KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava20. 7. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/222/2016 z 20. 7. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 20. júla 2016, sp. zn. 14Co/222/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1213227385.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/222/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213227385
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213227385.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr.
Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: X. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
Q. O., W. A. 875/18, zastúpená: JUDr. Peter Koscelanský, AK Fraňa Mojtu 24, Nitra, proti žalovanému:
Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17 v Bratislave, IČO: 31383408, o zaplatenie 14 007,-
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave
č. k. 10C/29/2014-167 zo dňa 26.2.2016, do výroku o náhrade trov konania a povinnosti uhradiť súdny
poplatok, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 10C/29/2014-167 zo dňa
26.2.2016 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 14 007,- Eur zastavil. Žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobkyni 5,5 %-tný úrok z omeškania ročne zo sumy 4 186,- Eur od 16.6.2013
do 18.12.2015, a náhradu trov právneho zastúpenia 954,08 Eur. Ďalej ho zaviazal zaplatiť súdu
prostredníctvom Slovenskej pošty súdny poplatok 251,16 Eur. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa
15.2.2012 sa stala účastníčkou dopravnej nehody, ktorú zavinil vodič motorového vozidla poisteného
u poisťovne žalovaného. Pri nehode jej bola spôsobená ťažká ujma na zdraví a po skončení liečby
bolo vyčíslené bolestné a následne aj sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný jej zaplatil plnú
sumu za bolestné, ale neuznal v plnom rozsahu aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa lekárskeho posudku, ktorý vypracoval neurológ P.. P. Belašič, na počet bodov 1 000. Z tohto
posudku žalovaný uznal len 130 bodov, za ktoré jej zaplatil 2 093,- Eur, pričom jej mal zaplatiť 16
100,- Eur. Rozdiel tvorí žalovanú pohľadávku. V rámci dokazovania súd prvej inštancie nariadil vo veci
znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia, P.. U. Q.,
ktorá v znaleckom posudku č. 5/15 stanovila bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobkyne na počet 390 bodov. K tomuto posudku nemali účastníci konania žiadne námietky. Podaním
doručeným súdu dňa 29.12.2015 zobrala žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie sumy istiny v celom
rozsahu späť z dôvodu, že ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia súdnou znalkyňou v počte
390 bodov zodpovedá pri sume za jeden bod 16,10 Eur celkovej sume 6 279,- Eur. Poisťovňa žalovaného
jej ešte pred podaním žaloby vyplatila 2 093,- Eur a zvyšok v sume 4 186,- Eur jej uhradila v priebehu
konania dňa 18.12.2015. Súd konanie v späťvzatej časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Predmetom
konania tak zostali úroky z omeškania. Súd konštatoval, že znalecké dokazovanie ohľadne výšky nároku
žalobkyne preukázalo povinnosť žalovaného doplatiť jej sumu 4 186,- Eur, a s touto sumou sa žalovaný
dňom 16.6.2013 dostal do omeškania. Žalobkyňa pritom svoj nárok pred žalovaným preukázala riadne
vypracovaným Lekárskym posudkom o bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia. V prípade, ak
žalovaný so závermi tohto posudku nesúhlasil, bol povinný podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.
požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil,



