemohol rozhodnúť nad rámec toho. Správne zistil, že prevod vlastníckych práv k nehnuteľnosti nemá vadu; ak chcela navrhovateľka svojím návrhom dosiahnuť iný stav, mala sa domáhať iného rozhodnutia súdu a inak postaviť žalobný návrh. V konaní bolo preukázané, že bol v čase darovania výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a jeho vlastnícke práva neboli ničím obmedzené. Svoje rozhodnutie darovať byt synovi - odporcovi 2/ - urobil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, nie za nápadne nevýhodných podmienok. Spôsobilosť na právne úkony obdarovaného - odporcu 2/ - taktiež nebola ničím obmedzená. Odvolanie navrhovateľky označil odporca 1/ za zmätočné, nakoľko sa domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy a spochybňuje výlučné vlastníctvo odporcu 1/ a následne ho uznáva pri nadobudnutí prevodom od bytového družstva. V konaní vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd prvého stupňa musel vysporiadať. Navrhovateľka vedela od samého začiatku, že on nadobudol do výlučného vlastníctva, súhlasila s tým a v zákonom stanovenej lehote to nikdy nespochybnila. Trojročná premlčacia doba už uplynula; súčasné konanie navrhovateľky je v rozpore s ich dohodami a konaniami ako majetkovo vysporiadajú deti do budúcna. Odporca 1/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odporca 2/ rovnako navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. S rozhodnutím prvostupňového súdu sa stotožnil. Súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, predmetom ktorej bol dvojizbový byt s príslušenstvom a podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu v Z., na V. U., O. X, evidovaný na LV č. XXXX. V konaní bolo preukázané, že odporca 1/ bol výlučným vlastníkom označeného bytu, jeho vlastnícke práva neboli ničím obmedzené a svoje rozhodnutie darovať mu byt bolo urobené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, nie za nápadne nevýhodných podmienok. Odporca 2/ dar s vďakou prijal; jeho spôsobilosť na právne úkony taktiež nie je ničím obmedzená. Navrhovateľka nezdôvodnila svoj návrh naliehavosťou právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Odporca 2/ dodal, že súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný žalobným návrhom, nemohol rozhodnúť nad rámec žalobného petitu. Prevod vlastníckych práv k nehnuteľnosti nemá vadu; ak navrhovateľka chcela dosiahnuť svojím návrhom iný stav, mala inak postaviť žalobu a domáhať sa iného výroku rozsudku. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p. ). Vzhľadom na to, že predmetom konania bola určovacia žaloba, prvostupňový súd správne zameral svoju pozornosť na to, či je na navrhovateľkou požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu daný naliehavý právny záujem. Podľa § 80 písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podmienkou úspešného uplatnenia určovacieho návrhu podľa cit. ustanovenia je naliehavý právny záujem navrhovateľa na takomto určení. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu zaťažuje navrhovateľa. Naliehavosť právneho záujmu je nutné vzťahovať na petit, ktorý navrhovateľ zvolil v návrhu. Naliehavý právny záujem je daný v zásade vtedy, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté. Určovacím žalobným návrhom v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. sa teda navrhovateľ domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je ( pozitívne určenie ) alebo nie je ( negatívne určenie ). Výrok súdu potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje, a to bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda plynie, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde už k porušeniu právneho vzťahu alebo práva došlo. Určovacia žaloba slúži potrebám praktického života a nemôže preto viesť k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov. Naliehavý právny záujem na uplatňovanom určení tak môže byť zároveň daný len vtedy, ak je toto uplatňované určenie objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľa alebo ohrozenie jeho práva. V prejednávanej právnej veci by - vychádzajúc z textu vyššie - bol daný naliehavý právny záujem navrhovateľky na ňou požadovanom určení vtedy, pokiaľ by rozhodnutie súdu v tejto veci viedlo k takej zmene právneho stavu v katastri nehnuteľností, kedy by sa navrhovateľka stala bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu ( to bol účel, ktorý navrhovateľka svojou žalobou mienila dosiahnuť ). Takýto právny stav však v danej veci nastať nemôže - ani keby súdy teoreticky tomuto návrhu navrhovateľky vyhoveli - pretože takýto právny stav v katastri nehnuteľností nikdy neexistoval. Totiž, pokiaľ by aj súd prvého stupňa určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ je neplatná, v katastri nehnuteľností by navrhovateľka nemohla byť zapísaná ako (spolu)vlastník nehnuteľnosti, ale by došlo k obnoveniu predošlého právneho stavu, t.j. v katastri by bol opäť zapísaný odporca 1/ ako výlučný vlastník bytu. Pokiaľ by ďalej súd určil, že neplatná je aj kúpna zmluva , na základe ktorej nadobudol odporca 1/ byt do výlučného vlastníctva od družstva, opäť by nedošlo k zápisu navrhovateľky ako (spolu)vlastníčky bytu v katastri nehnuteľností, ale by sa obnovil predchádzajúci právny stav, t.j. vlastnícke právo družstva. Uvedenému ale navyše bráni skutočnosť, že navrhovateľka sa v zákonom stanovenej lehote nedovolala prípadnej relatívnej neplatnosti právneho úkonu ( kúpnej zmluvy ) a tiež skutočnosť, že účastníkom takého konania by malo byť aj družstvo. Na určení neplatnosti darovacej zmluvy, ako žiadala určiť svojím návrhom navrhovateľka, preto nebol daný naliehavý záujem, keďže ani priaznivé rozhodnutie súdu ( v prospech navrhovateľky ) by nič nezmenilo na jej právnom postavení ( vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti ). Takáto žaloba by musela viesť len k ďalším súdnym sporom, nepriniesla by konečné vyriešenie spornej otázky. Preto právny záver prvostupňového súdu, že navrhovateľka nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami 1/ a 2/ - čo nutne muselo viesť k zamietnutiu jej návrhu na začatie konania, je správny. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na uplatňovanom určení zisťuje konajúci súd z úradnej povinnosti. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.), včítane výroku o trovách konania, v ktorom súd prvého stupňa rovnako nepochybil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia 1/, 2/ boli v konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho konania si však neuplatnili ( § 151 ods. 1 O.s.p.), preto im ich náhrada nemohla byť priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.