čím inicioval súdne konanie zo strany žalobkyne, ktorému mohol účinne predísť. Z týchto dôvodov súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania v plnom rozsahu. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 3, v spojení s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Konštatoval, že v danom prípade
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Preto priznal žalobkyni plnú náhradu
trov konania spočívajúcu v trovách jej právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia právnym zástupcom
žalobkyne v podaní doručenom súdu dňa 29.12.2015, na sumu 1 335,95 Eur podľa vyhl. MS SR č.
655/2004 Z.z. Priznal žalobkyni náhradu za 6 úkonov právnej služby v celkovej výške 954,08 Eur.
K tomuto rozhodnutiu súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa nestotožnil s názorom žalovaného o
náhrade trov konania. Znalecké dokazovanie bolo vykonané na výšku plnenia a nie na právny základ
nároku, ako sa nesprávne domnieva. Právny základ nároku nebol medzi stranami sporu sporný a tvoril
ho zodpovednostný vzťah zo škody spôsobenej dopravnou nehodou, ktorá bola zavinená vodičom
motorového vozidla poisteného u žalovaného na podklade povinného zmluvného poistenia. Žalobkyňa
ako poškodená si tento nárok uplatnila v súlade so zákonom priamo u poistiteľa, teda u poisťovne
žalovaného. Hoci zo znaleckého dokazovania vyplynulo hodnotenie iných položiek, než boli hodnotené
predchádzajúcimi znalcami, resp. z neho vyplynuli odlišné závery, neznamená to, že znalkyňa riešila
právny základ uplatneného nároku. Riešila len skutočnosti rozhodné pre stanovenie správnej výšky
plnenia. Súd sa rovnako nestotožnil ani s názorom žalovaného na aplikáciu § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
pri zastavení konania v časti žalovanej istiny. Žalobkyňa späťvzatie časti žaloby urobila až po tom, čo
jej žalovaný uhradil na účet sumu, ktorá vyplynula zo znaleckého dokazovania. V danom prípade preto
platí, že sa pre správanie žalovaného zobral späť návrh, ktorý bol podaný v časti určenej znalcom
dôvodne. Bolo preto správne aplikovať na túto časť konania vetu druhú ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.
O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok bolo rozhodnuté podľa § 2 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch (ďalej len ZoSP), pretože žalobkyňa bola od poplatku zo zákona oslobodená, a
poplatok musí uhradiť neúspešný žalovaný.
2.
Proti rozsudku, do výroku o náhrade trov konania a uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok, podal
odvolanie žalovaný podaním zo dňa 15.4.2016. Namietol, že rozhodnutie súdu v tejto časti vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Súd vo veci nesprávne aplikoval § 142 ods. 3 O.s.p., pretože v
priebehu konania došlo k späťvzatiu žaloby do celej žalovanej istiny, pričom žalovaný plnil len vo výške
menej ako 1/3 žalovaného nároku. Súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov vychádzať z § 146 ods. 2
O.s.p. a zo skutočnosti, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby s tým,
že do časti žalovanej sumy 9 821,- Eur tak urobila bez príčinného správania sa na jeho strane. Podľa
§ 142 ods. 3 O.s.p. je dôvodnosť na priznanie náhrady trov konania daná len vtedy, ak výška nároku
závisí od znaleckého posudku. V danom prípade súdna znalkyňa konštatovala, že náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyne bola určená v predchádzajúcich podkladoch nesprávne, čo do
určenia konkrétnych položiek. Závery posudku sa tak líšili od uplatneného nároku aj čo do právneho
základu, a nie iba do výšky. Za nárok žalovaný považuje jednotlivé poškodenia zdravia podľa Sadzobníka
bodového ohodnotenia podľa zákona č. 437/2004 Z.z., pričom za zmenu žaloby je treba považovať aj
zmenu rozhodujúcich skutkových okolností, od ktorých sa nárok odvíja. Žalovaný namietol aj správnosť
výroku, ktorým bol zaviazaný na úhradu súdneho poplatku za podanie žaloby podľa § 2 ods. 2, veta prvá
ZoSP. Namietol, že podmienkou tohto ustanovenia nie je len to, že žalobca bol oslobodený od súdneho
poplatku, ale aj jeho meritórny úspech v konaní. Pokiaľ bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby,
nemožno hovoriť o meritórnom úspechu žalobkyne.
3.
K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, podaním
zo dňa 12.5.2016. Plne sa stotožnila so závermi súdu prvej inštancie v napadnutej časti rozsudku a
navrhla ho potvrdiť. Zdôraznila k tomu, že už pred začatím konania si u žalovaného uplatnila svoje nároky
predložením Lekárskeho posudku o bolesti s sťažení spoločenského uplatnenia. V prípade ak s ním
žalovaný nesúhlasil, bol povinný podľa § 7 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z.z. požiadať o vydanie znaleckého
posudku. Túto povinnosť si nesplnil, čím inicioval súdne konanie. Znalecké dokazovanie bolo vykonané
výlučne na určenie výšky plnenia, a z hľadiska náhrady trov konania je to súladné s § 142 ods. 3
O.s.p. Žalovaný zjavne nepochopil výklad tohto ustanovenia. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala aj
na publikované rozhodnutie najvyššieho súdu pod č. R 28/1970 v Zbierke rozhodnutí. Uplatnila si nárok
na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100,93 Eur.
3.
V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá



CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. V súlade s citovanými ustanoveniami krajský súd ako súd odvolací prejednal
odvolanie žalovaného v napadnutej časti rozsudku v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
4.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcu postupoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p., účinného
v čase jeho rozhodovania, ktorý prelamoval zásadu náhrady trov konania podľa miery úspechu strán
v spore. Citované ustanovenie zaviedlo do súdneho konania zásadu, že ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže súd priznať plnú náhradu aj tomu
účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný. Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta
sa v takom prípade určí z výšky súdom priznaného plnenia. Výšku požadovaného plnenia nemožno
oddeliť od rozhodnutia o základe sporu. Len v prípadoch ak je účastník v rozhodujúcej miere úspešný
v spore čo do jeho základu, resp. má neúspech len v nepatrnej časti, a iba výška plnenia závisí od
znaleckého posudku, je možné prisúdiť mu z priznaného plnenia plnú náhradu trov konania. Súd prvej
inštancie vo veci správne vyhodnotil, že úspechom žalobkyne bola časť žalovanej pohľadávky, ktorú
žalovaný uhradil v priebehu konania na základe znaleckých záverov súdom pribranej znalkyne z odboru
zdravotníctva, pričom rozhodnutie súdu o výške plnenia žalovaného plne záviselo od tohto znaleckého
posudku. Základ sporu - či žalobkyňa mala nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia alebo
nie, nebol nesporný. Sporná bola len jeho primeraná výška (teda aj to či sa uznajú niektoré uplatnené
položky alebo nie, resp. uznajú sa iné položky podľa platného sadzobníka pre tento druh nároku). Súd
prvej inštancie nepochybil ani v tom, keď analogicky vzal za základ tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby čiastku, ktorá bola žalovaná dôvodne, a nebola súdom žalobkyni priznaná len preto, že
ju žalovaný v priebehu konania uhradil.

5.
Závery odvolacieho súdu v bode 4. sa vzťahujú aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal
žalovaného uhradiť vo veci súdny poplatok vo výške 251,16 Eur, čo zodpovedá výške súdneho poplatku
zo žalovanej istiny 4 186,- Eur, ktorú žalovaný v priebehu konania žalobkyni uhradil. Keďže táto časť
bola posúdená ako úspech žalobkyne, ktorá bola zo zákona oslobodená vo veci od súdnych poplatkov,
súd správne rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 ZoSP, že na úhradu zodpovedajúcej časti súdneho poplatku
má byť zaviazaný žalovaný.
6.
Z dôvodov uvedených pod bodmi 4. a 5. odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutej
časti potvrdil ako vecne správny. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa. Odvolací súd preto
podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 O.s.p. súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1213227385)

  1. 26. 2. 2016Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 10C/29/2014 z 26. 2. 2016potvrdené
  2. 20. 7. 2016Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/222/2016 z 20. 7. 2016 (toto rozhodnutie)